Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/177/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8-10, IČO: 30 807 484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému: I. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 242,26 Eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 9. septembra 2015, č. k. - 13, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. exekúciu zastavil a vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu v Šali, P. Pázmaňa 49/3, trovy exekúcie vo výške 47,87 Eur vrátane DPH, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie odôvodnil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.01.2012 doručeným exekútorskému úradu dňa 10.01.2012 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie sumy 242,26 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie č. 700-1511371511-GC04/11 zo dňa 13.09.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.10.2011. Súd prvého stupňa poveril vykonaním exekúcie dňa 24.01.2012 JUDr. Ľubomíra Pekára, súdneho exekútora so sídlom v Šali. Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že povinný dňa 04.10.2014 zomrel, teda po začatí exekučného konania. Súd sa oboznámil s uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -9, zo dňa 31.10.2014 a zistil, že dedičské konanie po poručiteľovi - povinnom bolo podľa § 175h ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavené z dôvodu, že poručiteľ

- povinný nezanechal žiadny hnuteľný, ani nehnuteľný majetok. Keďže povinný zomrel nemajetný, súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 200 ods. 5, ods. 1 prvá a druhá veta, § 196, § 199 a § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku a s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dospel k záveru, že trovy súdneho exekútora predstavovali spolu sumu 47,87 Eur vrátane DPH, na ktorých náhradu súd prvého stupňa zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade, že sa exekúcia zastaví pre nemajetnosť povinného, znáša trovy exekúcie oprávnený.

Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dôvodil, že súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie a pri posudzovaní dôvodu, pre ktorý je možné exekúciu zastaviť, musí dbať na to, aby dôvod zastavenia exekúcie existoval v čase rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie. Povinný bol v čase rozhodovania súdu o zastavení exekúcie mŕtvy. Povinný

smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, preto nie je možné s ním pokračovať v exekúcii a je potrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a až následne ju zastaviť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Pokiaľ by súd posudzoval dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, tento dôvod by musel byť daný v čase, keď ešte existoval povinný, t. j. za života povinného, kde by súd na základe oznámenia súdneho exekútora po vykonanom šetrení majetku povinného posúdil, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň zastával názor, že v tomto prípade nemá byť súdnemu exekútorovi priznaná náhrada trov exekúcie, nakoľko nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného, pričom oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie. Na základe uvedeného oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako nezákonné zrušil.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku I. o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 03.01.2012, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi dňa 10.01.2012, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému o vymoženie 242,26 Eur, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, pod sp. zn. 700-1511371511-GC04/11 zo dňa 13. septembra 2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.10.2011. Okresný súd Bánovce nad Bebravou dňa 24.01.2012 vydal menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 242,26 Eur a trov exekúcie.

Súd prvého stupňa na podnet súdneho exekútora preskúmavaným uznesením exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 47,87 Eur vrátane DPH.

Zo spisového materiálu odvolací súd zároveň zistil, že po začatí exekučného konania dňa 04.10.2014 povinný zomrel, pričom Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením sp. zn. , zo dňa 31.10.2014 konanie o dedičstve po nebohom povinnom zastavil podľa § 175h ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok, ktorý by bolo potrebné prejednať. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2014.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V danej veci povinný v priebehu exekučného konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13. mája 2011) odvolací súd uvádza, že dôvodom na zastavenie exekúcie v takýchto prípadoch je skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) tak, ako o tom správne rozhodol aj súd prvého stupňa. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že v prípade, ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, nie je sporné, že takéto zistenie je dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu rešpektujúc judikatúru najvyššieho súdu rovnaký dôvod zastavenia exekúcie je daný aj v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí po smrti nebohého povinného. Z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (s poukazom

na § 37 ods. 3 Exekučného poriadku povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež k ustanoveniu § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody neuvedené v ostatných prípadoch ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku I. o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok II. uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku („O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. mája 2013, sp. zn. ).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, konkrétne dňa 28.09.2015, preto bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013. Uvedená novela s účinnosťou od 01.11.2013 zmenila aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku, ktoré ustanovenie v novelizovanom znení od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v

rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje. Predmetné rozhodnutie o náhrade trov exekúcie bolo pritom vydané vyšším súdnym úradníkom súdu prvého stupňa, preto bolo potrebné prihliadnuť aj na ustanovenie § 374 ods. 4 O.s.p.

Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .