Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/137/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcov 1/ O.. R. L., D. XX.XX.XXXX, N. P. XXA, G., zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Spišákom, so sídlom Idanská 17, Košice, X/ V. Z., D. X.X.XXXX, N. N. XX, X/ F. B., D.C. XX.XX.XXXX, N. Y. XX, G., A. Ž. L.. I. V., D. XX.XX.XXXX, N. O. XX, G., o náhradu škody a o vzájomnej žalobe žalovanej, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Vzájomnú žalobu žalovanej zamieta.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa návrhom zo dňa 25.2.2015 domáhali od žalovanej zaplatenia sumy 330,92 eura a to: žalobkyňa v 1. rade sumy 165,46 eura, žalobkyňa v 2. rade sumy 82,73 eura a žalobca v 3. rade sumy 82,73 eura, všetci titulom náhrady škody. Svoj návrh odôvodnili tým, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemkov s parcelnými číslami č. XXX/X, Č..XXX V. Č..XXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území obce F., I. D. U. Č.. XXX. Na uvedených pozemkoch bol uskutočnený v roku 2011 neoprávnený výrob stromov na pokyn žalovanej. Svojím konaním spôsobila žalobcom škodu na drevnej hmote vo výške 330,92 eura. Uvedenú škodu žalobcovia dokladajú rozsudkom Okresného súdu Košice- okolie sp.zn. -170, ktorý nadobudol právoplatnosť 27.2.2013. Okresný súd Košice - okolie rozsudkom zo dňa 11.2.2013, sp.zn. -170, pokyn žalovanej na neoprávnený výrob stromov, právne kvalifikoval ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm c) Trestného zákona. Žalobcovia R. L., V. Z. a F. B., ako poškodení boli so svojím nárokom na náhradu škody týmto rozsudkom odkázaní na občianskoprávne konanie.

Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 16.4.2015 uviedla, že nárok žalobkyne v 1. rade, ako aj v 2. a 3. rade neuznáva v celom rozsahu a navrhuje, aby súd žalobu žalobcov v 1. až 3. rade v celom rozsahu zamietol. V plnom rozsahu sa stotožňuje s oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Košice

- okolie zo dňa 11.2.2013, sp.zn. , ako aj s prednesmi v rámci trestného konania. Je toho názoru, že v danom prípade žalovaná konala v rozsahu a za podmienok stanovených § 6 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, v zmysle ktorého, ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť, čo bolo nesporne aj v tomto prípade, nakoľko uvedené stromy priamo ohrozovali a poškodzovali majetok žalovanej. O tejto skutočnosti svedčí aj škoda, ktorá vznikla žalovanej titulom popadaných stromov, ktoré jej zničili strechu a plot a spôsobili tým únik hospodárskych zvierat, čím bola žalovanej spôsobená škoda vo výške celkovo 6.239,10 eura (a to titulom opravy poškodenej strechy v rozsahu cca 140m2, cena 3.214,- eur, titulom opravy plotu v rozsahu 85m x 1,8=153m2 x 6,70 eura, čo predstavuje sumu 1.025,10

