Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/441/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Ing. U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. A. P., U. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Jaroslavou Starinskou, advokátkou so sídlom N., A. XX, proti odporcom: 1/ N. T., nar. XX.XX.XXXX a 2/ P. T., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom S. A. Q., Q. XXX/XX, právne zastúpení JUDr. Jankou Chorvátovou, PhD., advokátkou so sídlom N., A. W. XX, o zaplatenie 6.089,07 eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -72 zo dňa 7. apríla 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku.

Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.246,26 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 18.12.2014 do zaplatenia. Za preukázanú vyhodnotil skutočnosť, že navrhovateľ na základe žiadosti odporkyne 1/ o obstaranie pôžičky uzatvoril dňa 23.07.2012 s Prima bankou Slovensko, a.s. zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 5.000 eur pri úrokovej sadzbe 15,9 %, ktorý sa zaviazal zaplatiť v 60 mesačných splátkach (splatných od 20.08.2012 do 20.07.2017) vo výške 121,83 eur. Následne navrhovateľ poskytnutú čiastku (5.000 eur) uhradil na účet odporkyne 1/ v 5 splátkach po 1.000 eur s tým, že mesačné splátky príspevku na domácnosť - ktoré mal navrhovateľ uhrádzať z dôvodu, že žil s dcérou odporcov v rodinnom dome patriacom odporcom - budú (práve) vo výške 121,83 eur použité/ započítané na úhradu predmetnej pôžičky. Naopak, za nepreukázané prvostupňový súd považoval tvrdenia odporkyne 1/ o tom, že touto sumou mali byť uhradené predchádzajúce podlžnosti navrhovateľa. Predovšetkým odporkyňa nepreukázala (resp. ani netvrdila) žiadnu dohodu o vyrovnaní v zmysle § 585 OZ. Okrem toho neboli preukázané ani žiadne splatné záväzky navrhovateľa voči niektorému z odporcov. Odporkyňa 1/ síce nepochybne poskytovala navrhovateľovi ako aj jeho vtedajšej družke - svojej dcére a následne vnučke - značné množstvo výhod a plnení v podobe zabezpečenia bývania, stravy a osobnej pomoci, avšak okrem príspevku na bývanie a stravu, ktoré stanovovala odporkyňa 1/, takáto pomoc nebola dohodnutá ako odplatná. Na to, aby vznikol peňažný záväzok, však musí byť vopred dohodnuté peňažné plnenie či odplata. Odporkyňa 1/ ale ani na otázky súdu netvrdila, že by odporca dlhoval jednotlivé platby stanoveného príspevku do domácnosti, preto bez dohody o ubytovaní, prípadne obdobnom úkone, nemohli navrhovateľovi voči odporkyni 1/ vzniknúť splatné záväzky. Ak boli poskytované služby dobrovoľne a bezodplatne v rámci spolužitia v spoločnej domácnosti, nemožno považovať za takéto služby následne odplatu ani vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko nie sú splnené podmienky ani pre takýto nárok. Takéto plnenie má povahu dobrovoľných plnení obdobných ako pri darovaní, keď sa všetci členovia rodiny podieľajú na spoločnom chode domácnosti. Nakoľko sa obvykle nejedná o čisto

osobné plnenie, ale zabezpečenie potrieb viacerých členov (napr. vykurovanie, strava a pod.), nie je možné jednotlivé plnenie ani individualizovať. V ďalšom období - po opustení spoločnej domácnosti navrhovateľom - okresný súd iné osobné záväzky alebo povinnosti navrhovateľa za jeho družku - dcéru odporcov nezistil. Opustenie spoločnej domácnosti nemôže bez ďalšieho (bez iného zmluvného vzťahu) viesť k vzniku povinnosti navrhovateľa ďalej plniť, pričom takáto povinnosť nemôže vzniknúť (pretrvávať) ani za iné navrhovateľovi blízkej osoby, napr. dcéru, ktorá bola zverená do výchovy matky a žije v jej domácnosti, pričom navrhovateľ sa na úhrade jej nákladov podieľa dohodnutým výživným. Záväzky by navrhovateľovi vznikli jedine, ak by uzavrel zmluvu o ubytovaní pre iné osoby, prípade by mal časť priestorov prenajatých, čo však súd nezistil ani účastníci netvrdili.

Vychádzajúc z uvedeného prvostupňový súd uzavrel, že medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ vznikol nepomenovaný zmluvný vzťah, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporkyni 1/ ním prijatý úver vo výške 5.000 eur, ktorý (úver) mal (banke) splácať, pričom mesačné splátky (v plnej výške - 121,83 eur) sa mali započítavať na úhradu príspevku na bývanie v rodinnom dome odporcov. Následne, odpadnutím možnosti ďalších záväzkov navrhovateľa voči odporkyni 1/ - v dôsledku opustenia spoločnej domácnosti (navrhovateľom) - sa takéto plnenie (príspevok na bývanie v rodinnom dome odporcov) stalo nemožným a navrhovateľovi vzniklo právo požadovať, aby mu odporkyňa vrátila prevzaté prostriedky, prípadne aby plnila vo výške dohodnutých splátok. V tejto spojitosti dodal, že zamietol návrh na doplnenie dokazovania vo vzťahu k preukázaniu prechádzajúcich úverov, dovolenky odporcov v Čiernej Hore, resp. prestavby/opravy ich domu, nakoľko prevzatie peňazí nebolo sporné a ich prípadné využitie bolo irelevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku. Takisto zamietol návrh odporcov na výsluch P. T. na preukázanie „sponzorovania“ navrhovateľa, pretože takáto skutočnosť nebola sporná a vo vzťahu k nárokom ju súd považoval za irelevantnú.

Nadväzne okresný súd pristúpil k výpočtu rozsahu opodstatneného nároku. Mal za to, že vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ je vzťahom zo zmluvy o pôžičke. Nie je však totožný so vzťahom medzi navrhovateľom a bankou, keďže navrhovateľ mohol kedykoľvek uhradiť zostávajúci záväzok aj predčasne, v dôsledku čoho by plnenie úroku pri požiadavke splatenia celého záväzku viedlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Preto nie je možné požadovať od odporkyne 1/ aj úhradu ešte nezročných úrokov. Súčasne si osvojil tvrdenie navrhovateľa, že dôvodne bolo zaplatených/započítaných 11 splátok, čo predstavuje 1.340,13 eur. K 18.12.2014 (t.j. po doručení žaloby) tak pri počte 29 splátok od poskytnutia pôžičky predstavuje zaplatená istina 1.932,03 eur, zaplatené úroky 1.586,39 eur, spolu 3.518,42 eur. Zostatok neuhradenej istiny preto tvorí 3.067,97 eur. Po odpočítaní sumy splátok príspevku na domácnosť (11 x 121,80 eur = 1.340,13 eur) tak dôvodný nárok navrhovateľa voči odporkyni 1/ činí sumu 5.246,26 eur (6.586,39 eur - 1.340,13 eur). Vo zvyšnej časti súd I. stupňa nárok voči odporkyni 1/ zamietol. Rovnako zamietol žalobu voči odporcovi 2/, nakoľko nemal preukázaný nárok, v zmysle ktorého by boli prostriedky požičiavané odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne ako spoludlžníkom, prípadne na obstaranie spoločných vecí patriacich do BSM, pričom prípadné použitie peňazí na chod domácnosti za takýto nárok nemožno považovať.

Nakoľko sa odporkyňa s úhradou dostala do omeškania, okresný súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške podľa § 517 ods. 2 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Za preukázanú pritom považoval výzvu (na vrátenie plnenia) až doručením žaloby zo strany súdu (17.12.2014). Zároveň vylúčil existenciu dohody na vrátenie pôžičky do 30.06.2014, uviedol, že takúto skutočnosť netvrdil navrhovateľ, len jeho zástupca, navyše by takáto dohoda nelogická vo vzťahu k obsahu preukázanej dohody ako i konaniu účastníkov. O náhrade trov konania voči odporkyni 1/ rozhodol okresný súd podľa § 141 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý si nárok na náhradu trov neuplatnil, ich náhradu nepriznal. Z rovnakého dôvodu nepriznal náhradu trov ani odporcovi 2/ (voči navrhovateľovi). Napokon, s poukazom na navrhovateľovi priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, uložil odporkyni 1/ podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 314,76 eur (z priznanej sumy).

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa 1/ a domáhala sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a zamietnutia návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, nakoľko „čo do dôvodu aj do výšky žalované nároky navrhovateľovi voči odporkyni v rade 1 nevznikli“. Okresnému súdu vytýkala neúplné dokazovanie, nakoľko neboli vykonané všetky navrhované dôkazy na preukázanie odvolateľkou

tvrdených skutočností, hoci práve výsluchmi navrhnutých svedkov by boli presvedčivo preukázané nároky odporkyne 1/ voči navrhovateľovi. V celom rozsahu poprela prevzatie pôžičky a zopakovala, že bezhotovostným bankovým prevodom sumy 5.000 eur navrhovateľ uhradil odporkyni len svoje dlhy vzniknuté voči odporkyni do 23.07.2012 z dôvodov podrobne špecifikovaných vo vyjadrení z 31.12.2014 (ako aj na pojednávaní). Odvolateľka sa nestotožnila ani so záverom o nepreukázaní vzniku dohody o urovnaní, nakoľko vykonaným dokazovaním boli jasne preukázané príbuzenské vzťahy medzi účastníkmi konania, pričom odporkyňa 1/ ako obyčajná nevypočítavá žena, pomáhajúca a podporujúca matka, budúca svokra nemala dôvod deklarovať financovanie odporcu a jeho dlhy voči nej a jej rodine písomnými zmluvami. Rovnako ani navrhovateľ nemal v tom čase najmenší dôvod ošetrovať si požičiavanie peňazí odporkyni 1/ písomnou zmluvou. Obidve strany vedeli a mali medzi sebou jasné, že nakoľko do roku 2012 odporkyňa 1/ značne podporila, živila a financovala navrhovateľa a jeho rodinu, on jej na oplátku po tom, čo získal stále zamestnanie, splatil svoj dlh poukázaním sumy 5.000 eur. Navyše súd opomenul vyhodnotiť okolnosť, že navrhovateľ deklaroval účel pôžičky pred samotnou financujúcou bankou, kde uviedol, že požičiava peniaze na splatenie svojich dlhov. Nadväzne s poukazom na nedostatočné zistenie skutkového stavu uzavrela, že neobstojí ani výpočet súdu ohľadne určenia sumy, na zaplatenie ktorej zaviazal odporkyňu 1/.

Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1,2 písm. b/ a c/ (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o zamietnutí návrhu vo zvyšnej časti) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním dotknutom rozsahu zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.

Primárne je nevyhnutné uviesť, že za aktuálneho stavu vykonaného dokazovania sa čiastkové úvahy - t.j. prevzatie úveru od banky navrhovateľom a jeho následné poskytnutie s dohodou o započítaní splátok tejto pôžičky na úhradu príspevku na bývanie, vyhodnotenie bezodplatného charakteru dobrovoľne poskytovaných plnení, následky opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľom, ako i výpočet dlžnej sumy - okresného súdu javia ako správne. Stotožniť sa však nie je možné s odôvodením zamietnutia návrhu voči odporcovi 2/. Obsahu spisu totiž nezodpovedá prezentovaná úvaha prvostupňového súdu o tom, že nebolo preukázané požičanie finančných prostriedkov odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne ako spoludlžníkom, „prípadne na obstaranie spoločných vecí patriacich do BSM, pričom prípadné použitie peňazí na chod domácnosti za takýto nárok nemožno považovať“. Práve naopak, pokiaľ okresný súd ustálil, že úver bol navrhovateľom poskytnutý ako kompenzácia za príspevok na bývanie v rodinnom dome odporcov/ manželov, z uvedeného nevyhnutne rezultuje, že prevzatie pôžičky predstavuje solidárny záväzok oboch manželov - odporcov. Okolnosť, že aktívne (zrejme) v tomto smere (pri žiadosti o pôžičku) vystupovala predovšetkým odporkyňa 1/ je z tohto pohľadu bez právneho významu. Je preto daná pasívna legitimácia u oboch odporcov, v súlade s tým navrhovateľ svoj návrh skutkovo aj vymedzil, dotknuté odôvodnenie súdu I. stupňa preto neobstojí. Nadväzne charakter procesného spoločenstva na strane odporcov (§ 91 ods. 2 O.s.p.) v spojení s kritériami viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) viedli odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku v súvisiacich (vecne nesprávnych) výrokoch o určení povinnosti (plniť) len odporkyne 1/ a vo výroku o zamietnutí návrhu voči odporcovi 2/. Uvedené platí o to viac, že okresný súd, vedený (svojim) vyššie opísaným právnym záverom, nevykonal dôkazy smerujúce k účelu pôžičky. V prípade preukázania spoločnej dovolenky odporcov, úhrady ich predchádzajúcich spoločných dlhov, prípadne opráv ich rodinného domu by zrejme bola rozptýlená pochybnosť prvostupňového súdu o absencii pasívnej vecnej legitimácii (aj) odporcu 2/. V ďalšom postupe preto súd I. stupňa zohľadní prezentované úvahy odvolacieho súdu, zároveň upraví ja trovy tohto odvolacieho konania. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že napriek formulácii odvolania ako podaného „proti všetkým výrokom“, z jeho obsahu vyplýva, že napadnutým nie je výrok, výsledkom ktorého je (čiastočný procesný) úspech odvolateľky - t.j. zamietnutie návrhu vo zvyšku. V tomto rozsahu preto ostal rozsudok súdu I. stupňa nedotknutý, pričom zamietnutie vo zvyšku pokrýva aj zamietnutie vo zvyšku voči odporcovi 2/. Ako závislé výroky (§ 212 ods. 2 pís. b/ O.s.p.) napokon odvolací súd zrušil aj výroky o poplatkovej povinnosti a o trovách konania/.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.