Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Ek/972/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 53 255 739 proti povinnému: Q. Š., V.: X.X.XXXX, I. XXX, XXX XX I.Ž. P., zast.: LEGAL IURIS - advokátska kancelária s.r.o., Tehelná 11, 048 01 Rožňava, IČO: 47 242 795, o vymoženie 4 670,00 EUR s príslušenstvom, exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Denisa Regináčová Mihálová, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice pod č. k. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Povinný voči oprávnenému n e m á nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. III. Oprávnení voči povinnému n e m á nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručený súdu dňa 1.4.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4670,00 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa 4.1.2022, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.1.2022 (ďalej len ako „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 11.4.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Denisa Regináčová Mihálová, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 34, 040 01 Košice, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX. 3. Súdny exekútor dňa 6.6.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že povinnému bolo dňa 25.4.2022 doručené upovedomenie o začatí exekúcie, pričom povinný prostredníctvom právneho zástupcu doručil poverenému súdnemu exekútorovi podanie označené ako „VEC: Návrh na zastavenie exekúcie spis. zn. XXXEX XXX/XX.“. 4. Povinný vo svojom podaní, ktoré súd posúdil podľa obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie uviedol, že exekučný titul trpí materiálnymi aj procesnými vadami a nie je preto právoplatný ani vykonateľný. Povinný vo svojom podaní ďalej namietal, že došlo k materiálnym a procesným vadám exekučného titulu, a to, cit.: „PR bol vydaný v konaní, v ktorom sa neprihliadalo na spotrebiteľský charakter zmluvy uzatvorenej medzi povinnými a pôvodným veriteľom X. A. T. D..T.. - (ďalej len ako „zmluva o spotrebiteľskom úvere“).“ Poukázal, že vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol na základe spotrebiteľskej zmluvy, pričom vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na oprávneného došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá mala byť v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa. Tvrdil, že súd v základnom konaní neaplikoval zákony o ochrane spotrebiteľa pričom ďalej uviedol, že súd neprihliadol, že spolu s pôvodnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená aj Zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve, čo predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Mal za to, že zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, napr. na prijatie zmenky, absenciu

obligatórnych náležitostí zmluvy, čo má za následok, že zmluva je bez úrokov a poplatkov. Povinný tvrdil, že súd v základnom konaní nemal dostatočne zistené informácie o výške pohľadávky a vychádzal len z výšky pohľadávky, ktorú uplatnil navrhovateľ. Ďalej uviedol, cit.: „Zároveň povinný namieta aj procesnú vykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu, že sa stal právoplatným a vykonateľným v ten istý deň 11.10.2014, čo však z dôvodu 15 dňovej lehoty na podanie odporu pre odporcov, ktorým každému zvlášť plynie lehota a to až po doručení do vlastných rúk.“ Povinný namietol správnosť doručovania do vlastných rúk a opakovane, že súd v základnom konaní vydal platobný rozkaz v rozpore s ustanoveniami , neskúmal spotrebiteľský charakter zmluvy ani existenciu neprijateľných zmluvných podmienok. V ďalšom poukázal na ustanovenia Exekučného poriadku, v znení platnom „od 23.12.2015.“ Povinný mal za to, že je daný aj rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, ktorý plynie zo skutočnosti, že, cit.: „súd priznal a umožnil exekučne vymáhať plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, na ktoré však konajúci súd neprihliadol ex offo a zaviazal povinných (spotrebiteľov) k plneniu bez toho, aby zo zákona prihliadol na spotrebiteľských charakter pôvodnej spotrebiteľskej zmluvy, z ktorej vznikla pohľadávka navrhovateľa a odoprel tak spotrebiteľskú ochranu povinným.“ Argumentoval spoločným stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR 8/2015. Zároveň opätovne uviedol, že v predmetnej exekučnej veci neboli splnené procesné predpoklady, ktoré sa vyžadujú na to, aby exekučný titul bol podkladom na exekúciu. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd exekúciu zastavil a priznal povinnému právo na náhradu trov exekúcie. 5. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, cit.: „Máme za to, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje platobný rozkaz, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Exekučným titulom je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz. Akékoľvek prostriedky obrany mohla povinná uplatniť v súdnom konaní. V exekučnom konaní ich zásadne nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Napriek prednému však považujeme za dôležité vyjadriť sa k jednotlivým námietkam povinného. K údajnému rozporu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretou medzi právnym predchodcom oprávneného spoločnosťou X. A. T., D..T.., B. XXXX/XXX, XXX XX Y.D., S.: XX XXX XXX a povinným dňa 01.04.2019 uvádzame nasledovné: Tvrdenie, že spolu so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným uzatvorená aj „zmluva o zmenkovom vypĺňacom práve“, je v rozpore s realitou a absolútne nepravdivé. Oprávnený teda nevidí dôvod sa k predmetnému ďalej vyjadrovať. Námietku povinného voči dôvodnosti nároku na zmluvné úroky a poplatky považujeme za absolútne irelevantnú, keďže oprávnený si v predmetnom konaní uplatňuje iba istinu predstavujúcu rozdiel medzi čerpanými prostriedkami povinným na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a úhradami povinného a úroky z omeškania a to len počnúc dňom 15.07.2021, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Čo sa týka námietky povinného, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú podstatné náležitosti uvedené v ust. a a nasl. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „) dávame do pozornosti, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 01.04.2019, oprávnený teda nevidí žiaden relevantný dôvod, prečo by sa na predmetnú zmluvu mala vzťahovať právna úprava, ktorá stratila účinnosť dňa 10.06.2010. Napriek tomu uvádzame, že citované o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o spotrebiteľských úverov“), ktorým bol zrušený. Podľa ust. ods. písm. b) prvá veta zákona o spotrebiteľských úverov „Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu“. Máme za to, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere predmetnú zákonnú podmienku spĺňa a zároveň zastávame názor, že spĺňa všetky podmienky vyžadované zákonom, čoho dôkazom je i právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bolo oprávnenému priznaný nárok vyplývajúci z predmetnej zmluvy. Povinný zároveň neuviedol žiadne iné

námietky okrem tej uvedenej vyššie, len všeobecne bez akýchkoľvek skutkových či právnych tvrdení konštatuje údajný rozpor s právnymi predpismi.“ Oprávnený zároveň uviedol, že ak povinný nesúhlasil s výškou pohľadávky vyčíslenou oprávneným, mal podať voči platobnému rozkazu odpor; povinný však ani len vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutkové tvrdenia a nepredložil žiadne dôkazy spochybňujúce výšku pohľadávky vymáhanú v exekučnom konaní. Ďalej poukázal, cit.: „K námietke povinného k nevykonateľnosti platobného rozkazu, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní, si dovoľujeme uviesť, že táto nie je založená na pravdivých skutkových tvrdeniach. Platobný rozkaz Okresného súdu v Banská Bystrica sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa 01.01.2022 bol vydaný v upomínacom konaní vedenému proti jedinému žalovanému (a teda povinnému).“ Rovnako uviedol, cit.: „Platobný rozkaz bol doručený povinnému dňa 13.01.2022, teda povinnému začala plynúť 15-dňová lehota na podanie odporu odo dňa 14.01.2022. Keďže povinný, ako jediný žalovaný v konaní nevyužil riadny opravný prostriedok voči platobnému rozkazu, napriek tomu, že bol o možnosti jeho uplatnenia súdom riadne poučený, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 28.01.2022 (nie 10.11.2014, ako uvádza povinný). Platobný rozkaz zároveň nadobudol vykonateľnosť taktiež dňa 28.01.2022 (nie 10.11.2014, ako uvádza povinný), keďže lehota na plnenie plynie odo dňa jeho doručenia a jej dĺžka je zhodná s dĺžkou lehoty na podanie odporu. A teda nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti platobného rozkazu zaväzujúceho jediného žalovaného v rovnaký deň nemôže byť v rozpore so zákonom. Oprávnený zároveň nerozumie, akej ďalšej osobe si povinný želá doručovať platobný rozkaz, keďže tento sa doručuje jedine žalobcovi a žalovanému, ktorí sú, mimochodom, označení priamo v predmetom rozhodnutí.“ Oprávnený mal preto za to, že povinný nepreukázal slnenie ani jednej z podmienok na zastavenie exekúcie súdom, a preto so zastavením exekúcie nesúhlasil. 6. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, pričom sa súčasne vyjadril k otázke doručovania upovedomenia o začatí exekúcie a návrhu na zastavenie exekúcie. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa nevyjadril. 7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov („ďalej len Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 8. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 9. Podľa Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť. 10. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 11. Podľa Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Súd uvádza, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 25.4.2022. V zmysle vyjadrenia súdneho exekútora návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný podľa ust. Exekučného poriadku v 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súd vzhľadom na vyjadrenie súdneho exekútora konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.

13. Súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 14. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie. 15. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. 16. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil. Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa 4.1.2022 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.1.2022. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo preto vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1,2 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 17. Súd vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že tento považoval za nedôvodný, pričom poukazuje na nasledovné:

18. V prvom rade pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal - obchodné praktiky pri postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na oprávneného; že exekučný titul bol vydaní v konaní, v ktorom sa neprihliadlo na spotrebiteľský charakter zmluvy; že v základnom konaní súd neaplikoval zákony o ochrane spotrebiteľa; že súd neprihliadol na skutočnosť, že spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorené i zmluva o zmenkovom vyplňovacom práve; že súd v základnom konaní neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, súd uvádza, že uvedené skutočnosti mohol a mal povinným namietať už v základom konaní, t. j. v konaní ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Súd zdôrazňuje, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Povinnému bol riadne doručený exekučný titul, pričom mal k dispozícii zákonnú lehotu 15 dní na podanie odporu proti platobnému rozkazu (exekučnému titulu), ktorú možnosť (na podanie odporu) na základe svojho vlastného rozhodnutia nevyužil. Nad rámec uvedeného exekučný súd pristúpil v súlade so záväzným názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesením č. k. PLz. ÚS X/XXXX-X zo dňa XX. XX. XXXX k preskúmania konania, ktoré viedlo k vydaniu platobného rozkazu v upomínacom konaní. Z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. XUp/XXXX/XXXX súd zistil, že žalobca (oprávnený) sa domáhal od žalovaného (povinného) zaplatenia sumy 4 670,00 Eur s príslušenstvom. Súd z obsahu predmetného spisu mal za preukázané, že oprávnený predmetnú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd zároveň preskúmaním predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávok dospel k záveru, že táto neodporuje zákonu a nepredstavuje ani povinným tvrdenú nekalú obchodnú praktiku, pričom jej uzavretím medzi zmluvným stranami nedošlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa (povinného). Súd uvádza, že uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávok medzi pôvodným veriteľom a povinným je prirodzeným a zákonným spôsobom ako môže veriteľ postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka na inú osobu, pričom v tomto konkrétnom prípade uvedené nejakým spôsobom neovplyvnilo a ani nemohol ovplyvniť správanie sa povinného ako spotrebiteľa. V ďalšom súd uvádza, že v základnom konaní sa oprávnený ako žalobca domáhal od povinného ako žalovaného zaplatenia sumy 4 670,00 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy č. XXXXXXXXX3 zo dňa 1.4.2019 (ďalej aj ako „zmluva“). Na základe uzatvorenej zmluvy sa právny predchodca oprávneného zaviazal poskytnúť povinnému revolvingový úver. Povinný na základe zmluvy čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 5050 EUR, pričom v zmysle tvrdenia oprávneného (žalobcu), povinný (žalovaný) pred postúpením pohľadávky uhradil peňažné prostriedky v celkovej výške 380 EUR. Zo žalobného návrhu zároveň súd zistil, že žalobca sa v základnom koní domáhal od povinného zaplatenia rozdielu medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania, t.j. bez akýchkoľvek zmluvných úrokov a poplatkov. Pokiaľ ide o zmluvu exekučný súd má za to, že táto obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle právnych predpisov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Rovnako exekučný súd z obsahu predmetnej zmluvy nezistil, že by táto obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by mali vplyv na vymáhaný nárok vzniknutý v súvislosti s touto spotrebiteľskou zmluvou. Exekučný súd zároveň dodáva, že oprávnený v postavení žalobcu sa v základnom konaní domáhal len vymoženia sumy, ktorý poskytol povinnému ako žalovanému, a to bez akýchkoľvek zmluvných úrokov a poplatkov. Keďže exekučný súd nevzhliadol taký nárok uplatnený v základnom konaní, ktorý by mal pôvod v neprijateľnej zmluvnej podmienke, pričom súd zároveň nevzhliadol ani rozpor uplatneného nároku v základnom konaní s dobrými mravmi, argumentáciu povinného v ním podanom návrhu na zastavenie exekúcie preto považoval v uvedenom smere za nedôvodnú. V ďalšom pokiaľ ide o tvrdenia povinného o existencii Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorá sa má viazať na zmluvu súd konštatuje, že uvedené tvrdenia považuje za nepreukázané, pričom z obsahu pripojeného spisu č. k. XUp/XXXX/XXXX nevyplýva, že by oprávnený ako žalobca v základnom konaní tvrdil, že ním požadovaný nárok je nárokom zo zmenky. Súd zároveň povinnému zastúpenému kvalifikovaným právnym zástupcom dáva do pozornosti, že na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, pričom povinný napriek svojmu tvrdeniu ohľadom existencie Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve, ktorá sa má viazať na zmluvu, túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Súd preto i argumentáciu povinného v uvedenom smere považoval za nedôvodnú. 19. Za zmätočné exekučný súd považoval tvrdenie povinného, v ktorom namietal vykonateľnosť exekučného titulu, z dôvodu, cit.: „Zároveň povinný namieta aj procesnú vykonateľnosť exekučného titulu z dôvodu že sa stal právoplatným a vykonateľným v ten istý deň 11.10.2014, čo však z dôvodu 15 dňovej lehoty na podanie odporu pre odporcov, ktorým každému zvlášť plynie lehota a to až po doručení do vlastných rúk.“ Súd konštatuje, že z pripojeného spisu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. XUp/XXXX/XXXX vyplýva, že oprávnení v postavení žalobcu podal svoj žalobný návrh výlučne proti povinnému ako žalovanému, t. j. žalobca sa v základnom konaní nedomáhal zaplatenia žalovaného

nároku od žiadnej, inej, tretej osoby. Súd rovnako z preskúmanej zmluvy zistil, že táto bola uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a výlučné žalovaným (povinným) ako dlžníkom, teda bez účasti akéhokoľvek ďalšej osoby ako prípadného spoludlžníka. V neposlednom rade i z predloženého exekučného titulu vyplýva, že v tomto bol ako žalovaný označený práve povinný. Na tomto mieste súd zároveň uvádza, že zmätočným je i vyjadrenie povinného prostredníctvom kvalifikovaného právneho zástupcu ohľadom dňa právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu „11.10.2014.“ Súd poukazuje, že exekučný titul- Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa 4.1.2022 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.1.2022, a nie dňa „11.10.2014,“ pričom uvedené vyplýva z vyhotovenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti. 20. V ďalšom pokiaľ ide o argumentáciu povinného ohľadom vady doručovania exekučného titulu (Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa 4.1.2022) súd sa s touto nestotožnil. V tejto súvislosti súd konštatuje, že z elektronického súdneho spisu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zistil, že súd po preskúmaní návrhu vydal platobný rozkaz dňa 4.1.2022, ktorý bol súdom následne doručovaný povinnému ako žalovanému. Z obsahu súdneho spisu a v ňom založenej elektronickej doručenky je súčasne zrejmé, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. XUp/XXXX/XXXX zo dňa 4.1.2022 bol povinnému ako žalovanému riadne doručený, a to dňa 7.1.2022. Súd sa preto s tvrdením povinného ohľadom nedostatku riadneho doručenia exekučného titulu nestotožnil, nakoľko povinným uvádzané tvrdenia sú v priamom rozpore s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. XUp/XXXX/XXXX, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v uvedenom smere považoval za nedôvodný. 21. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, príloh, návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako i vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného preto súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol (I. výrok). 22. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie. 25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. 27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 28. Súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov konania nakoľko tento nebol procesne úspešný v súvislosti s rozhodovaním o podanom návrhu na zastavenie exekúcie (II. výrok). 29. Nakoľko si oprávnený náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (III. výrok).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.