Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/7/2016

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom ul. 29. augusta, Bratislava, pobočka Martin (Námestie SNP 4, Martin), proti povinnému: PREFA, s.r.o., (vymazaný z obchodného registra od dňa 18.04.2013) IČO: 31647057, naposledy sídlom Podhradská cesta 2, Sučany, o vymoženie 201 813,48 Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. -33 zo dňa 9. decembra 2015, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného odmieta.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 4 136,76 Eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení uviedol, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra SR, nakoľko bolo, uznesením Okresného súdu Žilina, zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Trovy exekúcie boli posudzované podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a pozostávali z odmeny (3 441,80 Eur), z náhrady hotových výdavkov (5,50 Eur) a DPH (689,46 Eur).

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý žiadal rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť v celom rozsahu. Mal za to, že odvolanie pri rozhodnutiach o zastavení exekučného konania podľa ust. § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) Exekučného poriadku je možné podať aj voči výroku o trovách konania. V súvislosti s uplatneným nárokom exekútora poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -11 zo dňa 31.8.2010, podľa ktorého samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie znáša povinný. Súd môže zaviazať oprávneného na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil a aj v tomto prípade ponecháva súdu možnosť a nie povinnosť zaviazať ho na úhradu trov exekúcie. V ďalšom poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. .

Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Pokiaľ aj odvolateľ uviedol, že žiada zrušiť rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu, je z podaného odvolania (z jeho obsahu) zrejmé, že napáda iba výrok o trovách konania.

Dňa 1.11.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 299/2013 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Podľa intertemporálneho ustanovenia § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Citované zákonné ustanovenie sa týka presunu rozhodovania o trovách pri zastavení exekúcie na okresné súdy. Novelou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo spomínaným zákonom č. 299/2013 Z.z., bolo totiž zmenené aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré v znení účinnom do 31.10.2013 pripúšťalo podanie odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku (o zastavení exekúcie). Označenou novelou Exekučného poriadku (bod 42) sa v § 58 ods. 6 slová "je odvolanie prípustné" nahradili slovami "nemožno podať mimoriadne dovolanie". Od 1.11.2013 teda ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku znie nasledovne: „Proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.“ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že od 1.11.2013 nemožno rozhodnutie o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku, ktoré vydal sudca, napadnúť odvolaním. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku možno docieliť len tak, že rozhodnutie o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku (pri zastavení exekúcie) vydá vyšší súdny úradník, v dôsledku čoho sa v prípade podania odvolania uplatní postup podľa § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., podľa ktorého ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca, pričom nejde o inštitút autoremedúry.

Z uvedeného vyplýva, že Exekučný poriadok neumožňuje podanie opravného prostriedku proti výroku o trovách exekúcie, pokiaľ bolo konanie zastavené.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka (alebo justičného čakateľa), ktorým rozhodol o trovách exekúcie, zákon odvolanie pripúšťa, no proti rozhodnutiu sudcu, ktorým rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu súdneho úradníka (alebo justičného čakateľa), proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, nie je odvolanie prípustné. Takýto výklad je v súlade s čl. 142 ods. 2 Ústavy SR.

Keďže odvolanie povinného smerovalo proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd jeho odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia odmietol.

Občiansky súdny poriadok neobsahuje ustanovenie upravujúce rozhodnutie o náhrade trov konania v prípade, ak dôjde k odmietnutiu odvolania, a preto odvolací súd analogicky postupom podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal účastníkom konania trovy odvolacieho konania, nakoľko oprávnený nebol úspešný, súdny exekútor úspešný bol, no trovy si neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli a povinný už neexistuje.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.