Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-428-2009.pdf
PDF · 164.62 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/428/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP č. 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému: JUDr. Pavol Sitár, Hlavná 71, Košice, IČO: 31 949 070, právne zast. JUDr. Jozef Chmura, advokát AK Sitár & Saloka, so sídlom v Košiciach, Zvonárska 8, o zaplatenie 59,74 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 30,60 EUR s 8,5% úrokom z omeškania od 12.7.2008 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 23.7.2009 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 59,74 EUR s 8,5% úrokom z omeškania od 12.7.2008 do zaplatenia s odôvodnením, že žalovaný je prevádzkovateľom motorového vozidla Z. T. F.: Q. XXX F., ktorého vodič R.. E. T. dňa 26.6.2008 o 13.15 hod. parkoval s predmetným motorovým vozidlom v zákaze zastavenia, ktoré bolo riadne vyznačené dopravnou značkou B31. Na základe poverenia Mesta Košice, ako majiteľa a správcu cesty, bolo predmetné vozidlo pracovníkmi mestskej polície odtiahnuté. Žalobca na základe cenníka odťahovej služby mestskej polície pri preberaní vozidla dňa 26.6.2008 o 14.25 hod. vyúčtoval za odstránenie vozidla sumu 59,74 EUR (1.800,- Sk), ktorú vodič nemohol na mieste zaplatiť, prevzal šek, ktorý bol splatný do 15 dní od prevzatia vozidla. Žalobca doručil upomienku vodičovi R.. E. T., ktorý zásielku neprevzal. Žalovaný prevzal výzvu dňa 20.3.2009.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Poukázal, že mestská polícia nemá oprávnenie na vykonanie odťahu v zmysle zákona o obecnej polícii, Mesto Košice vykonáva oprávnenia ako orgán verejnej správy, svoju právomoc danú zákonom nemôže delegovať na mestskú políciu, ktorá nemá vlastnú subjektivitu, môže ju delegovať iba na obchodnú spoločnosť. Namietol výšku nákladov za odťah s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 70/2003, v zmysle ktorého môžu byť náklady iba skutočne preukázateľné náklady v každom individuálnom prípade, ktorých výška je závislá od vzdialenosti, technológií, dopravných prostriedkov a bude individuálna v každom prípade. Nie sú prípustné paušálne náklady za odťah, nie je možné do týchto nákladov započítať mzdu zamestnancov mestskej polície a iné náklady. Skutočnými nákladmi na odťah motorového vozidla sú len spotrebované pohonné hmoty a vyjadrenie amortizácie vozidla.
Súd vykonal dokazovanie protokolom o odstránení vozidla zo dňa 26.6.2008, výzvou na úhradu nákladov, poštovou doručenkou, pokusom o pokonávku zo dňa 17.3.2009, cenníkom odťahovej služby
mestskej polície zo dňa 29.12.2003, záznamom o výkone kontroly č. 1/2008, znaleckým posudkom S.. J. Š., Y.. č. 9/2009, plnomocenstvom zo dňa 31.8.2011, vyjadrením žalobcu zo dňa 3.6.2011, potvrdením námestníka primátora Mesta Košice zo dňa 27.12.1999, uznesením Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 11. a 13.11.1992, organizačným poriadkom Mestskej polície v Košiciach, znaleckým posudkom č. 1/2012 S.. L. E.Š., písomným podaním právneho zástupcu žalovaného zo dňa 9.3.2012, vyjadrením znalkyne S.. L. E. zo dňa 25.4.2012, dodatkom č. 1 k znaleckému posudku č. 1/2012 S.. L. E., vyjadrením k doplneniu znaleckého posudku právneho zástupcu žalovaného zo dňa 26.4.2013, vyjadrením S.. L. E. zo dňa 2.6.2013, znaleckým posudkom č. 133/2012, stanoviskom k amortizácii vozidla, znaleckým posudkom č. 14/2015 znalca S.. J. Q. a zistil tento skutkový stav:
Z protokolu o odstránení vozidla zo dňa 26.6.2008 súd zistil, že Mesto Košice vyhotovilo dňa 26.6.2008 protokol o odstránení vozidla v zmysle zákona NR SR č. 315/1996 Z.z. s tým, že odťahová služba Mesto Košice, Mestská polícia Košice dňa 26.6.2008 vykonala odstránenie vozidla Z. T. Q. XXX F., farba čierna zo Žriedlovej 2, Košice, čas naloženia 13.50 hod., čas zloženia 14.10 hod. z dôvodu, že motorové vozidlo stálo na zákaze zastavenia, paušálna cena výkonu odťahu 1.800,- Sk, vozidlo vydané v stave pred naložením prevzal R.. E. T., vozidlo vydané o 14.25 hod.
Z výzvy na úhradu nákladov súd zistil, že Mesto Košice výzvou zo dňa 26.6.2008 vyzvalo R.. E. T. na úhradu nákladov za odťah motorového vozidla dňa 26.6.2008 Z. T. Q. XXX F. zo Žriedlovej 2 v Košiciach vo výške 1.800,- Sk v lehote do 15 dní od doručenia výzvy.
Z poštovej doručenky súd zistil, že E. T. nebola výzva doručená.
Z pokusu o pokonávku zo dňa 17.3.2009 súd zistil, že Mesto Košice doručilo dňa 9.3.2008 pokus o pokonávku na zaplatenie nákladov za odťah vozidla.
Z cenníka odťahovej služby mestskej polície zo dňa 29.12.2003 súd zistil, že mestská polícia stanovila cenník odťahovej služby zo dňa 29.12.2003 za odťah na základe zákona o pozemných komunikáciách
- nútený odťah v súlade s ust. § 40 zák. č. 315/1996 o premávke na pozemných komunikáciách, cena za pristavenie odťahového vozidla 300,- Sk, cena za naloženie a zloženie vozidla 1.000,- Sk, cena za odstránenie motorového vozidla 1.800,- Sk, 1/ príjazd - mzda pracovníkov 140,- Sk, 3 prac. 20 min., PHM 160,- Sk, 7 km á 22,8 Sk, spolu 300,- Sk, 2/ zdokumentovanie priestupku a naloženie vozidla - zdokumentovanie priestupku 100,- Sk, kamera, videokazety, vysielačka, náklady na vozidlo I 300,- Sk, odpisy, opravy, údržba, mzda pracovníkov 140,- Sk, 3 prac., 20 min., PHM-nafta-naloženie 60,- Sk, 32,- Sk, 1,9 hod., réžia 100,- Sk, telefóny, tlačivá, pracovné odevy, spolu 700,- Sk, 3/ odjazd a uloženie vozidla na parkovisko - mzda pracovníkov 240,- Sk, 3 prac., 35 min., PHM 160,- Sk 7 km á 22,80 Sk, PHM - zloženie 60,- Sk, 32,- Sk 1,9 hod., náklady na vozidlo II 240,- Sk, odpisy, opravy, údržba, stojné 100,- Sk, oplotenie, pohotovosť, spolu 800,- Sk.
Zo záznamu o výkone kontroly č. 1/2008 súd zistil, že Košický samosprávny kraj na základe poverenia č. 1/2008 na vykonanie cenovej kontroly vykonal cenovú kontrolu so zameraním na overenie správnosti tvorby cien za nútené odťahy vozidiel uplatňovaných podľa cenníka vypracovaného na základe kalkulácie, ktorá je kalkuláciou nákladov podľa zák. NR SR č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov a vyhlášky MF SR č. 87/1996 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov a to na základe vyžiadania Krajskej prokuratúry v Košiciach č. Kd 1/08-6 zo dňa 27.2.2008. Ide o výkon poskytovaný fyzickým a právnickým osobám, ktoré sú tieto povinné strpieť podľa osobitných predpisov a nie sú spoplatňované podľa zák. o správnych poplatkoch v subjekte: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135. V kontrolovaných oblastiach podľa programu cenovej kontroly nebolo zistené porušenie cenových predpisov.
Zo znaleckého posudku S.. J. Š., Y.. č. 9/2009 súd zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II sp.zn. 42C 116/2007 súd nariadil znalecké dokazovanie na určenie výšky skutočných nákladov vynaložených na odťah motorového vozidla dňa 14.4.2004 vykonaného Mestom Košice, Mestská polícia Košice cena jedného odťahu vypočítaná podľa typového kalkulačného vzorca predstavuje podľa skutočných nákladov za obdobie 2-12/2004 sumu 1.800,- Sk, t.j. 59,75 EUR. Žalobcom účtovaná suma 1.800,- Sk za jeden odťah nezodpovedá skutočne vynaloženým nákladom, nakoľko pri výpočte skutočných nákladov za rok 2005 vychádzajúc zo skutočne vykázaných nákladov uvedených v účtovníctve Mestskej polície v Košiciach bola vypočítaná skutočná výška za odťah, ktorá predstavuje
sumu 1.971,- Sk, t.j. 65,43 EUR a za rok 2006 2.256,- Sk, t.j. 74,89 EUR. Ide o cenu, v ktorej sa neuvažuje so žiadnym ziskom a nie sú tam zahrnuté odpisy motorového vozidla. Ak by žalobca použil pri určení výšky náhrady za odťah skutočné náklady roku 2005, cena za odťah by predstavovala sumu 65,43 EUR, t.j. 1.971,- Sk.
Z plnomocenstva zo dňa 31.8.2011 súd zistil, že splnomocniteľ Mesto Košice splnomocnil splnomocnenca Mestská polícia Košice so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, aby v súlade s § 3 ods. 6 a § 3d, ods. 4 písm. b/ zák. č. 135/1961 Zb. v platnom znení (zákon o pozemných komunikáciách) vykonával kompetencie správcu cesty v rozsahu stanovenom v § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. v platnom znení (zákon o premávke na pozemných komunikáciách). Pri plnení právomocí vyplývajúcich z citovaných ustanovení zákonov je splnomocnenec povinný dodržiavať platnú právnu úpravu ako i pokyny a rozhodnutia splnomocniteľa.
Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 3.6.2011 súd zistil, že tvrdenie, že Mestská polícia Košice odtiahla motorové vozidlo žalovaného neoprávnene je iba chybný právny názor žalovaného a jeho právneho zástupcu. Už v priebehu súdneho konania sme dostatočne a jednoznačne preukázali, že Mestská polícia Košice ako organizačná zložka zriadená obcou Mestom Košice nie je samostatným právnym subjektom, nemá právnu subjektivitu a používa IČO ako aj číslo bankového účtu Mesta Košice. Mesto Košice ako majiteľ všetkých komunikácií na území mesta a Správa komunikácii Košice ako správca týchto komunikácií, dňom 31.8.2001 splnomocnili Mestskú políciu Košice, výkonom právomoci odťahovej služby uvedenej v § 40 zák. č. 315/1996 Zb. Okolnosť, že Mesto Košice touto právomocou nás poverilo formou plnomocenstva nemá na prejavenej vôli splnomocniteľa žiadny vplyv, pretože týmto vôľa oprávneného je nespochybniteľná. Akou formou poverí Mesto Košice niektorého svojho zamestnanca alebo organizačnú zložku aby konalo v jeho mene, nemá na vec vplyv. Takže obec Mesto Košice nepreviedlo tieto svoje právomoci a kompetencie na iný subjekt, ale vykonáva ho vo vlastnom mene (prostredníctvom jednej zo svojich organizačných zložiek) a taktiež iba samotné Mesto Košice uplatňuje v tomto konaní svoj nárok na úhradu vynaložených nákladov za tento odťah. Je iba v kompetencii obci, ktorú svoju organizačnú zložku, obcou už vytvorenou poverí touto právomocou alebo na tento účel vytvorí ďalšiu novú organizačnú zložku len pre tento účel. V našom prípade obec Mesto Košice iba využilo svoje oprávnenie uvedené v § 3 ods. 2 zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii a poverilo nás ďalšou úlohou. Mestskú políciu poveril primátor, ktorý je štatutárnym zástupcom mesta a aj on má oprávnenie dávať úlohy svojím podriadeným zložkám ako aj konkrétnym zamestnancom mesta. Mestskú políciu môže mesto poveriť ďalšou úlohou v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 564/1991 o obecnej polícii iba pri zabezpečovaní úloh samosprávy, pretože medzi základné povinnosti mesta patrí aj starostlivosť o miestne komunikácie a udržiavanie poriadku na nich ako aj v celej obci (viď vyjadrenie sekcie verejnej správy MV SR). Námietku žalovaného proti vymáhanej paušálnej sume ako náhrady za vykonaný odťah taktiež neuznávame. Ceny za nútený odťah boli vypočítané v roku 2004 z nákladov vynaložených ešte v roku 2001 (pretože v roku 2002 bol nútený odťah vykonávaný iba do konca mesiaca februára a v roku 2003 nebol vykonávaný vôbec). Z týchto nákladov bolo stanovené, že za pristavenie odťahového vozidla sa účtuje priestupcovi suma 9,95 EUR (300,- Sk), za naloženie a zloženie vozidla (ak priestupca sa k vozidlu dostaví skôr než odťahové vozidlo s naloženým autom odíde) sa účtuje suma 33,19 EUR (1.000,- Sk) a ak vozidlo je odtiahnuté na Jarmočnú ulicu, kde si ho priestupca prevezme, účtujeme sumu 59,74 EUR (1.800,- Sk). Pri účtovaní vzdialenosti sme vychádzali zo skutočne najazdených km v roku 2001 a počtu vykonaných odťahov v priebehu roka. Z tohto vyšla priemerná vzdialenosť 7 + 7 km, čo je približná vzdialenosť z Jarmočnej ulice do centrálnej mestskej zóny, odkiaľ sa vykonáva prevažná časť odťahov a tak to bolo aj v tomto konkrétnom prípade. Stanovovanie rôznych cien pri nútenom odťahu vozidiel v závislosti na skutočnej vzdialenosti od miesta vykonaného odťahu po ul. Jarmočnú, vytvára problém dokazovania skutočne najazdených km v tom ktorom prípade, pretože odťahové vozidlo nevychádza vždy na odťah iba zo svojho stanoviska z Jarmočnej ulice. Naši pracovníci nevychádzajú na odťah iba na oznámenie občanov o zaparkovaných vozidlách, ktoré im bránia vo výjazde alebo vjazde na určité miesto, ale s týmto vozidlom sami vyhľadávajú po meste vozidlá, ktoré sú zaparkované na miestach, kde je to zakázané. Tiež sa stáva, že naši pracovníci odchádzajú na základe privolania občanmi na miesto odťahu, ale medzi tým vodič s autom z miesta odíde. Ak by sme do ceny odťahu nezapočítali i takto prejazdené „hluché jazdy“, dostali by sa sa do väčšej straty ako doposiaľ sme. Naviac nie vždy s naloženým autom musia ísť najkratšou cestou z miesta jeho naloženia na Jarmočnú ulicu, pretože v čase vykonávaného odťahu na trase môžu byť rôzne prekážky v jazde, prípadne rozkopávky komunikácií a následne so značným časovým odstupom na súdnom pojednávaní je veľmi ťažko preukazovať kadiaľ odťahové vozidlo skutočne prechádzalo a prečo. Taktiež ceny PHM sa
nielen často (denne) menia, ale sú rozdielne aj na rozličných čerpacích staniciach. Preto preukazovanie, kde a prečo v tej cene boli čerpané PHM je zbytočne zložité. Z tohto dôvodu sa nestotožňujeme s názorom, že správca komunikácie má požadovať náklady, ktoré boli priamo vynaložené a preukázateľne na odstránenie vozidla v konkrétnom prípade, pretože pri namietaní ich výšky žalovanými na súde so značným časovým odstupom by boli často nepreukázateľné. Dôkaz, že z núteného odťahu Mesto Košice nemá žiadny zisk vyplýva z priloženej prílohy č. 2 k správe za rok 2001. Z nej vyplýva, že za obdobie od 3.9. do 31.12.2001, kedy Mestská polícia Košice začala vykonávať túto činnosť, náklady na nútený odťah tvorili čiastku 536,081,- Sk, zatiaľ čo skutočný príjem z tejto činnosti bol iba 402,900,- Sk. Skutočnosť, že v tomto konaní od žalovaného požadujeme náhradu za vykonaný odťah iba vo výške 59,74 EUR (1.800,- Sk), namiesto znalcom vyčíslenej výške 2.200,- Sk je naším právom.
