Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/56/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní dňa 25. februára 2016 v Liptovskom Mikuláši takto

rozhodol:

rozhodol:

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného

C.. K. Š., U.. XX. X. XXXX H. M. G., trvale bytom D. XXX, okres M. G.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš č. k. - 38 zo dňa 25. 7. 2014, pre skutok, obžalobou kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

ktorý mal spáchať tak, že

4. 1. 2012 ako príslušník Policajného zboru SR a súčasne ako skúšobný komisár Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Liptovskom Mikuláši pri opakovanej skúške z odbornej spôsobilosti pre udelenie vodičského oprávnenia uchádzačov Y. N., U.. X. X. XXXX, bytom A. XXX, okres E. U. H., K. D. T., U.. X. X. XXXX, trvale bytom A. XXX, okres E. U. H., týmto napomáhal zvládnuť teoretickú časť skúšky tak, že s vysokou mierou pravdepodobnosti za nich vpísal do záznamu o skúške z odbornej spôsobilosti správne odpovede a následne vyhodnotil oba písomné testy teoretickej časti skúšky uchádzačov Y. N. a D. T. na maximálny počet bodov 55, hoci dňa 20. 12. 2011 obaja uvedení uchádzači pri prvotnej skúške z odbornej spôsobilosti dosiahli maximálne 16 bodov, a tým pri skúške nevyhoveli, pričom Y. N. a D. T. neboli schopní vzhľadom na ich intelektuálne a pamäťové schopnosti takýto test vypracovať na plný počet bodov, v dôsledku čoho menovaným umožnil splnenie jednej z podmienok na udelenie vodičského oprávnenia, čím konal v rozpore s ustanovením § 83 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, ako aj porušil povinnosti policajta uložené mu v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ,

lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na C.. K. Š. obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Obžalovaný od počiatku trestného stíhania popieral spáchanie skutku, ktorý mu kladie za vinu obžaloba. Na svoju obhajobu uviedol nasledovné. Skúšky sa konali v areáli Lesníckej školy a vstup mali len učitelia a žiaci. On vchádzal do školy s inštruktorom autoškoly. V učebni boli žiaci pripravení na vykonanie skúšky, nikoho iného tam nevidel. Nepamätá si presne, kto bol v učebni, boli tam N. a T., boli tam aj iní žiaci, nevie koľkí, a kto to bol, a bol tam aj inštruktor. V učebni boli len tí, čo vykonávali skúšku, on a inštruktor. Nepamätá si, či počas tejto skúšky bol inštruktor celý čas v učebni. Pri skúške N. a T.F. nedošlo k situácii, že by si boli vytiahli tie isté testy, ako pri predchádzajúcej skúške, to sa málokedy stáva. On pri skúške N. ani T. nijakým spôsobom nepomáhal. Nikto sa na neho nekontaktoval za účelom pomoci týmto dvom osobám pri ich opravnej skúške 4. 1. 2012, ani mu nikto neponúkal nejakú neoprávnenú výhodu. Žiadosti o udelenie vodičských preukazov priniesla príslušná autoškola. Každá autoškola mala svoj zberný hárok. Určil sa termín vykonávania skúšok a vyvesil sa na nástenku ODI a určil sa skúšobný komisár podľa zaťaženosti a podľa toho, akú skupinu mohol skúšobný komisár skúšať. Keď sa priniesli žiadosti do autoškoly, zaevidoval sa počet uchádzačov a ich mená. Ak ich bolo viac, určilo sa viac termínov. Robilo sa to takým spôsobom, že v zozname uchádzačov, ktorý priniesla autoškola, sa urobili čiary, tým sa vytvorili skupiny a ku nim sa priraďovali termíny. Nerozhodovali, ktorý uchádzač kedy menovite bude robiť skúšky, len odpočítali počet uchádzačov, ktorých je možné vyskúšať v jednom termíne. Jednotlivé testy dostali od KR PZ, každý test bol vo vnútri opatrený pečiatkou KR PZ. Každý komisár mal svoju sadu testov, dostali ich 60 na všetky skupiny vodičských oprávnení, a keďže on mohol skúšať len skupinu B a A, používal z nich len 35 testov, ktoré boli určené na skupinu A a B. Každý test každý komisár vložil do obálky a opatril ju pečiatkou ODI. Pri skúške dňa 4. 1. 2012 nebol nikto ďalší z jeho kolegov skúšobných komisárov. Nebolo určené, že skúšky sa musia vykonávať v mieste autoškoly alebo v mieste trvalého pobytu uchádzača o vodičský preukaz. On neskúmal, kto odkiaľ pochádza, ani nevie, či z obce Rudňany predtým niekto žiadal o skúšku u nich. Nevie, či ešte niekoho z tejto obce skúšali, ani to, či medzi nimi boli nejakí Rómovia. V dobe, keď on skúšal, nebolo možné v počítačovom programe zistiť, napr. zadaním údaju názvu obce, koľkí uchádzači z konkrétnej obce sa uchádzali o skúšky. Ak by chceli zistiť, či z jednej obce boli viacerí, museli by prácne každý jeden protokol skontrolovať a zisťovať, kde má uchádzač trvalé bydlisko.

