Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-257-2015.pdf
PDF · 80.47 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/257/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, so sídlom Bardejovská č. 6, Košice, IČO: 31 701 914, zastúpený JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska č. 5, Košice, IČO: 47 240 369, proti žalovanej: K. V., G.. XX.X.XXXX, K. C., B. XX, zastúpená opatrovníkom Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 60,60 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 60,60 € s 5,15 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 20.6.2014 do zaplatenia do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr.Petra Frajta, advokáta, s.r.o., Garbiarska 5, Košice trovy konania vo výške 47,49 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou zo dňa 20.5.2015 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 60,60 € s 5,15 % ročným úrokom z omeškania od 20.6.2014 do zaplatenia, titulom nezaplatenia cestovného. Uviedol, že žalovaná dňa 19.6.2014 cestovala jeho dopravným prostriedkom na autobusovej linke v Košiciach bez platného cestovného lístka. Súčasne požadoval náhradu trov konania.
Dňa 11.8.2015 súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. XXC/XXX/XXXX-XX, ktorý uznesením zo dňa 8.12.2015 v súlade s ustanovením § 173 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu zrušil.
V rámci prípravy pojednávania vykonal šetrenie za účelom zistenia pobytu žalovanej. Keďže pobyt tejto účastníčky sa nepodarilo zistiť, bol jej v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní.
Podľa § 115a ods. 1, 2 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200 ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1000,- €, súd v súlade s ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1 O.s.p. vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:
Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 19.6.2014, variabilný symbol 9056 súd zistil, že v tento deň bola prepravným kontrolórom žalobcu vykonaná kontrola žalovanej. Uvedeného dňa v čase o 17:20 hod. žalovaná cestovala na autobusovej linke č. 30 na úseku zastávok Železničná nemocnica - Pošta 2 bez platného cestovného lístka. Úhradu v sume 60,- € a cestovné v sume 0,60 € nezaplatila. Hlásenie vyhotovil kontrolór na základe občianskeho preukazu č. A. XXX XXX, predloženého žalovanou.
Výzvou zo dňa 26.6.2014 žalobca vyzval žalovanú na úhradu žalovanej sumy, ktorú do dnešného dňa nezaplatila.
Podľa ust. § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení účinnom v čase vykonania kontroly, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.
Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, cestujúci je povinný a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.
Podľa § 16 ods. 5 citovaného zákona, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.
Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.
Podľa Tarify DPMK, a.s. pre mestskú hromadnú dopravu účinnej v čase vykonania kontroly žalovaného cena základného cestovného - papierového 30 minútového lístka bola 0,60 €.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalovaná cestovala dňa 19.6.2014 dopravným prostriedkom žalobcu, autobusom na linke č. 30, keď pri vykonávaní kontroly revízorom sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom. Cestovné v sume 0,60 € a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 60,- € (stonásobok cestovného) žalobcovi nezaplatila na výzvu revízora, ani doposiaľ napriek predžalobnej výzve žalobcu zo dňa 26.6.2014.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobný návrh je skutkovo a právne dôvodný, preto mu vyhovel.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalovaná sa dostala do omeškania dňom 20.6.2014, t.j. dňom nasledujúcim po dni, kedy cestovala dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka, pretože povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok v hodnote 0,60 € a preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mala po celý čas prepravy.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu, t. j. k 20.6.2014, predstavovala 0,15 %, t.j. zákonná výška úrokov z omeškania predstavovala 5,15 % (0,15 % zvýšených o 5 percentuálnych bodov). Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne od tohto dňa až do zaplatenia dlžnej sumy.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.
O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 47,49 €.
Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ zákona pristúpil k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V tomto konaní trovy presahujú sumu, ako je samotná pohľadávka. Cieľom súdnych rozhodnutí v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Vychádzajúc z dôvodovej správy je podľa názoru súdu za primerané trovy potrebné považovať sumu 47,49 € spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 16,50€, súdnom poplatku 1 € za hromadné podanie a jedného úkonu právnej pomoci v sume 16,60 € + 1 x režijný paušál 8,39 € + 20 % DPH, vzhľadom na predmet sporu, ktorý je považovaný za drobný spor bez zložitých právnych úvah a vyhotovenie žaloby v takomto spore nemožno považovať za náročný zložitý proces. Z uvedeného dôvodu priznanú náhradu je potrebné považovať za zodpovedajúcu primeraným nákladom na vedenie takéhoto sporu advokátom.
Priznanie ďalších trov konania by bolo neprimerané žalovanej istine, z ktorého dôvodu súd trovy právneho zastúpenia za ďalší úkon právnej pomoci žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).