Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/209/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľky: E. K., Š. X, E., zastúpenej advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová 35, Bratislava, proti odporkyni: K. N. - JANY VISAGE, Robotnícka 14, Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. Máriou Chrenkovou, Fraňa Kráľa 15, Bratislava, o zaplatenie 730 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -184, zo dňa 18.12.2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok za odpor 43,50 eura a náhradu ďalších trov konania 798,53 eura.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala voči odporkyni zaplatenia 730 eur s úrokom z omeškania 9,5 % ročne od podania návrhu do zaplatenia.

Vykonaným dokazovaním zistil, že odporkyňa, ktorá podniká v oblasti kaderníckych služieb, objednala na základe žiadosti navrhovateľky u dodávateľa vlasov vlasy na následné predĺženie vlasov navrhovateľky. Predĺženie vlasov navrhovateľky odporkyňa vykonala dňa 16.5.2009 vo svojom kaderníckom salóne a okrem toho vykonala na základe objednávky navrhovateľky aj odfarbovanie týchto vlasov. Dňa 18.5.2009 odporkyňa na základe ďalšej objednávky navrhovateľky vykonala ďalšie odfarbovanie vlasov. V tento deň zároveň vystavila navrhovateľke pokladničný blok na cenu za poskytnuté služby vo výške 730 eur (532 eur cena vlasov použitých na predĺženie prirodzených vlasov navrhovateľky a 198 eur cena práce). Cenu za služby poskytnuté navrhovateľke dňa 18.5.2009 si odporkyňa neúčtovala. Táto skutočnosť ako ani vyplatenie vyúčtovanej sumy nebola medzi účastníčkami sporná. Následne dňa 8.6.2009 na základe žiadosti navrhovateľky odporkyňa odstránila vlasy použité na predĺženie. Súd prvého stupňa uviedol, že v danej veci zostalo sporným, či odstránenie nadstavovaných vlasov bolo vykonané na základe platného odstúpenia od zmluvy uzavretej medzi účastníčkami konania, resp. v dôsledku reklamácie alebo išlo o samostatnú zákazku vykonanú na základe samostatnej objednávky navrhovateľky a tiež obsah samotnej zmluvy. Navrhovateľka tvrdila, že od zmluvy s odporkyňou odstúpila v súlade s § 59 ods. 2 Obč. zák. Uvedené ustanovenie však v danom prípade podľa súdu prvého stupňa nebolo možné aplikovať, nakoľko § 59 Obč. zák. sa viazal s § 55 Obč. zák. upravujúcim osobitný zmluvný inštitút - spotrebiteľskú zmluvu o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch. Medzi účastníčkami konania existoval absolútne odlišný zmluvný vzťah a

navrhovateľka nemohla od predmetnej zmluvy odstúpiť bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní od jej uzatvorenia v zmysle uvedeného ustanovenia.

Zmluvný vzťah medzi účastníčkami konania súd prvého stupňa kvalifikoval ako zmluvu o dielo, konkrétne zmluvu o zhotovení veci na zákazku podľa § 644 a nasl. Obč. zák. Poznamenal, že výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela môže byť v zmysle § 634 ods. 2 Obč. zák. dohodnutá až po vykonaní diela. Občiansky zákonník pre platnosť takejto zmluvy nepredpisuje žiadnu formu. Ak sa účastníci dohodli na predmete diela a cene zaň, zmluva o dielo bola platne uzatvorená. Zhotoviteľ diela je len povinný vydať objednávateľovi písomné potvrdenie o prijatí objednávky, pokiaľ nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie (§ 632 Obč. zák.). Nevydanie uvedeného potvrdenia má však iba poriadkový charakter a nič nemení na povinnosti zmluvných strán plniť podľa uzavretej zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za to, že účastníčky konania uzatvorili viacero samostatných zmlúv o zhotovení veci na zákazku. Dňa 16.5.2009 zmluvu, na základe ktorej bolo uskutočnené predĺženie vlasov a bezprostredne nadväzujúce farbenie vlasov. Dňa 18.5.2009 na základe ďalšej objednávky bolo uskutočnené opakované farbenie vlasov. Na uvedenom nič nemení skutočnosť, že odporkyňa nevystavila navrhovateľke potvrdenie o prijatí objednávky a pokladničný blok vystavila až dňa 18.5.2009, po tom, čo si u nej navrhovateľka ešte dňa 16.5.2009, po zhotovení diela na základe prvej objednávky, objednala ďalšie služby.

Zmluvy, ktoré účastníčky konania uzatvorili, zároveň podľa súdu prvého stupňa vykazujú znaky spotrebiteľskej zmluvy v širšom zmysle, keďže boli uzatvorené medzi navrhovateľkou ako spotrebiteľkou a odporkyňou ako dodávateľkou. Navrhovateľka však mala priamu možnosť využiť zmluvnú voľnosť a ovplyvniť dohodnuté zmluvné podmienky, ako aj použiť právne prostriedky ochrany vyplývajúce z osobitnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa (napr. odstúpenie od zmluvy v rámci zodpovednosti za vady alebo v iných zákonom stanovených prípadoch). V danom prípade podľa súdu prvého stupňa prichádzalo do úvahy jednak odstúpenie od zmluvy do zhotovenia diela (realizácie zákazky), resp. ak by bolo zrejmé, že k predĺženiu vlasov nedôjde včas (§ 642 Obč. zák.) alebo zrušenie zmluvy s totožnými právnymi dôsledkami, ak by uskutočnené dielo vykazovalo takú vadu, ktorá by bránila zhotovený účes z predĺžených vlasov riadne užívať ako vec bez vady (§ 648 ods. 2 Obč. zák.). Z výpovedí odporkyne a svedkov mal súd prvého stupňa za preukázané, že účes z nadpojených vlasov bol na základe zákazky navrhovateľky ukončený (t. j. dielo bolo zhotovené) už dňa 16.5.2009. Účes nevykazoval žiadne vady, a teda nenastal žiaden z dôvodov na odstúpenie od zmluvy v rámci zodpovednosti za vady. Dosiahnutý odtieň vlasov, ktorý presne nezodpovedal predstavám navrhovateľky, nemožno považovať za vadu, pretože odporkyňa upozornila navrhovateľku na skutočnosť, že na trhu, resp. u jej spolupracujúceho dodávateľa sú dostupné iba vlasy v tmavšom odtieni než vlastné vlasy navrhovateľky. Odporkyňa to preukázala aj správou od dodávateľa A. U. výrobné a obchodné družstvo. Navrhovateľka pred pripevnením videla dodané vlasy, ich farebný odtieň (ktorý bol po dohode s ňou objednaný v odtieni tmavý blond), štruktúru a napriek upozorneniu trvala na svojej objednávke. Tú dokonca zmenila oproti pôvodnej dohode na odfarbenie vlasov, hoci ju odporkyňa upozornila na možné riziká a v tom čase mohla aj odstúpiť od zmluvy podľa § 642 ods. 1 Obč. zák. Pôvodná dohoda podľa zistení súdu prvého stupňa zo svedeckej výpovede zamestnankyne odporkyne, H. E., ktorá bola prítomná v salóne pri dohadovaní konkrétneho obsahu zmluvy, smerovala k doladeniu farby vlasov navrhovateľky k farbe nadpájaných vlasov. Mal za to, že tvrdenia odporkyne v tomto smere (podporené výpoveďou svedkyne) vyznievajú dôveryhodne, a to aj vzhľadom na to, že takýto postup je bežný i v praxi iných kaderníkov, vrátane súčasnej kaderníčky navrhovateľky Q. R., ako to vyplynulo z jej svedeckej výpovede. Subjektívne domnienky svedkyne navrhovateľky, A. X.W. ml., že navrhovateľka mala vždy blond vlasy a určite by nešla do hnedej farby, nezhodnotil ako relevantné. Nakoľko dielo na základe prvej zákazky bolo ukončené bezvadne, súd prvého stupňa uviedol, že nebolo ani eventuálne možné hodnotiť následné odfarbovanie vlasov dňa 18.5.2009 ako odstraňovanie vady diela/zákazky realizovanej dňa 16.5.2009. Navrhovateľka teda pre prípadné vady vzniknuté v dôsledku farbenia dňa 18.5.2009 nemohla odstúpiť od prvej zmluvy. Mohla len uplatniť nároky zo zodpovednosti za vady vzniknuté v dôsledku tohto odfarbovania podľa § 648 Obč. zák. Z vykonaného dokazovania však súd prvého stupňa nemal preukázané ani to, že by druhá zákazka realizovaná dňa 18.5.2009 vykazovala vady odôvodňujúce nárok navrhovateľky na ich odstránenie, eventuálne na zrušenie zmluvy alebo na zľavu z ceny. Navrhovateľka navyše nerozporovala tvrdenia odporkyne, že za druhú zákazku jej cenu neúčtovala.