Svedkovia Y. N. a D. T. popreli, že by im niekto pomáhal zvládnuť teoretickú časť skúšky. Svedok Y. N. uviedol, že sa na opravnú skúšku pripravoval. Prečítal si znenie otázok, porozumel im a vedel odpovedať. Nikto mu pri vyplnení alebo pri vypracovaní odpovedí nepomáhal. Nikto nepožadoval od neho protislužbu za urobenie skúšok. Keď test vyplnil, odovzdal ho inšpektorovi, teda tomu, čo ho skúšal. Na osobu obžalovaného si svedok nepamätal. Test urobil na 55 bodov, oznámil mu to inšpektor. Pri písaní testu nemal žiadne pomôcky. Na opravné skúšky s T. ich nikto nepriviezol. Na skúšky sa pripravoval sám, nevie ako dlho. Keď dopísal test, čakal na chodbe. Keď test odovzdal, nikto do miestnosti nevošiel. Skúšky ho stáli okolo 333 eur. Pri vypĺňaní testov si otázky prečítal, vypĺňal test postupne, mal dosť času. Pripravoval sa z knihy, kde sú značky križovatky. Hoci svedok pripustil, že má problémy s čítaním, vyjadril sa, že pri opravnej skúške boli testy ľahké, čítal to, išlo mu to. V autoškole mal 35 testov, nejaké mal aj doma, učil sa.

Svedok D. T. potvrdil, rovnako ako svedok N., že v dobe, keď spolu brigádovali vo Východnej, urobili si vodičský preukaz v Liptovskom Hrádku. Prvýkrát skúšky neurobili. Opravné skúšky prebiehali normálne, obidvaja ich urobili. Nikomu za to nič nedával. V Spišskej Novej Vsi si vodičské oprávnenie nemohol urobiť, lebo mu povedali, že nemajú miesto. V autoškole Liptovskom Hrádku trvala výučba 6 mesiacov. Vo Východnej brigádovali 3 - 4 mesiace, potom do školy dochádzali, vozil ich bratranec M. N.. Počas toho, ako robili opravné skúšky, nevošiel dnu nikto iný. Po vypracovaní testu ho odovzdali policajtovi. Po vyplnení testu, šiel von. Potom im povedali, že test urobili. On mal 55 bodov. Odovzdal test druhý, nevie, kedy ho urobil N.. Na opravný test sa učil celé noci, ani nespal. Na hlavnom pojednávaní odôvodňoval problémy pri čítaní textu prísahy svedka tým, že mal trému. Má 7 detí a o ďalších 6 sa stará, pracuje a chodí po svete, má iné starosti. Na skúšky sa učil z toho, čo mu dal inštruktor. Dal mu všetko, križovatky, knihu. Učil sa aj doma. Vyučujúci v autoškole bol T., na jazdách bol iný inštruktor.

Svedok rovnakého mena a priezviska ako osoba, ktorá dala podnet k začatiu trestného stíhania v danej veci, C. N., sa na hlavnom pojednávaní vyjadril, že o prejednávanej veci mu nie je nič známe, a poprel, že by bol autorom listu, poukazujúceho na podozrenie zo spáchania trestnej činnosti, nevie, čo je predmetom trestného stíhania.

Svedok M. T., vedúci autoškoly na Strednej lesníckej odbornej škole v Liptovskom Hrádku, vo svojej výpovedi uviedol, že vo Východnej ho oslovili dvaja muži so záujmom navštevovať ich autoškolu. Keď splnili všetky administratívne náležitosti, absolvovali kurz. Okrem nich navštevovali kurz aj ďalší žiaci. Vzhľadom k tomu, že neuspeli pri skúškach, absolvovali opravné skúšky. Počas písania testov inštruktori nie sú prítomní. Pokiaľ ich on preskúšaval na hodinách, nemôže povedať, že boli neschopní. Údržbu vozidla vedeli výborne, rovnako s jazdou nebol problém. Na výučbu ich vozil ich vedúci, počkal kým neskončia a odviezol ich preč. Na hlavnom pojednávaní sa svedok vyjadril, že sa s odstupom času nevie vyjadriť k tomu, či sa N. a T. pýtali, či sa im dá pomôcť pri skúškach. Ľudia sa bežne pýtajú, či sa im dá pomôcť, ale na to odpovedajú, že nie. Ani jeden, ani druhý mu neponúkali žiadnu neoprávnenú výhodu v súvislosti so skúškami. Autoškola poskytuje žiakom testy, knihu aj konštrukciu formou prefoteného papiera, kde sú otázky aj odpovede, oni to s nimi tiež priebežne preberú. On bol s nimi spokojný, niekedy do nich aj nakričal, ak sa stalo, že sa neučili, ale inak sa učili a niekedy bol prekvapený, že robili dobre, hoci týždeň predtým sa neučili. Záležalo to asi od toho, ako boli v práci. Jazdy im išli, testy mali aj doma, robievali ich aj v autoškole. Pokiaľ ide o úspešnosť robenia testov na skúškach, žiaci väčšinou robia skúšky na 55 bodov. V súčasnosti je skôr prepad pri skúške z konštrukcie, ale týka sa to skôr 17 ročných študentov, ktorým sa to nechce učiť. U dospelých je to iné. Ani obžalovaný, ani iný policajt nikdy v živote od neho nežiadali nejakú neoprávnenú výhodu v súvislosti s vykonávaním skúšok.

Súd odmietal vykonať dôkaz výsluchom svedka M. N., ktorý mal doviesť Y. N. a D. T. na skúšku, nakoľko ide o dôkaz, ktorý sa týka okolnosti, ktorá je pre rozhodnutie nepodstatná. Rovnako súd odmietol vykonať dôkaz pribratím znalca z odvetvia písmoznalectva do konania, nakoľko podľa návrhu obhajcu tento dôkaz by mal objasniť, či predmetné testy písali rozdielne osoby, alebo tá istá osoba, a taktiež podľa návrhu obhajcu, mal byť znalec pribratý za účelom zistenia, či sa dá určiť, či testy písal pravák, alebo ľavák. Súd odmietal vykonať tento dôkaz nakoľko ide o dôkaz, pri ktorom nepredpokladá možnosť zistenia relevantnej informácie, teda či testy vyplňovala jedna a tá istá osoba, s dôrazom a poukazom na fakt, že predmetom skúmania by mali byť len tzv. krížiky v testoch. Súd odmietol vykonať i dôkaz zisťovaním u polície, či sa dá stotožniť osoba, ktorá písala podnet na políciu a podpísala sa ako C. N., nakoľko ide o dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie.

Z výsluchu D.. H. E., znalkyne z odboru klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, mal súd preukázané, že úroveň jeho intelektových schopností a mnestického výkonu je v pásme ľahkej mentálnej zaostalosti. Ide o primárne simplexnú, málo duševne diferencovanú osobnosť. Do popredia vystupuje emocionálnou labilitou, s nekritickým sebaobrazom, ako aj tendenciou k skresľovaniu situácie. V testoch organicity boli zistené diskrétne znaky organických zmien CNS. U svedka boli zistené tendencie ku konfabuláciám a ku skresľovaniu skutočnosti. Jeho zapamätanie a reprodukcia nie sú presné, unikajú mu najmenšie detaily, pamäť je s konfabuláciami v reprodukčnej zložke. Vyjadrenie znalkyne, že zo psychologického hľadiska uvedené skutočnosti vo veľkej miere znižujú hodnovernosť a použiteľnosť jeho výpovedí v trestnom konaní, súd považoval v tejto časti za neprípustné právne hodnotenie dôkazu a v tejto časti znalecký posudok pri hodnotení vykonaného dokazovania nebral do úvahy.

V prípade svedka Y. N. znalkyňa dospela k zisteniu, že úroveň intelektových schopností a pamäťových schopností, je v ľahkej mentálnej zaostalosti - debility. V rámci štrukturácie osobnosti ide o simplexnú, duševne málo diferencovanú osobnosť. Patologická symptomatika bola zistená na škálach emočnej lability, neurotických prejavov, instability, ľahkej ovplyvniteľnosti. V testoch organicity boli zistené znaky organických zmien CNS. U svedka boli zistené tendencie ku konfabuláciám a k skresľovaniu skutočností. Jeho zapamätanie a reprodukcia nie sú presné, unikajú mu najmenšie detaily, pamäť je s konfabuláciami v reprodukčnej zložke.

Vyjadrenie znalkyne, že zo psychologického hľadiska uvedené skutočnosti, ako aj simplexná osobnostná štruktúra, vo veľkej miere znižujú hodnovernosť a použiteľnosť jeho výpovedi v trestnom konaní, súd rovnako, ako v prípade svedka D. T., pri hodnotení dôkazov, považoval za vyjadrenie, ktorým nad rámec oprávnenia znalkyňa vyslovila právny názor, a teda nebral ho do úvahy.

Znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevie, aký dlhý čas mali N. a T. od doby, ako sa dozvedeli, že budú znalecky vyšetrovaní, až po vyšetrenie u nej. Ona nie je znalec dopravy, ale dopravný psychológ. Pri vyšetrovaní pozornosti dotknutých svedkov použila i determinačný prístroj, test koncentrácie pozornosti, RPM a Army beta, WSM, Meili, pozornosť. Hoci jej v uznesení o pribraní znalca nebola položená otázka, aby sa zaoberala aj otázkou spôsobilosti uvedených svedkov k vedeniu osobného motorového vozidla, k danej otázke sa vyjadrila s odôvodnením, že v rámci otázky č. 5 mala uviesť skutočnosti, ktoré nie sú predmetom znaleckého skúmania, ak tieto sú v priamej súvislosti s predmetom, a nie sú uvedené v otázkach, a taktiež z dôvodu, že v spisovom materiáli, ako aj v anamnestickom rozhovore, bolo predmetom aj to, že prišli o vodičský preukaz. Pokiaľ ide o fakt, že znalecké posudky sú v určitých pasážach totožné a obsahujú rovnaké preklepy alebo štylistickú úpravu, znalkyňa uviedla, že totožnosť odpovedí vyplýva z toho, že boli použité rovnaké diagnostické metódy, ktoré sa vyhodnocujú a interpretujú v prípade podobných alebo totožných výsledkov rovnako.

So súhlasom obžalovaného a prokurátora boli prečítané zápisnice o výsluchu svedkov R. I. zo dňa 26. 3. 2014 (č. l. 45 - 49) a F. R. zo dňa 26. 3. 2014 (č. l. 50 - 54).

Svedok I. v prípravnom konaní potvrdil, že dňa 4. 1. 2012, kedy sa dostavil k výkonu skúšky, spolu s nimi skúšku absolvovali i dvaja Rómovia. Podľa vyjadrenia svedka mal byť s nimi ich vajda, ktorý šiel do kancelárie T., rovnako i policajt. Im potom povedali, že majú ísť do učebne, tam sedeli, prišiel policajt a dal im test. Povedal im inštrukcie, chodil medzi nich, kontroloval ich. Potom im prečítal výsledky. Bolo mu to divné, lebo v autoškole nevedeli ani dopravné značky a nevedeli robiť ani testy. Potom išli na cvičisko, kde im T. povedal, aby sa rozdelili, aby sa navzájom nerušili, aby tí, čo nerobia skúšku na cvičku, išli za roh. On potom išiel s R. na jazdu spolu a urobili ju. Obidvoch Rómov poznal iba z prípravy, osobne ich nepoznal, párkrát sa stretli na teórii. V čase skúšok boli v miestnosti piati žiadatelia a policajt. Pri písaní testov ich policajt rozsadil. Sedeli v každej druhej lavici. Rozdal im testy. Nie je si celkom istý, ale asi si vyžrebovali čísla, a tak im dal testy. Policajt im dal inštrukcie, ako majú vyplniť test, chodil okolo nich, ale on si ho už nevšímal. Sedel v prvej lavici, nevšímal si, čo sa dialo za ním, sústredil sa na test. Keď skončili vypĺňanie testu, mali asi pol hodinu čas, potom im jednotlivo boli povedané výsledky testu. Po vypracovaní testu ho nechal na stole, rovnako ako ostatní, policajt ho zobral. Počas vypracúvania testu nebol nikto iný v miestnosti, kde sa skúška vykonávala. Kde sa opravovali testy teoretickej časti skúšky, nemá vedomosť. Vedúci autoškoly, policajt a Róm, o ktorom sa domnieva, že bol vajda, pred testami boli v kabinete vedúceho autoškoly asi 10 - 15 minút.

Svedok F. R. vypovedal v časti odlišne ako svedok I., keď uviedol, že miestnosť, kde mali ostať vedúci autoškoly, policajt a Róm, ktorý prišiel s dvomi Rómami, ktorí vykonávali skúšku, boli v učebni. Tento svedok si nepamätal, či tam spolu boli pred testami alebo až po nich. Tento svedok sa zdržiaval počas opravnej skúšky N. a T. a skúšky svedka I. v zadnej časti učebne. Teoretickú skúšku mal už absolvovanú, v ten deň robil len opravnú skúšku z jazdy. Obidvaja Rómovia sedeli pred ním vľavo. Zdalo sa mu, že policajt Rómom odovzdával testy, akoby zvrchu, a I. si test vyberal, avšak, či to bolo tak, si nie je na 100 % istý, rovnako si nie je istý ani tým, že po vypracovaní testov zostali Rómovia v učebni a policajt im niečo hovoril a ukazoval. Detaily nevie, nepamätá si, či počas teoretickej časti skúšky niekto vstúpil do učebne, alebo z nej vyšiel. Myslí, že počas teoretickej skúšky, policajt nikomu zo žiadateľov pri vypracovaní testu nepomáhal.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse vykonanom 18. 7. 2013, mal súd preukázané, že vyšetrovacieho pokusu sa zúčastnili svedkovia Y. N. a D. T.. Obidvom svedkom boli predložené testy odbornej spôsobilosti na udelenie vodičského oprávnenia, boli vyzvaní, aby test nahlas prečítali a odpovedali na jednotlivé otázky v stanovenom čase 20 minút. Obidvaja venovali vypracovaniu testu 20 minút. Svedok Y. N. v priebehu testu vypracoval 16 otázok, a svedok D. T.F. vypracoval 18 otázok. Celkový počet otázok v obidvoch testoch bol 27. Svedok N. mal 11 správnych odpovedí, svedok T. 15 správnych odpovedí.

Zo znaleckého posudku N.. A.. B. Ž., V.., znalca Ústavu matematických vied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, prírodovedeckej fakulty, mal súd preukázané, že pravdepodobnosť správneho odpovedania na všetky otázky písomného testu na udelenie vodičského oprávnenia uchádzača, ak samotný test pozostáva z 25 až 30 otázok, pričom každá jedna otázka má tri možnosti odpovede, a len jedna z nich je správna, je aj pri zrátaní známych odchýlok skutočnosti od obvyklých matematických modelov uvedená pravdepodobnosť je nanajvýš rádu 10-9, t.j. niekoľko miliardtín, alebo menej.

Vzhľadom k veľkosti populácie Slovenska a vyššie uvedenej pravdepodobnosti je prakticky nemožné, aby bol test na udelenie vodičského oprávnenia náhodným spôsobom vyplnený úplne správne.

Z usvedčenia Autoškoly Odbornej lesníckej školy C. N. G., Hradná 534, Liptovský Hrádok, mal súd preukázané, že Y. N. a D. T.F. absolvovali vodičský kurz skupiny B, B1, a M. Zo záznamu o skúške z odbornej spôsobilosti, mal súd preukázané, že Y. N. neprospel pri teoretickej časti skúšky dňa 20. 12. 2011, keď dosiahol celkový počet bodov v teste 16. Pri opakovanej skúške dňa 4. 1. 2012 dosiahol celkový počet bodov 55 a pri skúške prospel. D. T. pri skúške dňa 20. 12. 2011 s dosiahnutým počtom bodov 15 neprospel. Dňa 4. 1. 2012 s dosiahnutým počtom bodov 55 pri skúške prospel.

V žiadosti o udelenie vodičského oprávnenia v prípade D. T. i Y. N. sa nachádza i vyjadrenie praktického lekára pre dospelých, že obidvaja menovaní sú spôsobilí bez obmedzenia na vedenie motorových vozidiel.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.

V konaní bolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, že obžalovaný bol prítomný pri vykonávaní opravnej skúšky Y. N. a D. T. dňa 4. 1. 2012 na autoškole v Liptovskom Hrádku.

Rovnako bez pochybností bolo preukázané, že pri prvotnej skúške z odbornej spôsobilosti pre udelenie vodičského oprávnenia Y. N. a D. T. neprospeli. Dňa 4. 1. 2012 obidvaja menovaní zvládli teoretickú časť skúšky na maximálny počet 55 bodov.

V súlade s ustanovením § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, s ktorými bolo na hlavnom pojednávaní oboznámené, a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom úvažení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Obžalovanému obžaloba kladie za vinu, že Y. N. a D. T. napomáhal zvládnuť teoretickú časť skúšky tak, že „s vysokou mierou pravdepodobnosti“ za nich písal do záznamu o skúške z odbornej spôsobilosti správne odpovede a následne vyhodnotil oba písomné testy teoretickej časti skúšky na maximálny počet bodov 55.

Páchateľom dotknutého prečinu môže byť len špeciálny subjekt, ktorým je verejný činiteľ. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci verejných činiteľov a na ochrane práv a povinností fyzických a právnických osôb.

Objektívna stránka tohto trestného činu zahŕňa konanie verejného činiteľa, ktoré spočíva a/ vo vykonávaní svojej právomoci spôsobom odporujúcim zákonu, b/ v prekročení svojej právomoci, alebo c/ v nesplnení svojej povinnosti vyplávajúcej z jeho právomocí alebo z rozhodnutia súdu, pričom takto musí verejný činiteľ konať v úmysle spôsobiť inému škodu, alebo zadovážiť sebe, alebo inému neoprávnený prospech. Zákonný znak „v úmysle spôsobiť inému škodu“ charakterizuje pohnútku konania páchateľa, ktorá sa musí preukázať. Za škodu v zmysle tohto ustanovenia treba považovať tak škodu materiálnu, ako aj nemateriálnu.

Znakom „v úmysle zadovážiť sebe, alebo inému neoprávnený prospech“ sa rozumie akékoľvek neoprávnené majetkové alebo aj nemateriálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemali právo. Jedným zo znakov napĺňajúcich dotknutý prečin je vykonávanie svojej právomoci spôsobom odporujúcim zákonu tak, že ide o obchádzanie zákona alebo iného právneho predpisu vydaného na základe zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Na konštatovanie o naplnení znakov skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona nestačí zistenie, že špeciálny subjekt - verejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, ale zároveň sa vyžaduje, aby tak verejný činiteľ konal v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Uvedený motív, ako zložka subjektívnej stránky konania páchateľa, ktorý iniciuje jeho konanie, musí byť preukázaný (R 39/2001).

