Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-253-2013.pdf
PDF · 124.47 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/253/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300, Zug, Švajčiarsko, IČO CHE-100.023.266 zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8 proti odporkyni U. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianke Slovenskej republiky, naposledy bytom L. B. XXXX/XX, Z., toho času na neznámom mieste zastúpená opatrovníčkou Danicou Matuščinovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Považská Bystrica za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Skalica, Petrovská 10, IČO 42 264 154, právne zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1 o zaplatenie 2 055,79 eura s prísl. takto
rozhodol:
I. V časti o zaplatenie sumy 357,09 eur sa konanie z a s t a v u j e.
II. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 695,67 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 695,67 eur od 05.10.2012 do zaplatenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.
IV. Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 19.06.2013 sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.055,79 eur s 9 % ročným zo sumy 1.698,70 eur od 05.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 14.11.2007 bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 3.319,39 Eur(100.000,-Sk). Odporkyňa porušila ustanovenia bodu 4.17 všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere, podľa ktorých bola povinná mesačné splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového kalendára a tento splátkový kalendár dodržiavať. Nakoľko si odporkyňa neplnila riadne svoje povinnosti, spoločnosť GE MONEY, a.s. vypovedala zmluvu dňa 22.06.2010. Odporkyňa pohľadávku navrhovateľa do dnešného dňa neuhradila ani čiastočne. Dňa 27.09.2012 uzavrel právny predchodca navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO 35 925 922 ako postupník so spoločnosťou GE Money, a.s. so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO 17 324 220 ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola právnemu predchodcovi navrhovateľa postúpená splatná pohľadávka voči odporkyni zo zmluvy o úvere vo výške 2.055,79 eur s príslušenstvom a právami spojenými s pohľadávkou. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca GE Money a.s. odporkyni listom zo dňa 26.10.2012, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky navrhovateľa a vyzval odporkyňu na jej zaplatenie. Odporkyňa v stanovenej lehote pohľadávku navrhovateľa nezaplatila.
Dňa 09.10.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý sa k veci písomne vyjadril tak, že podaním, doručeným súdu dňa 06.08.2014, vzniesol vo veci námietku premlčania. Po prvý raz mohol právny predchodca navrhovateľa uplatniť žalovanú sumu na súde dňa 23.06.2010, ale navrhovateľ podal žalobu až 19.06.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže výpoveď zmluvy bolo v skutočnosti odstúpením od zmluvy. Žiadal, aby súd návrh zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
Uznesením č.k. 11C/253/2013-43 zo dňa 24.06.2014 súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa tak, že namiesto doterajšieho navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO 35 925 922 do konania vstúpil ako navrhovateľ Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300, Zug, Švajčiarsko, IČO CHE-100.023.266.
Nakoľko súd šetrením zistil, že odporkyňa sa nezdržuje na adrese svojho trvalého bydliska a adresa jej súčasného pobytu nie je známa ustanovil jej pre toto konanie opatrovníčku podľa § 29 ods. 2 O. s. p.
Pred pojednávaním podaním zo dňa 22.02.2016, doručeným súdu dňa 23.02.2016 zobral navrhovateľ návrh v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 285,12 eur a úrokov z omeškania vo výške 71,97 eur späť.
Podľa § 96 ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.") navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporkyne so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Zo strany navrhovateľa došlo k účinnému späťvzatiu návrhu v časti o zaplatenie 357,09 eur pred prvým pojednávaním vo veci, preto v tejto časti odpadol predmet konania a súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie zastavil v príslušnej časti bez zisťovania súhlasu odporkyne.