Za nepodstatnú pre rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa považoval skutočnosť, že podľa svedkyne navrhovateľky cena predĺženia vlasov u nej v danom čase bola podstatne nižšia. Cena diela totiž bola medzi účastníčkami dohodnutá vopred v súlade s pravidlami slobodného trhu. Rovnako nepovažoval za podstatné ani nepredloženie písomnej objednávky a predloženie faktúry evidentne nesúvisiacej s prejednávanou vecou, z ktorej okrem dĺžky a počtu prameňov nemožno zistiť farbu daného vlasu. Nesprávny je podľa neho záver právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý sa domnieval, že odporkyňa z vlasov, ktoré mala náhodne zjavne z inej nezrealizovanej zákazky, sa snažila vytvoriť dojem o tom, že by sa dali prispôsobiť reálnej farbe navrhovateľky, a to postupom označovaným ako zosvetľovanie, keď faktúra bola vystavená na vlasy o dĺžke 50 cm, pričom na účes navrhovateľky boli použité vlasy v dĺžke 60 cm, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná a je jednoznačná aj z dĺžky prameňov založených v spise. Zároveň podľa predloženej faktúry malo byť dodaných 70 prameňov, pričom na účes navrhovateľky malo byť použitých 80 prameňov, z ktorých 75 sa nachádza v spise. Cop vlasov predložený odporkyňou je podľa súdu prvého stupňa autentický (sňatý z účesu navrhovateľky), hoci to navrhovateľka najskôr spochybnila, avšak iba s odôvodnením, že vyzerajú inak ako na fotke, ktorú založila do spisu. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že navrhovateľka v predchádzajúcom konaní nespochybňovala autenticitu dvoch skôr predložených samostatných prameňov, ktoré zjavne pochádzajú z totožného copu a navyše podľa svedeckých výpovedí R. E., H. G. A. Q. R. boli vlasy v stave zachytenom na fotografii, buď neupravené, mokré, narovnávané, resp. ošetrené nadmerným množstvom stylingového prípravku - kondicionéra alebo masky, čo zjavne skreslilo ich vzhľad. Predložený výčesok vlasov podľa súdu prvého stupňa jednoznačne nedokazuje, že vlasy boli po druhom farbení (resp. odfarbovaní) nepoužiteľné, a to napriek evidentnej suchosti a nekvalite. Poukázal na to, že sa nedá jednoznačne určiť, či boli vlasy vyčesané v jeden deň alebo ide o vlasy vyčesané za celé obdobie takmer 3 týždňov od 16.5.2009 do 8.6.2009. Súd prvého stupňa sa opieral o výpoveď svedkyne R. E., že vlasy vo výčesku, hoci sú nadmerne dehydrované a vysušené, majú zachovalý lesk, vrchná vrstva je uzavretá, zvonku nepoškodená. Dokonca v prípade, ak by boli vlasy čerstvo umyté, môže sa z nich vypariť voda, a preto môžu byť časom na dotyk drsnejšie. Táto svedkyňa tiež uviedla, že vypadávajú hlavne poškodené vlasy a práve z tých sa pravdepodobne výčesok skladá. Po chemickom ošetrení totiž môže byť niektorý z vlasov zasiahnutý výraznejšie (keďže pramene vlasov na nadpájanie sa skladajú z rôznych vlasov čo do kvality aj farebnosti) a práve ten môže byť neskôr vyčesaný. K fotografii predloženej navrhovateľkou súd prvého stupňa uviedol, že nemôže preukazovať vadnosť diela, či už nadpájania alebo následného druhého odfarbovania, pretože v konaní nebol žiadnym spôsobom preukázaný konkrétny dátum jej vzniku a sama navrhovateľka netvrdila, že zachytáva stav, v akom odišla z kaderníctva 16.5.2009 alebo 18.5.2009. Fotografia podľa výpovedí svedkýň - kaderníčok zachytáva zjavne vlasy neupravené alebo po nesprávnej úprave, pravdepodobne kondicionérom alebo maskou. Svedkyne navrhovateľky A. X. C.., A. X. ml. a Z. K. vyjadrili subjektívny estetický dojem z účesu, pričom z výpovedí sa nedalo jednoznačne určiť, či bol posudzovaný účes už po druhom farbení alebo pred, po vlastnej úprave navrhovateľky alebo bez vlastného zásahu - napr. umytia a pre tieto svedkyne bol rušivý hlavne farebný rozdiel medzi vlasmi. Nekvalitné podľa vyjadrenia Z. K. mali byť po druhom farbení skôr prirodzené vlasy navrhovateľky. Navrhovateľka však túto skutočnosť v konaní priamo nenamietala a nemala byť ani predmetom eventuálnej reklamácie. Celý čas poukazovala na následnú nekvalitu nadpojených vlasov. Túto skutočnosť ako ani vadnosť odporkyňou použitého technologického postupu (keď všetky vypočuté kaderníčky ho označili za správny a nezhodli sa iba na časovom odstupe medzi jednotlivými krokmi z hľadiska možného rizika, čo môže byť dané aj individuálnou praxou a osobnými skúsenosťami) súd prvého stupňa nemal preukázanú. Odfarbené samostatné pramene svedkyňa E. označila za zdravý pekný vlas a žiadna z vypočutých kaderníčok neoznačila ani cop vlasov za nadmerne poškodený, s tým, že by takéto poškodenie malo za následok ich nepoužiteľnosť v účese, t.j. nepoužiteľnosť diela ako takého. Navrhovateľka v konaní podľa súdu prvého stupňa neprodukovala ani nenavrhla jediný priamy dôkaz, ktorý by spochybňoval kvalitu vykonanej služby a realizovanej zákazky a preukazoval vznik neodstrániteľných vád brániacich riadnemu užívaniu účesu podľa objednávky riadne zhotoveného z nadpojených a odfarbených vlasov. Dodal však, že aj v prípade preukázania akýchkoľvek vád by sa odporkyňa zbavila zodpovednosti za vady vzhľadom na nevhodné pokyny navrhovateľky ako objednávateľky, ktoré odporkyňa v konaní preukázala predovšetkým výpoveďou svedkyne F.. Navrhovateľka, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že ju odporkyňa upozornila na to, že vlasy môžu v dôsledku farbenia stratiť objem (čo je nereálne), si podľa súdu prvého stupňa pravdepodobne len nesprávne vyložila upozornenie odporkyne na možnosť poškodenia vlasov. Napokon súd prvého stupňa vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania ako samostatnú objednávku vyhodnotil aj sňatie nadpojených vlasov dňa 8.6.2009. Nešlo podľa neho o akceptáciu odstúpenia od zmluvy, resp. jej zrušenia, pre ktoré vzhľadom na vyššie uvedené neexistovali

