Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34P-133-2015.pdf
PDF · 96.76 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/133/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov : matky H. I., rod. T., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom H., Kyjevská XXXX/X a otca U. O., štátneho občana T. republiky, trvale bytom R., B. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti s a z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania sa otec maloletého domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletému T. z doterajšej sumy 70,-Eur mesačne na sumu 30,-Eur mesačne s účinnosťou od 15.4.2015, ktorým dňom bolo začaté toto súdne konanie. Na pojednávaní uviedol, že by bol ochotný sa s matkou dieťaťa dohodnúť na znížení výživného na 40,-Eur mesačne. Otec uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 21.1.2010 č.k. 31P/283/2009 mu bola na základe jeho vtedajšej výšky príjmu cca 550,-Eur určená povinnosť platiť výživné na syna vo výške 70,-Eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že od 13.7.2012 on spoločne so synom žili v R., teda bol nútený zmeniť zamestnávateľa a dňa 16.7.2012 nastúpil ako automechanik do autoservisu V., kde pracuje doposiaľ a jeho zárobok predstavuje 339,09 Eur. Teda výška výživného je k výške jeho terajšieho príjmu neprimeraná. Otec poukázal na to, že od mája 2012 až do januára 2015 žili v spoločnej domácnosti so synom a keďže mal syna vo svojej starostlivosti, vie, že čiastka 70,-Eur je s ohľadom na ďalšiu finančnú výpomoc od štátu vo forme prídavku na dieťa a daňového bonusu, v tomto prípade premrštená. Poukázal na to, že pred Okresným súdom Žilina sa vyjadril, že hrubý odhad životných nákladov syna bol cca 40,-Eur. Otec má za to, že vzhľadom k príjmu a k výdavkom, z uvedeného profituje hlavne matka maloletého. Otec ďalej uviedol, že si hľadal aj inú prácu, dokonca v minulosti aj podal výpoveď z pracovného pomeru, ale keďže mal vtedy v starostlivosti syna s problémovým správaním a často musel riešiť problémy v škole, žiaden zamestnávateľ by mu to nechcel akceptovať a u terajšieho zamestnávateľa to mal umožnené. Keďže nemal lepšiu prácu, svoju výpoveď vtedy stiahol a práca na 4-zmennú alebo 3-zmennú prevádzku mu nevyhovuje. Otec doplnil, že od 20.1.2015 je maloletý opäť u matky. Priznal, že odvtedy sa so synom nestretáva, už viac ako rok ho nevidel a nad rámec určeného výživného mu už neprispieva, nedáva mu ani darčeky. Otec tiež poukázal na to, že v čase keď bol maloletý na základe predbežného opatrenia v jeho osobnej starostlivosti, matka dieťaťa vtedy na jeho výživu prispievala sumou 26,-Eur mesačne. Matka maloletého nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného, nesúhlasila so žiadnym znížením výživného a žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že otec sa so synom nestýka, nad rámec určeného výživného mu ničím neprispieva. Zdôraznila, že sedem rokov nežiadala o zvýšenie výživného a ani doterajšiu sumu nepovažuje za nadštandardnú. Poukázala na to, že s maloletým má zvýšené výdavky, pretože maloletý má poruchu V. a pre problémové správanie sa opakovane zúčastňuje na dobrovoľných platených diagnostických pobytoch, ktoré stoja cca 180,-Eur mesačne. Uviedla, že ona je zamestnaná ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom 450,- až 520,-Eur a spolu má dve vyživovacie povinnosti. Poukázala na to, že maloletý T. má už XX rokov a je žiakom 6. ročníka ZŠ. Matka maloletého je presvedčená, že otec dieťaťa nežije z ním deklarovanej sumy príjmu a uviedla, že má vedomosť o tom, že otec dieťaťa si vie privyrobiť ako automechanik, ale nemá to ako dokázať. Kolízny opatrovník odporučil návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnuť, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré nie je v záujme dieťaťa. Poukázal na to, že výživné bolo naposledy upravované v roku 2010, kedy mal maloletý 6 rokov a chodil do materskej školy a v súčasnosti je už žiakom 6. ročníka ZŠ, má zvýšené výdavky aj s diagnostickými pobytmi a je pravdepodobné, že vzhľadom na diagnózu dieťaťa sa takéto výdavky budú v budúcnosti opakovať. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 6, lustrácie v SP, potvrdenie o príjme otca, správu UPSVaR o PnD, mzdové listy matky, pracovný posudok, potvrdenie o príjme priateľky otca, potvrdenia o príjme rodičov priateľky otca, výpoveď otca, pokladničné bločky, PPD, šeky, obsah pripojených spisov OS TN XXP/XX/XXXX, XXP/XXX/XXXX, OS R. XP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav : Maloletý T. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov. Rozsudkom Okresního soudu v Karviné zo dňa 17.12.2003 č.j.XXNc XXX/XXXX-XX súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý T. zverený do výchovy matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 1.200,-Kč mesačne. Rozsudkom Okresného súdu H. zo dňa XX.X.XXXX č.k. XXP/XXX/XXXX-XX bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k maloletému T. zo sumy 1200,-Kč mesačne na sumu 70,-Eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2010. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného mal maloletý T. X rokov a navštevoval materskú školu. Bol zdravý a mal veku štandardné potreby. Matka maloletého bola rozvedená, okrem maloletého T. mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi A. I. nar. v roku XXXX. Bola zamestnaná ako predavačka s priemerným mesačným príjmom 300,- až 410,-Eur mesačne. Otec maloletého bol slobodný, okrem maloletého T. nemal iné vyživovacie povinnosti. Bol zamestnaný ako automechanik s priemerným čistým mesačným príjmom 520,-Eur. V tom čase rodičia maloletého bývali v jednom byte a náklady bývania si hradili na polovicu. Návrhom zo dňa 4.5.2012 sa otec maloletého domáhal zmeny úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému T. a navrhoval maloletého T. zveriť do jeho osobnej starostlivosti otca a matku zaviazať prispievať na výživu maloletého sumou70,-Eur mesačne. Uvedené konanie bolo vedené tunajším súdom pod sp.zn. XXP/XXX/XXXX. V uvedenom konaní si otec podal aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Neprávoplatným uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.5.2012 č.k. XXP/XXX/XXXX-XX prvostupňový súd návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, proti ktorému rozhodnutiu podal otec maloletého odvolanie a uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa XX.X.XXXX č.k. XX Y./XX/XXXX-XX bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zmenené tak, že maloletý T. bol predbežným opatrením ponechaný v osobnej starostlivosti otca a matke maloletého bolo uložené platiť výživné v sume 26,-Eur mesačne k rukám otca dieťaťa. Potom sa otec s maloletým T. presťahoval do R. a bola prenesená miestna príslušnosť na Okresný súd R., kde sa ďalej viedlo konanie o návrhu otca na zmenu zverenia pod sp.zn. XP/XXX/XXXX. V uvedenom konaní sa otec maloletého domáhal zverenia maloletého T. do jeho osobnej starostlivosti a navrhoval, aby matka maloletého bola zaviazaná prispievať na výživu maloletého vo výške 150,-Eur mesačne s účinnosťou od zverenia dieťaťa do jeho starostlivosti predbežným opatrením. Tento návrh a navrhovanú sumu výživného otec prezentoval aj na pojednávaní dňa 24.9.2014. Následne dňa 20.1.2015 maloletý ušiel údajne stopom od otca k matke do H. a odvtedy maloletý zoslal bývať s matkou. Potom otec maloletého zobral svoj návrh na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému T. späť a uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa XX.X.XXXX č.k.XP/XXX/ XXXX-XXX bolo konanie o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému T. zastavené. Odvtedy sa otec s maloletým T. vôbec nestretáva, nechodí za ním, nekomunikuje s ním a dňa 15.4.2015 si otec podal tento návrh na zníženie výživného. V súčasnosti má maloletý T. XX rokov a je žiakom 6. ročníka ZŠ. Od januára 2015 opäť býva s matkou v H.. Maloletý sa stravuje doma, nenavštevuje žiadne záujmové krúžky. Je vedený v očnej a gastroenterologickej ambulancií. Maloletý má diagnostikovanú poruchu V. a pre problémové správanie býva často hospitalizovaný v W. psychiatrickej klinike v G. v trvaní po 5 týždňov alebo sa zúčastňuje dobrovoľného 3-mesačného diagnostického pobytu, ktoré výdavky diagnostického pobytu matka vyčíslila v priemere 180,-Eur mesačne vrátane cestovných výdavkov. Maloletý užíva lieky v hodnote podľa udania matky cca 20,-Eur mesačne.
Matka maloletého je rozvedená, býva v spoločnej domácnosti s jej dvoma deťmi. Bývajú v 2-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, ich náklady bývania predstavujú 163,-Eur mesačne. Matka spláca hypotekárny úver na byt po 277,-Eur mesačne. Okrem maloletého T. má matka ešte vyživovaciu povinnosť k jej plnoletému synovi A. I., ktorý je teraz v poslednom nadstavbovom ročníku strednej školy, a ktorý je poberateľom sirotského dôchodku vo výške 250,-Eur mesačne. Matka maloletého je zamestnaná ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa vo výške 544,43 Eur. Poberá prídavky na dve deti spolu v sume 47,04 Eur mesačne. Okrem toho 2-izbového bytu, v ktorom bývajú, nevlastní matka iný majetok väčšej hodnoty. Jej plnoletý syn je vlastníkom staršieho ojazdeného auta, ktoré si kúpil na úver. Otec maloletého je slobodný, býva v spoločnej domácnosti s jeho priateľkou a jej rodičmi v ich 4- izbovom byte. Na náklady bývania im otec prispieva 100,-Eur mesačne. Jeho priateľka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, zarába cca 600,-Eur mesačne netto, jej otec je poberateľom invalidného dôchodku a jej matka pracuje. Okrem maloletého T. nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Od 15.7.2012 je otec maloletého zamestnaný ako automechanik v R. u zamestnávateľa O. Z. - V. s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovaným z obdobia od 10/2014 do 01/2016 vo výške 331,41 až 343,67 Eur mesačne a zamestnávateľ mu zabezpečuje obedy. Hoci otec maloletého uvádzal, že si hľadal aj inú lepšie platenú prácu, toto svoje tvrdenie nevedel preukázať. Priznal, že ÚPSVaR nepožiadal o sprostredkovanie zamestnania. Predtým od 22.11.2010 do 13.7.2012 bol otec maloletého zamestnaný ako automechanik v H. u zamestnávateľa A. s.r.o. s čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jeho bývalého zamestnávateľa vo výške 584,-Eur až 658,-Eur mesačne netto, pracovný pomer otec ukončil dohodou podľa § 60 ZP (č.l.67 pripojeného spisu). Otec maloletého v júli 2012 zmenil zamestnávateľa z dôvodu, že sa presťahoval z H. do R., kde bývala jeho priateľka. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine ( z.č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
V zmysle § 78 ods. 1 veta prvá, ods.2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danej veci mal súd za to, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému T. nie je dôvodný, preto ho zamietol. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému v doterajšej výške 70,- Eur mesačne bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.1.2010 č.k. XXP/XXX/ XXXX-XX, t.j. pred šiestimi rokmi a je zrejmé, že odvtedy došlo k zmene pomerov ako na strane všetkých účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov a tieto zmeny pomerov v súhrne neodôvodňujú zníženie výživného. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného bol maloletý T. v predškolskom veku, mal X rokov a navštevoval materskú školu, v súčasnosti už má XX rokov a je žiakom 6. ročníka základnej školy. Je teda zrejmé, že jeho vyšším vekom, prechodom najprv na prvý stupeň ZŠ a potom aj na druhý stupeň ZŠ, sa náklady na jeho výživu a uhrádzanie jeho odôvodnených potrieb zvyšujú a sú podstatne vyššie ako boli v čase poslednej úpravy výživného. Okrem toho má maloletý okrem bežných výdavkov primeraných jeho veku aj zvýšené výdavky súvisiace s jeho diagnózou V., pre ktoré býva hospitalizovaný alebo na platených diagnostických pobytoch a užíva lieky. Preto na jeho strane došlo k zmene pomerov, ktoré bez iných súvislostí by odôvodňovali skôr zvýšenie a nie zníženie výživného. K čiastočnej zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletého. Zatiaľ čo v čase poslednej úpravy výživného zarábala 300,- až 410,-Eur mesačne, v súčasnosti jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 544,43 Eur. Teda možno konštatovať, že jej príjem sa čiastočne zvýšil, ale na druhej strane sa zvýšili aj jej výdavkové pomery, pretože spláca hypotekárny úver a zvýšili sa jej náklady bývania, pretože v čase poslednej úpravy výživného znášali náklady bývania obaja rodičia každý v polovici, keďže bývali v jednom byte, v súčasnosti znáša náklady bývania matka sama. Počet vyživovacích povinností sa jej nezmenil. Na strane otca došlo k zmene pomerov v tom, že ten sa presťahoval z H. k priateľke do R. a v súvislosti s tým zmenil aj zamestnávateľa. V čase poslednej úpravy výživného bol zistený jeho priemerný čistý mesačný príjem XXX,-Eur. V súčasnosti otec podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zarába 331,41 až 343,67 Eur mesačne netto a takýto nízky príjem dosahuje cca 3,5 rokov. Matka maloletého síce poukazovala na to, že otec maloletého si vie ako automechanik privyrobiť, ale to sa nepreukázalo, otec to popieral. S poukazom na zistený skutkový stav možno preto konštatovať, že na strane otca síce došlo k čiastočnému zníženiu jeho zárobkových pomerov, ale na druhej strane súd zdôrazňuje, že je povinnosťou každého rodiča vyvíjať maximálne úsilie, aby si mohol riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k jeho maloletému dieťaťu tak, aby mohli byť uspokojované odôvodnené potreby dieťaťa. Otec dieťaťa je zamestnaný u súčasného zamestnávateľa už 3,5 rokov, kde dosahuje stále nízky príjem. Otec síce uvádzal, že si hľadal aj lepšie platené zamestnanie, ale súdu túto svoju snahu ničím nepreukázal, dokonca ani nepožiadal úrad práce o sprostredkovanie zamestnania, hoci vykonáva profesiu, v ktorej sa všeobecne dosahujú lepšie zárobky ako on dokladoval svoj príjem. Ďalej súd poukazuje na to, že otec maloletého dohodou ukončil svoj predchádzajúci pracovný pomer v H., v ktorom dosahoval zárobok 584,-Eur až 658,-Eur mesačne netto, čo možno v zmysle § 75 ods.1 Zákona o rodine kvalifikovať, že sa vzdal výhodnejšie zamestnania, preto na zníženie jeho príjmu súd nemusí prihliadať. S poukazom na zistený skutkový stav, keby aj súd prihliadal na zníženie príjmu otca, táto zmena pomerov na jeho strane je zase vykompenzovaná zmenou pomerov na strane maloletého dieťaťa, u ktorého došlo zase k zvýšeniu nákladov na zabezpečenie jeho výživy. Okrem toho na strane otca došlo k zníženiu nákladov bývania, pretože v súčasnosti otec býva v spoločnej domácnosti s ďalšími 3 dospelými ľuďmi (priateľkou a jej rodičmi), z ktorých má každý svoj príjem a je preto zrejmé, že náklady bývania rozrátané na osobu sú nižšie. Otcovi nepribudla žiadna vyživovacia povinnosť, ten má vyživovaciu povinnosť len k maloletému T.. Preto s prihliadnutím na všetky uvedené dôvody súd návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný, pričom poukazuje na to, že doterajšia výška výživného na XX ročné dieťa nie je v žiadnom prípade nadštandardná a znížením výživného v zmysle návrhu otca by mohla byť výživa dieťaťa ohrozená. Súčasne má súd za to, že doterajšia výška výživného je aj v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý si vyživovaciu povinnosť v tejto výške aj doposiaľ riadne plní bez ohrozenia jeho existencie.
Okrajovo súd ešte dodáva, že návrhom vo veci zmeny úpravy rodičovských práv a povinností, ktoré konanie bolo vedené pred Okresným súdom R., sa otec maloletého domáhal zverenia maloletého T. do jeho osobnej starostlivosti otca a navrhoval matku dieťaťa zaviazať výživným vo výške 150,-Eur mesačne a tento návrh prezentoval aj na pojednávaní pred P. súdom R. dňa XX.X.XXXX, kedy bol maloletý T. žiakom 5. ročníka ZŠ. Preto teraz vyznieva jeho návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k tomu istému dieťaťu na sumu 30,-Eur mesačne trochu rozporuplne.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).