Súd vec prejednal na pojednávaní konanom za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "O.s.p.") v neprítomnosti navrhovateľa, jeho zástupcu a opatrovníčky odporkyne, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili vopred a súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, Zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 13.11.2007, výpisu z obchodného registra právneho predchodcu navrhovateľa, Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.09.2012 vrátane Prílohy č. 1-zoznam pohľadávok, Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 05.10.2012, Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 4/2007), vyjadrenia navrhovateľa, sadzobníka poplatkov GE Money, a.s., platobnej histórie, oznámenia o ukončení úverovej zmluvy zo dňa 24.06.2010, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.01.2014 a zistil nasledovné: Zo zmluvy o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 13.11.2007 (ďalej len "zmluva o úvere") súd zistil, že na jej základe sa spoločnosť GE Money, a.s., IČO 17 324 220 ako veriteľ zaviazal poskytnúť odporkyni ako dlžníčke úver vo výške 3.319,39 €/100.000,- Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala veriteľovi vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po 93,87 €/2.998,- Sk, vždy k 13. dňu v mesiaci, pričom dátum prvej splátky bol určený na 13.12.2007. Cena úveru bola 4776,73€/143.904,- Sk, RPMN bola 17,09 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre úver a Sadzobník poplatkov.
Podľa bodu 5.20 písm. a/ Obchodných podmienok, ktoré boli súčasťou zmluvy, veriteľ je oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých súm dlžných zákazníkom podľa zmluvy a tiež odstúpiť od zmluvy, ak zákazník porušuje zmluvu, najmä ak bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň.
Z platobnej histórie úverového účtu odporkyne vyplýva, že veriteľ poskytol odporkyni peňažné prostriedky titulom zmluvy o úvere dňa 14.11.2007. Odporkyňa úver nesplácala včas a riadne, celkovo na úver zaplatila sumu 1.620,70€ započítaných na istinu a 1.003,02€ započítaných na úroky, spolu 2.623,72€.
Podľa tvrdenia samotného navrhovateľa, veriteľ zmluvu o revolvingovom úvere vypovedal dňa 22.06.2010. Výpoveď zmluvy v konaní nepredložil, predložil len oznámenie o ukončení úverovej zmluvy zo dňa 24.06.2010. Z platobnej histórie odporkyne vyplýva, že ku dňu 22.06.2010 došlo k zosplatneniu dlhu odporkyne, tak ako to umožňuje ust. bodu 5.20 Obchodných podmienok. Tvrdenie vedľajšieho účastníka o tom, že k uvedenému dňu došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany veriteľa, v konaní preukázané nebolo. Z toho dôvodu súd vychádzal z toho, že ku dňu 22.06.2010 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru zo strany veriteľa podľa bodu 5.20 Obchodných podmienok.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 medzi postupcom GE Money, a.s. Bottova č. 7, Bratislava, IČO 17 324 220 a pôvodným navrhovateľom Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO 35 925 922 postúpil postupca pohľadávku voči odporkyni so všetkými právami s ňou spojenými.
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.01.2014 medzi postupcom Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO 35 925 922 a navrhovateľom postúpil postupca pohľadávku voči odporkyni so všetkými právami s ňou spojenými ku dňu 01.02.2014.
Navrhovateľ ako aj právny predchodca navrhovateľa sú obchodnými spoločnosťami zapísanými v obchodnom registri, odporkyňa je fyzická osoba - nepodnikateľka, občianka Slovenskej republiky. Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 52 ods. 1 až 3 z.č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník") v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom odo dňa 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a/ zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 2 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa") na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 2) 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v aktuálnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len "Občiansky zákonník") právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania v predmetnej veci a uvedených zákonných ustanovení mal súd za to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa (ako veriteľom) a odporkyňou (ako dlžníkom) vznikla zmluva o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka - dvojstranný záväzkovoprávny vzťah, podľa ktorého právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla povinnosť poskytnúť odporkyni úver a odporkyni povinnosť vrátiť ho podľa dohodnutých podmienok v úverovej zmluve. Zmluva obsahuje po právnej stránke všetky znaky a podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Odporkyňa akceptovala jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy ich podpísaním, a preto mala povinnosť za predmet zmluvy riadne a včas zaplatiť, teda vrátiť požičané finančné prostriedky tak, ako sa k tomu zmluvou zaviazala.