Z potvrdenia námestníka primátora Mesta Košice zo dňa 27.12.1999 súd zistil, že Mesto Košice v zmysle § 6, ods. 4 zák. SNR č. 401/1990 Zb. o Meste Košice a § 2, ods. 2 zák. SNR č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii zriadilo dňa 7.1.1992 Mestskú políciu ako útvar bez právnej subjektivity, ktorý v zmluvných odberateľsko-dodávateľských vzťahoch používa IČO: 00 691 135, ktoré je zhodné s IČO Mesta Košice a je zastúpený náčelníkom MsP Košice.
Z uznesenia Mestského zastupiteľstva v Košiciach zo dňa 11. a 13.11.1992 súd zistil, že Mestské zastupiteľstvo v Košiciach uznesením schválilo organizačný poriadok Mestskej polície v Košiciach.
Z organizačného poriadku Mestskej polície v Košiciach súd zistil, že Mestská polícia je poriadkovým útvarom Mesta Košice, ktorý v súlade so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Štatútom Mesta Košice a týmto organizačným poriadkom plní úlohy pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku na území mesta, ochrany životného prostredia a úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení mesta, zo všeobecne záväzných nariadení mestských častí, z uznesení mestského zastupiteľstva a miestnych zastupiteľstiev a z rozhodnutí primátora Mesta Košice a starostov mestských častí. Náklady spojené s činnosťou mestskej polície sa uhrádzajú z rozpočtu Mesta Košice. Úlohy mestskej polície - Mestská polícia plní tieto úlohy: a/ zabezpečuje verejný poriadok v meste, b/ chráni majetok mesta, majetok mestských častí a majetok občanov pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, c/ dbá o ochranu životného prostredia v meste, d/ dbá o dodržiavanie poriadku, čistoty a hygieny v uliciach, iných verejných priestranstvách a verejne prístupných miestach, e/ vykonáva nariadenia mesta, nariadenia mestských častí, uznesenia mestského zastupiteľstva, uznesenia miestnych zastupiteľstiev a rozhodnutie primátora a starostov, f/ ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty za priestupky ustanovené osobitným predpisom a tiež priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z miestnej úpravy cestnej premávky.
Zo znaleckého posudku č. 1/2012 S.. L. E., znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a kontroling súd zistil, že znalkyňa v znaleckom posudku č. 1/2012 vyhotoveného na výzvu súdu za účelom určenia výšky skutočných nákladov na odťah motorového vozidla značka Z. T. F.: Q. XXX F. dňa 26.6.2008 zo Žriedlovej ulice v Košiciach na Jarmočnú 1 odťahovým vozidlom stanovila výšku skutočných nákladov za rok 2008 vo výške 70,11 EUR, za rok 2007 65,57 EUR. Žalobca uplatnil sumu 59,74 EUR ako predbežnú kalkuláciu na rok 2008, ktorá bola nižšia ako výsledná kalkulácia v roku 2007. Ku kalkulácii dospela typovým kalkulačným vzorcom pri použití položiek priamy materiál, priame mzdy, ostatné priame náklady, prevádzková réžia, vlastné náklady prevádzky strediska odťahová služba, správna réžia strediska, vlastné náklady výkonu strediska, priemer počet minút odťahov za rok, náklad na 1 minútu, príjazd 20 minút, zdokumentovanie priestupku a naloženie vozidla 20 minút, odťah a uloženie vozidla na parkovisko 35 minút, náklad odťahu za 75 minút v Sk.
Z písomného podania právneho zástupcu žalovaného zo dňa 9.3.2012 súd zistil, že žalovaný namietal znalecký posudok S.. L. E., podľa ktorého je znalecký posudok nepoužiteľný, resp. jeho závery nemožno použiť pre daný spor. Nie je možné posúdiť na základe čoho znalec usúdil, že cena odťahu je cena, ktorá je účtovaná mestskou políciou ako akási paušálna náhrada nákladov. V rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 70/2003 v obdobnej veci je jednoznačne vyslovený právny názor „Správca komunikácie môže požadovať iba náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a priamo vynaložené na odstránenie vozidla v konkrétnom prípade. Výška týchto nákladov bude teda v každom jednotlivom prípade odstránenia toho - ktorého vozidla individuálna a bude závislá od vzdialenosti z miesta, z ktorého
sa odstránenie uskutočňuje, do miesta, kam sa vozidlo odstraňuje a tiež od dopravných technológií a prostriedkov, ktoré sú na odstránenie použité. Preto nemožno v žiadnom prípade aplikovať paušálne určenie ceny za výkon núteného odstránenia vozidla“. V znaleckom posudku je použitý pre výpočet v rozpore s vyššie uvedeným kalkulačný vzorec, v ktorom sú zahrnuté aj položky, ktoré absolútne nesúvisia s cenou odťahu, priame mzdy, ostatné priame náklady - ostatné náklady, odpisy. Súčasťou odpisov je aj 1/3 odpisov budovy, jej technického zhodnotenia a oplotenia na Jarmočnej 1. Nie je možné vyvodiť čo mal znalec na mysli a na základe čoho zaradil akési odpisy hnuteľného a nehnuteľného majetku do ceny odťahu. Takisto je obsahom znaleckého posudku obsiahnuté v cene prevádzkovej réžie položky ceny práce vedúceho parkovacej a odťahovej služby Mestskej polície. Takisto je obsahom znaleckého posudku obsiahnuté v cene správnej réžie predstavuje percentuálny podiel pracovníkov odťahovej služby k ostatným pracovníkom Mestskej polície bez pracovníkov správy Mestskej polície. Ďalej je uvedená v znaleckom posudku kalkulačná jednica. Z akého dôvodu do nej znalec udáva čas príchodu (odkiaľ vie znalec dĺžke trvania 20 min. takýto údaj sa nikdy v spise nenachádza). Zdokumentovanie priestupku a naloženie vozidla 20 min. odjazd a zloženie vozidla na parkovisko 35 min. V protokole o odstránení vozidla je čas naloženia 13.50 hod. a čas zloženia 14.10 hod. Odkiaľ znalec nabral ním uvádzané údaje. Ním vypočítaná suma je nepoužiteľná ako aj zbytok znaleckého posudku pre daný prípad, pretože jednak má chyby v zaraďovaní položiek do ceny odťahu, ba čo viac ak tieto nezodpovedajú obsahu spisu - druh auta, čas vybavenia odťahu. Tvrdenie o tom, že odťah trval 75 minút nie je možné vyvodiť zo žiadneho dokladu v spise, okrem toho je tento údaj nepravdivý a takisto aj z tohto dôvodu je vypracovaný znalecký posudok nepoužiteľný. Do ceny odťahu vozidla môže byť zarátaná len spotrebovaná pohonná hmota použitého motorového vozidla a amortizácia vozidla. Položky tak ako sa to domnieva znalec aj žalobca vyššie by bolo možné použiť pri komerčnom odťahu zamestnancami mesta v obchodnej spoločnosti zriadenej mestom na odťah vozidiel. Pri prijatej logike by aj príslušníci policajného zboru Slovenskej republiky mohli okrem pokút uložených napr. za prekročenú rýchlosť, zistených na základe merania radarom od priestupcu (vodiča) žiadať okrem pokuty aj pomernú časť ceny za nákup radaru, ktorý je pri takomto nameraní použitý.
Z vyjadrenia znalkyne S.. L. E. zo dňa 25.4.2012 súd zistil, že cena odťahu - na základe predložených podkladov a informácií som výpočet nákladov na odťah vypočítala na základe kalkulačného vzorca, ktorý podľa ekonomickej teórie predstavuje jednotný a formalizovaný spôsob vymedzenia obsahu a usporiadania položiek nákladov a ceny. V prílohe č. 1 uvádzam výber kapitoly 3. Kalkulačný systém a riadenie po línií výkonov z publikácie od R. B. Manažérske a nákladové účtovníctvo, kde je opísaný kalkulačný vzorec a jeho položky. Odpisy predstavujú mieru opotrebenia majetku vyjadrenú v peňažných jednotkách. Toto opotrebenie majetku sa prostredníctvom odpisov premieta do nákladov. Odpisy sú nákladom len do výšky obstarávacej ceny majetku, ktorá sa týmto spôsobom premieta do nákladov počas určitej doby odpisovania. Počas tejto doby sa požaduje návratnosť vloženej investície na majetok. Preto je súčasťou kalkulácie nákladov. Keďže dopravný prostriedok určený na odťah je nevyhnutnosťou na realizáciu odťahu, jeho cena je súčasťou nákladov formou odpisov. Súčasne aj časť odpisov budovy a jej oplotenia na Jarmočnej, kde je parkovisko odtiahnutých vozidiel. Podľa ekonomickej teórie sú odpisy náklady a sú súčasťou kalkulácie nákladov. Mzdové náklady režijných pracovníkov sú súčasťou nákladov a položkou kalkulácie nákladov. Kalkulačný vzorec uvádza v položke výrobná (prevádzková) réžia všeobecná (časovo rozlíšené prvotné aj druhotné náklady, ktoré sa vzťahujú na proces tvorby výkonu, jeho riadenie a obsluhu, ktoré nie je možné priradiť kalkulačným jednotkám priamo), mzdy pracovníkov riadiacich alebo dohliadajúcich na výrobu/prevádzku, správna réžia (časovo rozlíšené prvotné aj druhotné náklady, ktoré sa vzťahujú na riadenie a správu podniku a jeho organizačných útvarov, často vrátane zásobovania a odbytu, ktoré nie je možné priradiť kalkulačným jednotkám priamo), mzdy a ostatné náklady. Keďže s odťahom sú spojené aj administratívne - správne a riadiace funkcie, preto tieto náklady formou miezd sú súčasťou kalkulácie nákladov podľa interne stanovených pravidiel
- noriem žalobcu. V danom prípade ide o prevádzkovú réžiu, ktorá predstavuje polovicu ceny práce vedúceho parkovacej a odťahovej služby Mestskej polície, správnu réžiu, ktorá predstavuje percentuálny podiel z nákladov správy Mestskej polície vypočítaný ako pomer pracovníkov odťahovej služby k ostatným pracovníkom Mestskej polície bez pracovníkov správy Mestskej polície. Záver: mzdy režijných pracovníkov sú mzdovým nákladom, teda nákladom, ktorý je súčasťou kalkulácie nákladov. Kalkulačná jednica - počet minút jednotlivých úkonov odťahu uvádza žalobcom predložený cenník odťahovej služby Mestskej polície Košice 1/ príjazd - 3 prac. 20 min., 2/ zdokumentovanie priestupku a naloženie vozidla
- 3 prac. 20 min., 3/ odjazd a uloženie vozidla na parkovisko 3 prac. 35 min. Ostatné - v odaní žalovaný uvádza: 2/ a jediný paušálny výdavok a to je v zmysle príslušnej vyhlášky miera amortizácie použitého vozidla za 3 km prejdenej cesty, avšak neuvádza, ktorá vyhláška upravuje tento postup.
Z dodatku č. 1 k znaleckému posudku č. 1/2012 S.. L. E. súd zistil, že znalkyňa na výzvu súdu na určenie výšky vybraných skutočných nákladov na odťah motorového vozidla zn. Z., F.: Q. XXX F. dňa 26.6.2008 zo Žriedlovej ulice v Košiciach na ulicu Jarmočnú 1 v Košiciach odťahovým vozidlom. Vybraný priamy náklad v EUR, priamy materiál, Phm Jarmočná - Žriedlová 2,61, Žriedlová - Jarmočná 2,61, spolu 5,22, priame mzdy mzdy Jarmočná - Žriedlová 2,99, Žriedlová - Jarmočná 2,99, spolu 5,98, ostatné priame náklady - použitie auta Jarmočná - Žriedlová 6,81, Žriedlová - Jarmočná 6,81, spolu 13,62, spolu 24,82 EUR. Výška skutočných vybraných priamych nákladov na odťah motorového vozidla zo Žriedlovej ulice v Košiciach na ulicu Jarmočnú 1 v Košiciach odťahovým vozidlom je 373,97 Sk, t.j. 12,41 EUR. Keďže odťahové vozidlo, aby uskutočnilo uvedený odťah sa z miesta výjazdu t.j. z Jarmočnej 1 muselo premiestniť na Žriedlovú ulicu, tým vznikol taký istý náklad vo výške 373,97 Sk, t.j. 12,41 EUR. Výška skutočných vybraných priamych nákladov na odťah motorového vozidla zo Žriedlovej ulice v Košiciach na ulicu Jarmočnú 1 v Košiciach odťahovým vozidlom, ktoré sa muselo premiestniť z Jarmočnej na Žriedlovú je spolu 747,94 Sk t.j. 24,82 EUR.
Z vyjadrenia k doplneniu znaleckého posudku právneho zástupcu žalovaného zo dňa 26.4.2013 súd zistil, že znalec sčítal cenu odťahu z položiek priamych nákladov odťahu ako cena pohonných hmôt zo stanoviska mestskej polície na miesto odťahu a späť. Pričom výsledok je vo výške 5,22 EUR. Je možno súhlasiť so spôsobom výpočtu spotrebovaných pohonných hmôt tak ako to uvádza znalec, avšak nemožno súhlasiť s tým, že prejdenú trasu znásobil dvoma a do ceny odťahu započítal aj náklad motorového vozidla použitého na odťah z jeho stanoviska na miesto odťahu. Položku nákladu odťahu - priame mzdy vodiča - sú do cenu odťahu zaradené bezdôvodne, nakoľko mzda je platená bez ohľadu na to, či akýkoľvek odťah je vykonaný alebo nie. Okrem toho tak ako je uvádzané vyššie ide o prenesený výkon štátnej správy, Mesto Košice ho musí zabezpečiť a nie je možné aby sanovalo svoj náklad na mestského policajta prostredníctvom účtovanej položky v cene odťahu. Opakovane znalec zaradil do skutočných nákladov odťahu daňový odpis - nákladného vozidla Renault Midlum, ktoré bolo používané na odťah. Nie je možné vyvodiť záver, čo mal znalec na mysli, keď použil v cene odťahu odpisy hnuteľného majetku. Ide o účtovný náklad a kategóriu, ktorá nemá nič spoločné so „skutočne, preukázateľne a priamo vynaloženými nákladmi na odstránenie vozidla“. Nie je jasné a nemožno to vyvodiť ani z doplnenia znaleckého posudku na základe čoho do určenia skutočných nákladov odťahu motorového vozidla Q. XXX F. - čo bolo úlohou znalca, boli zaradené znalcom uvádzané položky na str. 8 doplnenia č. 1 k znaleckému posudku. Je nemysliteľné, aby pri skutočných nákladoch odťahu boli účtované položky ako olej resp. škrabka na sneh alebo dokonca akési servisné prehliadky, ktoré musí Mesto Košice vykonať bez ohľadu na to, či bude vykonaný jeden, tisíc alebo žiaden odťah. Nejedná sa o skutočné náklady na odťah. Skutočnými nákladmi na odťah motorového vozidla sú len spotrebované pohonné hmoty a vyjadrenie amortizácie vozidla pokiaľ je to možné.
