Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/5/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: E. H., nar. XX.XX.XXXX, Š. XXX/X, XXX XX P., zastúpeného spoločnosťou: JUDr. Ján Cáfal, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom: Murgašova 3, Košice - mestská časť Staré Mesto 040 01, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa (rozhodujúc generálnym riaditeľom), Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2021, takto

rozhodol:

I. Správna žaloba sa z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 15.02.2021, č. XXX XXX XXXX X bola postupom podľa ust. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 13.01.2021. V jeho odôvodnení sa po citácií zákonných ustanovení a uvádza, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Košice z 13. januára 2021, žalobca nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z odôvodnenia rozhodnutia taktiež vyplýva, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 13. januára 2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca nie je invalidný podľa

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (žalovaný) dňa 13.05.2021 (č. rozhodnutia XXX XXX XXXX X) tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 15.02.2021, č. XXX XXX XXXX X.

3. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania (žalobcu, pozn. správneho súdu) opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 14. apríla 2021, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu účastníka konania, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi

sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníka konania dňa 26. apríla 2021 s nasledovným záverom: Účastník konania je liečený neurológom, ortopédom pre bolesti celej chrbtice, najmä však v driekovej a hrudnej oblasti. Realizované RTG vyšetrenia chrbtice verifikujú degeneratívne zmeny. Absolvované EMG vyšetrenie nevylučuje postihnutie vyšetrovaných nervov horných končatín na vertebrogénnom podklade. Absolvoval rehabilitačnú liečbu. Pre bolesti chrbtice je liečený iba ambulantne, bez nutnosti hospitalizačného preliečenia. Posudková medicína sa vo všeobecnosti zaoberá chorobnými zmenami dokumentovanými klinickou medicínou, pričom však zhodnocuje najmä z nich vyplývajúci funkčný postih a to z hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu. Samotné rőntgenologicky, či inými zobrazovacími metódami zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. V objektívnom klinickom náleze je prítomné mierne funkčné postihnutie, bez motorického deficitu, bez úbytku svalovej hmoty, bez porúch citlivosti, chôdza je samostatná, bez pomôcok. Vysoký krvný tlak bez závažných, ťažkých orgánových komplikácií (iba s ľahkými orgánovými zmenami), dobre kompenzovaný liečbou, je posudkovo nevýznamný. USG vyšetrenie obličiek dokumentuje normálnu veľkosť obličiek, prítomné sú známky hypertonickej nefropatie. Celkovo je však funkčný obličkový nález v norme. Stav je posudkovo nevýznamný. Taktiež CT vyšetrením pľúc zistené mikronoduly (malé uzlíky), ktoré sú stacionárne, bez zväčšovania, bez nutnosti liečby pľúcnym lekárom sú posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu účastníka konania sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím bolesti chrbtice, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia zaradil do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno b) - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. cervikokraniálny syndróm, cervikobrachiálny syndróm, lumbálny, lumbosakrálny syndróm, syndróm sakroiliakálneho skĺbenia, blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Dolná hranica percentuálneho rozpätia je stanovená vzhľadom na mierne funkčné postihnutie, bez úbytku svalovej hmoty, bez porúch citlivosti, postoj a chôdza sú v norme. Ostatné vyššie uvedené zdravotné postihnutia sú posudkovo nevýznamné a nepodmieňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V odvolacom konaní, na základe lekárskych správ z ortopedických vyšetrení, ORTOS s. r. o., Košice zo dňa 16. októbra 2019, zo dňa 14. januára 2020, zo dňa 27. februára 2020, zo dňa 4. augusta 2020 a zo dňa 29. septembra 2020, lekárskou správou z neurologického vyšetrenia, Košice zo dňa 7. januára 2020, lekárskou správou z neurologického vyšetrenia, RAFAEL-MED s. r. o., Košice zo dňa 1. októbra 2020, lekárskou správou z ambulancie pracovného lekárstva, UNLP Košice zo dňa 10. júna 2020, lekárskymi správami z rehabilitačných vyšetrení, CUMULUS s. r. o., Košice zo dňa 12. novembra 2019, zo dňa 27. novembra 2019, zo dňa 16. júna 2020 a zo dňa 7. júla 2020, lekárskou správou z kardiologického vyšetrenia, Kardiocentrum s. r. o. Košice zo dňa 26. februára 2021, lekárskou správou z interného vyšetrenia, Neštátna interná ambulancia Čsl. Armády 18, Košice zo dňa 17. septembra 2020, lekárskou správou z nefrologického vyšetrenia, Logman a. s., Košice zo dňa 28. mája 2020, lekárskymi správami z pľúcnych vyšetrení, RT-MED s. r. o., Košice zo dňa 2. novembra 2020 a zo dňa 12. marca 2021, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach vyhodnotil zdravotný stav účastníka konania a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 20 % a konštatoval, že účastník konania nie je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaný dôvodil, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, tieto sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú, pričom účastník konania v rámci odvolacieho konania nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu.

