Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/270/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého V. H., J.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca S. Ž., J.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho I. H. J. W. Ľ. Č.. XX, toho času bývajúceho I. H. J. W. Y.. N. Č.. XX, za účasti matky M. H., J.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej I. H.F. J. Y. N. Č.. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou F. V., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, v konaní o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 9.3.2012 tak, že zveruje maloletého V. H., J.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho majetok a zaväzuje matku prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 60 € mesačne od 1.7.2015 do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, k rukám otca.

Dlžné výživné zo strany matky voči maloletému V. za obdobie od 1.7.2015 do 29.2.2016 vo výške 480 € zaväzuje matku zaplatiť k rukám otca dieťaťa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletého V. doručil tunajšiemu súdu dňa 20.7.2015 návrh, ktorým žiadal súd o zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že matka dieťaťa nerešpektovala rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 9.3.2012 sp. zn. , v polovici júna odišla a o syna neprejavuje odvtedy žiaden záujem, odišla do zahraničia a nepodáva o sebe žiadne informácie, dieťa nijako nekontaktuje.

Matka dieťaťa sa k návrhu písomne nevyjadrila, na adrese trvalého bydliska sa dlhodobo nezdržiava, súdu sa adresu jej bydliska nepodarilo zistiť, preto jej súd v súlade s ustanovením § 29 O.s.p. ustanovil opatrovníčku uznesením sp. zn. zo dňa 23.9.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2015.

Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 21.9.2015 sa k návrhu otca jednoznačne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 9.3.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.3.2012, súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloletého V. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu výživným vo výške po 60 € mesačne. Pri schválení tejto rodičovskej dohody súd vychádzal zo zistení, že maloletý navštevoval materskú škôlku, kde mu bol hradený mesačný poplatok od 30 do 40 €, mal potreby primerané veku dieťaťa, matka bola pracovníčkou spoločnosti U. J. H. a dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 227,35 €, nevlastnila žiaden majetok, okrem V. ďalšie vyživovacie povinnosti nemala, bývala s maloletým v 1-izbovom byte, kde hradila mesačné náklady v sume 40 €; otec dieťaťa býval v rodinnom dome patriacom jeho strýkovi, bol zamestnancom spoločnosti Č.D. N. N..V..Q.. G., u ktorého dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 654,58 €, mal príjem z výkonu prác pre N. I. G. H., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 40,33 €, okrem maloletého V. mal vyživovaciu povinnosť voči maloletému H. Ž.F., J.. X.X.XXXX, ktorý bol rozhodnutím súdu zverený do jeho starostlivosti, na náklady na bývanie prispieval sumou 140 € mesačne, vlastnil auto značky Škoda Felícia, rok výroby 1997, iný majetok nevlastnil.

Matka dieťaťa od začiatku sporného obdobia do 30.11.2015 bola zamestnankyňou spoločnosti U. J., kde bola zamestnanou i v čase predchádzajúcej úpravy výživného, u ktorého zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 376,50 €, ako vyplýva zo správy tohto zamestnávateľa, avšak v období od 2.1.2015 do 30.11.2015 bola práceneschopnou a pracovný pomer ukončila matka dohodou.

Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, súd zistil, že matke počas práceneschopnosti v mesiacoch január 2015 až november 2015 boli vyplácané nemocenské dávky v priemernej mesačnej čistej výške 226,40 €.

Iné okolnosti o matke sa súdu nepodarilo zistiť, keďže, ako je uvedené vyššie, ani využitím všetkých súdu dostupných prostriedkov miesto jej pobytu zistené nebolo.

Otec maloletého, rovnako ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, bol od začiatku sporného obdobia zamestnancom spoločnosti Č.D. N., N..V..Q.. G., ktorý pracovný pomer otec ukončil dohodou ku dňu 21.8.2015, u tohto zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 748 €.

Od 1.12.2015 sa otec zaevidoval v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce, kde je evidovaný doposiaľ.

Ako uviedol otec vo svojej výpovedi, od skončenia pracovného pomeru jeho príjmom je podpora v nezamestnanosti, ktorá mu je vyplácaná vo výške po 470 € mesačne.

Otec s maloletým V. býva v 2-izbovom byte v podnájme, v súvislosti s ktorým hradí mesačné náklady 120 €, naďalej vlastní auto značky Škoda Fabia, rok výroby 2004, iný majetok nevlastní, naďalej má vyživovaciu povinnosť aj voči synovi H., ktorý ale po dohode s matkou dieťaťa - prvou manželkou otca, žije so svojou matkou v Anglicku.

Maloletý V. je žiakom 2. ročníka základnej školy, v rámci školy navštevuje krúžok Š., kde je mu hradený poplatok 2 € mesačne, od januára 2016 sa venuje atletike, v súvislosti s čím je hradený mesačný poplatok 10 €, v škole otec maloletému na začiatku školského roka uhradil poplatok ZRPŠ 20 € a za obedy v školskej jedálni mu uhrádza 1,1 € na deň, ináč má maloletý potreby primerané k veku dieťaťa.

Z výpovede otca i šetrením kolízneho opatrovníka bolo zistené, že matka maloletého odišla v júni 2015 do zahraničia, jej presná adresa nie je známa, o syna sa odvtedy nezaujíma, na jeho výživu neprispieva žiadnou formou.

V čase konania vo veci dňa 23.2.2016 bolo súdu doručené splnomocnenie, ktorým matka splnomocňovala na svoje zastupovanie v tomto konaní otca maloletého. Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že o takomto splnomocnení matkou informovaný nebol, keďže s ňou dlhodobo nie je v žiadnom kontakte, o tomto splnomocnení do oboznámenia na pojednávaní nemal žiadne vedomosti a s týmto nesúhlasil.

Kolízny opatrovník zisťoval stanovisko maloletého, ktorý sa vyjadril, že chce zostať v starostlivosti otca.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. (4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. (5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zmenil predchádzajúce rozhodnutie súdu, ktorým bol upravený výkon rodičovských práv a povinností voči maloletému V. a maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca, keďže bolo jednoznačne preukázané, že matka napriek tomu, že maloletého mala právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu zvereného do osobnej starostlivosti, tohto opustila, od júna 2015 nezabezpečuje skutočnú starostlivosť o dieťa, túto v celom rozsahu zabezpečuje otec maloletého a to po všetkých stránkach riadne, súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že zmena umiestnenia maloletého V. do osobnej starostlivosti otca je jednoznačne v jeho záujme.

Súd zároveň určil výšku výživného zo strany matky voči dieťaťu a túto zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 60 € mesačne, pričom pri stanovení tejto výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i aj so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní podieľať sa obaja rodičia, zohľadnil rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa, ktoré sú vyplácané v prospech maloletého dieťaťa, zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany otca voči dieťaťu formou osobnej starostlivosti oň a zároveň vychádzal zo známych osobných, majetkových a zárobkových pomerov rodičov, na strane oboch prihliadol k tomu, že títo ukončili ich posledné riadne pracovné pomery bez vážnych dôvodov,

čím sa pripravili o majetkový prospech spočívajúci v pravidelnom mesačnom príjme a teda súd musel u oboch vychádzať z princípu potencionality príjmov, ktorý má prednosť pred princípom fakticity príjmov a teda na stranách oboch rodičov súd vychádzal z príjmov, ktoré dosahovali v čase ich predchádzajúcich nimi svojvoľne skončených pracovných pomerov, zároveň súd zohľadnil skutočnosť, že otec má naďalej vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi H. a ustálil, že takto určené výživné je primerané a matka ním mohla a môže prispievať na úhradu potrieb maloletého bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane matky za obdobie od 1.7.2015 do 29.2.2016 k vzniku dlžného výživného vo výške 480 € (t.j. súdom určené výživné 60 € mesačne za osem mesiacov sporného obdobia), ktoré dlžné výživné zaviazal matku zaplatiť k rukám otca do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).

Otec a kolízny opatrovník toto odvolanie podať nemôžu, pretože práva podať ho sa účinne vzdali.