v danom prípade zákonné predpoklady. V tomto smere prihliadol najmä na list odporkyne zo dňa 25.5.2009, v ktorom sa vyjadrila, že neprijíma žiadnu reklamáciu alebo sťažnosť ani námietky voči vykonanej práci, pretože bola prevedená s plným súhlasom navrhovateľky a pri jej plnom vedomí v rámci dodržania všetkých pracovných a technických postupov. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu platného odstúpenia, resp. zrušenia zmluvy uzavretej s odporkyňou nie je dôvodný.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania v podrobnej špecifikácii.

Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku žiadala pripustiť dovolanie pre výskyt otázky po právnej stránke zásadného významu. V úvode svojho odvolania zopakovala skutkové tvrdenia, ktoré prezentovala aj v priebehu konania a ktoré ju viedli k podaniu návrhu na začatie konania. Uviedla, že predĺženie vlasov malo byť realizované v jej prirodzenom odtieni, t. j. blond a z vlasov skutočných (nie umelých). Nikdy nemala záujem o prispôsobenie farby svojich vlasov nadstaveným vlasom. Pokiaľ odporkyňa pri objednávaní vlasov pochybila a objednala ich vadne, bolo len jej vecou chybne zadanú objednávku stornovať a objednať vlasy podľa objednávky zadanej navrhovateľkou. Za nepravdivé označila tvrdenie odporkyne, že žiadala o poskytnutie ďalších služieb, a to farbenie nadstavených vlasov. Podľa navrhovateľky išlo o úkony, ktoré odporkyňa realizovala sama podľa vlastných záverov a ňou zvolených postupov, pričom navrhovateľku ako laičku ubezpečovala, že ide postup, ktorým určite dôjde k zabezpečeniu jej požiadaviek bez akéhokoľvek rizika. Preto je nepravdivé aj tvrdenie, že nadstavenie vlasov, farbu vlasov alebo vykonanú prácu navrhovateľka nikdy nereklamovala. Odporkyni oznámila, že od zmluvy odstupuje po tom, ako jej odporkyňa povedala, že pokus nevyšiel a bude potrebné nanovo objednať sadu nadstavených vlasov. Toto odporkyňa podľa navrhovateľky akceptovala a výsledok „predĺženia vlasov“ odstránila. Navrhovateľka mala za to, že v konaní boli preukázané jej tvrdenia, že medzi ňou a odporkyňou došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy a jej ukončeniu odstránením výsledkov činnosti odporkyne. Odporkyňa podľa navrhovateľky pri predlžovaní vlasov postupovala vadne a vlasy spálila. Vzhľadom na povahu a rozsah poškodenia, ako i lámavosť v strede vlasov, navrhovateľka predpokladala, že odporkyňa použila aj umelé vlasy, hoci mala použiť vlasy skutočné, za ktoré navrhovateľka aj zaplatila. Kombináciou rôznych druhov vlasov a ich rozdielnou odolnosťou voči vplyvom chémie potom vznikol stav, kedy časť nadpojených vlasov držala a ďalšia časť bola poškodená, lámala sa a vypadávala. K odporkyňou predloženej faktúre č. XXXXX vystavenej dodávateľom A. U. výrobné a obchodné družstvo dňa 4.5.2009, splatnej dňa 14.5.2009, na sumu 338,20 eura, ktorou boli fakturované spracované ľudské vlasy EX I. v dĺžke XX cm a množstve XX g navrhovateľka uviedla, že zjavne časovo ani vecne nesúvisí s predmetnou zákazkou, keďže s odporkyňou sa na odtieni dohodla až dňa 13.5.2009. Odporkyňa tak len využila stav, že v čase prijatia objednávky disponovala vlasmi pravdepodobne z inej nezrealizovanej zákazky a následne sa snažila vytvoriť dojem, že by sa dali prispôsobiť reálnej farbe navrhovateľky zosvetľovaním, ev. bielením. Chemickou úpravou však odporkyňa vlasy znehodnotila. Navrhovateľka vytkla súdu prvého stupňa, že sa nevysporiadal so skutočnosťou, či došlo k realizácii samotnej objednávky v súlade s dojednaniami s ňou a túto skutočnosť nepovažovala za relevantnú pre rozhodnutie vo veci.

Ďalej vo svojom odvolaní navrhovateľka zdôraznila spotrebiteľský charakter zmluvy o dielo uzatvorenej s odporkyňou. Nesúhlasila však s názorom súdu prvého stupňa, ktorý právny vzťah medzi účastníčkami konania kvalifikoval ako zmluvu o zhotovení veci na zákazku v zmysle § 644 a nasl. Obč. zák. Predmetom zmluvy o dielo medzi navrhovateľkou a odporkyňou bolo nadpojenie vlasov tak, aby vyzerali prirodzene. Súd prvého stupňa sa však nezaoberal otázkou, či nadpojením vlasov ev. ich farbením dochádza k vytvoreniu novej veci alebo k zásahu do podstaty veci (vlasov). V prípade, ak nadpájanie vlasov, strihanie, česanie, farbenie a pod. nie sú vytvorením novej veci, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala na rozsudok súdu prvého stupňa v inej veci sp. zn. zo dňa 21.9.2011, v ktorom nadpojenie vlasov posúdil ako úpravu veci, pričom v napadnutom rozsudku sa nevysporiadal so skutočnosťou, že uvedená právna otázka bola právoplatne vyriešená v inom konaní. Nesúhlasila ani s názorom súdu prvého stupňa, že vykonanie diela bolo bezvadné (resp. že navrhovateľka nepreukázala, že by predmetné kadernícke služby boli vykonané vadne alebo že by ich kvalita bola aspoň spochybená). Aj túto otázku podľa navrhovateľky súd prvého stupňa vyriešil už v konaní sp. zn. , kde prijal tvrdenie odporcu, že pokiaľ by vlasy boli

