Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Saz/3/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom A. A. A. v právnej veci žalobcu: B. A. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Alžírska demokratická ľudová republika, trvale bytom B. D. E. F., bez cestovného dokladu, toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov G., H. XX,XXX XX G., právne zastúpený: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, so sídlom Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Oddelenie hraničnej kontroly Policajného zboru Košice – letisko, so sídlom 041 75 Košice- letisko, o správnej žalobe vo veciach zaistenia proti rozhodnutiu žalovaného č.: PPZ-HCP- PO9-21-012/2024-AZ zo dňa 31.05.2024, takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím č.: PPZ-HCP-PO9-21-012/2024-AZ zo dňa 31.05.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „“) zaistil žalobcu za účelom zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku. Dĺžku doby zaistenia stanovil na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 30.09.2024.

2. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplynulo, že žalobca bol dňa 31.05.2024 transferovaný na územie Slovenskej republiky (ďalej aj „Slovensko“) z územia Švajčiarskej konfederácie (ďalej aj „Švajčiarsko“) v zmysle nariadenia č. 604/2013 (ďalej aj „dublinské nariadenie“). Žalobca sa považuje za žiadateľa o medzinárodnú ochranu.

3. Žalobca bol pôvodne dňa 30.08.2020 zadržaný na území Slovenska v obci Krupina z dôvodu neoprávneného pobytu, bez cestovného dokladu, bez platného víza alebo platného povolenia na pobyt, alebo dočasného povolenia k pobytu. V rámci následného vykonávania úkonov počas konania o administratívnom vyhostení žalobca prejavil vôľu požiadať o azyl na území Slovenska, z ktorého dôvodu bolo konanie o administratívnom vyhostení žalobcu prerušené. Po jeho prevedení na Oddelenie azylu PZ Humenné žalobca vyhlásil, že žiada o udelenie azylu na území Slovenska z dôvodu obavy o svoj život, pretože otec jeho priateľky ho chce zabiť. Následne bol žalobca zaistený podľa a ods. 1 písm. e) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa dublinského nariadenia, keďže z informačného systému EURODAC bolo zistené, že

žalobca dňa 06.03.2020 požiadal o udelenie azylu na území Rumunska. Žalobca bol zaistený dňa 31.08.2020, dňa 07.09.2020 s ním bol vykonaný pohovor za účelom zistenia totožnosti a dňa 02.10.2020 bol vydaný príkaz na prepustenie žalobcu, pričom toho istého dňa bol vykonaný policajný sprievod žalobcu do ZT Humenné. Dňa 07.10.2020 bol žalobca presunutý do PT Rohovce, kde dňa 09.10.2020 požiadal o krátkodobú priepustku a následne dňa 12.10.2020 bol zaznamenaný jeho svojvoľný odchod z pobytového tábora. Konanie o udelenie azylu bolo zastavené dňa 11.11.2020 podľa ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej aj „“).

4. Dňa 25.08.2023 bol žalobca transferovaný na územie Slovenska z územia Holandska podľa dublinského nariadenia. Vstupom žalobcu na územie Slovenska sa automaticky považoval za žiadateľa o udelenie azylu podľa a ďalšie konanie o udelenie azylu bolo vytvorené v IS MIGRA dňa 25.08.2023 pod číslom MU-PO-285/2023-Ž. Nasledujúceho dňa, t. j. 26.08.2023 bol zaznamenaný príchod žalobcu do ZT Humenné a dňa 12.09.2023 bol žalobca presunutý do pobytového tábora Rohovce, do ktorého sa dostavil dňa 13.09.2023. Nasledujúci deň žalobca požiadal o krátkodobú priepustku a následne ušiel z územia Slovenska do zahraničia. Konanie o žiadosti o udelenie azylu na území Slovenska bolo zastavené dňa 26.09.2023 podľa .