eura a titulom úniku dvoch kusov hospodárskych zvierat - kráv v hodnote 2.000,- eur), ktorú uplatňovali už v priebehu trestného konania, kde boli predložené aj potrebné podklady, a ktorú protinávrhom voči žalobcom v l. až 3. rade v celkovej výške 6.239,10 eura uplatňuje, a navrhuje, aby súd zaviazal žalobcov v 1. až 3. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanej sumu vo výške 6.239,- eur titulom náhrady. Konanie žalovanej bolo priamou reakciou na porušenie a porušovanie povinnosti žalobcov v zmysle vyššie uvedených ustanovení o prevencii pred vznikom škôd na majetku a zdraví, nakoľko žalobcovia sa dlhodobo o svoj majetok nestarajú, nevedia, v akom je stave a nerealizujú potrebné opatrenia preventívneho charakteru, aby zabránili vzniku škody na cudzom majetku. Ono totiž vlastníctvo so sebou prináša aj určitú mieru zodpovednosti, ktorej sa žalobcovia celkom zjavne vyhýbajú. Žalovaná nie je vedomá toho, aby spôsobila žalobcom škodu, konala svojpomocne a v nevyhnutnom rozsahu, aby zabránila vzniku ďalších škôd na majetku, či aj živote, a v tejto súvislosti v spojení s rozhodnutím v hore uvedenej trestnej veci je žalovaná tohto názoru, že nie sú splnené legálne podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu v danom prípade, ako ich definuje § 420 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. V danom prípade nie sú kumulatívne splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú 1) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), 2) vznik škody, 3) existencia príčinnej súvislosti, 4) zavinenie. V prípade porušenia právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu) je táto skutočnosť u žalovanej vylúčená jednak na základe rozsudku Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 11.2.2013, sp.zn. , jednak skutočnosťou, že žalovaná odvracala nebezpečenstvo priamo hroziaceho jej majetku, ba aj zdraviu, ktoré sama nevyvolala, a za ktoré boli a sú zodpovední žalobcovia a konala v súlade a v rozsahu ustanovenom zákonom pre svojpomoc. Zároveň je vylúčené zavinenie žalovanej, a to z vyššie uvedených dôvodov, teda svojím konaním odvracala nebezpečenstvo priamo hroziace jeho majetku spôsobom a v rozsahu ustanovenom § 6 zákona č. 40/1964 Zb.. Vzhľadom na vyššie uvedené je toho názoru, že žalovaná nie je zodpovedná za vznik škody, ktorú si návrhom voči nej uplatňujú žalobcovia v 1. až 3. rade a podporujúc svoje tvrdenie aj rozsudkom Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 11.2.2013, sp.zn. preto navrhuje, aby súd žalobu žalobcov v 1. až 3. rade v celom rozsahu zamietol. Po vykonanom dokazovaní navrhuje, aby súd zaviazal žalobcov v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu vo výške 6.239,10 eura titulom náhrady škody.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa so žalobou žalobcov, s vyjadrením žalovanej, s rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. -170 zo dňa 11.2.2013 a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede žalobkyne v 1. rade vyplynulo, že v januári 2011 pani predsedníčka urbariátu S. F. jej oznámila, že boli vyrúbané niektoré stromy na ich pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. A. F. X. F.. Bola osobne za žalovanou, že prečo vyrubuje stromy, keď nie sú na jej pozemku. Tá tvrdila, že stromy sú na jej pozemku, že má na to geometrický plán. Pani Sokoliová zavolala políciu a uviedla, že tieto pozemky nikdy nepatrili družstvu ani nepatria družstvu. Ona ako bývalá predsedníčka družstva vedela presne, kade vedie hranica pozemkov, ktoré patrili družstvu. S týmto odišla preč, následne znova 15.2.2011 jej nahlásila hliadka urbariátu, že znova sa vykonáva nepovolený výrub stromov. Znovu volali políciu, pričom žalovaná polícii povedala, že ide o jej pozemok, bez toto aby to zdokladovala polícii. Začiatkom marca 2011 prišla osobne do F. Z. A. Z., s ktorou išla za pani žalovanou a povedala jej, že je to jej pozemok a že má povolenie z obce na výrub stromov. Išli na obecný úrad, pracovníčka povedala, že bola na úrade žalovaná, ale informovala sa len o nejakom topoli, ktorý bol v objekte družstva, či ho môže zrezať a starosta povedal, že žiadne stromy nemôže zrezávať a takýto súhlas, podľa toho, aká to je hrúbka kmeňa stromu, na výrub takéhoto stromu dáva súhlas okresný úrad životného prostredia, obec má len ohlasovaciu povinnosť. Viac sa o žiadnom výrube neinformovala, skončilo to tým, že len čistí pozemok. Teda obec jej žiadne povolenie nevydala. Ten istý deň išli na políciu, kde sa spísala zápisnica, že boli vyrúbané tieto stromy. Ďalej bola prizvaná pracovníčka životného prostredia L.. Š.. Na obhliadke sa urobil súpis stromov, ktoré boli vyrúbané. Viedlo sa súdne konanie, žalovaná bola oslobodená spod obžaloby, nikdy v tomto trestnom konaní neuviedla, pri obhliadkach nič také neuviedla, že by jej bola spôsobená nejaká škoda. Až v trestnom konaní sa bránila aj tým, že jej bola spôsobená takisto škoda na jej majetku. Obhliadka nebola vykonaná nikým. Žalovaná nemala žiadne povolenie na výrub stromov. Poorezávaním stromov poverila pána M. S., ktorý vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedol, že stromy rezal 3 týždne a žalovaná ho kontrolovala väčšinou a nenamietala, že reže to, čo nemá.

