Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sd-60-2015.pdf
PDF · 90.89 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sd/60/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa J.. J. Y., nar. XX.H. XXXX, bytom W. č. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. Sibírska č. 4, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22.januára 2015 o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 22.januára 2015 potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporkyňa s poukazom na zákonné ust. § 20, § 21, § 14 ods. 4 a §132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 15.júla 2010.
V odôvodnení rozhodnutia citovala aplikované zákonné ustanovenia a konštatovala, že zamestnanie v služobnom pomere zaradenom do I. kategórie funkcií vykonával najmenej 20 rokov, pričom získal aspoň 25 rokov doby zamestnania, preto dôchodkový vek dosiahol dovŕšením fyzického veku 55 rokov, XX.H. XXXX. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR mu bol od 1.januára 1999 priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Pre určenie sumy starobného dôchodku mu bola zhodnotená doba zamestnania aj doba služobného pomeru do vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. od 26.júla XXXX do XX.H. XXXX a po vzniku nároku na starobný dôchodok doba jeho zamestnania od 26.júla 1997 do 30.septembra 1999. Priznaný starobný dôchodok sa od 1.júla 2002 považuje podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov za výsluhový dôchodok. Z uvedeného vyvodila, že navrhovateľovi nárok na priznanie ďalšieho starobného dôchodku od 15.júla 2010 nevznikol, pretože už poberateľom starobného dôchodku je, preto jeho žiadosť zamietla.
Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, žiadal ho zrušiť, vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Namietal, že odporkyňa ani predchádzajúcimi rozhodnutiami nezohľadnila všetky okolnosti pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok. Nesprávne posúdila odslúžené roky v I. kategórii funkcií z titulu výkonu služby v Policajnom zbore a výkonu základnej vojenskej služby celkom v rozsahu 25 rokov a 213 dní, výkon jeho zamestnania v I. pracovnej kategórii v Y. J. M., v U. R. v rozsahu 5 rokov a 132 dní a obdobie výkonu jeho zamestnania v III. pracovnej kategórii celkom v rozsahu 9 rokov a 198 dní. Konkrétne namietal, že nebolo zohľadnené obdobie jeho dôchodkového poistenia od 1.júla 1994 do 31.marca 1995, kedy bol dobrovoľne nezamestnaný a platil odvody do Sociálnej poisťovne. Pre účely priznania starobného
dôchodku Ministerstvom vnútra SR mu bolo zohľadnených len 36 rokov a 101 dní, v skutočnosti však získal obdobie dôchodkového poistenia celkom v rozsahu 40 rokov a 178 dní. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej musí byť poistencovi pre posúdenie vzniku jeho nároku na dôchodkovú dávku zohľadnená akákoľvek doba jeho dôchodkového poistenia, ktorú získal vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Poukázal tiež na to, že aj počas výkonu služby v Policajnom zbore odvádzal príslušné odvody do Sociálnej poisťovne, preto žiadal, aby mu bola poskytnutá žiadaná dôchodková dávka aj zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia, pretože išlo o jeho finančné prostriedky, ktoré odporkyňa mala právo len spravovať. Pri priznaní starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového zabezpečenia mu bola zohľadnená len doba poistenia získaná počas výkonu doby služby. V súčasnosti vyplácaný výsluhový dôchodok sa mu valorizuje len za obdobie 25 rokov služby a ostatnú dobu nemá pre účely valorizácie nijakým spôsobom zhodnotenú.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrval na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Poukázal na to, že napriek vzniku nároku na starobný dôchodok dovŕšením fyzického veku 55 rokov odchádzal do dôchodku až ako 57-ročný, čo malo byť podľa jeho názoru vyhodnotené ako určitý benefit pri posudzovaní jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku. Poukázal na nezrovnalosti medzi údajmi uvedenými v osobnom liste dôchodkového poistenia a skutočnosťou, ktoré bližšie nekonkretizoval. Zdôraznil, že počas svojho aktívneho pracovného života bol poistený výlučne v Sociálnej poisťovni a len tomuto subjektu boli odvádzané odvody na dôchodkové poistenie. Napriek tomu mu odporkyňa z týchto finančných prostriedkov nechce poskytnúť žiadanú dávku. Svoj nárok na priznanie starobného dôchodku odvodzoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. 7So 138/2011. Uviedol, že Ministerstvom vnútra SR mu bol priznaný jednak príspevok za službu a jednak starobný dôchodok, ktoré sa vývojom právnej úpravy považujú za výsluhový dôchodok a boli zlúčené do jednej dôchodkovej dávky tak, že obidve sumy boli spočítané. Tvrdil, že Ministerstvo vnútra SR pri priznávaní starobného dôchodku nezohľadnilo výkon jeho civilného zamestnania po skončení doby služby v Policajnom zbore. Podľa jeho názoru patrí do kompetencie Ministerstva vnútra SR zhodnotiť pre účely priznania dôchodkovej dávky alebo výsluhovej dávky len to obdobie dôchodkového poistenia, ktoré bolo získané výkonom služby a nie obdobie, ktoré bolo získané v civilnom zamestnaní. Nemal vedomosť o tom, či po odstúpení jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku príslušnému orgánu Ministerstva vnútra SR tento orgán o nej konal, prípadne rozhodol. Vyjadril pocit poškodenia a diskriminácie tým, že pri valorizácii výsluhového dôchodku sa zohľadňuje len 25 rokov služby a ostatné roky dôchodkového poistenia sa mu pre účely valorizácie stratili, rovnako ako cca 171 dní dôchodkového poistenia, pretože do starobného dôchodku odchádzal v priebehu roka a boli zohľadnené len celé ukončené roky.
Odporkyňa sa na pojednávanie pred krajským súdom nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. V písomnom vyjadrení z 12.mája 2015 zotrvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a zopakovala skutkové a právne dôvody, ktoré boli aj obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne podľa § 250g ods. 2 O.s.p., vypočul navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s predchádzajúcim rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 21Sd/372/2013-15 z 8.januára 2014, s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 7 So 176/2007 z 9.októbra 2007, s oznámením Ministerstva vnútra SR zo 6.októbra 2006, s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 26Sd/30/2007 z 31.mája 2007, s potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v S., s predchádzajúcim rozhodnutím odporkyne z 8.mája 2007, s rozhodnutím Ministerstva vnútra SR o zvýšení výsluhového dôchodku, s osobným listom dôchodkového poistenia vypracovaným odporkyňou, so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 21.augusta 2006, z 12.decembra 2014, s potvrdením o výkone zamestnania navrhovateľa v H. W., so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z 15.júla 2013, z 30.júla 2013, s predchádzajúcimi rozhodnutiami odporkyne z 21.augusta 2013, z 8.januára 2007, z 2.mája 2007, s potvrdením o evidovanej nezamestnanosti navrhovateľa, s evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia vypracovaným S. SR š.p. a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Z ust. § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že v konaniach o nárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1.januárom 2004 sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Podľa § 261 ods. 1 prvej až tretej vety zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienku nároku na tento dôchodok pred 1.januárom 2004, je po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.decembru 2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, určí podľa tohto zákona.
Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.decembra 2023.
Podľa § 132 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do 1.kategórie funkcií (Uvedené ust. sa do 30.júna 2002 vzťahovalo aj na policajtov).
Podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení o dávkach sociálneho zabezpečenia rozhoduje pokiaľ ide o príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, orgán príslušného ministerstva.
Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku dôchodkového zabezpečenia vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu opakovane o priznanie starobného dôchodku žiadosťou z 12.decembra 2014 a žiadal ho priznať od 15.júla 2010. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR, orgánu sociálneho zabezpečenia č. SPC-30.041-4/6-98 z 1.januára 1999 mu bol podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení priznaný od 1.januára 1999 starobný dôchodok, pre účely ktorého mu bola započítaná doba služby od 18.roku veku, spolu 37 rokov, z toho v I. kategórii funkcií 32 rokov a 5 rokov v III. pracovnej kategórii. Zohľadnené mu boli tiež 2 mesiace a 7 dní obdobia dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok. Podľa potvrdenia totožného orgánu z 3.októbra 2014 bola navrhovateľovi pre určenie sumy starobného dôchodku zhodnotená celková doba zamestnania (služby) v rozsahu 36 rokov a 101 dní vrátane doby po vzniku nároku na starobný dôchodok, podľa ktorého mu pre nárok na starobný dôchodok bola zhodnotená doba štúdia v III. pracovnej kategórii od 26.júla 1960 do 8.septembra 1960, doba zamestnania v III. pracovnej kategórii od 1.novembra 1960 do 31.júla 1961, doba výkonu základnej vojenskej služby v I. kategórii funkcií od 1.augusta 1961 do 26.septembra 1963, doba zamestnania v I. pracovnej kategórii od 8.oktobra 1963 do 31.mája 1964, doba zamestnania v III. pracovnej kategórii od 1.júna 1964 do 17.mája 1966, doba zamestnania v I. pracovnej kategórii od 18.mája 1966 do 31.januára 1971, doba výkonu služby v Policajnom zbore I. kategórii funkcií od 1.februára 1971 do 30.júna 1994, doba zamestnania a doba evidovanej nezamestnanosti v III. pracovnej kategórii od 3.apríla 1995 do 25.júla 1997 a obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok od 26.júla 1997 do 30.septembra 1997. Z potvrdenia tohto subjektu zároveň vyplynulo, že žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku mu bola odporkyňou postúpená dňom 7.augusta 2014. Posúdil ju ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku a konštatoval, že po 31.decembri 2003 navrhovateľ už nepracoval, preto neprichádza do úvahy zvýšenie starobného dôchodku podľa § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002. Uviedol, že podmienku potrebnej doby zamestnania, najmenej 25 rokov ako aj podmienku doby služby zaradenej do I. kategórie funkcií najmenej 20 rokov navrhovateľ splnil aj bez doby pred 18.rokom veku, preto jej započítanie nemalo žiadny vplyv na vznik nároku na starobný dôchodok a jeho výšku. Po uvoľnení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru dňom 30.6.1994 bol navrhovateľovi priznaný Ministerstvom vnútra SR aj príspevok za službu od 1.júla 1994.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., t.j. podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, v ktorej bola obsiahnutá osobitná úprava sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy. Aplikovala sa až do 1.júla 2002, kedy vstúpil do účinnosti zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a ktorý v ust. § 125 ods. 1 upravil, že starobné dôchodky policajtov, ak ich služobný pomer trval najmenej 15 rokov, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a trvá ku dňu účinnosti tohto
zákona sa odo dňa účinnosti tohto zákona považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona a sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva. Napriek tomu, že pôvodne priznaný starobný dôchodok navrhovateľa sa od 1.júla 2002 považuje za výsluhový dôchodok, naďalej je starobným dôchodkom. Jeho prekvalifikovanie na výsluhový dôchodok bolo vykonané len pre účely jeho pokračujúcej výplaty vzhľadom k tomu, že zákon č. 328/2002 inštitút starobného dôchodku už neupravuje. Aktívnu pracovnú činnosť navrhovateľ ukončil 31.decembra 1998.
Navrhovateľ sa u odporkyne domáhal priznania dôchodkovej dávky (starobného, resp. pomerného starobného dôchodku) opakovane a z hľadiska dátumu ho žiadal priznať s rôznym počiatkom. Na základe vydaných rozhodnutí odporkyne, ktorými bola jeho žiadosť vždy zamietnutá, sa vecou v rámci preskúmavacieho konania zaoberal krajský súd v konaní 26S/30/2007 a tiež v konaní 21Sd/372/2013. K právnemu posúdeniu veci krajským súdom sa vyjadril aj Najvyšší súd SR rozsudkom 7 So 166/2007 z 9.októbra 2007. Podstatou všetkých rozhodnutí bola tá skutočnosť, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a tento mu je naďalej vyplácaný príslušným orgánom Ministerstva vnútra SR, hoci pre účely pokračujúcej výplaty sa považuje za výsluhový dôchodok. Nositeľom jeho dôchodkového poistenia je Ministerstvo vnútra SR, ktoré mu starobný dôchodok priznalo a aj mu ho naďalej vypláca. Keďže už poberateľom starobného dôchodku je, nemôže mu vzniknúť nárok na takú istú dávku dôchodkového poistenia a to ani s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože podmienku nepretržitého trvania zamestnania do 31.decembra 2003 nesplnil. Jeho opakované žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky smerované voči odporkyni bolo možné vyhodnotiť len ako žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku o ktorej je oprávnený rozhodnúť len nositeľ jeho dôchodkového poistenia, tj. Ministerstvo vnútra SR.
Navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok vo veku 55 rokov, pretože ako príslušník PZ bol zamestnaný najmenej 25 rokov a službu zaradenú do 1.kategórie funkcií vykonával najmenej 20 rokov. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol dňom dovŕšenia fyzického veku 55 rokov, tj. XX.júla XXXX, podľa predpisov účinných do 31.decembra 2003, pretože podľa § 94 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok ustanovených zákonom a nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Po vzniku nároku na starobný dôchodok, po 26.júli 1997 bol navrhovateľ ešte zamestnaný, nie však nepretržite k 31.decembru 2003, preto nebolo možné jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku posúdiť podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Po 31.decembri 1998 už nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia.
Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol s poukazom na vyššie zistený skutkový stav veci a cit. právnu úpravu dňom dovŕšenia 55 rokov veku, XX.H. XXXX, preto o tejto dávke dôchodkového zabezpečenia správne na základe vecnej príslušnosti upravenej v § 142 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení rozhodol odbor sociálneho zabezpečenia MV SR.
Z uvedených skutkových zistení je zrejmé, že navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu priznal a vypláca Ministerstvo vnútra SR. Keďže už poberateľom starobného dôchodku je, nemôže mu vzniknúť nárok na ďalší starobný dôchodok, pretože ide o rovnakú dávku dôchodkového zabezpečenia podmienenú dovŕšením dôchodkového veku s cieľom finančného zabezpečenia po tomto období. Nárok na starobný dôchodok mu s ohľadom na dátum dovŕšenia dôchodkového veku 55 rokov vznikol za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy, zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Nárok na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení mu nevznikol, pretože po vzniku nároku na starobný dôchodok, tj. po XX.H. XXXX nebol nepretržite zamestnaný až do 31.decembra 2003 a už bol poberateľom starobného dôchodku. To znamená, že zákonné podmienky pre možnosť priznania starobného dôchodku podľa § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení neboli splnené. Navrhovateľ by mal svoje žiadosti o zvýšenie sumy starobného dôchodku, pokiaľ sa domnieva, že mu pre účely priznania starobného dôchodku nebolo zhodnotené celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, smerovať na vecne príslušný orgán, nositeľa jeho dôchodkového zabezpečenia, tj. Ministerstvo vnútra SR. Sociálna poisťovňa už žiadosť navrhovateľa tomuto orgánu postúpila a z jeho potvrdenia vyplynulo, že ju nepovažoval za dôvodnú. Pokiaľ vo veci vydal rozhodnutie, o čom odporkyňa ani súd nemal vedomosť, mohlo by byť dôvodom na preskúmanie jeho vecnej správnosti v rámci príslušného procesného postupu. Pokiaľ navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný
dôchodok podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ale vznikol mu nárok na starobný dôchodok len podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, čo odporkyňa v konaní správne konštatovala, o zvýšení sumy jeho starobného dôchodku nemá vecnú príslušnosť rozhodnúť odporkyňa ale len orgán, ktorý mu starobný dôchodok priznal aj vypláca.
Keďže odporkyňa v konaní správne konštatovala, že navrhovateľovi nárok na starobný dôchodok od 15.júla 2010 nevznikol, pretože poberateľom starobného dôchodku už je, krajský súd jej rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil.
Náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebol úspešný, rozhodujúc podľa § 250k ods. 1 za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.