Predmetná zmluva o úvere však predstavuje zároveň zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa na ňu vzťahuje, pretože právny predchodca navrhovateľa poskytol úver v rámci predmetu jeho podnikania s tým, že odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd po preskúmaní veci konštatoval, že zmluva o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami obsahuje všetky náležitosti, stanovené v § 4 ods. 1, 2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
Predmetná zmluva o úvere pritom predstavuje tzv. formulárový typ zmluvy. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár, ktorý odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko bol pripravený už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že právny predchodca navrhovateľa pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 2 z.č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
Súd vec posúdil i s ohľadom na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Je pravdou, že Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere /04.12.2007/ taxatívne určoval, ktoré zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami a medzi ne nezaraďoval zmluvu o úvere, avšak s účinnosťou od 1.1.2008 bolo ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmenené zákonom č. 568/2007 Z.z. tak, že za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v prechodnom ustanovení § 879j bolo určené, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.2008. Pojem spotrebiteľská zmluva do Občianskeho zákonníka zaviedla jeho novela z.č. 150/2004 Z.z., ktorú úpravu neskôr výrazne pozmenil spomenutý z.č. 568/2007 Z.z. (a neskôr i ďalšie čiastkové novelizácie). Spotrebiteľská zmluva nie je samostatný typ zmluvy, ale ide o druh zmluvy, pre ktorú právne predpisy (nielen Občiansky zákonník) stanovujú osobitné podmienky a určujú jej náležitosti. Právna úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromnoprávnych vzťahoch. Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou bol síce tzv. absolútnym obchodom, čo však v zmysle uvedeného nevylučuje možnosť a povinnosť súdu aplikovať na ten istý právny vzťah i ustanovenia spotrebiteľského práva slúžiace na ochranu spotrebiteľa. Z materiálneho hľadiska sa totiž pozícia zmluvnej strany, uzatvárajúcej zmluvu pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka z.č. 568/2007 Z.z. nelíšila od pozície spotrebiteľa, uzavierajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 a nasl. Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008. Nič teda nebráni tomu, aby ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách boli použité i na predmetnú zmluvu o úvere uzavretú 13.11.2007. Ustanovenie § 54 ods. 1 prvá veta Obč. zák. prikazuje aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka na práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, pokiaľ sú pre spotrebiteľa priaznivejšie než príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka. Inými slovami Obchodný zákonník možno v prípade spotrebiteľskej zmluvy aplikovať iba tam, kde nenarazí na obmedzenia vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd na vec aplikoval ustanovenia § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka o premlčaní, ktoré sú pre spotrebiteľa v tomto prípade nepochybne výhodnejšie a lepšie zabezpečujú jeho ochranu.
Posúdiac prejednávanú vec podľa vyššie citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka bola vznesená nedôvodne. V danej veci veriteľ v dôsledku správania odporkyne, ktorá dlh neplatila včas a riadne, využil svoje oprávnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s bodom 5.20 Obchodných podmienok a predčasne dlh odporkyne zosplatnil ku dňu 22.06.2010, ako to vyplýva z platobnej histórie odporkyne. V konaní nebolo zistené, že by veriteľ zmluvu o úvere vypovedal (ako uvádzal navrhovateľ) alebo od nej odstúpil (ako tvrdil vedľajší účastník). Vzhľadom na uvedené, mal súd za to, že pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná, a to s poukazom na citované zákonné ustanovenie § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba veriteľovi začala plynúť dňom nasledujúcim po zosplatnení celého úveru, t.j. dňom 23.06.2010, pričom navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 19.06.2013, teda v rámci plynutia trojročnej zákonnej premlčacej doby.
Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. V zmluve absentujú údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti musia byť v zmluve obsiahnuté podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 258/2001 Z.z.. V zmluve je uvedené, že celková výška mesačnej splátky je 2.998,- Sk čo je nedostatočný údaj, pretože nie je zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko na úrok, koľko na poplatok. Súd v rámci povinného preskúmavania zákonných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil, že v zmluve absentuje výška úrokovej sadzby. Jednoznačný údaj o výške úroku za úver je významný pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Ustanovenie § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. stanovuje, že veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z tohto dôvodu, nemá navrhovateľ právo na úroky, keďže v zmluve uvedené nie sú.
S poukazom na uvedené dôvody navrhovateľ od odporkyne nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky /poplatky za poistenie, poplatky spojené s predčasným ukončením zmluvy/. Odporkyni boli poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 3.319,39 Eur, pričom súd mal z tvrdenia navrhovateľa i predloženého prehľadu splátok a úhrad preukázané, že odporkyňa uhradila právnemu predchodcovi navrhovateľa celkovo sumu 2.623,72 Eur, ktoré úhrady súd započítal výhradne na istinu úveru. Odporkyňa je preto veriteľovi povinná zaplatiť rozdiel vo výške 695,67 Eur a k tejto povinnosti ju súd svojim rozhodnutím zaviazal. V ostatnej časti uplatnenej istiny súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úrok z omeškania.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Výška úrokov je upravená § 3ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že je (s účinnosťou od 01.01.2009) o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
Odporkyňa sa s plnením dlhu voči navrhovateľovi, resp. jeho právnemu predchodcovi dostala do omeškania, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi i úrok z omeškania. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne z dlžnej sumy od 05.10.2012 do zaplatenia. Navrhovateľovi by patril úrok z omeškania z istiny dlhu odo dňa vzniku omeškania odporkyne, to znamená odo dňa nasledujúcom po dni zosplatnenia dlhu (t.j. od 23.06.2010). V období od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola základná úroková sadzba ECB 1 % ročne. Nakoľko si však navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 05.10.2012, súd nemohol ísť nad rámec jeho návrhu a priznať mu viac, a preto súd navrhovateľovi podľa § 517 Obč. zák. v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31.12.2008 priznal právo na úroky z omeškania tak, ako si uplatnil v návrhu - 9 % ročne z dlžnej priznanej istiny 695,67 Eur od 05.10.2012 do zaplatenia.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania, je ten, komu bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd o trovách konania rozhodol s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 19/2010 zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého, ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k zastaveniu muselo dôjsť. Najprv teda posúdi (v režime § 146 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 O.s.p.)
otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí (podľa § 142 ods. 2 O.s.p.) celkovú otázku, z akej časti bol ten ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu § 142 ods. 2 dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
Navrhovateľ vzal návrh späť v časti o zaplatenie poplatkov 285,12 € a úroku 71,97 € bez udania dôvodu, na základe čoho súd konštatoval, že z výlučne procesného hľadiska zavinil zastavenie tejto časti konania.
V konaní bol navrhovateľ v zmysle uvedeného právneho názoru úspešný v časti o zaplatenie sumy 695,67 € s príslušenstvom, t.j. v časti asi 34% a neúspešný v časti o zaplatenie 1003,03 € (zamietnutý návrh )+ 357,09€ (zastavená časť konania)s príslušenstvom teda vo výške zhruba 66%. Pomer úspechu a neúspechu úspešnejšej odporkyne je teda 32 %(66-34), ktorá miera náhrady trov konania by jej patrila. Nakoľko úspešnejšia odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila, keďže jej žiadne trovy konania nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Trovy uplatňované vedľajším účastníkom na strane odporkyne nepovažoval súd za účelne vynaložené. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavno-právneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6MCdo/9/2013). Súd dospel k záveru, že trovy konania, uplatnené vedľajším účastníkom na strane odporkyne, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia, nie sú v danej veci účelne vynaloženými trovami. Vedľajší účastník, zastúpený advokátom, hromadne vstúpil do viacerých obdobných vecí, pričom v písomnom vyjadrení k návrhu vzniesol námietky všeobecného charakteru, citoval predpisy dopadajúce na všetky spotrebiteľské zmluvy s tým, že jeho argumentácia nebola súdom aplikovaná, jednalo sa o formulárové vyjadrenie, aktualizované čiastočne o údaje žalovanej pohľadávky. Za tejto situácie, ako i s prihliadnutím ku skutočnosti, že v písomnom vyjadrení k návrhu zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporkyne vopred ospravedlnil svoju neúčasť na prípadných pojednávaniach nariadených súdom, súhlasil, aby súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti a súhlasil i s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a O.s.p., javí sa zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne advokátom v danej veci, ktoré napĺňa charakteristiku tzv. hromadných vecí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu. Uvedený záver má za následok konštatovanie neúčelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak mal na ich náhradu právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.