Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/32/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. S. K. M., L.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Y., G. D., za účasti rodičov S. M., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXXX/XX, D., a I. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. B. XX, a za účasti starej matky S. M., L.. XX.XX.XXXX, J. D. XXXX/XX, D., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. -98 zo dňa 16.11.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Rozsudkom č. k. -59 zo dňa 25.09.2020 bol zmenený rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. -260 zo dňa 07.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -290 zo dňa 29.10.2019 tak, že otec bol výrokom I. zaviazaný prispievať na výživu mal. S. K. sumou 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y., G. D., počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výrokom II. bol zmenený rozsudok Okresného súdu Humenné č. k. -47 zo dňa 27.10.2015 vo výroku o výživnom tak, že matka bola zaviazaná prispievať na výživu mal. S. K. sumou 30,- eur mesačne do 15. dňa v mesiaci príslušnému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y., G. D., počnúc právoplatnosťou rozsudku. Výrokom III. súd konanie zastavil. Po podaní odvolania otcom, odvolací súd výrok I. zrušil so záverom, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentuje zdôvodnenie výšky vyživovacej povinnosti otca zákonnými kritériami pre jej určenie, lebo chýba skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa a príjem otca bol len formálne zistený. V ďalšom súd prvej inštancie konal len vo veci výživného otca na mal. S. K.Á..

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. -260 zo dňa 07.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -290 zo dňa 29.10.2019 tak, že otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. S. K. M., L.. XX.XX.XXXX sumou po 70,-- eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y., G. D. počnúc právoplatnosťou rozsudku.“

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade naposledy bolo výživné zo strany otca určené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. zo dňa 07.01.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 29.10.2019. Otec bol v čase týchto rozhodnutí zapísaný v živnostenskom registri, IČO: XXXXXXXX, miesto podnikania: B. XX. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd prvej inštancie zistil, že otec od 24.10.2019 pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti Q., D..O..M.. B. XX, pričom za obdobie 03/2020 - 07/2020 dosiahol vymeriavací základ vo výške 33,33 eur. Spoločnosť sídli na rovnakej adrese ako je miesto podnikania otca. Z lustrácie v registri Sociálnej poisťovne bolo súdom zistené, že otec bol v období 24.10.2020 - 23.10.2021 zamestnaný v rovnakej obchodnej spoločnosti s vymeriavacím základom najviac 35,80 eur, preto u otca k zmene nedošlo. Súd konštatuje, že otec nepreukázal dôvody pre svoju nespôsobilosť, napr. zdravotnú, ktorá by mu bránila participovať na výžive pre jedno z jeho P. detí odkázaných na jeho výživu. Naviac, S. K. je pre nezáujem rodičov o dieťa sa starať zverený do náhradnej osobnej starostlivosti svojej starej matky. V jeho veku je maloletý svojou výživou a zabezpečovaním potrieb odkázaný na svojich rodičov a tieto jeho potreby zabezpečuje jeho stará matka namiesto rodičov, preto súd prvej inštancie určenie vyživovacej povinnosti vo výške 70,- eur považoval za primerané potrebám dieťaťa a možnostiam a schopnostiam otca, ktorý je povinný participovať na výžive syna, preto si otec má zariadiť svoju životnú situáciu tak, aby zabezpečil potreby syna v súdom určenom rozsahu.

III. Obsah odvolania otca

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Namietal, že súd prvej inštancie nebral do úvahy jeho príjem, nezohľadnil zákony SR, no argumentoval morálnymi zásadami. Súd prvej inštancie nezohľadnil dostatočne fakty, ktoré má k dispozícií, rovnako aj kolízny opatrovník maloletého S. K.. Nerozumie, prečo súd zaviazal matku prispievať na výživu ich maloletého syna 30,- eur mesačne a jeho až 70,- eur. Vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni, bol by rád, keby v danej veci rozhodoval niekto iný a žiadal oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko sa nachádza v zlej finančnej situácií.

5. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Zdôraznil, že otec sa na pojednávanie nedostavil a ani nedoložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali závažnú prekážku, ktorá by mu bránila platiť výživné v určenej výške. Má za to, že určená výška výživného v sume 70,- eur v prepočte na deň činí 2,33 eur a tá objektívne nepostačuje ani na úhradu denného stravného maloletého, nie to ešte aj ostatných životne nevyhnutných potrieb, a preto by zníženie výživného v žiadnom prípade nebolo v prospech maloletého dieťaťa. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

V. Hodnotenie odvolacieho súdu

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.

7. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolací súd uvádza, že bol súdom prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistený skutočný stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Súd prvej inštancie správne porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene

pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré zmenu výživného odôvodňovali.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri zmene výšky výživného je potrebné vziať do úvahy všetky kritéria dané § 62 ods. 1, 2 , 3, 4, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, pričom má za to, že všetky tieto kritéria správne zohľadnil aj súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca k maloletému S. K.Á..

10. Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine: „Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.“

11. Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine: „Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.“

12. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine: „Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.“

13. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine: „Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“

14. Podľa ust. § 75 ods. 1, 3 Zákona o rodine: „Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.“

15. Odvolací súd pripomína, že pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je len výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa, alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov.

16. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.

17. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a správne porovnal majetkové pomery otca maloletého, ako aj odôvodnené potreby maloletého S. K. v čase poslednej úpravy a v súčasnosti.

18. Na strane povinného sa preskúmavajú nielen jeho reálne majetkové pomery, ale aj jeho schopnosti a možnosti, t. j. berie sa do úvahy aj to, či a v akom rozsahu, podľa svojich schopností a možností, povinný môže získať prostriedky potrebné na plnenie vyživovacej povinnosti. V danom prípade je otec maloletého bez akýchkoľvek pochybností schopný pracovať, je teda len na ňom, aby si našiel také zamestnanie, ktoré mu umožní prispievať na výživu jeho maloletého syna v súdom stanovenej výške.

19. Odvolací súd pripomína, že predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie, t. j. rozsudok č. k. -59 zo dňa 25.09.2020 bol vo výroku I. zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvej inštancie neustálil príjem otca, ktorý by otec potenciálne mohol dosahovať a či na strane otca existujú objektívne alebo subjektívne dôvody, ktoré by racionalizovali jeho konanie (otec pracuje sotva na 25 % pracovný úväzok). Odvolací súd však nespochybňoval výšku stanoveného výživného.

20. S ohľadom na odvolacie námietky otca vo vzťahu k výške výživného, odvolací súd musí konštatovať, že otec neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali súdom stanovenú výšku výživného, či preukazovali jej neprimeranosť. Otec svoje tvrdenia o tom, že nemá z čoho uhrádzať výživné vo výške 70,- eur, nakoľko „z jedného jablka dve nespraví“ nijako nepreukázal, keďže súd prvej inštancie vykonal dokazovanie za účelom zistenia majetkových a sociálnych pomeroch otca a dospel k záveru, že 70,- eur predstavuje sumu, ktorú je a aj musí byť otec schopný prispievať na výživu svojho maloletého syna, s čím sa odvolací súd plne stotožňuje. Argument otca, že matka má nižšiu vyživovaciu povinnosť než on, nie je dôvodný, nakoľko majetkové pomery a schopnosť plniť si svoju vyživovaciu povinnosť sa posudzuje u každého rodiča samostatne.

21. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní otca zohľadnil aj stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že súdom určená výška výživného v sume 70,- eur v prepočte na deň činí 2,33 eur a tá objektívne nepostačuje ani na úhradu denného stravného maloletého, nie to ešte aj ostatných životne nevyhnutných potrieb, a preto by zníženie výživného v žiadnom prípade nebolo v prospech maloletého dieťaťa.

22. Tieto skutočnosti vo vzájomnej súvislosti odvolací súd posúdil a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to, že suma 70,- eur, ktorou má mesačne otec prispievať na výživu svojho maloletého syna je primeraná.

23. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine, rodičia majú vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby a kladie pred ich potreby, potreby maloletého dieťaťa. Je potrebné si uvedomiť, že rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.

24. Odvolací súd tiež pripomína, že rozsudkom Okresného súdu Humenné č. k. -47 zo dňa 27.10.2015 zveril maloletého S. K. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke. To minimum, čo môže otec pre svojho maloletého syna spraviť, keď už sa o neho nijakým spôsobom nestará, nenavštevuje ho, ani o neho neprejavuje žiaden záujem, je podieľať sa na jeho výžive a uhrádzaní nákladov spojených so starostlivosťou o neho, keďže maloletý je vo veku, kedy je svojou výživou a zabezpečením potrieb odkázaný na svojich rodičov. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že otec si má zariadiť svoju životnú situáciu tak, aby zabezpečil potreby svojho maloletého syna v súdom stanovenej výške.

25. Vo vzťahu k námietke zaujatosti odvolací súd uvádza, že s touto sa vysporiadal už súd prvej inštancie na č.l. 110, pričom uviedol, že nakoľko námietka nebola doplnená predpísaným spôsobom, t. j. v zmysle ust. , súd na toto podanie neprihliadol. Tiež doplnil, že nakoľko sa námietka otca týka okolností spočívajúcich v procesnom postupe sudkyne a jej rozhodovaní, námietka otca by nebola dôvodom na vylúčenie sudkyne. S uvedeným konštatovaním sa odvolací súd plne stotožnil a nakoľko má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že námietka zaujatosti nebola doplnená predpísaným spôsobom, nebolo potrebné na ňu prihliadať, pričom dopĺňa, že dôvody uvádzané otcom nie sú dôvodmi, ktoré by boli spôsobilé založiť vylúčenie sudkyne z prejednávania danej veci.

26. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. a v spojení s ust. .

27. O trovách odvolacieho konania, rozhodol odvolací súd v zmysle ust. tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznal.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).