Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: H. O., U.. XX.XX.XXXX, F. R. C. XX, XXX XX H. U. B., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie 506,86 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 147,96 Eur s ročným úrokom z omeškania 8,75 % zo sumy 36,27 Eur počnúc od 19.02.2013 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 45,99 Eur počnúc od 18.03.2013 do zaplatenia, 8,75 % zo sumy 22,95 Eur počnúc od 18.04.2013 do zaplatenia, 8,5 % zo sumy 42,75 Eur počnúc od 19.05.2013 do zaplatenia, v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu žalobcu proti žalovanej o zaplatenie 358,90 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania počnúc od 19.06.2013 do zaplatenia z a m i e t a.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podal na Okresnom súde Lučenec dňa 04.01.2016 žalobu o zaplatenie 506,86 Eur s príslušenstvom.

Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 26.02.2016.

Zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť na pojednávaní. Súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Trval na žalobe tak ako to rozviedol v písomnom podaní.

Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v neprítomnosti zástupcu žalobcu.

Žalovaná sa na pojednávanie dostavila.

Dokazovanie súd vykonal prečítaním žaloby, zmluvy o poskytovaní verejných služieb Magio Sat č. 9905415464, Všeobecných podmienok poskytovania verejných služieb, Zmluvy o kúpe LCD TV č. 9905351305, Zmluvy o poskytovaní verejných služieb 9905351305, prečítaním Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, faktúr: č. 8747611060 na sumu 36,27 Eur splatná dňa 18.02.2013, č. 748588664 na sumu 45,99 Eur so splatnosťou 17.03.2013, č. 2749567149 na sumu 22,95 Eur splatná dňa 17.04.2013, č. 9750539365 na sumu 42,75 Eur splatná 18.05.2013, č. 5751501224 na sumu 358,90 Eur so splatnosťou 18.06.2013, na základe čoho bol zistený nasledovný skutkový stav.

Žalobca uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadzičova 10, Bratislava ako postupca na strane jednej a žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu vrátane pohľadávky voči žalovanej. Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 vrátane príslušnej časti prílohy bola žalobcom predložená ako listinný dôkaz na č.l. 27 až 34 súdneho spisu. Žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom žalobcu. Žalovaná je sankcionovaná za to, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby.

Žalovaná vypovedala tak, že uzavrela s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o poskytovaní služby. Zmluvným podmienkam neporozumela. Následne sa dostala do ťaživej sociálnej situácie, pretože manžel je ťažko chorý, poberá invalidný dôchodok vo výške 200,- Eur. Zvýšené náklady má na zakúpenie liekov, pretože obidvaja s manželom trpia cukrovkou. Dlh voči žalobcovi zaplatí, avšak navrhla, aby jej súd poskytol dlhšiu lehotu na plnenie.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat č. 9905415464 zo dňa 14.12.2012 a dodatok k tejto zmluve.

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 26.11.2012 Zmluvu o kúpe LCD TV č. 9905351305.

Dňa 19.11.2010 právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytovaní služby Magio Sat.

Súčasťou zmlúv sú Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s..

Právny predchodca žalobcu si vyfakturoval zaplatenie zmluvnej pokuty sumou 358,90 Eur faktúrou č. 5751501224, ktorá sa stala splatná dňa 18.06.2013, faktúrou č. 8747611060, ktorá sa stala splatná dňa 18.02.2013 si vyfakturoval sumu 36,27 Eur, faktúrou č. 748588664, ktorá sa stala splatná dňa 17.03.2013 si vyfakturoval sumu vo výške 45,99 Eur, faktúrou č. 2749567149, ktorá sa stala splatná dňa 17.04.2013 si vyfakturoval sumu vo výške 22,95 Eur, faktúrou č. 9750539365, ktorá sa stala splatná dňa 18.05.2013 si vyfakturoval sumu vo výške 42,75 Eur.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadzičova 10, Bratislava ako postupca na strane jednej a žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanej.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písmeno k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená, takže žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a), e) citovaného zákona podnik má právo: a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa § 43 ods. 2 citovaného zákona podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a), c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a), b) a ods. 13 citovaného zákona účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 citovaného zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 8 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza: „V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 Občianskeho súdneho poriadku) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú

pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvy o pripojení. V zmluvách o pripojení boli dohodnuté zmluvné pokuty za porušenie povinností vyplývajúcich zo zmlúv. Súd sa postavil na to stanovisko, že dojednané zmluvné pokuty sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré sú absolútne neplatné. Pokiaľ súd považuje dohodnutú zmluvnú podmienku za neplatnú, dotknuté ustanovenia v zmluvách o pripojení sú absolútne neplatné od počiatku. Na nekalosť zmluvnej podmienky súd prihliadal z úradnej povinnosti. Pokiaľ je v tejto časti právny úkon neplatný, nemožno moderovať výšku zmluvnej pokuty. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť ako individuálne, a to s poukazom na článok 3 ods. 1.2 Smernice Rady 93/13/EHS, podľa ktorej za individuálnu podmienku nemožno považovať ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu, podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súdu patrí kontrola zmluvných podmienok podľa § 153 ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku. Zmluvné pokuty boli pripravené vopred pre spotrebiteľov v Cenníku, ktorý bol pripravený právnym predchodcom žalobcu, pričom žalovaná nemohla žiadnym spôsobom výšku pokút ovplyvniť a výška zmluvných pokút bola určená štandardne pre každého spotrebiteľa bez ohľadu na to, kedy po uzavretí zmluvy o pripojení porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu.

Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu na zaplatenie pokuty za Magio Box 1MYLV7W7* vo výške 100,- Eur, pokuty za diaľkový ovládať 1MYLV7W7* vo výške 10,- Eur, pokuty za kartu 1MYLV7W7* vo výške 19,95 Eur, pokuty za ostatné príslušenstvom 1MYLV7W7* vo výške 29,95 Eur, Magio Sat vo výške 199,- Eur, ktoré boli vyfakturované faktúrou č. 5751501224 v celkovej výške 358,90 Eur, ktorá sa stala splatná 18.06.2013 s príslušenstvom zamietol.

Súd žalobe vyhovel v časti pokiaľ sa žalobca domáhal zaplatenia faktúr za služby, ktoré žalovaná využívala. Žalovaná je povinná zaplatiť cenu služieb spolu s úrokmi z omeškania, pričom ich počiatok bol určený vždy od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúr podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na Nariadenie vlády č. 87/95 Z.z..

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Súd určil žalovanej dlhšiu lehotu na plnenie, pretože jej sociálna situácia je ťaživá. Trpí závažným ochorením. Žije s manželom, ktorý poberá invalidný dôchodok vo výške 200,- Eur. Žalovaná poberá opatrovateľský príspevok vo výške 220,- Eur. Značné náklady má s kúpou liekov. Dôvodné je, aby dlh voči žalobcovi zaplatila v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

Výrok o trovách bol založený na ustanovení § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaná bola úspešná v prevažnej časti voči žalobcovi, avšak trovy si neuplatňovala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.