II. Priebeh správneho súdneho konania

4. Proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.05.2021, ktorým, ako už bolo vyššie spomenuté, sa odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietlo a potvrdilo sa rozhodnutie Sociálnej

poisťovne ústredie zo dňa 15.02.2021, č. XXX XXX XXXX X, podal žalobca osobne v origináli dňa 23.06.2021 na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu a ňou sa domáhal preskúmania oboch administratívnych rozhodnutí, ako aj odborného zhodnotenia jeho zdravotného stavu.

5. V správnej žalobe uvádza, že sa domnieva, že Sociálna poisťovňa hodnotí celkový stav a obmedzenia, nielen pohyblivosť človeka. V súvislosti s konštatovaním orgánov verejnej správy, že môže pracovať na pôvodnom pracovisku, žalobca uvádza, že pracoval na oceliarni v U. S. Steel Košice ako 2. tavič konvertorov, práca s tekutým kovom v rizikovosti 4 a na zmeny a opisuje svoje zdravotné problémy „Človek s kolísavým a ešte vysokým tlakom, poškodením aj vnútorných orgánov, s poškodením chrbtice na niekoľkých miestach, poškodením nervových ukončení na horných končatinách zasahujúcich do dolných končatín, s nálezom na pľúcach a poškodením obličiek a iné. Doteraz mám poruchy spánku alebo tlaku, okamžitý útlm.“ Žalobca súčasne poukazuje na to, že od roku 1990 má zníženú pracovnú schopnosť, pričom každoročne absolvoval zdravotné prehliadky a zdravotný stav sa mu aj napriek snahe lekárov postupne zhoršoval. Uvádza, že doposiaľ nemá lekárske vysvetlenia na nadmernú únavu, poruchy spania, závrate, malátnosť, ktoré u neho dodnes pretrvávajú.

6. K správnej žalobe zaujal stanovisko žalovaný a vo svojom vyjadrení datovanom ku dňu 30.06.2021 uviedol, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Z obsahu vyjadrenia žalovaného ďalej vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia zhodnotil zdravotný stav žalobcu na základe dostupných a žalobcom predložených lekárskych nálezov a napadnuté rozhodnutie bolo vydané za skutkového a právneho stavu platného v čase jeho vydania. Žalovaný svoje rozhodnutie náležite odôvodnil s uvedením konkrétnych ustanovení zákona, na základe ktorých rozhodoval, uviedol, čo bolo podkladom pre jeho rozhodnutie a z akých podkladov a lekárskych správ pri rozhodovaní vychádzal. Pretože žalobca v odvolacom konaní nepreukázal, že by jeho zdravotný stav odôvodňoval vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bola jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietnutá správne. Žalovaný zároveň dáva do pozornosti, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má žalobca možnosť opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu a to prostredníctvom miestne príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.

7. Na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe reagoval žalobca, podaním doručeným správnemu súdu dňa 28.07.2021, kde uviedol, že odpracoval viac ako 30 rokov, diagnózy má neprimerané jeho veku, pričom ale invalidným nie je. Poukazuje na to, že podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne môže pracovať aj na bývalom pracovnom mieste v rizikovosti 4 s roztaveným kovom na zmeny a to aj napriek tomu, že ako dodáva, v roku 1990 mal uznanú zníženú pracovnú schopnosť a v roku 2020 ZŤP. Kladie si otázku, kto bude niesť zodpovednosť za to, že z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a niektorej z chorôb sa z práce nevráti alebo nespôsobí niekomu inému škodu na zdraví. K svojim zdravotným postihnutiam dodáva, že sa mu potvrdilo ťažké spánkové apnoe a namieta, že riešiť pri posudzovaní invalidity len pohybovú časť človeka a neriešiť iné, údajne nepodstatné veci, je nesprávne. Žiada, aby Sociálna poisťovňa prehodnotila svoje rozhodnutia a dodáva, že v súčasnosti je nezamestnaný, doteraz nebol uznaný za invalidného a nemá určené žiadne obmedzenia na prácu.

8. Sudca Krajského súdu v Košiciach, ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci (ust. , , až ) preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.05.2021, podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovaného, mapujúceho priebeh správneho konania a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj procesným postupom podľa ust. , a ust. a , veta prvá a dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby a preto potrebe jej zamietnutia.

9. Správny súd v zmysle znenia ust. , , nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 23.09.2022, so začiatkom o 11.30 hod. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcu poukázal na nesprávne vyhodnotenie celkového zdravotného stavu žalobcu posudkovými lekármi sociálneho poistenia, pričom žalobca ho doplnil konkretizáciou svojich zdravotných obmedzení (podrobnejšie sú prejavy žalobcu, ako aj jeho zvoleného zástupcu, uvedené v zápisnici o pojednávaní z tohto dňa). Na pojednávaní sa bez uvedenia dôvodu svojej absencie nezúčastnil zástupca žalovanej.

10. Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá Správneho poriadku, rozhodnutia správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

11. Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

12. Podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

13. Podľa ust. , (o sociálnom poistení), má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

14. Podľa ust. , a , veta prvá , je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

15. Podľa ust. , miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

16. Podľa ust. a , pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

17. Podľa , , lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

18. Podľa ust. , organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

19. Podľa ust. , a Z. z, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci

konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

20. Žalobcova argumentácia spočíva v jeho nesúhlase s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určenou u neho posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, napriek pretrvávajúcemu zhoršovaniu jeho zdravotného stavu.

21. Lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva v zmysle citovaného ust. posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie. Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného teda vyplýva, že pre uznanie invalidity sa vyžaduje nielen dlhodobosť nepriaznivého zdravotného stavu, ale súčasne tento dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav musí zapríčiňovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu nad 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z kompletného administratívneho spisu, ktorý v tejto veci predložil správnemu súdu žalovaný vyplýva, že na základe žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok spísanej dňa 14.09.2020 bol jeho zdravotný stav posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 13.01.2021 a jeho odborný posudok o invalidite ako súčasť lekárskej správy z toho istého dňa bol podkladom rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 15.02.2021, ktorým bola vyššie uvedená žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá. Keďže žalobca toto zamietnutie napadol odvolaním, bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dňa 14.04.2021 a vzhľadom k tomu, že tento sa stotožnil so závermi odborného posudku o invalidite zo dňa 13.01.2021, následne aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 26.04.2021. Posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice a Sociálnej poisťovne, ústredie zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu sú podľa doložených lekárskych nálezov bolesti chrbtice, ktorému so zaradením do kapitoly XV (choroby podporného a pohybového aparátu), oddiel E (dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia), položka 3 (degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách), písmeno b/ prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, v rámci percentuálneho rozpätia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 20 % do 35 %, priradili hodnotu 20%, pričom táto, pokiaľ ide o žalobcove iné zdravotné postihnutia nebola navýšená.

22. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že posudzovanie miery funkčnej poruchy je odbornou otázkou a preto aj rozhodnutie správneho súdu vzhľadom na absenciu jeho odbornej/medicínskej spôsobilosti, závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení. Inými slovami povedané, správny súd si nemôže o tejto odbornej otázke vytvoriť vlastný úsudok. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiadava so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu, posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 13.01.2021 a 14.04.2021 a Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 26.04.2021, tieto podmienky spĺňajú. Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii žalobcu a súčasne obsiahnutých v spomínaných posudkoch, podľa záverov posudkových lekárov nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zakladali vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posudkový lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ako aj Sociálnej poisťovne ústredie vychádzali pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu dňa 13.01.2021, 14.04.2021 a dňa 26.04.2021 zo všetkých lekárskych správ predložených žalobcom (interné vyšetrenie, Interná ambulancia MUDr. E. J. zo dňa 17.09.2020, CT vyšetrenie pľúc zo dňa 30.10.2020, vyšetrenie v pneumoftizeologickej ambulancii zo dňa 02.11.2020, CT vyšetrenie pľúc zo dňa 26.02.2021, vyšetrenie v pneumoftizeologickej ambulancii zo dňa 12.03.2021, nefrologické vyšetrenie, Nefrologická ambulancia zo dňa 28.05.2020, kardiologické vyšetrenie, Súkromná kardiologická ambulancia zo dňa 26.02.2021, rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 12.11.2019, 27.11.2019, 16.06.2020 a 07.07.2020, vyšetrenie v ambulancii pracovného lekárstva zo dňa 10.06.2020, neurologické vyšetrenie zo dňa 07.01.2020, vyšetrenie v neurologickej ambulancii zo dňa 01.10.2020, EMG vyšetrenie zo dňa 09.07.2020, ortopedické vyšetrenie zo dňa 29.09.2020, 04.08.2020, 27.2.2020, 14.01.2020 a 16.10.2020) a na základe klinických nálezov v nich uvedených, potom posúdili mieru funkčného postihu u žalobcu z

hľadiska dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a túto stanovili na hodnote 20%. Ak posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice dospel pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu dňa 13.01.2021, v súvislosti s jeho žiadosťou o invalidný dôchodok k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú u tohto bolesti chrbtice so zaradením medzi „choroby podporného a pohybového aparátu“, kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b/ prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov a tomuto priradil 20 percentnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou v zákonom stanovenej škále od 20 do 35 %, odôvodnil to absenciou dráždenia miechových koreňov, len s poruchou kinetiky a dynamiky, pri tomto žalobcovom postihnutí. K rovnakému záveru dospel posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ktorý hodnotil klinické nálezy žalobcu po ním podanom odvolaní a v posudku zo dňa 14.04.2021 konštatoval, že nezistil nové okolnosti, ktoré by viedli k zmene posudku zo dňa 13.01.2021. Po odstúpení spisovej dokumentácie Sociálnej poisťovni, ústredie, zdravotný stav žalobcu preskúmal na základe všetkých žalobcom predložených odborných nálezov aj jej posudkový lekár a dňa 26.04.2021 konštatoval, že žalobca je pre bolesti chrbtice liečený iba ambulantne, bez nutnosti jeho hospitalizačného preliečenia, kedy v objektívnom klinickom náleze je prítomné mierne funkčné postihnutie, bez motorického deficitu, bez úbytku svalovej hmoty, bez porúch citlivosti, so samostatnou chôdzou bez pomôcok. Na základe týchto záverov preto posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie zhodne s posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Košice rozhodol, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u žalobcu sú bolesti chrbtice so zaradením medzi choroby podporného a pohybového aparátu, kapitola XV, oddiel E, položka 3, písmeno b/ prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov a tomuto priradil 20 percentnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Odborný lekársky posudok s dátumom 26.04.2021 bol rozhodujúcim podkladom pre rozhodnutie žalovaného zo dňa 13.05.2021, vydanom v odvolacom administratívnom konaní, v ktorom žalovaný v súlade so závermi posudkového lekára zároveň uviedol, že k dolnej hranici 20% v rámci percentuálneho rozpätia 20% až 35% určeného pre rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu sa priklonil „vzhľadom na mierne funkčné postihnutie, bez úbytku svalovej hmoty, bez porúch citlivosti, postoj a chôdza sú v norme“. Posudkoví lekári sociálneho poistenia, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice a Sociálna poisťovňa ústredie sa zhodli aj v nezvýšení uvedenej 20% hodnoty v súvislosti s ďalšími zdravotnými postihnutiami žalobcu, pričom dôvody tohto nezvýšenia sú v posudkoch zo dňa 13.01.2021 a 14.04.2021 a 26.04.2021 uvedené a tieto zodpovedajú stanovisku žalovaného, kedy tento v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí nezvýšenie hodnoty 20% o ďalšie percentá v súvislosti s inými žalobcovými zdravotnými postihnutiami odôvodnil tak, že tieto sú posudkovo bez významu. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že pre určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je rozhodujúci preukázaný zdravotný stav, nie iba tendencia jeho závažného zhoršenia.

23. Na základe týchto skutočností preto správny súd dospel k názoru, že posudkoví lekári sociálneho poistenia, Sociálnej poisťovne, pobočka Košice a Sociálnej poisťovne, ústredie vo vyššie uvedených odborných lekárskych posudkoch zohľadnili všetky zdravotné postihnutia žalobcu a predložené odborné lekárske nálezy, ktoré v týchto posudkoch riadne vyhodnotili. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových lekárov Sociálneho poistenia, nemal správny súd dôvod pochybovať. Žiadne nové lekárske správy osvedčujúce zmenu (zhoršenie) zdravotného stavu už žalobca nepredložil, pričom pre posúdenie invalidity je rozhodujúci zdravotný stav v čase jeho posudzovania posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. V prípade, že by sa zdravotný stav žalobcu zhoršil, resp. by došlo k jeho zmene následkom nových zdravotných postihnutí, môže žalobca opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti, alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenia novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K poznámke žalobcu, že od roku 1990 má zníženú pracovnú schopnosť, správny súd podotýka, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 14.09.2020 požiadal o invalidný dôchodok, ktorého jednou z podmienok priznania je uznanie žiadateľa invalidným. Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu občana a jeho dopadu na pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, teda posudzovanie invalidity občana vykonáva, ako už bolo skôr spomenuté, výlučne posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia, tak ako to bolo aj v tomto prípade. Hoci žalobca poukázal na možnosť znaleckého posúdenia jeho zdravotného

stavu v administratívnom konaní, správny súd žalobcovi pripomína, že v jeho priebehu neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé naštrbiť odbornú správnosť záverov posudkových lekárov a súčasne závery odborných vyšetrení, ako podkladu pre posudzovanie jeho invalidity. Ak mal žalobca v úmysle relevantným spôsobom spochybniť správnosť záverov posudkových lekárov, mal možnosť sám navrhnúť nariadenie znaleckého dokazovania, resp. zabezpečiť znalecký posudok, s ktorým by sa ako s dôkazom musel správny súd vysporiadať. V tejto súvislosti správny súd pripomína aj zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv vyžadujúc, aby aj účastník administratívneho konania sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Táto zásada teda predpokladá, využitie prostriedkov poskytovaných zákonom a následné vykonanie prípadných potrebných opatrení, aby nedošlo k porušeniu práv.

24. Správny súd po preskúmaní postupu, ako aj rozhodnutia žalovaného a tiež Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, ktoré žalobca napadol správnou žalobou dospel k záveru, že jeho žaloba nie je dôvodná a preto ju v zmysle znenia ust. zamietol.

25. O trovách konania rozhodol správny súd podľa ust. a tak, že žalobcovi z dôvodu neúspechu v konaní nemožno náhradu trov konania priznať a žalovanému žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.