Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Cpr/4/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobcu: H.. E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Košice, Ž. XX, proti žalovanému: 1/ X. X., P. XXX, Č., 2/ Opálové bane Dubník, a.s., Dubník 133, Červenica, IČO: 36 472 395, obaja právne zast. JUDr. Vladimír Kotus, advokát, AK Žižkova 6, Košice, o zaplatenie 2.857 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 20.12.2013, upresneným písomným podaním zo dňa 27.1.2014 a 11.10.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 1.152,35 EUR titulom priamej škody 478,65 EUR, ušlý zisk 3% za 6 rokov 86,20 EUR, ďalšia priama škoda 47,50 EUR, nemajetková ujma 540 EUR.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 16.12.2015 žalobca rozšíril a zmenil návrh a žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi 2.856,22 EUR, z toho nevyplatená mzda za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 - 796,68 EUR, od 1.1.2008 do 31.7.2008 - 464,73 EUR, od 1.2.2009 do 31.12.2009 - 730,29 EUR a od 1.1.2010 do 5.1.2010 - 10,90 EUR, spolu 2.002,60 EUR, úroky vo výške 3% zo sumy 2.002,60 EUR, ak by ich mal uložené na stavebnom sporení, spolu 453,62 EUR, nemajetkovú ujmu 400 EUR z dôvodu, že žalovaný pošliapal jeho osobnosť a ľudskú dôstojnosť ako aj celej jeho rodiny, 2 dcér a manželky, žalovaný v 1.rade ho úmyselným plánovaným spôsobom zneužil na svoje podnikanie, okradol ho, sľuboval mu vyplatiť odpracované mzdy neskôr a drzým špekulatívnym recidivistickým spôsobom už 8 rokov zadržiava jeho peniaze a zneužíva ich na svoje vlastné obohatenie. Žalobca bol zamestnancom žalovaného od 1.1.2007 do 5.1.2010, kedy okamžite ukončil pracovný pomer s tým, že od 1.1.2010 žalovaný v 1.rade prestal vyplácať mzdu žalobcovi, z listu Sociálnej poisťovne zo dňa 10.10.2013 sa dozvedel, že žalovaný v 2.rade od 1.1.2009 do 31.10.2009 za jeho prácu mal platiť a jemu celkovo vyplatená suma činila 543,80 EUR, pričom on za rok 2009 nedostal žiadnu mzdu.

Žalovaný v 1.rade žiadal návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, keďže žalovaný v 1.rade nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, súčasne vzniesol námietku premlčania.

Žalovaný v 2.rade vzniesol námietku premlčania, žaloba bola podaná 20.12.2013, posledný nárok uplatnený žalobcom titulom náhrady mzdy bol splatný v januári 2010. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody absentuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti, pre nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neboli preukázané ani základné predpoklady na uplatnenie takejto ujmy.

Súd vykonal dokazovanie pracovnou zmluvou zo dňa 13.11.2006, okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 5.1.2010, listom Sociálnej poisťovne zo dňa 2.12.2013, informáciami o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca - žalobcu, výpoveďou žalobcu, výpoveďou žalovaného v 1.rade a zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 13.11.2006 súd zistil, že žalovaný v 2.rade ako zamestnávateľ a žalobca ako zamestnanec uzavreli dňa 13.11.2006 pracovnú zmluvu, druh práce a/ technik bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, b/ projektant, ktorý vypracováva plány a dokumentáciu banskej činnosti, c/ technik požiarnej ochrany, d/ vedúci likvidácie havárie. Miestom výkonu práce Červenica, Zlatá Baňa a Zámutov. Zamestnanec nastúpi do práce 1.1.2007. Pracovný pomer je dohodnutý na dobu neurčitú. Za vykonanú prácu patrí zamestnancovi dohodnutá odmena vo výške 200,- Sk za odpracovanú hodinu. Mzda za vykonanú prácu je splatná vo výplatných termínoch stanovených v organizácii.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 5.1.2010 súd zistil, že žalobca listom zo dňa 5.1.2010 okamžite ukončil pracovný pomer so žalovaným v 2.rade ku dňu 5.1.2010 z dôvodu nevyplatenia podstatnej časti mzdy v roku 2007, 2008, 2009.