Z výpovede žalobkyne v 2. rade vyplynulo, že ona tam nebola, bola pred operáciou, ona nič nevidela, len čo jej povedala žalobkyňa v 1. rade, bol tam jej syn a zať. Povedal, že boli vyrezané stromy, ktoré

boli zdravé, bolo to všetko za potokom na ich strane, má to všetko odfotené. Žalovaná povedala, že to drevo nepotrebuje, avšak to drevo vzala. Pokiaľ ide o škodu, ktorú si uplatňuje žalovaná, najprv bolo tvrdené, že len nejaké konáre spadli na budovu, potom tvrdí, že spadol celý strom. Medzi ich pozemkom a pozemkom žalovanej nie je plot, hranicu tvorí potok a potok je ich.

Z výpovede žalobcu v 3. rade vyplynulo, že sa dozvedel od sestry a od tety, že o akú vec sa jedná, on tam ani nebol, bolo trestné konanie, v tom čase bol chorý, takže ho to ani veľmi nezaujímalo.

Z výpovede žalovanej vyplynulo, že nepílila stromy vo vlastníctve žalobcov. Na toto čistenie poverili A. S., ktorý mal odo nej, aj od pána A. súhlas vyčistiť popadané stromy, nemal zrezávať žiadne živé stromy a v podstate mal vyčistiť okolie okolo plota, aby sa mohlo to pletivo odstrániť, pretože dochádzalo k zraneniu zvierat. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, k vzniku škody došlo max. pred pol rokom. Škodu vie dať vyčísliť pánovi W.. D., je to veterinár.

Z rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, sp. zn. -170 zo dňa 11.2.2013 súd zistil, že žalovaná v procesnom postavení obžalovanej v tejto trestnej veci bola týmto rozsudkom oslobodená spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, ktorý mala spáchať tak, že v ochrannom pásme vodného toku v katastri obce F., P. G.- P. bez rozhodnutia a povolenia Úradu životného prostredia Košice - okolie a v rozpore so zákonom č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny dala dňa 4.3.2011 pokyn na neoprávnený výrub 5 stromov dreviny jelša, 11 stromov dreviny vŕba, 2 stromov dreviny lipa a jedného stromu dreviny topoľ, čím takto svojim konaním spôsobila spoločenskú škodu vo výške 14.893,13 eura a pre poškodených R. L., V. Z. V. F. B. na drevnej hmote škodu vo výške 330,92 eura, pretože skutok nie je trestným činom. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že po zhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo i súhrnne súd dospel k záveru, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Obžalovaná tvrdila, že je nevinná a dňa 4.3.2011 nedala pokyn na neoprávnený výrub stromov uvedených v obžalobnom návrhu. Jej obranu potvrdili aj svedkovia M. S. V. R. A., ktorí uviedli, že obžalovaná dala pokyn len orezať stromy spadnuté na zemi a vyschnuté konáre, ktoré išli na pozemok. Nepriamo uvedené potvrdil aj svedok L. V., keď vo svojej výpovedi uviedol, že je starostom obce Rákoš a obžalovaná mu okrem iného hovorila, že bude čistiť pozemok od popadaných stromov a konárov. Svedkovia R. L., V. Z. V. F. B., O.. R. Š. V. L. Z. neboli prítomní pri dávaní pokynov obžalovanou M. S., preto ich tvrdenia o neoprávnenom výrobe stromov obžalovanou súd hodnotil ako jednostranné a založené len na ich predpoklade, ktorý však nie je objektívny dôkaz. Pokiaľ svedok M. S. spílil aj iné stromy, bolo nad rámec príkazu obžalovanej a pravdepodobne si to pri čistení zanedbaného okolia pri potoku ani neuvedomil. Pozornosti súdu neuniklo, že v okolí potoka bolo všetko zarastené a roky neudržiavané a pokiaľ by obžalovaná neopravila plot, nemohla by na ranči chovať zvieratá a nakoniec choré stromy napadnuté imelom ohrozovali jej majetok, o čom svedčí spadnutý strom na strechu hospodárskej budovy, na ktorej poškodil strechu. Vzhľadom k takto zistenému skutkovému stavu, súd obžalovanú v plnom rozsahu spod obžaloby oslobodil pre absenciu objektívnej stránky trestného činu, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Súd má za preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že p. M. S. ako zamestnanec spoločnosti AZE s.r.o., IČO: 31 648 908 upravoval v súlade s pokynom svojho zamestnávateľa urobeného prostredníctvom štatutárneho zástupcu resp. spoločníka spoločnosti AZE s.r.o., IČO: 31 648 908 okolie ranča, pričom pri tejto činnosti A.. S., teda nie žalovanej, došlo k žalobcami tvrdenej škode.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť.

Základnými predpokladmi vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).

Zodpovednosť právnickej či fyzickej osoby (podnikateľa) za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uplatní nielen v prípadoch, keď škoda bola spôsobená ich zamestnancami, ale aj vtedy, ak bola spôsobená inými osobami, ktoré podnikateľský subjekt použil na svoju činnosť. Nie je preto podmienkou, aby ten, kto škodu spôsobil (škodca) bol v priamom právnom (zmluvnom) vzťahu voči podnikateľovi, ale je rozhodujúce, či škodu spôsobil pri činnosti, ktorá je vykonávaná pre fyzickú alebo právnickú osobu podnikateľa a ktorá spadá do pôsobnosti tejto osoby . Do rámca činnosti právnickej (fyzickej) osoby spadá totiž nielen výkon zamestnania v pracovnom pomere, ale aj taká ďalšia činnosť, ktorej nechýba miestny (priestorový), časový a vecný (vnútorný, účelový) vzťah k činnosti tejto osoby. O exces sa jedná, ak bola škoda spôsobená pri takej činnosti, pri ktorej škodca sledoval vlastné záujmy či potreby, popr. záujmy iných osôb. Pri splnení predpokladov zodpovednosti právnickej osoby sa jedná o jej výlučnú zodpovednosť voči poškodenému (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. ).

Súd má teda za preukázané, že p. Ján Vansa ako zamestnanec spoločnosti AZE s.r.o., IČO: 31 648 908 plnil úlohy svojho zamestnávateľa a ak pri tejto činnosti (práci) spôsobil škodu, bol osobou „použitou“ touto spoločnosťou, ktorá (spoločnosť) je zodpovedná za predmetnú škodu (§ 420 ods. 2 Obč. zák.).

Vecná legitimácia je teda teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom konania vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, pričom pasívnu vecnú legitimáciu má účastník, u ktorého je preukázateľné, že je zaviazaným z tvrdeného hmotného práva žalobcu a v prípade, že to účastník konania nepreukáže, vedie to k jeho neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalovaná nie je vo veci pasívne vecne legitimovaná a preto žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej zamietol.

Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovanej, ktorá žiada, aby boli žalobcovia v 1. až 3. rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej sumu vo výške 6.239,10 eura titulom náhrady škody, súd má z výsluchu žalovanej a z listinných dôkazov predložených žalovanou (T. Č.. XXXXXXX R. W. XX.X.XXXX D. Č..U.. XX, výdavkového pokladničného dokladu č. S. R. W. XX.X.XXXX D. Č..U.. XX, príjmového pokladničného dokladu zo dňa 21.2.2012 na č.l. XX V. W. U. Č.. X/XXXX R. W. XX.X.XXXX D. Č..U.. XX) za preukázané, že žalovanou tvrdená škoda vo výške 6.239,10 eura vznikla spoločnostiam AZE s.r.o., IČO: 31 648 908 a Ranč TARA s.r.o., IČO: 45 540 284, ktorých je táto spoločníčkou resp. konateľkou.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. ).

Súd má teda za to, že žalovaná nie je vo vzťahu k žalobcom poškodenou stranou (tou mohli byť teoreticky vyššie uvedené spoločnosti žalovanej), teda nie je vo veci aktívne vecne legitimovaná na podanie vzájomnej žaloby (neprináleží jej právo nárokovať si túto škodu od žalobcov), z ktorého dôvodu súd vzájomnú žalobu žalovanej zamietol.

Z vyššie uvedených dôvodov súd nevykonal ďalšie účastníkmi navrhnuté dôkazy.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V Košiciach, dňa 25.2.2016

JUDr. Boris Brondoš

s u d c a

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Boris Brondoš