Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_24C-195-2015.pdf
PDF · 105.38 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/195/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, P. O. BOX 205, proti žalovanému: N. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, v konaní o zaplatenie 100,35 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 51,76 Eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12,94 Eura od 18.10.2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12,94 Eura od 19.11.2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12,94 Eura od 19.12.2012 do zaplatenia, s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12,94 Eura od 19.01.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 45,49 Eur, z toho za zaplatený súdny poplatok vo výške 9,81 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 35,68 Eur, na účet žalobcu číslo účtu: 2186202151/0200, VS: 4586556, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2015 domáhal zaplatenia istiny vo výške 100,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18,93 Eur od 18.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 33,74 Eur od 19.11.2012 zo zaplatenia, zo sumy 33,74 Eur od 19.12.2012 zo zaplatenia, zo sumy 13,94 Eur od 19.01.2013 do zaplatenia. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa ustanovenia § 43 a nasl. Zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a na cenu za poskytnuté služby vystavil a doručil žalovanému faktúru číslo XXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.11.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 33,74 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.01.2013, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 13,94 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 17.10.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 18,93 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 18.12.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 33,74 Eur. Keďže žalovaný neuhradil dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas, dostal sa do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telecom a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 09.06.2014 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 100,35 Eur s príslušenstvom postúpená na žalobcu.
Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
Podľa ust. § 15 a ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Súd doručil žalobcovi poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a žalovanému doručil žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu s prílohami a poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. dňa 19.11.2015. Žalovaný nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.
Súd verejne vyhlásil rozsudok dňa 25.02.2016 v pojednávacej miestnosti č. 13, pričom oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na Úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 27.01.2016 a zvesené z Úradnej tabule 25.02.2016 o 14.00 hod.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.06.2014, Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 16.01.2012, faktúrou číslo 744812176 splatnou 18.11.2012 znejúcou na sumu 33,74 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX splatnou 18.01.2013 znejúcou na sumu 13,94 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX X. 17.10.2012 znejúcou na sumu 18,93 Eur, faktúru číslo 745803751 splatnou 18.12.2012 znejúcou na sumu 33,74 Eur.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telecom a.s. uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení, na základe ktorej mu poskytoval a sprístupnil verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telecom a.s. za podmienok stanovených zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu. Žalobca si uplatnil nezaplatenú cenu poskytnutých služieb vo výške 100,35 Eur. Konkrétne si žalobca uplatnil faktúrou číslo XXXXXXXXX splatnou 18.11.2012 znejúcou na sumu 33,74 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX splatnou 18.01.2013 znejúcou na sumu 13,94 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXXX splatnou 17.10.2012 znejúcou na sumu 18,93 Eur, faktúru číslo XXXXXXXXX splatnou 18.12.2012 znejúcou na sumu 33,74 Eur. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify, c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil, d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak o to účastník požiada, e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby, f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.
Podľa § 42 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvy o pripojení v zmysle dodatkov s tým, že časť ich obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky.
Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Žalovaný nesplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmlúv, dodatkov a všeobecných podmienok a neuhradil žalobcovi poplatky za poskytované služby. Žalobca ako deň omeškania žalovanámu určil deň nasledujúci po splatnosti každej faktúry.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle § 3 ktorého výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho, poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho, poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka okrem práv a povinností výslovne upravených zákonom o elektronických komunikáciách.
V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).
Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.
Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.
Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve je uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy, Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaný, v čase uzatvárania zmluvy nemal možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy s dodávateľom - žalobcom. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to neuhradením cien poskytnutých služieb tak, ako boli účtované v jednotlivých faktúrach, preto súd žalobe v časti o zaplatenie súm za poskytnuté nehlasové služby a mesačné poplatky vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 51,76 Eur predstavujúcej súčet súm za poskytnuté služby z faktúry č. XXXXXXXXXX vyhotovenej 03.10.2012 splatnej 17.10.2012 znejúcej na sumu 18,93 Eur, z ktorej si žalobca uplatnil 18,93 Eur, priznal súd sumu Eur 12,94 Eur; z faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej 04.11.2012 splatnej 18.11.2012 znejúcej na sumu 38,73 Eur, z ktorej si žalobca žalobou uplatnil 33,74 Eur, priznal súd sumu 12,94 Eur; z faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej 04.12.2012 splatnej 18.12.2012 znejúcej na sumu 38,73 Eur, z ktorej si žalobca uplatnil žalobou 33,74 Eur, priznal súd sumu 12,94 Eur; z faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej 04.01.2013 splatnej 18.01.2013 znejúcej na sumu 18,93 Eur, z ktorej si žalobca uplatnil žalobou 13,94 Eur, priznal súd sumu 12,94 Eur. Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcom po dni, ktorý bol v tej ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na platenie úroku z omeškania.
Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur bez DPH
- 5,99 Eur s DPH si žalobca uplatnil vo faktúre č. XXXXXXXXXX. Vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX žalobca fakturoval žalovanému zmluvné pokuty za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur bez DPH - 5,99 Eur s DPH, avšak so žaloby vyplýva, že uvedené zmluvné pokuty vo výške 4,99 Eur bez DPH si neuplatnil na súde, avšak DPH vo výške 1 Eur, čo predstavuje 20 % zo sumy 4,99 Eur, si pri každej faktúre uplatnil. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného predmetom konania bol aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za prerušenie služby - ako bol uplatnený vo faktúre č. XXXXXXXXXX Y. Č.. XXXXXXXXXX v sume 16,50 Eur bez DPH, t.j. 19,80 Eur s DPH. Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobným návrhom a teda neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné
objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná a to bez ohľadu na úhradu vykonanú žalovanej aj na tieto položky. Aj tu platí, že v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti.
Z uplatnenej sumy vo výške 100,35 Eur bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti priznaných 51,76 Eur, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodne súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do 3 pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak účastník vo veci mal úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. keď žalobcovi bola zo sumy 64,91 Eur s príslušenstvom priznaná suma 51,76 Eur s príslušenstvom z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 79,74 % a hrubý úspech žalovaného 20,26 %, teda konečný čistý úspech žalobcu je 59,48 % (79,74 - 20,26). V konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto pomerom percenta. Pri plnom úspechu žalobcu by mu prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia v sume 59,98 Eur, trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej služby á 16,60 Eur (prevzatie veci a príprava zastúpenia, vypracovanie žalobného návrhu) podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 2 x režijný paušál á 8,39 Eur podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 665/2004 Z.z., 20 % DPH. Pri plnom úspechu žalobcu by mu taktiež prináležalo právo na zaplatenie náhrady iných trov konania v sume 16,50- Eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku za návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v rozsahu 59,48 % priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 35,68 Eura ( 59,48 % z 59,98 Eur) a právo na náhradu iných trov konania v sume 9,81 Eura (59,48 % zo sumy 16,50 Eur).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.