nekvalitné a bol by nekvalitne urobený výkon, vlasy by zákazníčke vypadali do týždňa, k čomu v predmetnej veci aj došlo. Mala za to, že v konaní bol preukázaný aj vznik takých neodstrániteľných vád, ktoré by jej znemožňovali účes zhotovený z nadpojených vlasov riadne užívať. Namietala v tomto smere hodnotenie vyhlásenia svedkyne R. E. (že vlasy majú zachovalý lesk a teda je vidno, že vrchná vrstva je uzavretá, zvonku neporušená) ako absolútne objektívne a hodnotenie estetického posúdenia celkového vzhľadu predmetného výkonu svedkyňami A. X.W. C.., A. X. ml. a Z. K. ako výsostne subjektívne. Aj vyhlásenie svedkyne E. totiž považovala za subjektívne, pretože pre rozpoznávaciu limitáciu ľudského oka svedkyňa ani nemôže objektívne a bez pochybností posúdiť kvalitu predloženého vlasu na jeho štrukturálnej úrovni, kým nebude vykonané ďalšie dokazovanie, napr. technickým zväčšením predloženého vlasu elektrónovým mikroskopom. Odporkyňa tak vzhľadom na uvedené opakovane pochybila pri vykonávaní tvrdených úkonov, keď použila nesprávnu farbu nadpájaných vlasov, chemicky ich upravovala až po nadpojení, čím navrhovateľku vystavila nebezpečenstvu trvalého poškodenia jej vlastných vlasov, nepoužila správny postup medzi jednotlivými krokmi uvedenými v technickej správe, keďže nedodržala časový odstup medzi nimi ako aj použila nesprávne spoje typu „eurolock“, čím navrhovateľku vystavila nebezpečenstvu použitých chemikálií. K vykonaniu diela nepristupovala s odbornou starostlivosťou a nevykonala ho riadne. Navrhovateľka pripomenula svoju požiadavku v zmluvnom vzťahu s odporkyňou, aby po ukončení diela vlasy vyzerali ako prirodzené. Z hľadiska dosiahnutého výsledku tak k riadnemu ukončeniu diela v danom prípade nedošlo. Nakoľko výsledok činnosti odporkyne po zhotovení nemal požadované vlastnosti (t.j. prirodzený vzhľad vlasov), vykonané dielo ani nebolo spôsobilé riadneho užívania bez vád. Podľa obsahu úkonov možno podľa navrhovateľky konanie účastníčok posúdiť v súlade s § 652 ods. 2, § 653 ods. 1, § 654 ods. 1, § 655 ods. 1, 2 Obč. zák., keďže navrhovateľka si z dôvodu, že dielo nebolo vykonané riadne, bez zbytočného odkladu a v záručnej dobe uplatnila u odporkyne vady diela, ktoré boli akceptované. Vyplýva to aj z tvrdenia odporkyne, že následné prefarbenie vlasov vykonávala bezplatne, teda akceptovala navrhovateľkou uplatnené vady diela a bezodplatne vykonala úkon smerujúci k ich odstráneniu v súlade s § 655 Obč. zák. Z dôvodu, že vada diela ani pri opakovanom pokuse odporkyne nebola odstránená (vlasy nevyzerali prirodzene), išlo o opätovný výskyt vady a navrhovateľke vznikol nárok na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny úpravy. Navrhovateľka vykonala úkon smerujúci k zrušeniu zmluvy o úprave veci a odporkyňa to akceptovala v momente vykonania odstránenia nadpojených vlasov. Preto je nepodstatná skutočnosť, že odporkyňa úkon označený ako odstúpenie od zmluvy mala za neplatný. Tento úkon napriek svojmu označeniu mohol a mal náležitosti iného úkonu, čoho následkom nemôže byť jeho neplatnosť. Vzhľadom na to podľa navrhovateľky došlo pred dokončením diela k zrušeniu zmluvy v súlade s právnou úpravou. Jej nárok je preto v zmysle § 457 Obč. zák., podľa ktorého je každý účastník neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, dôvodný.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poznamenala, že navrhovateľka v odvolaní nepoukazuje na žiadne nové skutočnosti, iba mení kvalifikáciu právneho vzťahu, keďže doteraz svoj návrh opierala o § 59 ods. 2 Obč. zák. a odstúpenie od zmluvy bez uvedenia dôvodu, kým v odvolaní tvrdí, že súd prvého stupňa mal postupovať podľa § 652 ods. 2 Obč. zák. Podľa odporkyne navrhovateľka nepreukázala, že by jej nadstavenie vlasov realizovala z umelých vlasov, naopak aj svedkyne navrhnuté navrhovateľkou potvrdili, že s najväčšou pravdepodobnosťou ide o ľudský vlas. Taktiež nie je pravdou, že navrhovateľka až pri príprave samotného úkonu predĺženia vlasov zistila, že ide o iné vlasy, ktoré majú inú farbu. Ani pred samotným nadstavovaním však navrhovateľka nenamietala kvalitu či farbu vlasov, hoci mohla využiť zmluvnú voľnosť a ovplyvniť dohodnuté zmluvné podmienky. Odporkyňa mala za to, že nebolo preukázané ani vypadávanie vlasov po vykonaní diela, t. j. ich nadstavení a navrhovateľka nepreukázala kedy a v akom časovom úseku jej vlasy mali vypadávať. Podotkla, že navrhovateľkou navrhnuté svedkyne vypovedali, že vlasy majú zachovanú štruktúru, ide o živé vlasy, ktoré aj normálne vypadávajú. Rovnako tak navrhovateľka nepreukázala skutočnosť, že sa nemala prispôsobovať farba jej vlasov vlasom nadstaveným, mal sa robiť melír. Podľa odporkyne zo svedeckých výpovedí vyplynulo, že navrhovateľka si ďalšiu službu u nej objednala až po nadstavení vlasov, a to farbenie nadstavených vlasov, ktoré nebolo súčasťou pôvodnej objednávky a na jeho nevhodnosť bola navrhovateľka upozornená odporkyňou i tromi nezávislými odborníkmi. Odporkyňa zastávala názor, že navrhovateľka neuniesla ani dôkazné bremeno ohľadom preukázania odstúpenia od zmluvy. Nerozporovala tvrdenia týkajúce sa uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy medzi účastníčkami konania, nesúhlasila však s tým, že k jej ukončeniu malo dôjsť odstránením výsledkov činnosti odporkyne. O odstránenie vlasov ako o ďalšiu službu navrhovateľka podľa odporkyne požiadala z dôvodu, že účes sa nepáčil jej otcovi, čo v zmysle judikatúry neznamená, že dielo vykazuje vady a nie je dôvodom na odstúpenie od zmluvy. Odporkyňa sa vo

svojom vyjadrení stotožnila so závermi súdu prvého stupňa ohľadom ukončenia predmetnej zmluvy a odôvodnenie odvolania navrhovateľky považovala len za účelovú obranu.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.2.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka s odporkyňou uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej si navrhovateľka objednala u odporkyne kadernícke výkony - nadpojenie vlasov s následným farbením vlasov. K realizácii tejto zmluvy došlo dňa 16.5.2009. V konaní nebolo sporné, že právny vzťah medzi účastníčkami konania je zároveň vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorom navrhovateľka vystupuje v postavení spotrebiteľa a odporkyňa v postavení dodávateľa. Spornou bolo posúdenie skutočnosti, či dielo bolo vykonané vadne, a teda či by navrhovateľke prípadne mohol vzniknúť dôvod na zrušenie zmluvy z dôvodu existencie vád diela.

Ku skutočnostiam uvádzaným navrhovateľkou v odvolaní odvolací súd uvádza, že navrhovateľ má dôkazné bremeno ohľadne všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoj návrh (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). Odporca nenesie bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno v prípadoch, keď iba popiera pravdivosť tvrdení navrhovateľa alebo keď navrhuje návrh zamietnuť. Účastník, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho tvrdenia. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží teda na tom účastníkovi konania, ktorý z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

Ak teda navrhovateľka v konaní tvrdila, že odporkyňa vykonala dielo s vadami, bolo jej povinnosťou v prvom rade označiť a predložiť dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa aj odvolaním navrhovateľky dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala a nepredložila žiaden priamy dôkaz, ktorý by preukazoval, že odporkyňa poskytla navrhovateľke službu s vadami a že by v dôsledku jej konania vznikli neodstrániteľné vady, ktoré by bránili riadnemu užívaniu účesu navrhovateľkou. Navrhovateľka teda neuniesla dôkazné bremeno ohľadom ňou tvrdených skutočností v konaní, čo nevyhnutne musí viesť k zamietnutiu návrhu.

Z odvolania navrhovateľky je zrejmé, že za vadu vykonaného diela (účesu) považovala aj skutočnosť, že v rozpore s objednávkou jej odporkyňa nadpojila vlasy umelé, nie ľudské, ako aj to, že vlasy neboli v odtieni blond zodpovedajúcemu jej prirodzenému odtieňu. Pokiaľ ide o druh nadpojených vlasov, t.j. či boli umelé alebo ľudské, odvolací súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa použila na predĺženie vlasov navrhovateľky ľudské vlasy tak, ako sa dohodli. Vo svojich svedeckých výpovediach to po prezretí vlasov založených v spise s veľkou pravdepodobnosťou potvrdili aj svedkyne R. E. - kaderníčka a Q. R. - terajšia kaderníčka navrhovateľky. Tiež nie je pravdou, že by sa účastníčky konania dohodli na predĺžení vlasov v blond odtieni a túto svoju odvolaciu námietku vyvrátila aj samotná navrhovateľka na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 26.2.2010, kde uviedla, že predlžovanie si dohodli telefonicky a z jej výpovede zároveň vyplynulo, že bola oboznámená so skutočnosťou, že vlasy na predĺženie budú vo farbe tmavý blond, pričom s takouto objednávkou vyslovila súhlas. Pri uzatváraní zmluvy o dielo sa teda účastníčky konania dohodli na predĺžení vlasov navrhovateľky ľudskými vlasmi v kučeravom - vlnitom štýle a v odtieni tmavý blond, nakoľko dodávateľ odporkyne A. U., výrobné a obchodné družstvo, ľudské vlasy kučeravé - vlnité v blond farbe nedodáva (viď stanovisko dodávateľa odporkyne zo dňa 15.4.2011 na č. l. 100). Navrhovateľka napriek vedomosti o uvedenej skutočnosti uzatvorila s odporkyňou zmluvu o dielo a na nadpojení vlasov v odtieni tmavý blond zotrvala aj po ich prezretí v salóne odporkyne v deň nadpojenia. Navrhovateľka nepreukázala ani svoje tvrdenia, že ďalšie úkony (odfarbovanie nadpojených vlasov) odporkyňa realizovala sama, podľa vlastných záverov a postupov. Práve naopak, v konaní bolo svedeckými výpoveďami preukázané, že

vzhľadom na rozdielnu farbu prirodzených vlasov navrhovateľky a nadpojených vlasov odporkyňa ako aj jej zamestnanci navrhovateľku presviedčali na dofarbenie jej prirodzených vlasov k farbe nadpojených, resp. pôvodne sa mal vykonávať melír na zjednotenie rozdielu farebných odtieňov vlasov. Odporkyňa teda pri zosvetľovaní nadpojených vlasov postupovala v zmysle pokynov navrhovateľky, ktorá podľa svedkov trvala na zosvetľovaní nadpojených vlasov napriek upozorneniam na možné riziká tohto postupu. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku navrhovateľky, že odporkyňa mala pri predlžovaní vlasov postupovať vadne a tieto spáliť. Odporkyňa totiž do spisu založila opis technologického postupu, ktorý použila pri predlžovaní a odfarbovaní vlasov navrhovateľky, pričom svedkyne vypočuté v konaní - nezávislé kaderníčky potvrdili, že opísaný technologický postup sa javí ako správny. Odstupy jednotlivých úkonov pritom môžu byť v praxi kaderníčok rôzne v závislosti od vlastností použitých prostriedkov, technológií a konkrétnych okolností prípadu, čo nemožno považovať za vadu v postupe. K argumentácii navrhovateľky, ktorá mala za to, že otázku, či predmetné kadernícke služby boli vykonané bezvadne, už súd prvého stupňa vyriešil v rozsudku v inej veci sp. zn. zo dňa 21.9.2011 (v ktorom podľa navrhovateľky prijal tvrdenie odporcu, že pokiaľ by vlasy boli nekvalitné a bol by nekvalitne urobený výkon, vypadali by do týždňa) odvolací súd poznamenáva, že vychádzajúc z ust. § 135 O.s.p. tento rozsudok nie je pre rozhodovanie súdu prvého stupňa v iných veciach ani pre rozhodovanie odvolacieho súdu záväzný. Každú vec je potrebné posudzovať podľa okolností individuálneho prípadu a nemožno závery súdu prvého stupňa, ku ktorým dospel na základe skutkového stavu zisteného v jednom konaní, zovšeobecňovať na všetky ostatné prípady s podobným predmetom konania. Navyše z uvedeného rozsudku súdu prvého stupňa ani závery prezentované navrhovateľkou nevyplývajú a ide len o tvrdenia odporcu v konaní sp. zn. , ktorými sa však súd prvého stupňa nezaoberal a z rozsudku v tomto konaní ani nemožno vyvodiť, že by sa s nimi stotožnil.

Pokiaľ navrhovateľka namietala, že bez vykonania ďalšieho dokazovania, napr. technickým zväčšením predloženého vlasu elektrónovým mikroskopom nie je možné objektívne a bez pochybností posúdiť kvalitu predložených vlasov na štrukturálnej úrovni, odvolací súd poukazuje na § 120 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého sú účastníci povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Navrhovateľka pritom neuviedla žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo takéto dokazovanie odvolacím dôvodom v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. (keď bola súdom prvého stupňa riadne poučená v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučením zo dňa 18.1.2010 a netvrdila, že by tieto dôkazy bez svojej viny nemohla označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa). Nakoľko navrhovateľka uvedené dôkazy neoznačila a nenavrhla doplnenie dokazovania najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končilo dokazovanie na súde prvého stupňa, nebolo možné na uvedené dôkazy prihliadať.

Skutočnosť, že odporkyňa nepredložila faktúru vystavenú dodávateľom, ktorá by sa týkala vlasov použitých na účes navrhovateľky, odvolací súd nepovažoval za zásadnú pre rozhodnutie vo veci, nakoľko je nepochybné, že účastníčky konania uzatvorili zmluvu o dielo (poskytnutie kaderníckych služieb), odporkyňa dodala navrhovateľke vlasy v dohodnutom type, odtieni i dĺžke (čo vyplýva z premerania vlasov založených v spise súdom prvého stupňa - č. l. 119a, podľa ktorého najdlhšie nepoužité pramene mali cca 61 cm, pričom účastníčky konania sa dohodli na dĺžke 60 cm a následne po nadpojení odporkyňa vzhľadom na výpovede účastníčok konania vlasy navrhovateľke skracovala) a zároveň nebola sporná ani cena, ktorú si účastníčky za poskytnutie služieb odporkyňou dohodli. Podľa názoru odvolacieho súdu by nebolo v rozpore s dojednaniami medzi účastníčkami konania ani ak by odporkyňa neobjednala vlasy priamo pre navrhovateľku, resp. ak by na predĺženie jej vlasov použila vlasy v zodpovedajúcom type, kvalite a množstve, ktoré by mala na sklade.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej odporkyňa poskytla kadernícke služby (predĺženie vlasov a následné odfarbovanie) s vadami. Nie je preto podstatné, resp. rozhodujúce, či zo strany navrhovateľky mohlo dôjsť k zrušeniu zmluvy podľa § 648 Obč. zák. alebo podľa § 655 Obč. zák., prípadne iného ustanovenia Obč. zák. Odvolací súd v nadväznosti na tieto skutočnosti objednanie ďalšieho odfarbovania navrhovateľkou (po nadpojení vlasov a prvom odfarbovaní), ktoré bolo vykonané dňa 18.5.2009, posúdil zhodne so súdom prvého stupňa ako samostatnú zmluvu o dielo. Rovnako tak samostatnou objednávkou bolo aj odstránenie nadpojených vlasov navrhovateľky, nakoľko nemohlo ísť o uplatňovanie nárokov zo zodpovednosti za vady diela z dôvodu, že vady neboli preukázané.

Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže už súd prvého stupňa sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi navrhovateľky. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , ). Súd prvého stupňa v danom prípade v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval na daný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto aj primerane a dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. vysvetlil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na pripustenie dovolania. Rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je totiž také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t. j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúru vyšších súdov nebola riešená, alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Vychádzajúc z takto vymedzenej povahy rozhodnutia po právnej stránke zásadného významu má odvolací súd za to, že v danej právnej veci nie sú splnené podmienky na pripustenie dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd nevzhliadol žiadnu otázku zásadného právneho významu a ani navrhovateľka takúto otázku vo svojom odvolaní nešpecifikovala.

O náhrade trov odvolacieho konania odporkyne odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p a § 151 ods. 2 O.s.p. Pri verejnom vyhlásení rozsudku odvolací súd rozsudkom o.i. rozhodol, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške určenej v písomnom vyhotovení rozsudku, na účet jej právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (t.j. v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech). Odporkyňa, ktorej bola prisúdená náhrada trov konania, bola povinná trovy konania vyčísliť v zmysle § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia. Odporkyňa (ani jej právna zástupkyňa) v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila trovy odvolacieho konania a nakoľko z obsahu spisu trovy odvolacieho konania odporkyne nevyplývajú, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal, keď v takomto prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.