Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-2C/53/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci žalobcu Stredoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 442 151, so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, proti žalovanému V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX-XX, XXX XX N., o zaplatenie 4.368,51 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.368,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.368,51 Eur od 12.03.2020 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 4.368,51 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste podľa ust. Žalobca za neoprávnený odber vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX sumu 4.368,51 Eur. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil, preto sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd. K podanej žalobe žalobca pripojil: Protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny č. NO XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, list zo dňa 24.02.2020, faktúru č. XXXXXXXXXX, fotodokumentáciu, pokus o zmier zo dňa 15.07.2020.

2. Súd v skrátenom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým podanej žalobe vyhovel.

3. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že je pravda, že dňa XX.XX.XXXX pracovníci žalobcu pri kontrole zistili neoprávnený odber na ul. B. č. XXX/XX. O tejto skutočnosti ale žalovaný nevedel, nakoľko vlastníkom a platiteľom odberného miesta bol jeho nebohý syn V. E. ml. Až pri kontrole sa žalovaný dozvedel o neoprávnenom odbere tiež preto, lebo bol dlhodobo mimo trvalého bydliska. Na spomínanej adrese žil jeho syn. Na túto skutočnosť žalovaný upozornil aj zamestnancov žalobcu pri spisovaní protokolu, ale pod hrozbou, že zavolajú políciu, žalovaný protokol podpísal. Vystavená faktúra je vysoká, nedokáže ju uhradiť. K odporu priložil rukou písaný list zo dňa 03.03.2020.

4. V nadväznosti na podaný odpor, súd uznesením zo dňa 02.03.2021 platobný rozkaz zrušil.

5. Žalobca sa v súdom určenej lehote k odporu žalovaného nevyjadril. Vyjadrenie k odporu zaslal súdu dodatočne dňa 10.06.2021, v ktorom v zásade trval na podanej žalobe, navrhol výsluch svedka a podrobne rozpísal spôsob výpočtu žalovanej sumy.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -95 zo dňa 11.06.2021, ktorým žalovanému je uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.368,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.368,51 Eur od 12.03.2020 do zaplatenia (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% (výrok II.) a žalovanému uložil povinnosť nahradiť svedkovi J. S. svedočné v výške 100% (výrok III.).

7. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že nemal vedomosť o neoprávnenom odbere elektriny, nakoľko v predchádzajúcich rokoch bol opakovane vo výkone trestu. Vlastníkom účtu inkasa, čo zistil po XX.XX.XXXX, bol jeho syn V. E. mladší, na ktorý on resp. v jeho neprítomnosti manželka vkladali každý mesiac úhradu za elektrinu. Nevedel, že si jeho syn v čase keď podnikal, dal na seba napísať inkaso a nevedel ani že je niečo porobené s elektrikou. To sa dozvedel až XX.XX.XXXX. V tento deň išiel na poštu, pričom stretol dvoch elektrikárov, ktorí kontrolovali vedenie. Okolo 11.00 hod prišli na B. XXX/XX, preukázali sa. Žalovaný ich potom pustil do dvora. Povedali mu, že im nesedia namerané hodnoty. Nakoľko prístup zo špajzy bol zaprataný, hľadali iný otvor ako sa dostať pod strechu. Tento našli na dvore, použili rebrík a jeden pracovník vyšiel hore. Upozornil, že pracovníkom žalobcu nedal súhlas na to, aby sliedili po dome. Potom ako pracovník žalobcu zišiel dole, povedal, že je tam neoprávnený odber. Žalovaný však pracovníkov žalobcu upozornil, že o tom nič nevie a že vlastníkom odberného miesta je jeho nebohý syn a on tam len býva a platí inkaso za elektrinu, ktorú mu účtujú. Pracovníci žalobcu bez jeho súhlasu urobili aj fotodokumentáciu; nie je pravda, že dal súhlas na sprístupnenie obývacích častí domu, pretože sa v nich nachádzala jeho manželka, ktorá v panike ušla na WC. Vstup si pracovníci žalobcu vynútili neustálym opakovaním, že privolajú políciu a bude to mať ako trestný čin. Nakoľko bol v tom čase v podmienečnom treste, nemohol dovoliť, aby bolo na jeho osobu podané trestné oznámenie. Nie je pravda ani to, že priznal neoprávnený odber, to si tiež vymysleli pracovníci žalobcu; protokol podpísal tiež len na základe vyhrážok o privolaní polície. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď mu znemožnil účasť na pojednávaní dňa 11.06.2021, pretože mohol zistiť, že sa nenachádza na adrese trvalého bydliska a nedoručením predvolania na pojednávanie mu zabránil brániť sa, predložiť ďalšie dôkazy a mať riadny spravodlivý proces.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -154 zo dňa 31.05.2022 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom v rámci prípravy pojednávania a vykonaním pojednávania dňa 11.06.2021 v neprítomnosti žalovaného, porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie postupovať v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany resp. v súlade s ustanoveniami o dokazovaní, spor žalobcu a žalovaného prejednať na pojednávaní, na ktoré súd strany riadne predvolá. Zároveň mu uložil v ďalšom konaní vysporiadať sa aj s argumentáciou žalovaného uvedenou v odvolacom konaní.

9. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie, tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 23.09.2022, na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. NO XXXXXX, faktúry č. XXXXXXXXXX a výpovede svedka J. S..

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou, platobným rozkazom, odporom žalovaného, protokolom č. NO XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, fotodokumentáciou, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -154 zo dňa 31.05.2022, ďalšími písomnosťami sporových strán a listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise, prednesom zástupcu žalobcu, žalovaného a výsluchom svedka, pričom na základe zisteného skutkového stavu žalobe vyhovel.

11. Podľa protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. NO XXXXXX, na odbernom mieste B. XXX/XX, N., bolo dňa XX.XX.XXXX zistené 3-fázové odbočenie medzi strešníkom a rozvádzačom, na povale rodinného domu bola napojená nemeraná odbočka káblom cez istič, ktorý je ukončený v inštalácii rodinného domu. Zvod zo strešníka je poškodený. OM vypnuté. V protokole je ako odberateľ neoprávneného odberu uvedený žalovaný, ktorý svojím podpisom potvrdil pravdivosť a správnosť údajov a opisu skutkového stavu ako je uvedený v protokole a zároveň skutočnosť, že elektrinu za uvedených podmienok odoberal.

12. Listom zo dňa 24.02.2020 bola žalovanému zaslaná faktúra č. XXXXXXXXXX znejúca na sumu 4.368,51 Eur, splatná dňa 11.03.2020. Vo faktúre je uvedené odpočtové obdobie od 21.10.2019 do 17.02.2020.

13. Zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 11.06.2021 uviedol, že neoprávnený odber bol spôsobený tým, že v rodinnom dome na odbernom mieste bol neoprávnene namontovaný kábel cez strešník, ktorý viedol na poval a následne do rodinného domu. Bola urobená odbočka pred elektromerom, čo znamená, že elektrická energia nebola meraná. Poukázal na protokol, kde je presne opísaný skutkový stav a je tam aj podpis žalovaného, teda žalovaný uznal neoprávnený odber. Súdu predložil cenník, z ktorého sa vychádza pri výpočte škody ako aj rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 28.12.2020 a zo dňa 16.11.2018.

14. Výsluchom svedka J. S. na pojednávaní konanom dňa 11.06.2021 súd zistil, že tento je zamestnancom žalobcu, je kontrolórom odberných miest. Svedok uviedol, že jeho pracovnou náplňou je kontrolovať odberné miesta. V ten deň, asi to bolo XX.XX.XXXX, robili náhodné kontroly na ulici B., N.. Náhodne na tejto ulici na elektrickej prípojke namerali do rodinného domu žalovaného odber 2 až 2,5 kW. Chceli to porovnať s elektromerom, ktorý sa ale nachádzal vo dvore rodinného domu, odberné miesto bolo za uzamknutou bránou vo dvora. Na dvore sa pohyboval pán E., ktorý ich vpustil do dvora. Oni následne skontrolovali elektromer, ktorý ukazuje okamžitú záťaž. Tieto údaje im nesedeli, mali podozrenie, že ide o nelegálne napojenie. Pánovi E. vysvetlili o čo sa jedná, tento súhlasil aj so sprístupnením rodinného domu. Svedok potom išiel na poval rodinného domu, kde našiel poškodený zvodový vodič. Zistil, že je na povale nelegálne napojený kábel, následne tento pokračoval do rodinného domu, namerali záťaže. Pán E. aj čiastočne neoprávnený odber priznal. V rodinnom dome bolo vidno, že spotrebiče sú napojené z jednej krabice a následne boli k týmto spotrebičom napojené predlžovacie káble. Nemeranú časť elektrickej energie teda evidentne využíval pán E. na spotrebiče v rodinnom dome. Následne spísali protokol, ktorý žalovaný podpísal a prerušili dodávku elektrickej energie.

15. Na pojednávaní konanom dňa 23.09.2022 zástupca žalobcu trval na podanej žalobe. Škoda vznikla žalobcovi neoprávneným odberom, keď v rodinnom dome bola namontovaná odbočka na nemeranej časti odberného miesta. Vodič bol zapojený priamo pred elektromerom. Žalovaný podpísal protokol o neoprávnenom odbere bez akéhokoľvek nátlaku. Ak žalovaný tvrdí, že nevedel o neoprávnenom odbere, v danom prípade došlo k priamemu fyzickému zásahu; kábel na povale bol zvedený priamo do rodinného domu. Zástupca žalobcu ďalej uviedol, že má informáciu o tom, že po zistení neoprávneného odberu sa žalovaný písomne obrátil na žalobcu a žiadal splátkový kalendár, ktorý ale nepodpísal. Po výpovedi žalovaného zdôraznil, že sa preukázalo, že žalovaný sa zdržiaval na odbernom mieste, odoberal elektrickú energiu a teda podľa § 46 ods. 2 Zákona o energetike je povinný túto škodu nahradiť. 15.1. Žalovaný pred súdom uviedol, že v roku 2016 nastúpil do výkonu trestu, ale nakoľko sa musel postarať o svojho psychicky chorého syna, požiadal o jeho prerušenie. Výkon trestu mu bol prerušený dňom 12.05.2017 a opätovne doň nastúpil dňa 01.11.2017. Následne sa z výkonu trestu vrátil domov dňa 12.05.2018. Keď sa po prerušení výkonu trestu vrátil domov, v dome našiel predlžovačky tak ako je to zdokumentované vo fotografiách. Syn mu povedal, že mu vyhorela elektrika a takto to poriešil. Žalovaný sa tým viac nezaoberal, mal iné problémy, musel sa starať o statok, na povalu nikdy nechodil. Čo pracovníci žalobcu našli na povale rôzne predlžovacie káble alebo aj v dome, dodnes je to tak. Nikdy s tým nič nerobil. V ďalšom sa vyjadril ku dňu XX.XX.XXXX, kedy bol zistený neoprávnený odber. Pracovníkov žalobcu stretol cestou na poštu. Keď sa vrátil domov, začal dojiť a vtedy prišli pracovníci žalobcu kontrolovať elektromer. Nemal vedomosť o tom, že prúd ide mimo, nakoľko elektromer ukazoval spotrebu. Zamestnanci žalobcu začali merať a zistili, že im nesedí odber. On im povedal, že o tom nevie. Potom išiel povedať manželke čo sa deje. Keď bol dnu, zamestnanci žalobcu sa do domu vrútili bez vyzvania a všetko fotili. Manželka musela ujsť do záchodu. Potom vyšli aj na dvor a pýtali sa ako by sa dostali pod strechu. Vytiahli rebrík a pod strechou následne našli neoprávnený odber. Následne zamestnanec žalobcu začal hovoriť, že musí spísať zápis. On toto ale odmietol. Protokol vypisovali v aute, tlačili na neho, aby protokol podpísal, inak zavolajú policajtov. Ukázali mu kde má protokol podpísať. Bol ochotný zaplatiť za syna tento neoprávnený odber, preto aj písal žalobcovi. Myslel si ale, že pôjde o sumu možno do 500,- Eur. Bez elektriny bol 8 mesiacov, odmietli ho zapojiť. Predložil listinné dôkazy, faktúry za dodávku elektriny, z ktorých vyplýva, že do roku 2020 uhrádzal za elektrinu on alebo jeho manželka. K výpovedi svedka p. S. sa vyjadril tak, že chápe, že svedok ako zamestnanec žalobcu si presadzuje svoje. Je to ale tak, ako to on uviedol. On spotreboval elektrickú energiu, ktorá išla cez

elektromer. Nevedel o ničom, čo bolo hore zavedené. Svedok písal protokol, pýtal od neho občiansky preukaz, žiadal, aby to podpísal, tak to napokon aj podpísal. Žiadal, aby žaloba bola zamietnutá.

16. Podľa ust. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny.

17. Podľa ust. , akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

18. Podľa ust. , pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

19. Podľa ustanovenia , Vyhlášky č. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

20. Podľa ust. , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22. Podľa ust. Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Predmetom konania je zaplatenie žalovanej sumy titulom neoprávneného odberu elektriny na odbernom mieste B. XXX/XX, N.. Medzi stranami nebolo sporné, že neoprávnený odber bol zistený dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný ale tvrdil, že on o tomto nevedel, na uvedenej adrese býval jeho nebohý syn, on sám sa dlhodobo zdržiaval mimo svojho trvalého bydliska. Namietal tiež, že pracovníkom žalobcu nedal súhlas so vstupom do domu a že títo ho pod hrozbou privolania polície donútili podpísať protokol o neoprávnenom odbere.