V intenciách ustanovenia § 169 ods. 1 Trestného poriadku súd pri porade o rozsudku posúdi najmä, či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu a aká je jeho právna kvalifikácia, či tento skutok spáchal obžalovaný.

Zásada zisťovania skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a spoľahlivo preukázané fakty, a nie o prostú pravdepodobnosť.

V trestnom konaní pri rozhodovaní o vine netreba potvrdiť obhajobné tvrdenia obžalovaného, ale dôkazmi vykonanými v súlade s Trestným poriadkom, jeho obhajobu vyvrátiť tak, aby o dokazovanej skutočnosti neboli žiadne pochybnosti. V prípade, ak má slúžiť napr. výpoveď svedka alebo iný dôkazný prostriedok, ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších výrazných podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý a dôveryhodný. Takýto dôkaz nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či vyvrátiteľný.

Aj keď bol obžalovaný pôvodne podozrivý, že sa dopustil žalovaného trestného činu, súd konštatuje, že v prejednávanej veci obžaloba neutiahla dôkazné bremeno a v konaní nebol produkovaný žiadny relevantný dôkaz svedčiaci o vine obžalovaného.

Formulácia skutkovej vety obžaloby konštatovaním, že obžalovaný „s vysokou mierou pravdepodobnosti“ za Y. N. a D. T. vpísal do záznamu o skúške z odbornej spôsobilosti správne odpovede a následne vyhodnotil oba písomné testy teoretickej skúšky na maximálny počet bodov, je v príkrom rozpore so zásadou vyplývajúcou z ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie, bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Za takéto zistenie stavu veci nemožno preto považovať zistenie len o pravdepodobnosti dokazovanej skutočnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo opačného záveru.

V prejednávanej veci nebol produkovaný jeden priamy dôkaz, ani nepriame dôkazy, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že po subjektívnej stránke je jednoznačne a bez pochybností preukázané zavinenie obžalovaného. Obžalovaný, ako aj svedkovia N. a T., ako aj svedok T., popreli, že by pri vykonávaní opravnej skúšky ktokoľvek a akýmkoľvek spôsobom Y. N. a D. T. napomáhal. Vedúci autoškoly T. dokonca na hlavnom pojednávaní uviedol, že pred opravnou skúškou sa obidvaja menovaní pripravovali, a samého ho prekvapilo, že ak aj jeden týždeň neboli pripravení, tak na ďalší týždeň svoju pripravenosť preukázali.

V konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorý by preukazoval s absolútnou istotou, že Y. N. a D. T. neboli spôsobilí úspešne absolvovať testy v súvislosti s udelením vodičského oprávnenia. Konštatovanie znalkyne, že D. T. je osobnosť primárne simplexná, s úrovňou intelektových schopností a mnestického výkonu v pásme ľahkej mentálnej zaostalosti, a zistenie, že Y. N. má úroveň intelektových schopností a pamäťových schopností ľahkej mentálne zaostalosti - debility, a že taktiež ide o osobnosť simplexnú, rovnako i spochybňovanie znalkyne o spôsobilosti k vedeniu motorového vozidla, nemôžu primárne viesť k záveru o príčinnej súvislosti medzi týmto faktom a vinou obžalovaného. Rovnako ako fakt, že obidvaja svedkovia mali na hlavnom pojednávaní problém s istotou prečítať na prvý pokus text prísahy svedka, a taktiež i forma neistého prejavu svedkov N. a T. pri vyšetrovacom pokuse, súd podotýka za simulovaných podmienok, nie sú dôkazy, ktoré by jednoznačne a bez pochybností preukazovali zavinenie obžalovaného. V konaní nebol produkovaný jediný dôkaz, na základe ktorého by bolo možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že obžalovaný zadovážil Y. N. a D. T. neoprávnený prospech, a rovnako žiadnym z produkovaných dôkazov nebolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, že by vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

Napriek tomu, že v konaní sa súd zaoberal všetkými dostupnými vyprodukovanými dôkazmi, a tieto i hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, dospel k záveru, že nemožno urobiť jednoznačný a nepochybný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe, preto, rešpektujúc zásadu in dubio pro reo, obžalovaného podľa ustanovenia § 285 písm. a/ Trestného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.