Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/217/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci navrhovateľky N. J., P. G., G.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej Z. C. G. F. A. Č.. X, zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Mäsiarskej č. 4, za účasti odporcu T.. O. J., G.. X.XX.XXXX, trvale bývajúceho Z. C. G. F. V. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Rastislavovej č. 68, a v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. J., G.. X.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, dieťa rodičov N. J., P. G.Q., G.. XX.X.XXXX, zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Mäsiarskej č. 4, a odporcu T.. O. J., G.. X.XX.XXXX, zastúpeného JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Rastislavovej č. 68, v konaní o rozvode manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov O. J., G.. X.XX.XXXX, Q. N. J., P. G., G.. XX.X.XXXX, uzavreté dňa X.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C. - A. M. vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.

Na čas po rozvode manželstva účastníkov schvaľuje rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveruje maloletú J. J., G.. X.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a obaja rodičia majú právo spravovať majetok maloletej.

Zaväzuje odporcu prispievať na výživu maloletej J. výživným vo výške po 300 € mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky.

Upravuje styk odporcu s maloletou J. tak, že odporca je oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod. s tým, že odporca si dieťa v stanovený čas vyzdvihne z materskej škôlky, ktorú dieťa navštevuje a následne v stanovený čas dieťa odovzdá navrhovateľke pred miestom bydliska navrhovateľky a maloletej.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka doručila tunajšiemu súdu dňa 12.6.2015 návrh, ktorým žiadala súd o rozvedenie manželstva účastníkov a zároveň žiadala na čas po rozvode tohto manželstva zveriť maloletú účastníkov J. do jej osobnej starostlivosti s právom maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, zaviazať otca

dieťaťa, t.j. odporcu v tomto konaní prispievať na výživu maloletej sumou 500 € mesačne, upraviť styk odporcu s maloletou „po dohode s matkou, za jej prítomnosti“ a rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Kolízny opatrovník šetrením pomerom okrem iného zistil vtedajšie stanovisko odporcu k návrhu, ktorý v čase šetrení kolízneho opatrovníka prezentoval vôľu zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, t.j. účastníkov konania a kolízny opatrovník v prípade uzavretia rodičovskej dohody doporučil túto rodičovskú dohodu schváliť, v opačnom prípade navrhoval zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky dieťaťa, upraviť styk otca s dieťaťom po dohode rodičov a zo strany otca dieťaťa voči maloletej určiť primerané výživné.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Obaja manželia majú slovenskú národnosť, sú štátnymi príslušníkmi SR, navrhovateľka má ukončenú strednú školu s maturitou, odporca má ukončené vysokoškolské vzdelanie, u oboch ide o manželstvo prvé, ktoré uzavreli po predchádzajúcej päť ročnej predmanželskej známosti a ktoré uzatvárali z lásky. Z manželstva účastníkov pochádza maloletá J., G.. X.XX.XXXX. Žiaden z účastníkov okrem tohto dieťaťa ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

V priebehu tohto konania rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú doručili súdu v písomnom vyhotovení dňa 22.2.2016 a ktorú žiadali súdom schváliť, v zmysle ktorej dohody navrhovali zveriť maloletú J. do osobnej starostlivosti matky dieťaťa s právom matky maloletú zastupovať a s právom oboch rodičov spravovať majetok maloletej, žiadali zaviazať otca dieťaťa prispievať na výživu maloletej sumou 300 € mesačne, zároveň sa účastníci dohodli a žiadali súd o schválenie aj časti ich dohody o zaviazaní sa otca hradiť všetky náklady spojené s návštevou súkromnej materskej škôlky maloletou vo výške určenej materskou škôlkou a zároveň žiadali upraviť styk otca s maloletou tak, že by bol oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny kalendárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každý nepárny týždeň od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 19.00 hod., s tým, že otec by v stanovený čas dieťa si preberal z materskej škôlky a následne v stanovený čas by ho odovzdával k rukám matky v mieste bydliska matky.

Navrhovateľka spolu s maloletou J. býva v 2-izbovom byte vo vlastníctve jej brata, kde ďalšie osoby nebývajú, v súvislosti s ktorým bývaním hradí mesačné výdavky 138 €.

Maloletá J. navštevuje súkromnú materskú škôlku, kde otec dieťaťa hradí mesačné poplatky 250 €, v rámci ktorej navštevuje aj krúžok anglického jazyka s úhradou 43 € mesačne a tanečnú s úhradou 32 € mesačne, mimo škôlky sa plateným voľnočasovým aktivitám nevenuje, maloletá pravidelne navštevuje logopéda, kde je hradený poplatok 6 € za návštevu, ktorého navštevuje každý druhý týždeň a zároveň navštevuje ambulanciu alergológa z dôvodu začínajúcej astmy v súvislosti s ktorým ochorením sú hradené doplatky na liečivo 15 € mesačne, toho času maloletá začala navštevovať aj ambulanciu psychológa, kde je hradený štvrťročný poplatok 20 €. Maloletá nosí okuliare v dôsledku vady zraku.

Odporca býva v 3-izbovom byte v podnájme, v súvislosti s ktorým bývaním hradí len poplatky za vodu a elektrinu vo výške v priemere 100 € mesačne, je vlastníkom 3-izbového bytu, ktorý toho času rekonštruuje a v súvislosti s ktorým hradí mesačné úhrady 170 €.

Odporca okrem vyššie uvedeného 3-izbového bytu iný majetok neuviedol.

Navrhovateľka neuviedla žiaden majetok vo vlastníctve.

Navrhovateľka bola od 1.11.2014 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z úradu práce jej neboli vyplácané žiadne dávky. V období od 12.2.2014 do 11.2.2015 bola zamestnankyňou spoločnosti ktorej jediným konateľom a spoločníkom je odporca, spoločnosti XXX, A..P..U.. C.T., v tom čase dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 352,97 €.

Dňa 18.2.2016 bola navrhovateľka zapísaná do registra v podregistri poistenia alebo zaistenia ako viazaný finančný agent a v ten istý deň jej bolo vystavené písomné poverenie na výkon činnosti finančného manažéra spoločnosťou H. A. A. Q..A.. K., z ktorej činnosti zatiaľ nedosiahla žiaden príjem, ako uviedla aj vo svojej výpovedi na pojednávaní.

Odporca je jediným konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti XXX, A..P..U.. C. Q. A. R. A..P..U.. C.. Z daňového priznania spoločnosti XXX,.. za rok 2014 vyplýva, že spoločnosť vykázala výnosy 1.222.777,72 €, náklady 1.355.924,23 €, celkovo vykázala stratu 18.412,26 €. Spoločnosť R. A..P..U.. v roku 2014 podľa podaného daňového priznania vykázala výnosy 28.874,78 €, náklady 38.877 €, vykázala celkovú stratu 10.074,32 €. Odporca je zároveň i zamestnancom svojich vyššie uvedených spoločností a z opisov jeho mzdových listov vyplýva, že v spoločnosti XXX, A..P..U.. dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 434 €, v spoločnosti R. A..P..U.. dosahoval príjem do apríla 2014 v priemernej výške 506,70 €. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že okrem vyplácanej mzdy zamestnanca svojej spoločnosti XXX, A..P..U.., podľa hospodárskych výsledkov spoločnosti má ďalší pohyblivý príjem, ktorý odhadol v priemere vo výške 1.000 € mesačne. K spoločnosti R. A..P..U.. odporca uviedol, že toho času je to „spiaca firma, nefunkčná.“

Na pojednávaní konanom vo veci súd upozornil účastníkov, že pokiaľ ide o časť rodičovskej dohody v ktorej navrhovali neurčitý záväzok otca hradiť náklady súvisiace s návštevou súkromnej materskej škôlky maloletou, že tejto časti návrhu rodičov nie je možné vyhovieť, keďže návrh výroku je neurčitý a nešpecifikovaný, rodičia zhodne akceptovali toto stanovisko a žiadali do výroku rozsudku uviesť časť ich dohody o určení výživného zo strany otca na maloletú vo výške 300 € mesačne s tým, že v zostávajúcej časti ich písomnej dohody odporca zotrvával na prísľube, že aj bez rozhodnutia súdu tieto úhrady súvisiace s materskou škôlkou maloletej bude naďalej uhrádzať a rodičia žiadali súd o schválenie rodičovskej dohody v znení, aké je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z vykonaných dôkazov vyplynulo, že manželstvo účastníkov fungovalo do roku 2012, kedy ako uviedla navrhovateľka sa potvrdilo jej podozrenie, že odporca nadviazal mimomanželský vzťah a v októbri 2012 odporca opustil spoločnú domácnosť, odvtedy účastníci manželské spolužitie neobnovili.

Podľa ust. § 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. (2) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. (3) Muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len „snúbenci“), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (2) O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. (3) Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

(2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19..

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 27 Zákona o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14) (2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. (3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo účastníkov rozviedol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že toto manželstvo je dlhodobo nefunkčným, neplní žiaden zo svojich účelov, starostlivosť o maloletú od rozchodu rodičov zabezpečuje navrhovateľka na požadovanej úrovni, so zverením maloletej do jej starostlivosti súhlasil ako odporca, tak i kolízny opatrovník, rodičia, účastníci konania, sa dohodli na výške výživného zo strany odporcu, t.j. otca dieťaťa, na maloletú J., ktoré výživné súd považoval za primerané a vzhľadom na uvedené preto súd manželstvo účastníkov ako úplne nefunkčné rozviedol a schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej J. na čas po rozvode, keďže dospel k záveru, že táto rodičovská dohoda je v záujme maloletej a neprieči sa zákonu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je možné podať, pretože účastníci konania sa tohto práva účinne vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).