24. Po opätovnom prejednaní veci dospel súd opätovne k záveru, že podaná žalobca je dôvodná. Dňa XX.XX.XXXX bola pracovníkmi žalobcu na odbernom mieste B. XXX/XX, N. vykonaná náhodná kontrola spotreby elektriny. Títo po kontrole elektromera ukazujúceho okamžitú záťaž zistili, že im nesedia namerané hodnoty. Následne vykonali obhliadku domu. Bol zistený neoprávnený odber, keďže pred elektromerom bola urobená odbočka, teda elektrická energia nebola meraná. O zistenom neoprávnenom odbere spísali protokol č. NO XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom žalovaný doznal, že neoprávnene odoberal elektrinu na odbernom mieste. Žalovaný v protokole potvrdil pravdivosť skutočností v ňom uvedených. K tvrdeniu žalovaného, že mal byť zo strany pracovníkov žalobcu k podpisu tohto protokolu donútený súd uvádza, že žalobca toto tvrdenie poprel a žalovaný na podporu tohto svojho tvrdenia neoznačil ani nenavrhol žiadny dôkaz. Súd neuveril tvrdeniu žalovaného, že nevedel o neoprávnenom odbere. Súd poukazuje na výsluch svedka, ktorý konkrétne o.i. uviedol, že spotrebiče nachádzajúce sa v rodinnom dome boli napojené z jednej krabice a následne boli k nim napojené predlžovacie káble. Už táto skutočnosť svedčí o tom, že tvrdenia žalovaného o

jeho nevedomosti o neoprávnenom odbere je klamlivé, nakoľko aj s poukazom na predloženú fotodokumentáciu súd konštatuje, že v prípade takéhoto spôsobu napojenia spotrebičov na elektrickú energiu, musí byť každému zrejmé, že nejde o legálny odber. Na povale rodinného domu sa tiež nachádzala spleť káblov, čo je viditeľné, že nešlo o odborný spôsob napojenia sa na zdroj elektrickej energie. Ak aj napriek uznaniu neoprávneného odberu v protokole žalovaný naďalej tvrdil, že nevedel o neoprávnenom odbere či že vlastníkom odberného miesta bol jeho nebohý syn, za ktorého chcel dlh pôvodne vyrovnať, súd poukazuje na ust. , podľa ktorého je vzniknutú škodu pri neoprávnenom odbere elektriny povinný uhradiť ten, kto elektrinu odoberal. Zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny je založená na objektívnom princípe. Pre jej vznik sa nevyžaduje zavinenie osoby povinnej škodu nahradiť ani vedomosť tejto osoby o neoprávnenom odbere elektriny. Predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú neoprávneným odberom je neoprávnený odber elektriny (protiprávny úkon), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný v čase zistenia neoprávneného odberu a v období, za ktoré žalobca vyčíslil vzniknutú škodu (21.10.2019 do 17.02.2020) býval v dome na ulici B. XXX/ XX, N., keďže z výkonu trestu bol prepustený dňa 12.05.2018. Tiež považoval súd za preukázané, že elektrinu odoberal, keďže sám tvrdil a preukazoval, že platil to čo mu bolo vyúčtované. Bolo tak preukázané, že žalovaný bol osobou, ktorá neoprávnene odoberala elektrinu, a teda zodpovedá za vzniknutú škodu. Povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi spôsobenú škodu vyplýva jednak zo všeobecných ustanovení , ako aj z ust. , ktorý je špeciálnym zákonom k a ktorý zároveň vo veci určenia spôsobu výpočtu výšky škody odkazuje na všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je Vyhl. MH SR č. V súlade s týmto ustanovením žalobca vyčíslil škodu spôsobenú neoprávneným odberom, ktorej výška v konaní nebola sporná a ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. V zmysle ust. , Vyhl. má žalobca nárok aj na zaplatenie nákladov spojených so zisťovaním neoprávneného odberu, ktorých výška taktiež medzi stranami konania nebola sporná. Z uvedených dôvodov preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 4.368,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.368,51 Eur od 12.03.2020 (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry) do zaplatenia.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. (ďalej len ) a žalobcovi, ktorý mal v spore celkový úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v nadväznosti na ich vyčíslenie žalobcom ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici ( a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).