Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-170-2022.pdf
PDF · 99.31 KB
Case nature
Subarea
2Co/170/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne: T. B., L.. B., I.. XX.X.XXXX, G. Z. N., K. XX/B, toho času zariadenie núdzového bývania ZEM DETI-KOŠICE, utajená adresa, P.O.BOX č. C-19, občianka Ukrajiny, zastúpená advokátkou JUDr. Michaelou Mihalcovou, so sídlom v Košiciach, Fatranská 2/E, proti žalovanému: E. B., L.. J., I.. XX.X.XXXX, G. Z. N., L. XXX/XX, G..Č.. N., K. XXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 13C/21/2022-26 zo dňa 16.5.2022, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie s tým, že poučuje žalovaného o možnosti podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice I ako súd prvej inštancie uznesením č.k. 13C/21/2022-26 zo dňa 16.5.2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu než 5m s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní a v priestupkovom konaní. Žalobkyni priznal proti žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. V plnom rozsahu tak vyhovel návrhu žalobkyne, ktorou sa domáhala takéhoto neodkladného opatrenia a náhrady trov konania. Vo svojom návrhu pritom uviedla, že so žalovaným sú manželia od 9.11.2019 a z tohto manželstva sa narodila maloletá N. B., I.. XX.X.XXXX. S manželom - žalovaným žili v spoločnej domácnosti na adrese N., K. XX/B, kde s nimi žil aj jej 12-ročný syn F. B., ktorého otcom nie je žalovaný. So žalovaným však v spoločnej domácnosti už nežije od 19.1.2022, kedy ju manžel z bytu vyhodil, pričom dcéru ponechal a odôvodnil to tým, že ide uzatvárať novú nájomnú zmluvu, kde ona už figurovať nebude. V súčasnosti sa však už maloletá N. nachádza v jej osobnej starostlivosti, a to v zariadení núdzového bývania, kde s ňou žije aj syn F. a jej matka, ktorá prišla za ňou z vojnou zmietanej Ukrajiny.
3. Žalobkyňa odôvodnila svoj návrh tým, že z dôvodu správania sa manžela, vulgárnych nadávok a týrania jej staršieho syna F., bolo jej manželstvo so žalovaným problematické, manžel ju aj fyzicky napádal. Políciu ku skorším incidentom nevolala, a to práve v obave o svoj život a o zdravie, ako aj z dôvodu strachu pred zlosťou žalovaného. Dňa 19.1.2022 sa situácia v spoločnej domácnosti vyhrotila natoľko, že volala políciu, pretože manžel ju z bytu vyhodil s vyhrážkou, že dcéru nikdy nedostane, a preto mala obavu tak o svoj, ale aj o dcérin život. Všetky detaily spolužitia opísala v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 20.1.2022 pred orgánom činným v trestnom konaní. Správanie žalovaného presahuje akúkoľvek hranicu únosnosti, a preto žiadala súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, pretože aj teraz ju manžel obťažuje SMS - správami.
4. K návrhu pripojila ako dôkazy sobášny list, ďalej rodný list spoločného dieťaťa, ako aj výpis Štátneho registra matričných záznamov občanov o narodení u syna F. B.. Pripojila tiež zápisnicu o trestnom oznámení, vyhotovenú Obvodným oddelením PZ Košice-Západ zo dňa 20.1.2022, ako aj zápisnicu o výsluchu svedka poškodeného (žalobkyne) pred orgánom činným v trestnom konaní pod ČVS: ORP-310/2-VYS-KE-2022 zo dňa 6.5.2022. V spise sa nachádza aj uznesenie OR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania, Rampová 7, Košice, pod ČVS-ORP-310/2-VYS-KE-2022 zo dňa 23.3.2022, ktorým bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť zatiaľ neznámy páchateľ.
5. Po oboznámení sa s návrhom a s pripojenými dôkazmi, súd prvej inštancie návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie, ako ho žiadala navrhovateľka po právnom posúdení podľa ust. § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. h/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, podľa § 329 ods. 1 CSP. Uviedol, že preskúmaním návrhu a dokladov dospel k záveru, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť medzi stranami sporu za účelom zabránenia akejkoľvek forme násilia zo strany žalovaného voči žalobkyni, pretože žalobkyňa preukázala dôvodnosť návrhu, a to uznesením policajného orgánu o začatí trestného stíhania pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, zápisnicou o trestnom oznámení a zápisnicou o výsluchu žalobkyne ako poškodenej. Z uvedených dokladov mal súd za osvedčené, že obava žalobkyne o jej život a zdravie je namieste, a preto návrhu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal jej ako úspešnej sporovej strane právo na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
6. V zákonnej lehote podal žalovaný proti uvedenému uzneseniu odvolanie, nesúhlasil s tvrdeniami žalobkyne, ktoré vo svojom návrhu uviedla, označil ich za klamlivé, podávané za účelom vydierania žalovaného v budúcnosti prostredníctvom spoločného dieťaťa, ku ktorému má žalovaný veľmi silný vzťah. Skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádza, budú predmetom dokazovania jednak v konaní vo veci samej o zákaze priblíženia, ktorý žalobkyňa bude musieť iniciovať a jednak v konaní o rozvod manželstva žalovaného a žalobkyne. Taktiež žalovaný vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 28.3.2022, ktorý podal na Okresnom súde Košice II exaktne a nespochybniteľne odhalil pravú tvár žalobkyne, keď poskytol dôkazy o skutočnosti, že poskytovala a naďalej poskytuje sexuálne služby v meste Košice a okolí. Nesúhlasil s výrokom uznesenia súdu prvej inštancie a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho zmenil tak, že nariadi jemu ako žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni T. B. na vzdialenosť menšiu ako 50m s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom konaní, trestnom a priestupkovom konaní a s výnimkou odovzdávania a preberania spoločnej maloletej dcéry N. B., I.. XX.X.XXXX. Nesúhlasil ani s výrokom uznesenia o trovách konania a navrhol, aby ho zmenil tak, že nikto nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko tento výrok bude súčasťou jedného z výrokov pri vydaní rozsudku vo veci samej.
7. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne, navrhla, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že v odvolaní žalovaný nekonkretizuje vôbec, s ktorými jej tvrdeniami nesúhlasí, takže sa k tomu ani logicky nemôže vyjadriť. Naďalej tvrdila, že má zo žalovaného strach, celé konanie sa týka len ich dvoch a zákazu jeho priblíženia k jej osobe, takže nemá to nič spoločné s jeho argumentáciou, že jej tvrdenia sú účelové, aby ho mohla vydierať v budúcnosti prostredníctvom dieťaťa. Poukázala tiež na to, že odvolanie žalovaného nesmeruje voči odôvodneniu napadnutého uznesenia ako by bolo očakávané, ale namiesto toho ju osočuje a snaží sa narušiť jej morálnu integritu pred súdom. Žalovaný vôbec neuviedol, v čom je rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, tvrdenia žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepoprel a dokonca tvrdil, že ho vôbec nezaujímajú. Poukázala aj na to, že nešlo len o jej tvrdenia, ale tieto tvrdenia doložila aj listinnými dôkazmi. Obrátila sa na políciu v zúfalej situácii a s prosbou o pomoc potom, čo žalovaný sa k nej hrubo správal.
8. K vyjadreniu žalobkyne podal opätovné vyjadrenie žalovaný, zopakoval, že žalobkyňa zavádza a klame v tom, že ju vyhodil z bytu 19.1.2022, pretože sama sa zbalila, odsťahovala sa dobrovoľne bez toho, aby mu dala vedieť aký je dôvod. Do bytu potom prišla za prítomnosti policajtov, zbalila si čo chcela a on sa nestačil čudovať ani nechápal čo sa deje, a preto ani jej, ani policajtom v ničom nebránil. Nie je pravdou tiež, že by manželke vulgárne nadával dňa 19.1.2022 ani sa jej vyhrážal odchodom do Nemecka aj s dcérou. Nenadával jej pejoratívnymi slovami, ktoré použila v návrhu, ani nebol arogantný a agresívny a fyzicky jej neubližoval. Ona bola tá, ktorá bola popudlivejšia, menej trpezlivá a on ju vždy ukľudňoval a tíšil. Potom, čo sa od svojho kmotra B. Z. dozvedel, kde sa manželka aj s dcérou po odchode zo spoločnej domácnosti zdržiava, navštívil ju, ba dokonca jej doniesol ďalšie veci, o ktoré ho požiadala. Nie je preto ani agresívny ani konfliktný človek. Dôrazne poprel, že by týral ju alebo jej syna F., len trval na tom, aby chodil do školy a aby žili spolu ako rodina. Bol G. F., ktorý mal psychické problémy, bol agresívny aj voči nemu. Všetky tvrdenia o tom, že by ju niekedy obmedzoval alebo kontroloval, sa nezakladajú na pravde. Podľa jeho názoru rozvrat ich manželstva spôsobila matka jej manželky. Vyčítal žalobkyni, že postupom času v ich spolužití sa vôbec nevenovala domácnosti, deťom ani jemu, nadmerne a často pila alkohol, v dôsledku čoho mala aj neprimerané správanie a kým on zarábal peniaze pre rodinu, manželka sa venovala sebe, vyhľadávala mužskú spoločnosť a odmietla pracovať. V novembri 2021 on odmietol posielať peniaze svokre na Ukrajinu, a vtedy začali všetky problémy u nich v domácnosti. Vyčítal jej tiež, že sa často stýkala so susedou, ktorá ju nahovárala, aby sa venovala tantrickej masáži, ktorá je dobre platená. Naposledy sa s manželkou stretol v máji 2022 v mieste jej terajšieho zdržiavania sa a od tej doby sú už v kontakte len cez Messenger, ona mu na správy neodpovedá a neumožňuje mu ani stretnutie s dcérou. Pri upratovaní v domácnosti po odchode manželky zistil, že bola prihlásená na sex na webovej stránke. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a nezaviazal ho znášať trovy konania. Záverom uviedol, že jeho protinávrh na zákaz priblíženia jeho manželky ku nemu na vzdialenosť menšiu 50 metrov berie späť v celom rozsahu.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania, podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania. Po skonštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 10. Žalovaný, ako vyplýva z obsahu odvolania, použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je nové doplnené ustanovenie (oproti Občianskemu súdnemu poriadku) v dôsledku nových inštitútov - prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (§ 149 a nasl. CSP). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
11. Po oboznámení sa s vecou odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody neboli naplnené. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy, ktoré mal k dispozícii, čo napokon viedlo k správnemu rozhodnutiu vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil požadované neodkladné opatrenie dostatočné odôvodnené, preto odvolacím súdom aj preskúmateľné. Námietky žalovaného a ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery ako prijal súd prvej inštancie a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, preto uznesenie odvolací súd ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP.
12. Odvolací súd zvážil všetky predložené dôkazy v súvislosti s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, dôvody odvolania a dospel k záveru, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala dôvodné podozrenie žalovaného z násilia voči jej osobe. Samotné začatie trestného stíhania na základe oznámenia osvedčujú také správanie sa žalovaného voči žalobkyni, že aj odvolací súd dospel k záveru, že je nevyhnutne potrebné upraviť vzťahy medzi sporovými stranami. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia totiž súd nemá priestor na vykonávanie dôkazov a na jeho nariadenie postačuje len osvedčenie neodkladnosti úpravy pomerov sporových strán. Že v spolužití účastníkov existujú nezhody sporné nebolo a uloženie povinnosti žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni má silu eliminovať prípadné ďalšie konflikty, ktoré môžu pri silnom emocionálnom vypätí vyústiť opäť i do násilia. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza, že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia, páchaného na ženách zo strany partnera.
13. Odvolací súd však v prvom rade zdôrazňuje, že v zmysle ustanovenia § 379 CSP je viazaný rozsahom odvolania.
14. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
13. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
14. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolací súd dáva do pozornosti, že zákonná koncentrácia konania sa uplatňuje aj v opravných konaniach, a lehota na podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania, ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania, určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda a argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktorému predchádzalo. Po uplynutí lehoty na podanie odvolania tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy.
15. Vo svojom odvolaní žalovaný uviedol len, že nesúhlasí s výrokom súdu prvej inštancie a jednoznačne navrhol zmeniť napadnuté uznesenie tak, že odvolací súd nariadi jemu samému nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov (namiesto uložených 5 metrov) s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom, trestnom a priestupkovom konaní a s výnimkou odovzdávania a preberania spoločnej maloletej dcéry N. B., I.. XX.X.XXXX s tým, že nebude priznaná nikomu z účastníkov náhradu trov konania. Po tom, čo sa žalobkyňa k jeho odvolaniu vyjadrila, vo svojom vyjadrení zo dňa 25.7.2022 však už žiada, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a nezaviazal ho znášať trovy konania. Zároveň oznámil, že jeho protinávrh na zákaz priblíženia sa jeho manželky ku nemu na vzdialenosť menšiu 50 metrov berie späť v celom rozsahu. Odvolací súd napriek tomu, že sa oboznámil podrobne s obsahom celého spisu, takýto protinávrh žalovaného voči žalobkyni v spise nenašiel. Môže sa len domnievať, že žalovaný si mylne interpretuje vlastnou rukou koncipovaný odvolací návrh vo včas podanom odvolaní, kde žiada zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že on sám sa nemá k žalobkyni približovať na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. V pôvodnom odvolaní žalovaný neuviedol relevantné dôvody, nekonkretizoval, v čom je rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne, veď napokon, sám požadoval, aby vzdialenosť, na ktorú sa nesmie k žalobkyni približovať bola väčšia (50 m).
16. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, preto súd nemohol po uplynutí odvolacej lehoty (ktorá uplynula dňom 6.6.2022) prihliadnuť na jeho nový odvolací návrh a rozšírený rozsah odvolania.
17. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
18. Podľa § 337 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
19. Súd prvej inštancie vo výroku odvolaním napadnutého uznesenia neuložil žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej a ani nepoučil strany v zmysle ustanovenia § 337 ods. 1 CSP. Toto ustanovenie totiž ukladá súdu poučovaciu povinnosť, ktorú nemožno obísť. Odvolací súd preto vzhľadom na charakter sporu a nariadeného neodkladného opatrenia potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie s tým, že poučil žalovaného o možnosti podať na súd návrh na jeho zrušenie podľa § 334 CSP, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol so svojím odvolaním úspešný, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto má úspešná žalobkyňa n právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).