Z listu Sociálnej poisťovne zo dňa 2.12.2013 súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov listom zo dňa 2.12.2013 oznámila žalobcovi, že vymeriavacím základom zamestnanca na odvod poistného v sociálnom poistení je príjem zamestnanca vymedzený v § 138 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v sledovanom období 01-10/2009. Vzhľadom na skutočnosť, že za vymeriavací základ sa považuje zamestnávateľom zúčtovaný príjem, jeho faktické vyplatenie zamestnancovi nemá vplyv na výšku vymeriavacieho základu zamestnanca evidovanú v príslušných informačných systémoch Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená na riešenie sporov medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov. V zmysle príslušných ustanovení zák. č. 311/2001 Z.z. Zák. práce uvedené spory prejednávajú a rozhodujú príslušné súdy.

Z informácie o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca - žalobcu súd zistil, že Sociálna poisťovňa eviduje u žalobcu údaje o nemocenskom poistení, poistné v nezamestnanosti, dôchodkovom poistení za mesiac august 2008, vymeriavací základ 2.315 EUR, september 2008 - 2.321 EUR, október 2008 - 2.310 EUR, november 2008 - 2.328 EUR, december 2008 - 2.425 EUR, údaje o poistení v nezamestnanosti, o dôchodkovom poistení s tým, že poistné je odvedené, za rok 2009 na nemocenskom poistení, poistení v nezamestnanosti, dôchodkovom poistení, za január 2009 vymeriavací základ 74,94 EUR, odvedené, február 2009 vymeriavací základ 74 EUR, odvedené, marec 2009 vymeriavací základ 74,80 EUR, poistné odvedené, apríl 2009 vymeriavací základ 47,59 EUR, poistné odvedené, máj 2009 vymeriavací základ 45,55 EUR, poistné odvedené, jún 2009 vymeriavací základ 44,87 EUR, poistné odvedené, júl 2009 vymeriavací základ 46,87 EUR, v kolónke odvedené poistné údaj nes, august 2009 vymeriavací základ 42,79 EUR, poistné neodvedené, september 2009 vymeriavací základ 47,56 EUR, poistné neodvedené, október 2009 vymeriavací základ 44,83 EUR, poistné odvedené.

Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalobca bol zamestnancom žalovaného v 2.rade od 1.1.2007, mzda dojednaná vo výške 200,- Sk za hodinu, t.j. 66 EUR, mesačne spolu 2.000,- Sk. V júni 2013 sa zo Sociálnej poisťovne dozvedel, že žalovaný mu mal platiť peniaze, ktoré nedostal, zamestnaný bol do 5.1.2010, kedy ukončil pracovný pomer. Žiadal informáciu o zmenách stavu individuálneho účtu poistenca v Sociálnej poisťovni v roku 2013 a to z dôvodu, že je účastníkom konania vedeného na súde so Sociálnou poisťovňou, kde predmetom konania je vrátenie dobrovoľne plateného poistenia, ktoré si dobrovoľne platil, následne zistil, že zaplatil sumu vyše 1.000 EUR a toto platenie dobrovoľného poistenia mu nakoniec zníži celkový dôchodok. Poslednú mzdu od žalovaného v 2.rade dostal vo februári 2009 za január 2009 16.2.2009.

Z výpovede žalovaného v 1.rade súd zistil, že nebol v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom. Žalovaný v 2.rade mal uzatvorenú pracovnú zmluvu so žalobcom na krátky úväzok, ktorý bol dohodnutý z toho dôvodu, že žalovaný v 2.rade nemal oprávnenie na výkon niektorých činností. Žalobca poukazuje na zmenu stavu individuálneho účtu za obdobie od 1.7.2009 do 31.10.2009, kedy bol žalobca na plný úväzok zamestnaný u pani P. Z.. Žalovaný v 2.rade vykazoval žalobcu ako zamestnanca z dôvodu, že nevedel, či bude potrebovať jeho služby. Následne bol ukončený projekt. Žalobcovi neboli zaplatené

sumy uvedené na individuálnom účte z dôvodu, že žalovanému v 2.rade neboli zaplatené faktúry, ak by bol žalovaný v 2.rade disponoval finančnými prostriedkami, tieto by boli zaplatené. Žalobca podal voči žalovanému v 2.rade aj trestné oznámenia, ktoré boli zastavené z dôvodu, že žalovaný v 2.rade nemal finančné prostriedky.

Podľa ust. § 252b zák. č. 311/2001 v platnom znení ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. septembrom 2007, ak nie je ďalej ustanovené inak. Právne úkony urobené pred 1. septembrom 2007 a nároky, ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy platnej do 31. augusta 2007.

Podľa ust. § 42 ods. 1,2 zák. č. 311/2001 v znení účinnom ku dňu 13.11.2006 pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

Podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 311/2001 v znení účinnom ku dňu 13.11.2006 v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

Podľa ust. § 118 ods. 1 zák. č. 311/2001 v znení účinnom ku dňu 13.11.2006 zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa ust. § 129 ods. 1,3 zák. č. 311/2001 v znení účinnom ku dňu 13.11.2006 mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak.

Podľa ust. § 1 ods. 1,2 zák. č. 311/ Z.z. tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahuje sa na tieto právne vzťahy Občiansky zákonník.

Podľa ust. § 100 ods. 1,2 právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa ust. § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 11 fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa ust. § 13 ods. 1,2,3 fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Predmetom konania je zaplatenie mzdy, náhrada škody a náhrada nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného za obdobie od 1.1.2007, pracovný pomer dojednaný na dobu neurčitú, druh práce technik bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky, projektant, ktorý vypracováva plány a dokumentácie banskej činnosti, technik požiarnej ochrany, vedúci likvidácie havárie, miesto výkonu práce Červenica Zlatá Baňa Zámutov, odmena 200,- Sk za odpracovanú hodinu, pracovný pomer trval do 5.1.2010, kedy žalobca okamžite ukončil pracovný pomer so žalovaným z dôvodu nevyplatenia podstatnej časti mzdy za rok 2007 až 2009. Žalobca si uplatnil náhradu mzdy za obdobie od 1.1.2007 do 5.1.2010, spolu 2.002,60 EUR a úroky vo výške 3% zo sumy 2.002 EUR, ak by ich mal uložené na stavebnom sporení, spolu vo výške 453,62 EUR. Žalovaný v 1.rade namietal nedostatok pasívnej legitimácie s tým, že nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom, žalovaný v 2.rade, súčasne aj žalovaný v 1.rade vzniesli námietku premlčania.

Vzhľadom k tomu, že žalovaní v 1. a 2.rade vzniesli námietku premlčania, súd posúdil odôvodnenosť tejto námietky.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pracovný pomer žalovaného zanikol 5.1.2010. Najneskôr splatná mzda žalobcu bola splatná posledným dňom nasledujúceho mesiaca po vzniku nároku na náhradu mzdy. Najneskôr uplatnená mzda bola uplatnená za mesiac január 2010, preto k splatnosti nároku na náhradu mzdy bez ohľadu na výplatný termín žalovaného v 2.rade došlo dňa 28.2.2010. V uvedený deň začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota v súlade s ust. § 100 s poukazom na odkaz Zák. práce podľa ust. § 1 ods. 2 Zák. práce, keďže Zák. práce výslovne neupravuje premlčanie.

Keďže návrh na začatie konania bol podaný dňa 20.12.2013, rozšírený (na zaplatenie mzdy vo výške 2.002,60 EUR) bol uplatnený až 16.12.2015, pričom 3-ročná premlčacia doba najneskôr splatnej mzdy za január 2010 uplynula 28.2.2013, bol návrh na náhradu mzdy v celom rozsahu uplatnený po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty v súlade s ust. § 100 ods. 1,2 a § 101 OZ, preto súd prihliadol na námietku premlčania vznesenej žalovanými a návrh v časti náhrady mzdy ako premlčaný zamietol voči žalovanému v 2.rade.

Návrh voči žalovanému v 1.rade bol zamietnutý čo do náhrady mzdy z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie, keďže žalobca bol v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným v 2.rade a v konaní nebol preukázaný vznik pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade.

Keďže súd zamietol návrh na náhradu mzdy titulom premlčania, súčasne zamietol aj návrh na zaplatenie ušlého úroku z omeškania vo výške 3% z dlžnej sumy 2.002,60 EUR kapitalizovaného žalobcom vo výške 453,62 EUR.

Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy voči obom žalovaným vo výške 400 EUR. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil pošliapaním jeho osobnosti a ľudskej dôstojnosti ako aj celej jeho rodiny, dvoch dcér a manželky s tým, že žalovaný v 1.rade ho úmyselným plánovaným spôsobom zneužil na svoje podnikanie, okradol ho, sľuboval mu vyplatiť odpracovanú mzdu a neskôr drzým, špekulatívnym, recidivistickým spôsobom 8 rokov zadržiava peniaze a zneužíva ich na vlastné obohatenie.

Súd posúdil nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v súlade s cit. zák. ust. a dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný.

Predmetom ochrany je osobnosť fyzickej osoby v jej celistvosti. Čiastkové osobnostné práva sú preto chránené len v rámci celkovej osobnosti. Preto aj výpočet jednotlivých čiastkových osobnostných práv v § 11, ktoré vytvárajú jednotné, základné osobnostné práva, je len demonštratívny. Jednotlivé aspekty ochrany osobnosti v občianskom práve členíme na:. právo na česť a dôstojnosť, právo na meno, právo na prejavy osobnej povahy zachytené na hmotnom substráte, právo na telesnú integritu, právo na súkromie. Predmetom práva na česť a dôstojnosť je česť občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu k ostatným spoluobčanom Právo na meno je právo na významnú stránku osobnosti občana, ktorou je jeho individualizujúce označenie pozostávajúce z

priezviska a osobného mena. Popri osobnostných právach uvedených v tomto ustanovení Občiansky zákonník upravuje aj ochranu stránok a prejavov osobnosti v prípade, keď sú zachytené na hmotnom substráte, a to v osobitnom ustanovení § 12. Medzi základné hodnoty osobnosti, ktoré výslovne uvádza § 11, patrí aj právo na ochranu života a zdravia. Prostriedky občianskoprávnej ochrany (§ 13 a nasl.) prichádzajú do úvahy vtedy, keď hrozí alebo bola spôsobená ujma v osobnostnej, teda nemajetkovej sfére života a zdravia. Ochrana práva na súkromie zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry, vnútorného myšlienkového, či citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Svojím spôsobom ide o základné osobnostné právo, pretože zásahy do práva na meno, podobu, prejavy osobnej povahy či telesnú integritu sa zväčša bezprostredne dotýkajú aj vnútornej, intímnej sféry fyzickej osoby. Ochrana intímnej sféry je chránená všeobecne. To znamená, že o porušenie práva na ochranu osobného súkromia ide aj v tých prípadoch, keď ide o pravdivé tvrdenia zasahujúce do intímnej sféry fyzickej osoby.

Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je neoprávnený. Neoprávnený zásah musí byť spôsobilý privodiť ujmu na osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti.

Občianskoprávna ochrana osobnosti (na rozdiel od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany) je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl., je viazané na existenciu zavinenia subjektu zásahu. Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Z povahy veci vyplýva, že sa týka iba fyzických osôb. Na uplatnenie práva na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený zásah smeroval. Ak zásah súčasne zasiahol osobnostné práva viacerých fyzických osôb, každá z postihnutých osôb má právo domáhať sa ochrany, avšak len pokiaľ ide o jej osobnosť.

Žalobca okrem svojho tvrdenia, že žalovaní v 1. a 2.rade pošliapali jeho osobnosť a ľudskú dôstojnosť, jeho a celej rodiny, toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, že nevyplatením mzdy žalovaným v 2.rade došlo k zásahu do práv na ochranu jeho osobnosti. Podstatou uplatneného nároku je ujma v majetkovej sfére žalobcu nevyplatením mzdy a nie v nemajetkovej sfére žalobcu. Ak by okrem majetkovej ujmy - nezaplatením mzdy, mala vzniknúť žalobcovi aj nemajetková ujma, túto by musel odôvodniť a preukázať. Ak by takáto ujma bola preukázaná, musela by byť takej intenzity, že by bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby žalobcu a v tom prípade by vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.

Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by došlo k zásahu do jeho osobnostných práv konaním žalovaných v 1. a 2.rade, súd návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že s poukazom na väčší počet nárokov ako aj väčší počet účastníkov, rozhodne o trovách konania do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )