Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-258-2015.pdf
PDF · 89.7 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-12C/258/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s., IČO 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti odporcovi: F., nar. XX.XX.XXXX,. bytom G., t.č. na neznámom mieste mimo SR, zastúpený opatrovníkom S., vyšší súdny úradník Okresného súdu J., o zaplatenie 162,26 Eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh v celom rozsahu zamieta.
II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.10.2014 domáhal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti odporcu zaplatiť istinu vo výške 162,26 Eur, úrok vo výške 28% ročne zo sumy 136,33 Eur od 14.10.2014 a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že Dexia banka Slovensko, a.s., ktorá s účinnosťou od 01.01.2012 zmenila obchodné meno na Prima banka Slovensko, a.s. (ďalej len „navrhovateľ“) a odporca uzatvorili dňa 31.08.2006 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ pre majiteľa účtu - odporcu zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX (ďalej „Zmluva 1“) a dňa 15.02.2006 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ pre majiteľa účtu - odporcu zriadil a viedol bežný účet č. 4602430030 (ďalej „Zmluva 2“). Vzhľadom na porušenie Zmluvy 1 zo strany odporcu, navrhovateľ dňa 13.07.2012 v súlade so Zmluvou 1 a všeobecných obchodných podmienok odstúpil od Zmluvy 1 z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. Následne vzhľadom na porušenie Zmluvy 2 zo strany odporcu, navrhovateľ dňa 24.09.2014 v súlade so Zmluvou 2 a všeobecných obchodných podmienok odstúpil od Zmluvy 2 z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok a vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy. Aktuálny záväzok odporcu zo Zmluvy 1 ku dnešnému dňu predstavuje sumu 66,84 Eur, ktorá pozostáva z istiny 41,34 Eur a úroku vo výške 25,50 Eur, čo preukazuje výpis z bankového informačného systému. Aktuálny záväzok odporcu zo Zmluvy 2 ku dnešnému dňu predstavuje sumu 95,42 Eur, ktorá pozostáva z istiny 94,99 Eur a úroku vo výške 0,43 Eur, čo preukazuje výpis z bankového informačného systému. V súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu, pretože odporca doteraz nič neuhradil.
Odporca sa k žalobnému návrhu nevyjadril.
Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne a vyjadril súhlas, aby súd rozhodol bez jeho prítomnosti. V priebehu konania bolo vykonané šetrenie pobytu odporcu, pričom bolo zistené, že odporca v súčasnej dobe nemá udelený
pobyt na území SR, a preto súd ustanovil odporcovi na ochranu jeho práv v konaní v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. opatrovníka.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu v spojení s písomným vyjadrením navrhovateľa, zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, zmluvy o vkladovom účte, všeobecných obchodných podmienok, odstúpení od zmluvy, výpisov z účtov, úrokových sadzieb a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 31.08.2006 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 4602432001, na základe ktorej navrhovateľ pre majiteľa účtu - odporcu zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX a dňa 15.02.2006 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ pre majiteľa účtu - odporcu zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že došlo dňa 25.07.2012 k vyrovnaniu zostatku zatvoreného účtu v sume 41,48 Eur. Navrhovateľ od zmluvy č. XXXXXXXXXX odstúpil dňa 13.07.2012. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že došlo dňa 08.10.2014 k bezhotovostnému prevodu v sume 94,99 Eur, pričom predmetnú sumu tvoria poplatky za vedenie exekúcie, poplatky za výzvu a príplatok za vedenie účtu postihu exekúciou po odstúpení od zmluvy. Navrhovateľ od zmluvy č. XXXXXXXXXX odstúpil dňa 24.09.2014.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátene jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 52 ods. 1, 2 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3, 4 v spojení s § 879j Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Súd preto pristúpil k skúmaniu premlčania s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ktorá musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní premlčanie nároku vzhľadom na to, že v prípade zistenia premlčania nároku, takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn. 1 Cdo/148/2004).
Pre posúdenie premlčania uplatňovaného nároku navrhovateľa považoval súd za potrebné bližšie charakterizovať právny vzťah medzi účastníkmi. Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb s poukazom na charakter účastníkov, je nevyhnutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah bez ohľadu na to, že zmluva o bežnom účte je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a na predmetný právny vzťah medzi účastníkmi aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odporca ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako spotrebiteľ a navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu. Prednostné použitie ustanovení Obchodného zákonníka na spotrebiteľské právne vzťahy, aj keď ide o vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte ako absolútneho obchodu upraveného v Obchodnom zákonníku, by znamenalo spochybnenie režimu ochrany spotrebiteľa upravené v Občianskom zákonníku a v osobitných predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, pričom práve tieto sú voči Obchodnému zákonníku lex specialis. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 402/2013 - 10 zo dňa 19.06.2013, podľa ktorého prednostným použitím ustanovení Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.
Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Citované ustanovenie je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je nutné aplikovať ho prednostne aj v prípade nároku navrhovateľa uplatneného v predmetnom konaní. Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia a s poukazom na to, že ustanovenie je ustanovením procesným, bol súd povinný prihliadať na premlčanie ex offo.
S poukazom na skutočnosť, že právo navrhovateľa na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu, súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva, pričom v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv súd skúma premlčanie ex offo v súlade s § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto preskúmal uplatnený nárok navrhovateľa. Zistenie premlčania uplatneného nároku má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Začiatok plynutia premlčacej doby je podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazaný na okamih, odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd
považoval uplatnenú pohľadávku navrhovateľa za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku vo výške 66,84 Eur bolo možné prvýkrát uplatniť dňa 14.07.2012 (t.j. deň nasledujúci odstúpení od zmluvy po uzatvorení účtu), a žalobný návrh bol podaný na súde dňa 17.10.2014, teda po márnom uplynutí 2-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 66,84 Eur zamietol bez toho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo do základu a výšky).
Súčasne navrhovateľ odstúpil i od zmluvy o vkladovom účte č. XXXXXXXXXX., a preto podľa názoru súdu nastal režim bezdôvodného obohatenia uvedeného v § 457 Občianskeho zákonníka. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a tým zanikajú práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo aj z iných poplatkov aj napriek odstúpeniu od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku ( rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 113/2010). Vo vzťahu k uvedeným dojednaniam súd konštatuje, že sú nevýhodnejšie pre spotrebiteľa oproti úprave, a preto považoval za neplatné pre rozpor so zákonom ( § 54 ods. 1 v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom k dojednaniam, ktoré nemohol spotrebiteľ ovplyvniť (Všeobecné obchodné podmienky) je pochybné, že dojednanie týkajúce sa účinkov odstúpenia od zmluvy (do budúcnosti) sú jednoznačne dojednané v neprospech spotrebiteľa (nie individuálne dojednané vzhľadom na spôsob úpravy vo všeobecných obchodných podmienkach), a preto súd žalobný návrh i uplatnenej časti vo výške 95,42 Eur zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, avšak odporca si náhradu trov konania neuplatnil, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.