5. V aktuálnom konaní bolo lustráciou v informačnom systéme IS CLK zistené, že na osobu žalobcu sú vytvorené dva platné pátracie záznamy v schengenskom informačnom systéme – Osoba (SIS2). V prvom prípade sa jedná o pátrací záznam vytvorený Nemeckom zo dňa 18.04.2024, kde dôvodom pátrania je „pátranie po pobyte osoby pre orgány činné v trestnom konaní a súdy (čl. 34)“. Okrem iného je v zázname zaevidovaná informácia súvisiaca s trestným činom proti majetku. V druhom prípade sa jedná o pátrací záznam vytvorený Švajčiarskom dňa 24.05.2024, kde dôvodom pátrania je „odopretie vstupu alebo pobytu v schengenskom priestore občanom tretích krajín čl. 24)“. Okrem iného je v zázname uvedené, že dôvodom odopretia vstupu alebo vyhostenia je obchádzanie práva únie alebo vnútroštátneho práva o vstupe a pobyte. V uvedenom zázname je zaevidovaná informácia súvisiaca s trestnými činmi proti verejnému poriadku a bezpečnosti.

6. Dňa 31.05.2024 bol žalobca vypočutý, pričom uviedol, že jeho útek zo Slovenska bola chyba a nevedomosť jeho procesného postavenia, resp. disponoval informáciou, že mu azyl nebude udelený. Tiež uviedol, že o azyl na Slovensku sa nezaujímal a ďalej sa vyjadroval k jeho trestným činnostiam uvedeným v pátracích systémoch.

7. Žalovaný konštatoval, že zaistenie žalobcu je zákonné a zároveň spĺňa požiadavku efektívnosti a účelnosti. Poukázal na už vyššie zmienené skutočnosti, z ktorých jednoznačne vyplýva, že u žalobcu je naplnená podmienka rizika úteku, s čím tiež súvisí tá skutočnosť, že Migračný úrad bez prítomnosti žalobcu nedokáže zistiť a vyhodnotiť tie skutočnosti, na ktorých bola založená jeho žiadosť o udelenie azylu. Zároveň sa žalovaný zaoberal zdravotným stavom žalobcu, konštatoval, že jeho zdravotná starostlivosť je zabezpečená a nezistil žiadne okolnosti na jeho strane, ktoré by bránili jeho umiestneniu v útvare policajného zaistenia. Poukázal na vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý uviedol, že sa cíti celkovo zdravý ak užíva lieky na svoju diagnózu. Žalovaný tiež konštatoval, že u žalobcu neprichádza do úvahy uplatnenie alternatív k zaisteniu, keďže žalobca nedisponuje dostatočnou sumou finančných prostriedkov a nevie si zabezpečiť primerané ubytovanie. Zároveň uviedol, že žalobca v minulosti opakovane porušil povinnosti vyplývajúce mu ako žiadateľovi o azyl a ušiel z územia Slovenska, čím zmaril ďalší postup Migračného úradu v konaniach o žiadosti o udelenie azylu.

8. Na účely stanovenia dĺžky doby zaistenia žalovaný kontaktoval Migračný úrad, dopytujúc sa informácie o predpokladanej dobe, po ktorú budú zisťované skutočnosti, na ktorých je založená žiadosť žalobcu o udelenie azylu, pričom Migračný úrad dňa 31.05.2024 poskytol odpoveď, v zmysle ktorej bude v prípade žalobcu postupované štandardne, tak ako pri iných žiadateľoch o azyl a odkázal žalovaného na lehotu podľa . Vzhľadom ku skutočnosti, že v rámci prvej azylovej procedúry sa žalobca zdržiaval na území Slovenska iba necelé 2 mesiace a v druhom prípade necelý mesiac, čo pracovníkovi Migračného úradu nepostačovalo na zistenie skutočností, na ktorých je založená žiadosť o udelenie azylu, žalovaný dospel k záveru že stanovenie kratšej doby zaistenia ako na 4 mesiace by bolo neúčelné a neefektívne.

II.

Správna žaloba, stanoviská

A.

9. Žalobca podal na Správny súd v Košiciach správnu žalobu vo veciach zaistenia podľa ust. v účinnom znení (ďalej aj „“), namietajúc, že žalobca trpí epilepsiou, z ktorého dôvodu je zraniteľnou osobou v zmysle a , pričom v útvare policajného zaistenia pre cudzincov dňa 02.06.2024 prekonal epileptický záchvat, v dôsledku ktorého bola do zariadenia privolaná rýchla lekárska pomoc, ktorá ho transportovala na urgentný príjem v zdravotníckom zariadení. Z predložených správ okrem iného vyplýva nutnosť pravidelnej dlhodobej liečby žalobcu, pričom prognostika je nepriaznivá a lekár útvaru policajného zaistenia pre cudzincov vo svojej lekárskej správe konštatoval, že stav je zapríčinený aj nepriaznivým prostredím s predpokladom zhoršenia stavu a preto odporučil preloženie žalobcu na iné pracovisko.

10. V tejto súvislosti žalobca namietal, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom zdravotného stavu žalobcu, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu skutkovému a právnemu záveru, že zaistením žalobcu nedôjde k zhoršeniu jeho zdravotného stavu a k zásahu do iných jeho práv. V rozhodnutí zároveň absentuje správna úvaha vo vzťahu k posúdeniu prípustnosti zásahu do osobnej slobody žalobcu ako zraniteľnej osoby.

11. Ďalej žalobca uviedol, že má možnosť byť ubytovaný v azylovom zariadení, pričom pokiaľ existujú v systéme také alternatívy, akými sú napríklad špecializované ubytovne pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé.

12. Keďže azylové konanie môže trvať aj niekoľko mesiacov, vzhľadom na zdravotný stav žalobcu nie je dôvodné ponechať ho za zaistení na tak dlhú dobu, pričom žalovaný dĺžku doby zaistenia neodôvodnil v súlade s . Zistenie dôvodu žiadosti o azyl je možné ustáliť už v momente vstupného pohovoru so žiadateľom o azyl.

13. Záverom žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil bezodkladné prepustenie žalobcu zo zaistenia.

B.

14. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný stručne zopakoval podstatné dôvody, pre ktoré pristúpil k zaisteniu žalobcu, skonštatoval, že uvedený postup bol správny a navrhol správnu žalobu zamietnuť. Najmä uviedol, že pripúšťa zaistenie aj zraniteľných osôb. Napriek skutočnosti, že žalobca pravdepodobne trpí epilepsiou, ktorá je pri správne nastavenej liečbe úspešne zvládaná, sa nevyhnutne nemusí považovať za osobu so zdravotným postihnutím. Zároveň z lekárskych správ vyplýva, že žalobca lieky na toto ochorenie neužíva, prípadne ich užíva len ojedinele, a tiež nie je možné presne stanoviť, či žalobca trpí týmto ochorením dlhodobo alebo ide len o aktuálny stav. Žalovaný s poukazom na doterajšie skúsenosti so žalobcom vyjadril presvedčenie, že bez zaistenia žalobcu by tento opätovne ušiel z územia Slovenska. Žalovaný tiež uviedol, že skutkový stav zistil náležite a postupoval primerane k výpovedi žalobcu, ktorý uviedol, že sa cíti zdravo pokiaľ užíva lieky na jeho chorobu. Ďalej uviedol, že premiestnenie žalobcu do iného zariadenia by jeho situáciu nijako nevyriešilo. Žalovaný tiež nie je oprávnený rozhodovať o opatreniach podľa a ods. 1 .

15. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 24.6.2024, na ktoré sa právny zástupca nedostavil (svoju neprítomnosť ospravedlnil v správnej žalobe). Prítomný zástupca žalovaného poukázal na obsah svojho vyjadrenia k správnej žalobe, poukázal na skutočnosť, že už v predchádzajúcich prípadoch nezaistenie žalobcu viedlo k zmareniu azylového konania a navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

16. Podľa , zraniteľnou osobou je najmä maloletá osoba, osoba so zdravotným postihnutím, obeť obchodovania s ľuďmi, osoba staršia ako 65 rokov, tehotná žena, slobodný rodič s maloletým dieťaťom a osoba, ktorá bola vystavená mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia; v odôvodnených prípadoch možno za staršiu osobu považovať aj osobu mladšiu ako 65 rokov.

17. Podľa , ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na maloletú osobu, ktorá nemá zákonného zástupcu. Iné zraniteľné osoby možno zaistiť len v nevyhnutnom prípade a na čo najkratší čas.

18. Podľa , policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky na účel zistenia tých skutočností, na ktorých je založená jeho žiadosť o udelenie azylu, ktoré by bez zaistenia nebolo možné získať, najmä ak existuje riziko jeho úteku.

19. Podľa , na konanie o zaistení žiadateľa o udelenie azylu sa primerane vzťahujú ustanovenia , , , a .

20. Podľa , o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa alebo písm. b).

21. Podľa policajný útvar je povinný skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.

22. Podľa čl. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom: a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom; b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom; c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní; d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán; e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov; f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

23. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 221 ods. 1 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal v nej obsiahnutú argumentáciu, napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho spisu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

24. Správnou žalobou sa žalobca domáha ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného o zaistení žalobcu podľa .

25. Na prvom mieste správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že si je vedomý mimoriadnosti inštitútu zaistenia a vo svojej rozhodovacej činnosti, tak ako aj súd kasačný (Najvyšší správny súd Slovenskej republiky a pred 01.08.2021 Najvyšší súd Slovenskej republiky) zohľadňuje, že sa fakticky jedná o obmedzenie, dokonca pozbavenie osobnej slobody človeka. Ide tak o citeľný zásah do jedného

zo základných práv jednotlivca, ktorý môže byť prípustný len za podmienok prísne vymedzených nielen v , ale predovšetkým ústavným poriadkom.

26. V zmysle odporúčania Rady Európy [Odporúčanie Rec(2003)5 Výboru ministrov Rady Európy o opatreniach spočívajúcich v zadržaní žiadateľov o azyl zo 16. apríla 2003] sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade a obmedzenie osobnej slobody (org. measure of detention) žiadateľov o azyl má byť pravidelne preskúmavané súdom v súlade s čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

27. Podľa názoru správneho súdu členské štáty Európskej únie majú nepopierateľné suverénne právo kontrolovať vstup cudzincov a ich pobyt na svojom území. Nevyhnutnou súčasťou tohto práva je oprávnenie štátov zadržať potenciálnych imigrantov. Ich zadržanie môže byť zlučiteľné s čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru. Dokiaľ štát nepovolí vstup na svoje územie, je takýto vstup nepovolený v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru a zadržanie osoby, ktorá si praje na územie štátu vstúpiť (pričom potrebuje na to príslušné povolenie, ktoré ešte nemá), môže byť považované za realizované preto, aby sa „zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu“.

28. Podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru, ktorý má v zmysle prednosť pre zákonmi Slovenskej republiky, možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné.

29. Teda, aby bolo pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody sťažovateľa.

30. Pokiaľ ide o zdravotný stav žalobcu a v tejto súvislosti aj posudzovanie jeho osoby ako zraniteľnej správny súd uvádza nasledovné. Žalobca v prvom rade vytýkal žalovanému, že sa v napadnutom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal so zraniteľnosťou žalobcu. Z doterajšieho priebehu konania vyplynulo, že žalobca trpí epilepsiou, pričom krátko po jeho zaistení dňa 02.06.2024 prekonal epileptický záchvat. Podľa názoru správneho súdu však nemožno žalovanému vytýkať nedostatok odôvodnenia jeho rozhodnutia v tejto otázke. Z obsahu administratívneho spisu totiž vyplynulo, že žalovaný dňa 31.05.2024 (zápisnica č. PPZ-HCP-PO9-21-011/2024-AZ) vypočul žalobcu aj v tejto súvislosti, pričom na otázku žalovaného: „Uveďte, aký je Váš zdravotný stav. V prípade, ak trpíte zdravotným ochorením alebo akýmikoľvek zdravotnými ťažkosťami, uveďte akými.“ Žalobca odpovedal: „Celkovo sa cítim zdravo pokiaľ užívam lieky na moju chorobu. Chcel by som ešte uviesť, že v súvislosti s mojou liečbou trpím aj rednutím kostí.“ S predmetným zistením sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal primerane keď konštatoval, že zdravotná starostlivosť žalobcu je dostatočne zabezpečená a neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by bránili umiestneniu žalobcu v útvare policajného zaistenia. Zároveň poukázal na to, že v prípade potreby je útvar policajného zaistenia povinný zabezpečiť pre žalobcu zdravotnú starostlivosť (na mieste a v prípade špecifických potrieb aj mimo zariadenia). Žalovaný tak v napadnutom rozhodnutí primeraným spôsobom reagoval na výpoveď žalobcu, z ktorej skutočne nevyplynuli špecifické potreby a najmä ani skutočnosti, ktoré by bránili jeho zaisteniu. Žalobca prekonal epileptický záchvat až po vydaní napadnutého rozhodnutia, preto mu pochopiteľne nemožno vytýkať absentujúcu reakciu, ktorá by bola adekvátna k neskôr zisteným skutočnostiam, ani v tom čase pochopiteľné absentujúce posudzovanie žalobcu ako zraniteľnej osoby. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia (v otázke zdravotného stavu/zraniteľnosti) je tak podľa správneho súdu nedôvodná, keďže žalovaný preveroval zdravotný stav žalobcu a na jeho výpoveď primeraným spôsobom reagoval.

31. Aj keď diagnóza, ktorou zrejme žalobca trpí, môže spôsobovať zásadné obmedzenia a bez toho, aby mal súd za cieľ bagatelizovať žalobcov zdravotný stav, žalobca v žiadnom prípade, kedy bol dopytovaný na svoj zdravotný stav, neuviedol žiadne obmedzenia, ktoré by konkrétne jemu toto ochorenie spôsobovalo. Žalobca navyše uviedol, že sa cíti celkovo zdravo pokiaľ užíva lieky. Či tak naozaj koná alebo žiada o poskytnutie zdravotnej starostlivosti je jeho slobodnou voľbou. Zároveň

však netvrdí, že by mu bola zdravotná starostlivosť odopretá, prípadne, že by zdravotná starostlivosť poskytovaná v útvare policajného zaistenia bola nedostatočná alebo kvalitatívne horšia v porovnaní s tou, ktorá je poskytovaná v ubytovacích zariadeniach pre žiadateľov o azyl..

32. Žalovaný tak správne poukázal (tak v rozhodnutí, ako aj následne vo vyjadrení k správnej žalobe) na skutočnosť, že v útvare policajného zaistenia pre cudzincov, rovnako ako aj v ubytovacích zariadeniach pre žiadateľov o azyl je dostupná zdravotná starostlivosť – všeobecná, pričom špecializovaná starostlivosť je poskytovaná mimo týchto zariadení. Pokiaľ ide o nedatovanú lekársku správu od MUDr. Jána Dobrovolského, praktického lekára pre dospelých, v tejto je len bez odkazu na akékoľvek vyšetrenie vyjadrený strohý úsudok o tom, že zdravotný stav žalobcu je zapríčinený aj nepriaznivým prostredím a odporúčanie preloženia na iné pracovisko. Z obsahu správy o vstupnej prehliadke zo dňa 3.6.2024 (č. l. 15 súdneho spisu) vyplýva, že zdravotný stav žalobcu je vyhovujúci a z ďalších záznamov na tejto listine vyplýva, že zdravotný stav žalobcu je pravidelne kontrolovaný a sú mu poskytované lieky. Zároveň z týchto záznamov vyplýva, že žalobcov stav je stabilizovaný. Z uvedeného nemožno vyvodiť, že by sa žalobca nachádzal vo veľmi vážnom alebo život ohrozujúcom stave. Navyše, pokiaľ sa z vyššie popísaných dôvodov domáha presunu do iného zariadenia, takýto postup by žalobcovi neprivodil žiadnu zmenu pokiaľ ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zároveň žalobca ani raz nepopísal dôvod, pre ktorý by samotné umiestnenie žalobcu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach mal byť príčinou prípadného zhoršenia zdravotného stavu, resp. prečo by malo byť nevhodné pre osobu s predmetnou diagnózou.

33. Pokiaľ ide o posúdenie nevyhnutnosti zaistenia žalobcu, správny súd uvádza nasledovné.

34. Vzhľadom na to, že žalovaný svoj postup pri zaistení žalobcu oprel o ustanovenie , bolo potrebné sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberať preukázaním splnenia podmienok vyplývajúcich z citovaného ustanovenia. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 30.08.2020, počas prebiehajúceho konania o administratívnom vyhostení prejavil vôľu požiadať o udelenie azylu na Slovensku (zápisnica č. PPZ- HCP-BB4-49-008/2020-AV a dňa 31.08.2020 požiadal o udelenie azylu na Oddelení azylu Policajného zboru Humenné. Podstatou konania o azyle je zistenie, či žiadateľ potrebuje túto formu ochrany. Už samotná existencia tohto konania prezumuje, že nie všetci žiadatelia túto ochranu získajú, že nie u všetkých žiadateľov existujú dôvody, pre ktoré im možno ochranu udeliť. Niet pochýb o tom, že riadne preskúmanie žiadosti o azyl si vyžaduje osobnú spoluprácu žiadateľa, ktorý môže byť zaistený vo výnimočných situáciách.

35. V zmysle prvej vety odôvodnenia 2 prijímacej smernice „spoločná azylová politika vrátane spoločného európskeho azylového systému predstavuje základnú časť cieľa Európskej únie, ktorým je postupné vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti otvoreného pre tých, ktorých okolnosti oprávnene donútili hľadať ochranu v Únii.“ Súdny dvor Európskej únie uznal, že zaistenie žiadateľa založené na dôvodoch stanovených v článku 8 ods. 3 písm. b) prijímacej smernice (svojim znením zodpovedajúceho zneniu ) zodpovedá cieľu zabezpečenia riadneho fungovania spoločného európskeho azylového systému, keďže umožňuje identifikovať osoby žiadajúce o medzinárodnú ochranu a či tieto osoby spĺňajú podmienky nároku na takúto ochranu, a to s cieľom vyhnúť sa tomu, aby v prípade, že ich nespĺňajú, nezákonne vstúpili a zdržiavali sa na území Únie (viď rozsudok zo 14. septembra 2017, K., C-18/16, EU:C:2017:680, bod 36).

36. Zaistenie žiadateľa podľa ust. tak umožňuje zabezpečiť aby bol k dispozícii správnym orgánom najmä na účely jeho vypočutia, a teda pomôcť zabrániť prípadným sekundárnym pohybom žiadateľov v zmysle odôvodnenia 12 prijímacej smernice (Harmonizácia podmienok prijímania žiadateľov by mala pomôcť obmedziť sekundárne pohyby žiadateľov, ktoré sú spôsobené rôznymi podmienkami pri ich prijímaní). Z toho vyplýva, že zaistenie žiadateľa je zároveň opatrením spôsobilým zabezpečiť riadne fungovanie spoločného európskeho azylového systému.

37. V tejto súvislosti správny súd považoval za dôležité poukázať na skutočnosť, že žalobca bol na území Slovenska zadržaný prvýkrát dňa 30.08.2020, pričom nasledujúceho dňa (po začatí konania o jeho administratívnom vyhostení) požiadal o udelenie azylu na území Slovenska. Následne bol žalobca zaistený dňa 31.08.2020 podľa na účel zabezpečenia

prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa dublinského nariadenia, keďže z informačného systému EURODAC bolo zistené, že žalobca dňa 06.03.2020 požiadal o udelenie azylu na území Rumunska. Dňa 02.10.2020 bol žalobca prepustený zo zaistenia a bol ubytovaný v záchytnom tábore Humenné, a následne dňa 07.10.2020 v pobytovom tábore Rohovce, kde dňa 09.10.2020 požiadal o krátkodobú priepustku a následne dňa 12.10.2020 bol zaznamenaný jeho svojvoľný odchod z pobytového tábora, v dôsledku čoho bolo konanie o udelenie azylu bolo zastavené dňa 11.11.2020 podľa ustanovenia .

38. Po transferovaní žalobcu na územie Slovenska dňa 25.08.2023 z územia Holandska sa opätovne začalo konanie o jeho žiadosti o udelenie azylu ( ). Dňa 26.08.2023 bol zaznamenaný príchod žalobcu do záchytného tábora Humenné a dňa 12.09.2023 bol žalobca presunutý do pobytového tábora Rohovce, do ktorého sa dostavil dňa 13.09.2023. Nasledujúci deň žalobca požiadal o krátkodobú priepustku a následne ušiel z územia Slovenska do zahraničia. Konanie o žiadosti o udelenie azylu na území Slovenska bolo opätovne zastavené dňa 26.09.2023 podľa .

39. Z vyššie popísaného správania žalobcu je zjavné, že tento tak v Rumunsku ako aj na Slovensku nezotrval na území týchto krajín a nevyčkal na výsledok azylového konania, opustil územia týchto krajín a neoprávnene cestoval v rámci schengenského priestoru, pričom z ďalších zistení žalovaného, popísaných v bode 5 tohto rozsudku vyplýva podozrenie, že žalobca počas svojho pobytu v iných krajinách páchal rôznorodú protispoločenskú činnosť. Žalobca svojim počínaním už dvakrát preukázal, že nie je ochotný zotrvať na území Slovenskej republiky a vyčkať na meritórne rozhodnutie o jeho azylovej žiadosti. Vyššie uvedené skutočnosti sú aj podľa správneho súdu nielen závažnými indikátormi existencie rizika úteku žalobcu, ale zároveň odôvodňujú zaistenie žalobcu aj za vyššie prezentovaných špecifických okolností tohto prípadu (body 34 až 38 tohto rozsudku).

40. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí náležitým spôsobom prezentoval skutočnosti, na základe ktorých je aj podľa názoru správneho súdu nespochybniteľne preukázané, že u žalobcu existuje riziko jeho úteku. Z rozhodnutia žalovaného totiž vyplýva, že tento vychádzal nielen zo skutočnosti, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu počas prebiehajúceho konania o návrate ale zároveň hodnotil minulé správanie žalobcu počas konaní o jeho predchádzajúcich žiadostiach o azyl.

41. Napokon, za situácie kedy ešte so žalobcom nebol vykonaný vstupný pohovor podľa , nemožno úspešne namietať neuvedenie konkrétnych skutočností, ktorých zistenie je potrebné v súvislosti s podanou žiadosťou o azyl. Vzhľadom na to, že žalobca bol zaistený krátko po realizácii jeho transferu na územie Slovenska, nemožno uvedenie týchto skutočností v rozhodnutí rozumne očakávať. V tejto situácii je potrebné žalobcu zaistiť minimálne za účelom vykonania vstupného pohovoru, prípadne doplňujúcich pohovorov k jeho žiadosti, ktoré sú (správnemu súdu je z jeho úradnej činnosti dobre známa aplikačná prax Migračného úradu) vykonávané aj opakovane, keďže v priebehu konania o azyle Migračný úrad aj takýmto spôsobom reaguje na zistenia vyplynuvšie z vykonaného dokazovania, prípadne odstraňuje prípadné nedostatky výpovede podanej v rámci vstupného pohovoru, prípadne jej rozpor so zistenými skutočnosťami. Zároveň podľa názoru správneho súdu bolo možné dôvodne predpokladať, že nezaistením žalobcu by došlo k zmareniu účelu zaistenia útekom žalobcu, čo by opäť viedlo k zastaveniu azylového konania. Za vyššie uvedených okolností, kedy žalovaný dospel k odôvodnenému záveru o existencii rizika úteku žalobcu, správny súd nevidel iný, rovnako efektívny prostriedok (ktorý by však v menšej miere zasahoval do práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru) na dosiahnutie účelu zaistenia. Za daných okolností sa podľa správneho súdu nejedná o odklon od jeho ustálenej rozhodovacej praxe (viď rozsudok sp. zn. zo dňa 06.02.2015), na ktorú sťažovateľ poukazoval.

42. Žalovaný postupoval správne, pokiaľ kontaktoval Migračný úrad za účelom získania informácie o predpokladanom priebehu azylového konania. Z odpovede č. MU-PO-285/2024-Ž zo dňa 31.05.2024 vyplynul odkaz na štandardnú lehotu na rozhodnutie o žiadosti, t. j. 6 mesiacov v zmysle . Žalovaným stanovená doba zaistenia uvedenú lehotu nepresahuje, pričom v konkrétny postup v azylovom konaní je samotným žalovaným, prípade útvarom policajného zaistenia neovplyvniteľný. Je nepochybné, že dĺžka azylového konania je jednou zo skutočností determinujúcich dĺžku zaistenia žalobcu. Preto pokiaľ ide odôvodnenosť ďalšieho zotrvania žalobcu v zaistení, tá bude závisieť práve od postupu Migračného úradu, pričom úlohou žalovaného ako aj útvaru policajného

zaistenia pre cudzincov bude skúmať po celý čas zaistenia žalobcu, či trvá účel jeho zaistenia ( a ). Zároveň je možné skonštatovať, že dĺžka doby zaistenia bola v preskúmavanom rozhodnutí práve s poukazom na predpokladaný priebeh azylového konania a vzhľadom na aktuálne (úvodné) štádium konania náležite odôvodnená.

43. Čo sa týka alternatív zaistenia, žalovaný zistil, že žalobca nie je schopný splniť podmienky pre ich aplikáciu. Zároveň prihliadal ( ) na pomery žalobcu a mieru ohrozenia účelu zaistenia. Žalobca zároveň vo všeobecnosti poukazoval na možnosť jeho umiestnenia v ubytovacích zariadeniach, určených pre žiadateľov o azyl, avšak s prihliadnutím na jeho správanie v predchádzajúcich azylových konaniach (kedy žalobca voľný režim, spojený s umiestnením v pobytových táboroch zneužil) je odôvodnený predpoklad jeho úteku a opakovaného zmarenia azylového konania. Požiadavka žalobcu na jeho umiestnenie v pobytovom tábore tak nie je z tohto hľadiska na mieste. Zároveň sa správnemu súdu žiada uviesť, že umiestnenie žalobcu do ubytovacích zariadení pre žiadateľov o azyl nie je v kompetencii žalovaného.

44. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba nie je opodstatnená, nakoľko žalovaný svoje rozhodnutie vydal na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použil správny výklad a aplikáciu príslušných ustanovení , pričom postupoval zákonne.

V.

Záver

45. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a preto ju podľa § 229 S.s.p. zamietol.

46. Podľa § 168 S.s.p. žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

47. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p., pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.