Z vyjadrenia S.. L. E., znalkyne zo dňa 2.6.2013 súd zistil, že spotreba pohonných hmôt - v doplnení znaleckého posudku som uviedla náklad na spotrebu pohonných hmôt na trase zo Žriedlovej ulice v Košiciach na ulicu Jarmočnú 1 v Košiciach ale aj späť, čo vlastne ide o ten istý náklad, pretože z logického hľadiska nie je možné, aby bez vynaloženia tohto nákladu, vôbec došlo k odťahu. Preto tento náklad bol nevyhnutný a skutočne aj realizovaný. V závere uvádzam náklady v jednej trase a náklady v opačnej trase zvlášť. Mzda zamestnanca - v kalkulácii priamej mzdy nebola zahrnutá mzda mestského policajta ako uvádza žalovaný vo svojom vyjadrení, ale mzda vodiča, ktorý šoféroval nákladné vozidlo Renault Midlum, ktoré bolo použité na odťah, podľa záznamu o prevádzke vozidla nákladnej prepravy KE 312 FH Renault Midlum zo dňa 26.6.2008. Vodič nie je mestským policajtom. Položku priamej mzdy som zahrnula do nákladov, obdobne ako aj v spotrebe pohonných hmôt, z logického hľadiska, keďže podľa mňa nie je možné, aby sa odťah uskutočnil bez vodiča. Daňový odpis, náklady spojené s prevádzkou - keďže náklady spojené s prevádzkou nákladného vozidla predstavujú paušálny náklad, s čím súhlasil aj žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 9.3.2012: „2/ A jediný paušálny výdavok a to je v zmysle príslušnej vyhlášky miera amortizácie použitého vozidla za 3 km prejdenej cesty“, ako ekonóm som vypočítala základnú náhradu za každý jeden km jazdy prostredníctvom odpisov, ktoré predstavujú z ekonomického hľadiska opotrebenie majetku a nákladov na prevádzku a pri kalkulácii nákladov podľa kalkulačného vzorca som ich vyčíslila ako ostatné priame náklady. Všetky náklady na prevádzku nákladného vozidla, ktoré boli skutočne vynaložené v priebehu roka 2008, som priemerovala na počet najazdených km v priebehu daného roku 2008. To, aké náklady sa použili na daný odťah v jeho čase, resp. bolo nevyhnutné vynaložiť mimo času odťahu, z technického hľadiska nemôžem posúdiť.
Zo znaleckého posudku č. 133/2012 predloženého žalovaným súd zistil, že znalec S.. J. I., odbor doprava, cestná a odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, ktorý predložil žalovaný vyhotovený zadávateľom na objednávku zadávateľa Východoslovenská energetika, a.s. stanovil odhad všeobecnej hodnoty vozidla Tatra 815 6x6.1 ťahač prívesov ku dňu 2.10.2012 bez DPH 5.915 EUR, s DPH 7.098 EUR.
Zo stanoviska k amortizácii vozidla súd zistil, že žalobca predložil stanovisko oddelenia Mestskej polície Košice zo dňa 14.1.2014 k amortizácii vozidla Q. XXX X. amortizácia sa vyjadruje odpismi, tzv. cena časová. Cena veci v stanovenom termíne. V poistení ide najmä o cenu poškodenej veci v čase poistnej udalosti. Určuje sa tak, že sa od ceny novej veci odpočíta čiastka, vyjadrujúca opotrebenie, príp. iné znehodnotenie veci. V znaleckom posudku je uvedený stav vozidla určený ohliadkou. Odťah bol vykonaný dňa 26.6.2008. Od tohto dňa boli vykonané na vozidle opravy za roky 2009 až 2013, spolu vo výške 14.772,92 EUR.
Zo znaleckého posudku č. 14/2015 znalca S.. J. Q. súd zistil, že znalec S.. J. Q. vyhotovil znalecký posudok na výzvu súdu v odbore cestná doprava a doplňujúci znalecký posudok, znalecký úkon 9/2016, v ktorom stanovil, k akému opotrebeniu vo finančnom vyjadrení došlo u motorového vozidla vykonávajúceho odťah dňa 26.6.2008 v jazde 5,2 km za čas 20 minút a 40 minút znalec uviedol, že pri odťahu o dĺžke 5,2 km vzniklo opotrebenie vozidla vo finančnom vyjadrení s 20% DPH vo výške 12,69 EUR bez rozdielu, či odťah trval 20 alebo 40 minút.
Podľa ust. § 146 zák . č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov zrušujú sa: Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení zákona č. 359/2000 Z.z., zákona č. 405/2000 Z.z., zákona č. 223/2001 Z.z., zákona č. 381/2001 Z.z., zákona č. 441/2001 Z.z., zákona č. 490/2001 Z.z., zákona č. 73/2002 Z.z., zákona č. 396/2002 Z.z., zákona č. 660/2002 Z.z., zákona č. 247/2003 Z.z., zákona č. 430/2003 Z.z., zákona č. 450/2003 Z.z., zákona č. 510/2003 Z.z., zákona č. 534/2003 Z.z., zákona č. 121/2004 Z.z., zákona č. 174/2004 Z.z., zákona č. 579/2004 Z.z., zákona č. 725/2004 Z.z., zákona č. 69/2005 Z.z., zákona č. 91/2005 Z.z., zákona č. 93/2005 Z.z., zákona č. 558/2005 Z.z., zákona č. 571/2005 Z.z., zákona č. 572/2005 Z.z., zákona č. 224/2006 Z.z., zákona č. 25/2007 Z.z., zákona č. 335/2007 Z.z., zákona č. 86/2008 Z.z., zákona č. 445/2008 Z.z. a zákona č. 447/2008 Z.z.
Zákon č. 8/2009 je hmotnoprávnym predpisom. Základným kritériom pre rozlíšenie adekvátnej právnej úpravy, ktorú je potrebné je okamih vykonania odťahu motorového vozidla t.j. 26.6.2008. V cit. zákone v časti (Prechodné a záverečné ustanovenia) je zrejmé, že vo vzťahu k zákonu č.8/2009 okrem konkrétnych okolností absentujú všeobecné prechodné ustanovenia. Pravidlá postupu pri použití príslušnej právnej normy sú preto jednoznačne vymedzené v právnej teórii, ako aj v platných ústavných princípoch.
Ústavný súd už vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že v našom ústavnom poriadku sa uplatňuje zásada "lex retro non agit" (teda "zákaz spätnej účinnosti zákona"), keď uviedol, že k definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov, právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok. V podmienkach demokratického štátu vládnu zákony a nie subjektívne predstavy ľudí a z požiadavky právnej istoty jednoznačne vyplýva záver, že právny predpis, resp. jeho ustanovenia pôsobia iba do budúcnosti a nie do minulosti. V prípade ich spätného pôsobenia by sa vážne narušila požiadavka na ich bezrozpornosť, ďalej na všeobecnú prístupnosť (poznateľnosť), čím by nevyhnutne dochádzalo k situácii, že ten, kto postupuje podľa práva, by nemal žiadnu možnosť zoznámiť sa s obsahom budúcej právnej normy, ktorá by napríklad jeho konanie podľa platného práva v minulosti vyhlásila za protiprávne, resp. za právne neúčinné. To by znamenalo, že jednotlivé subjekty práva by nemali istotu, či ich konanie podľa platného a účinného práva v dobe, kedy došlo k nemu, nebude neskoršie (po prijatí nového právneho predpisu) ex tunc posudzované ako protiprávne alebo právne neúčinné, s vylúčením ochrany nimi riadne nadobudnutých práv v minulosti (v súlade splatnou a účinnou právnou úpravou).
Právna teória rozoznáva retroaktivitu pravú a nepravú. Pravá retroaktivita zahrňuje prípady, keď právna norma reglementuje i vznik právneho vzťahu a nároky z neho vzniknuté pred jej účinnosťou. O pravé spätné pôsobenie nového zákona teda ide vtedy, keď pôsobí aj na vznik právnych vzťahov a nároky z
nich vzniknuté v minulej dobe. Treba dodať, že od zásady zákazu retroaktivity vo vzťahu k základným právam a slobodám je možné odchýliť sa len celkom výnimočne a to výslovným pozitívnym prechodným (intertemporálnym) ustanovením. Nepravá retroaktivita spočíva v tom, že právne vzťahy hmotného i procesného práva, ktoré vznikli za platnosti práva starého, sa spravujú zásadne týmto právom, a to až do doby účinnosti práva nového. Po jeho účinnosti sa však riadia právom novým. O nepravom spätnom pôsobení teda hovoríme vtedy, keď nový zákon nariaďuje, že má byť použitý i na staré právne pomery už založené, ale iba od doby, keď začína pôsobnosť nového zákona, alebo ešte od neskoršej doby. Vo všeobecnosti v prípadoch stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa právne vzťahy vzniknuté podľa zrušenej právnej normy riadia právnou normou novou; vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, resp. právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, sa však riadia predchádzajúcou právnou normou. Aplikuje sa tu princíp ochrany právnych vzťahov, ktoré vznikli v minulosti.
Zhrnúc vyššie uvedené, keďže vo vzťahu k zákonu č 8/2009 Z.z. absentujú všeobecné prechodné ustanovenia a teda, neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by určovalo povinnosť použiť zák. č. 8/2009, aj na prípady odstránenia motorového vozidla pred účinnosťou tohto zákona, platí princíp nepravej retroaktivity, kedy vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy a právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, sa riadia predchádzajúcou právnou normou.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách v znení účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone a vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na jeho vykonanie (§ 130 ods. 2).
Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, účastník cestnej premávky je povinný dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia.
Podľa ust. § 40 ods. 1 citovaného zákona, kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty.
Podľa ust. § 40 ods. 4 písm. a) citovaného zákona, správca cesty môže odstrániť vozidlo, ktoré je ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je ponechané na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané.
Podľa ust. § 40 ods. 5 citovaného zákona, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt. Také vozidlo správca cesty odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa.
Podľa ust. §3d ods. 3 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
Podľa ust. § 3d ods. 5 cestného zákona, správu pozemných komunikácií, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce, vykonávajú obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, v znení neskorších predpisov, obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce.
Podľa ust. § 2 ods. 4 zákona o obecnej polícii, úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia.
Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii, obecná polícia objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho 1. z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené
parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko, 2. zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel.
Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona o obecnej polícii, obec môže vymedziť obecnej polícii aj ďalšie úlohy, ak to ustanovujú osobitné zákony.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 31.3.2010, obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
Podľa § 4 ods. 3 písm. e) cit. zákona obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce,
Podľa ust. § 559 ods. 1,2 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa ust. § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 10a nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v platnom znení ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa ust. § 3 nar. vl. SR č 87/1995 Zb. v znení do 31. decembra 2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom konania je náhrada nákladov za odťah motorového vozidla.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vodič R.. E. T. parkoval s motorovým vozidlom Z. T. F.: Q. XXX F. dňa 26.6.2008 o 13.50 hod. na Žriedlovej ulici v Košiciach na mieste, ktoré bolo označené dopravnou značkou B31 - zákaz zastavenia. Prevádzkovateľom motorového vozidla bol žalovaný. Týmto konaním porušil ust. § 3 ods. 2 písm. b/ zák. č. 315/1996. Vlastníkom komunikácie, na ktorej bolo zaparkované motorové vozidlo, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný, bolo Mesto Košice. Mestská polícia Košice na základe poverenia Mesta Košice ako majiteľa a správcu cesty vykonala odťah predmetného motorového vozidla podľa § 40 ods. 4 písm. a/ zák. č. 315/1996 Zb. a vyúčtovala žalovanému za odťah predmetného vozidla sumu 59,74 EUR. V konaní nebolo sporné ani účastníkmi namietané, že v predmetný deň vodič motorového vozidla R.. E. T. sa s motorovým vozidlom, ktorého prevádzkovateľ je žalovaný, dopustil porušenia citovaného § 3 ods. 2 písm. b/ zák. o pozemných komunikáciách tým, že parkoval v zákaze zastavenia, ktoré bolo riadne označené dopravnou značkou, nebolo sporné, že žalovaný je prevádzkovateľom predmetného motorového vozidla, nebolo sporné, že žalovaný je majiteľom a správcom cesty ani že Mesto Košice poverilo Mestskú políciu vykonávaním odťahu motorového vozidla.
Vzhľadom na námietky žalovaného bolo sporné, či Mestská polícia Košice je oprávnená vykonávať odťah motorového vozidla a sporná bola výška nákladov za odťah motorového vozidla s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu 3Cdo 70/2003.
Podľa štatútu mesta Košice Mestská polícia je zaradená v § 15 medzi tzv. odborný aparát mesta, ktorý zabezpečuje odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh mesta. Odborný aparát mesta teda tvorí Magistrát mesta Košice a ďalšie útvary mesta bez právnej subjektivity, ktorými sú: a) útvar hlavného architekta, b) archív mesta Košice, c) mestská polícia.
V § 21 uvedeného štatútu sa uvádza, že Mestská polícia zabezpečuje úlohy určené osobitnými predpismi. Ochraňuje verejný poriadok, čistotu mesta, chráni obyvateľov, majetok mesta, mestských častí a obyvateľov pred jeho poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím. V § 69 odseku 1 je citované, že mesto zabezpečuje ochranu a kontrolu verejného poriadku prostredníctvom mestskej polície a v spolupráci s mestskými časťami, štátnymi orgánmi a inými právnickými osobami. V zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. je na účely tohto zákona prevádzkovateľom vozidla fyzická osoba, fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená rozhodovať o použití vozidla. Osobou oprávnenou rozhodovať o použití vozidla (prevádzkovateľom) je vo všeobecnosti vlastník vozidla, lebo u neho možno predpokladať možnosť trvalej právnej i fyzickej dispozície s daným vozidlom. Treba dodať, že vlastník, ktorý požičia vozidlo inému, zostáva jeho prevádzkovateľom. Z vyššie citovaného ustanovenia § 40 ods. 4 jednoznačne vyplýva, že správca cesty môže odstrániť motorové vozidlo ak je ponechané tam, kde to tento zákon nedovoľuje. Žalobca pri výkone odťahu motorového vozidla postupoval v zmysle uvedeného ustanovenia a na základe toho mu vzniklo právo žiadať od žalovaného úhradu takto vynaložených nákladov, nakoľko zákon striktne špecifikuje, kto má tieto znášať. Úhrada nákladov však nie je uložená sankcia, ale peňažný záväzok vzniknutý zo skutočnosti uvedenej v zákone č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách. Zákon o premávke na pozemných komunikáciách teda dáva žalobcovi ako správcovi cesty možnosť motorové vozidlo na mieste zakázanom stojace odstrániť na náklady jeho prevádzkovateľa, čo žalobca aj urobil - prostredníctvom svojej vlastnej, na to vytvorenej a poverenej zložky - mestskej polície, a tým mu vznikli náklady vo výške 59,74 eura (1.800,- Sk) v zmysle cenníka odťahovej služby Mestskej polície Košice. Oprávnenie mestskej polície na výkon tohto odťahu vyplývalo z poverenia obce - mesta Košice v zmysle § 3 ods. 2 zákona o obecnej polícii s poukazom na uznesenie mestského zastupiteľstva mesta Košice č. 183 zo dňa 28.8.2003, ktorým bola mestská polícia aktivizovaná a následne bol vydaný pre mesto Košice aj živnostenský list na výkon odťahovej služby. Súd sa teda nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že mestská polícia nebola na predmetnú realizáciu núteného odťahu oprávnená. Súd mal za to, že toto oprávnenie sa odvíja od ustanovenia § 40 zákona o pozemných komunikáciách, kedy jediným subjektom na odstránenie prekážky cestnej premávky je obec (tu mesto Košice), ktorá už konkrétnym uskutočňovaním výkonu odťahu motorových vozidiel môže poveriť ktorúkoľvek svoju existujúcu zložku. Mesto Košice týmto poverilo mestskú políciu s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o obecnej polícii ako svoj poriadkový orgán. Zákon o obecnej polícii a zákon o pozemných komunikáciách sú normy rovnakej právnej sily, ani jeden nie je druhému podriadený a preto nie je dôvod nadraďovať ustanovenia zákona o obecnej polícii nad zákon o pozemných komunikáciách a neumožniť mestu ako správcovi cesty odstrániť prekážku cestnej premávky v rámci výkonu svojej pôsobnosti na úseku cestnej kontroly, zabezpečovania verejného poriadku a nemenej i plnenia uznesenia mestského zastupiteľstva v súlade s § 2 ods. 1 zákona o obecnej polícii. Je na správcovi komunikácie, aký prostriedok odstránenia motorového vozidla si zvolí. V tomto prípade mesto Košice ako správca mestských komunikácii používa technický prostriedok - odťah motorového vozidla pomocou na to špecializovaného vozidla, tzv. odťahovky. Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Povaha právneho vzťahu, v rámci ktorého má dôjsť k odtiahnutiu vozidla, opodstatňuje záver, že odstránenie vozidla je ako správca komunikácie oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (porovnaj § 3d ods. 5 písm. d/ zákona č. 135/1961 Zb.). Iný subjekt nie je v týchto prípadoch oprávnený vozidlo odtiahnuť (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. februára 2004 sp. zn. 3 Cdo 170/2003). Zo spisu nevyplýva, že by medzi účastníkmi konania bolo sporné, že Mesto Košice bolo správcom miestnej komunikácie, na ktorom bolo zaparkované motorové vozidlo žalovaného. Zákon č. 315/1996 Z.z. neurčuje, ktorá zložka obce alebo mesta (správcu miestnej komunikácie) je oprávnená odstrániť vozidlo v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 40 ods. 1 a 2 tohto zákona; uvedený zákon ale z faktického uskutočnenia „odstránenia vozidla“ nevylučuje žiadnu z nich. Pokiaľ sa preto správca komunikácie (Mesto Košice) rozhodol, že „odstránenie vozidiel“ bude realizovať sám, bol v rámci svojej organizačnej štruktúry bez akýchkoľvek obmedzení oprávnený určiť, ktorý z jeho vnútorných útvarov alebo zložiek (ktorí z jeho zamestnancov) uskutoční úkony odtiahnutia motorového vozidla v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 315/1996 Z.z. Zo spisu vyplýva, že v čase, na ktorý sa vzťahuje prejednávaná vec, správca miestnej komunikácie v Košiciach rozhodol, že úkony spojené s odťahovaním vozidla bude realizovať svojím organizačným útvarom - mestskou políciou (a svojimi zamestnancami - mestskými policajtmi).
V zmysle § 1 zákona č. 564/1991 Zb. je účelom tohto zákona vymedziť základné úlohy obecnej polície, jej organizáciu a práva a povinnosti príslušníkov obecnej polície. Obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce (§ 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb.). Obecnú políciu zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením (§ 2 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb.). Úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia (§ 2 ods. 4 zákona č. 564/1991 Zb.). Obecná (mestská) polícia vykonáva všeobecne záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu (§ 3 ods. 1 písm. e/ zákona č. 564/1991 Zb.). Obec môže vymedziť obecnej polícii aj ďalšie úlohy, ak to ustanovujú osobitné zákony (§ 3 ods. 2 zákona č. 564/1991 Zb.). Obecnú políciu tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce (§ 5 ods. 1 veta prvá zákona č. 564/1991 Zb.). Vzhľadom na uvedené, pokiaľ úlohy spojené s odťahovaním vozidla plní na základe rozhodnutia obce jej vnútroorganizačný útvar (bez právnej subjektivity, zamestnanci ktorého sú zamestnancami obce), treba mať za to, že ide o plnenie týchto úloh samotnou obcou (správcom miestnej komunikácie). V danom prípade teda nešlo o prenesenie správy na iný subjekt. Mesto Košice zverilo odťahovanie motorových vozidiel svojmu útvaru (vnútroorganizačnej zložke) bez právnej subjektivity. Správca pozemných komunikácií nepreniesol výkon správy „ďalej“; len vymedzil (bez toho, aby faktický výkon správy komunikácií preniesol na iného), ktorý jeho vnútroorganizačný útvar bez právnej subjektivity bude vykonávať úkony správcu miestnej komunikácie spojené s odťahovaním vozidiel. Pokiaľ ide o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 26. marca 1997 č. II ÚS 8/97, tento riešil predovšetkým o otázku možnosti obce svojou normotvornou právomocou podľa čl. 68 a čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky analogicky upraviť použitie určitých donucovacích prostriedkov obecnou políciou. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že normotvorná právomoc obce musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, a s poukazom na zásadný rozdiel medzi policajným zborom a obecnou políciou uviedol, že bez výslovného splnomocnenia v zákone obec nemôže svojmu poriadkovému útvaru (obecnej polícii) zveriť oprávnenia, ktoré sa podľa zákona priznávajú štátnym subjektom. V tomto zmysle, rozsahu a rámci treba aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky interpretovať uvedený nález, predovšetkým tú jeho časť, v ktorej sa uvádza, že obecné zastupiteľstvo môže zriadiť obecnú políciu, nemá však zákonný priestor (podklad) na analogickú aplikáciu práva rozširujúcu oprávnenia obecnej polície, a rovnako tiež tú časť nálezu, v zmysle ktorej obec môže všeobecne záväzným nariadením obecnú políciu zriadiť alebo zrušiť, všetky ostatné právne skutočnosti stanovené zákonom č. 564/1991 Zb. (a teda aj rozsah oprávnení obecnej polície) sú pre obec záväzné a obec nemôže tieto skutočnosti všeobecne záväzným nariadením upravovať inak ako ich upravuje zákon, najmä nie je oprávnená takto priznávať obecnej polícii také oprávnenia, ktoré jej nepriznáva zákon o obecnej polícii. Skutočnosť, že ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. medzi „základnými“ úlohami obecnej (mestskej) polície neuvádza výkon správy pozemných komunikácií sama osebe neznamená, že obec (mesto) nemôže odťahovanie vozidiel tvoriace súčasť jej oprávnení ako správcu miestnej komunikácie (§ 3 ods. 2 veta prvá zákona č. 135/1961 Zb. a § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 315/1996 Z.z.) zveriť svojmu vnútornému útvaru - obecnej (mestskej) polícii zriadenej všeobecne záväzným nariadením obce (mesta). Pokiaľ je obec (mesto) oprávnená „odstrániť“ motorové vozidlo (§ 40 ods. 1 a 2 zákona č. 315/1996 Z.z.) jeho odtiahnutím z miestnej komunikácie, je tento prostriedok oprávnený použiť aj ten organizačný útvar obce (mesta), ktorý odtiahnutie vozidla na základe rozhodnutia obce (mesta) v týchto prípadoch realizuje. Ak by mal byť správny názor žalovaného, bola by obec oprávnená zveriť odťahovanie vozidiel v prípadoch zákonom stanovených ktorémukoľvek zo svojich vnútroorganizačných útvarov (napríklad odboru finančnému alebo zdravotníctva, školstva a pod.), okrem jediného útvaru - obecnej polície. Taký výklad sa prieči účelu zákona (nielen zákona č. 564/1991 Zb., ale tiež zákona č. 315/1996 Z.z. a zákona č. 135/1961 Zb.).
S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že námietka žalovaného týkajúca sa neoprávnenosti Mestskej polície Košice vykonať odťah motorového vozidla, nie je dôvodná. Vzhľadom na námietku ohľadom výšky nákladov súd posudzoval odôvodnenosť týchto nákladov.
Úhrada nákladov za odstránenie vozidla je záväzkom toho, koho vozidlo bolo odstránené voči správcovi cesty podľa § 489 OZ - teda ako iná skutočnosť uvedená v zákone, konkrétne vyplývajúce z § 40 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. Rozhodnutie o úhrade nákladov za odstránenie motorového vozidla nie je totiž rozhodnutím správneho orgánu, ale je poukážkou na plnenie, ktorá nie je vykonateľným titulom, preto nesplnenie záväzku úhrady náklady vrátane príslušenstva zakladá správcovi komunikácie
nárok občianskoprávnej povahy. Ustanovenie § 40 zákona č. 315/1996 Z. z. v každom prípade (t.j. v odsekoch 4 a 5) predpokladá odtiahnutie vozidla ponechaného na mieste, kde je zastavenie alebo státie zakázané, na náklady jeho prevádzkovateľa. Pretože výška týchto nákladov je individuálna v každom jednotlivom prípade odtiahnutia toho-ktorého vozidla (závisí od vzdialenosti miesta, z ktorého sa odtiahnutie uskutočňuje, technológií a prostriedkov, ktoré sú použité na odtiahnutie a pod.), nemožno v žiadnom prípade za rozsah týchto nákladov považovať "výslednú kalkuláciu nákladov na odťah jedného motorového vozidla v roku 2008 urobenú znalcom, ale je potrebné zisťovať individuálne náklady, ktoré boli skutočne, preukázateľne a v konkrétnom prípade priamo vynaložené na odstránenie vozidla (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 108/01) a 1MCdo/10/2011.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výška nákladov za odťah motorového vozidla za rok 2008 vyplýva z cenníka odťahovej služby Mestskej polície zo dňa 29.12.2003, pričom suma 1.800,- Sk pozostávala z príjazdu, mzda zamestnancov 140,- Sk, pohonné hmoty 160,- Sk, zdokumentovanie priestupku 100,- Sk, naloženie vozidla 300,- Sk, mzda pracovníkov 140,- Sk, pohonné hmoty 60,- Sk, réžia 100,- Sk. Odjazd a uloženie vozidla na parkovisko mzda pracovníkov 240,- Sk, pohonné hmoty 160,- Sk, pohonné hmoty zloženie 60,- Sk, náklady na vozidlo II 240,- Sk, stojné 100,- Sk.
Súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 70/2003, v ktorom Najvyšší súd vyslovil, že nákladmi na odťah motorového vozidla sú skutočné náklady na konkrétny odťah vozidla z konkrétneho miesta do miesta odťahu, nariadil dokazovanie s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu 2Cdo 108/2001, 1 MCdo10/2011 na preukázanie skutočných individuálnych nákladov, preukázateľne a konkrétne vynaložených na odstránenie vozidla. Znalkyňa S.. L. E. vo svojom znaleckom posudku stanovila skutočné náklady za odťah motorového vozidla v roku 2008 na sumu 70,11 EUR, pričom tieto vypočítala na základe kalkulačnej jednice na jednu minútu realizovaného odťahu, množstvo realizovaných minút vypočítala ako podiel tržieb za odťah a priemernej ceny odťahu. Vzhľadom k tomu, že takýto spôsob výpočtu v znaleckom posudku nezodpovedá citovaným rozhodnutiam Najvyššieho súdu, súd vyzval znalkyňu, aby doplnila znalecký posudok a určila výšku vybraných skutočných nákladov na odťah motorového vozidla dňa 26.6.2008 zo Žriedlovej ulice na Jarmočnú ulicu v Košiciach s tým, že výšku skutočných vybraných priamych nákladov za odťah vozidla stanovila na 24,82 EUR a to tam a späť, pričom priamy materiál pohonné hmoty činili 5,22 EUR, priame mzdy 5,98 EUR, ostatné priame náklady použitie vozidla 13,62 EUR. Žalovaný namietal, že skutočná výška nákladov za odťah motorového vozidla činí 5,22 EUR za spotrebované pohonné hmoty a to v 1/2 2,61 EUR zo Žriedlovej na Jarmočnú. Namietal ďalšie položky nesúvisiace s odťahom ako priame mzdy vodiča a amortizáciu vozidla. Za účelom stanovenia amortizácie motorového vozidla, ktoré vykonávalo odťah, súd nariadil znalecké dokazovanie S.. J. Q., znalca z odboru doprava cestná, ktorý stanovil, že pri odťahu o dĺžke 5,2 km vzniklo opotrebenie vozidla vo finančnom vyjadrení vo výške 12,69 EUR bez rozdielu, či odťah trval 20 alebo 40 minút.
Súd vyhodnotil zistené náklady na odťah motorového vozidla a dospel k záveru, že skutočnými nákladmi na odťah motorového vozidla sú náklady na pohonné hmoty 2 x 2,61 EUR a amortizácia 2x 12,69 EUR pri ceste tam a späť pri odťahu motorového vozidla v dĺžke jazdy v predmetný deň 2 x 5,2 km motorovým vozidlom, ktoré odťahoval, čo činí 30,60 EUR.
S poukazom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 30,60 EUR.
Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nákladov za odťah motorového vozidla dňa 26.6.2008, žalovaný prevzal v predmetný deň výzvu. Žalobca stanovil lehotu na plnenie 15 dní, nezaplatením dlhu v lehote splatnosti t.j. do 15 dní odo dňa 26.6.2008 t.j. v deň 11.7.2008, sa žalovaný dostal nasledujúci deň po uplynutí 15.dňovej lehoty, dňa 12.7.2008 do omeškania, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania od prvého dňa omeškania t.j. od 12.7.2008.
Výška úrokov z omeškania zodpovedá výške úrokovej sadzby zodpovedajúcej v súlade s nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. platnej k prvému dňu omeškania, t.j. 2 násobok diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska, ktorá činila 8,5%.
Vzhľadom k tomu, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 59,74 EUR a súd vyhovel návrhu čo do istiny len čiastočne, v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )