Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sp/2/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodujúc samosudcom JUDr. Milanom Segečom v právnej veci navrhovateľky: P. V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX I., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, Národná 34, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. zo dňa 17.12.2015, takto

rozhodol:

I/ Krajský súd rozhodnutie odporcu sp.zn. zo dňa 17. decembra 2015 z r u š u j e podľa § 250i ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia na ďalšie konanie.

II/ Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporcu zo dňa 17.12.2015 nebolo navrhovateľke priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

Rozhodnutie bolo v podstate odôvodnené tým, že navrhovateľka doručila dňa 05.11.2015 centru právnej pomoci žiadosť o poskytnutie právnej pomoci vo veci náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Zo žiadosti a z predložených listín bolo zrejmé, že žiadateľka sa domáhala finančného odškodnenia z dôvodu zásahu do jej osobnostných práv, ktorý mal spočívať v ohováraní a vyhrážaní F. B. v e-mailovej komunikácii dňa 23.10.2015 adresovanej P. R. Odporca konštatoval, že konanie F. B. nie je zásahom do osobnostných práv žiadateľky, keďže nebolo objektívne spôsobilé závažne zasiahnuť do osobnostných práv žiadateľky, spočívalo iba v elektronickej korešpondencii medzi dvoma fyzickými osobami, ktorá je tiež chránená listovým tajomstvom a žiadateľka rovnako neoznačila dôkazy na preukázanie skutočností, že predmetnom e-mailovej korešpondencii zo dňa 23.10.2015 bola do značenej miery znížená jej dôstojnosť alebo jej vážnosť v spoločnosti.

Vo veci, ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum právnej pomoci, nebola vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľka nesplnila jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc, nesplnenie čo i len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci mal za následok negatívne rozhodnutie o nároku vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu.

Proti rozhodnutiu odporcu podala odvolanie navrhovateľka, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s rozhodnutím odporcu o nepriznaní nároku na právnu pomoc, zásah do osobnostných práv dosť v jednoznačnej miere označila. Ohováranie bolo nielen elektronickou poštou, ale aj v minulosti došlo k vyhrážaniu na jej život a život jej rodiny. Toto sú veľmi vážne skutočnosti, potvrdené elektronickou poštou.

K odvolaniu navrhovateľky podal vyjadrenie odporca, v ktorom uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a na dôvodoch v ňom uvedených. Centrum postupovalo podľa zákona č. 327/2005 Z. z. v platnom znení a pri preskúmaní podmienok podľa § 6 a 8 zákona dospelo k záveru, že žiadateľka nespĺňa jednu z podmienok na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, nakoľko vo veci, s ktorou sa žiadateľka obrátila na centrum, sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Nesplnenie čo i len jednej podmienky má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Odporca navrhoval napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Na pojednávanie dňa 24.02.2016 sa navrhovateľka nedostavila, doručenie mala vykázané, zástupkyňa odporcu sa takisto nedostavila, písomne sa ospravedlnila, súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a napadnuté rozhodnutie po preskúmaní zrušil podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.; fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z.z.; pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.; konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.

Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z.; Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.; na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka; fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 , ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka; fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa čl. 2 odsek 2 Ústavy SR; štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Úlohou krajského súdu postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti O.s.p. bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu sp.zn. zo dňa 20.01.2014, ktorým navrhovateľke nepriznal nárok na poskytovanie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. vo veci súdneho sporu ochrany osobnosti a nemajetkovej ujmy, ktorý sa na základe ňou podanej žaloby vedie pred Okresným súdom v Žiline v konaní č. .

Spornou otázkou je posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu vo veci, s ktorou sa obrátila na všeobecný súd navrhovateľka podaním žaloby na ochranu osobnosti a nemajetkovej ujmy.

Súd posudzoval správnosť postupu odporcu pri aplikácii ustanovenia § 8 v spojení s § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. na daný prípad.

Zákon o poskytovaní právnej pomoci len príkladmo uvádza v ustanovení § 8, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu, keďže podmienkou pre priznanie nároku na právnu pomoc je, že nejde o zrejmú bezúspešnosť (§ 6 ods. 1 písm. b)). Pojem zrejmej bezúspešnosti je v našom právnom poriadku obsiahnutý aj v ustanovení § 138 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s náležitosťami pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Podľa Občianskeho súdneho poriadku nie je možné priznať oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pokiaľ ide o zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri aplikácii ustanovenia § 138 O.s.p. súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. príkladmo uvádza, na čo má centrum pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti prihliadať. Toto ustanovenie nepredstavuje ukončený výpočet skutočností, na ktoré sa prihliada, preto k záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu možno dospieť aj na základe ďalších skutočností, napr. v prípade preukázaných prekážok vedenia konania (napr. nedostatok právnej subjektivity účastníkov konania, nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania, v dôsledku litispendencie, res judicata a podobne), uplynutia lehôt na uplatnenie práv či už hmotnoprávnych, alebo procesných a podobne.

Podľa názoru súdu aj Centrum pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti by malo prihliadať na to, či už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Táto nepochybnosť by mala byť zrejmá, vyplývajúca z objektívne daných skutočností, najmä vyplývajúcich zo zákona, a nie zo skutočností zatiaľ nepreukázaných, predpokladajúcich ďalšie dokazovanie.

Správny orgán sa musí zaoberať posudzovaním otázky zrejmej bezúspešnosti, ak zákon stanovil ako jednu z podmienok pre možnosť priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Je zrejmé, že záver centra o bezúspešnosti sporu nemusí byť vždy súladný následným rozhodnutím príslušného súdu, do právomoci ktorého patrí rozhodovať vo veci samej. Ani súd konajúci podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. nenahrádza konanie tohto súdu. V správnom súdnictve sa posudzuje len zákonnosť rozhodnutia a postupu centra právnej pomoci, t.j. či viedlo konanie v súlade s procesnými predpismi, a či správne aplikovalo aj príslušný hmotnoprávny predpis. Správne súdy teda nenahrádzajú rozhodovanie všeobecných súdov, preto ani nemôžu prejudikovať rozhodnutie všeobecného súdu vo veci, s ktorou sa žiadateľ obrátil na centrum právnej pomoci. Tak správny orgán, ale ani súd konajúci podľa piatej časti O.s.p. (správne súdnictvo), nemá možnosť, vzhľadom na upravený proces, dať jednoznačnú odpoveď, či navrhovateľ bude, alebo nebude so svojou vecou, v danom prípade v konaní o ochrane osobnosti a priznaní nemajetkovej ujmy, pre ktorú žiada navrhovateľka o poskytnutie právnej pomoci, úspešná. To ovšem

nezbavuje správny orgán povinnosti zaoberať sa otázkou zrejmej bezúspešnosti a v prípade, že správny orgán dospeje k záveru, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, môže priznať žiadateľovi nárok na poskytovanie právnej pomoci.

Súd tiež poznamenáva, že zákon predpokladá „zrejmú“ bezúspešnosť, teda kvázi „istú“ bezúspešnosť, resp. „nepochybnú“ bezúspešnosť sporu. O takýto prípad sa nemôže jednať vtedy, ak rozhodnutie o budúcom spore predpokladá dokazovanie, ktoré sa stane podkladom právneho posúdenia veci. Zrejmú bezúspešnosť nemožno konštatovať ani v prípadoch, kde rozhodnutie súd vydáva na základe uváženia.

Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z.z. je účelom zákona vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanoveným týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv. Prístup k súdu zaručuje aj článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že toto ustanovenie zaručuje každému právo, aby o každom spore o občianskoprávnych právach a záväzkoch rozhodol súd. Splnenie povinnosti, vyplývajúcej z Dohovoru, si niekedy vyžaduje prijatie pozitívnych opatrení zo strany štátu. Článok 6 ods. 1 Dohovoru vyžaduje, aby štát zabezpečil účinný prístup na súd v určitých prípadoch poskytnutím bezplatnej právnej pomoci, napr. z dôvodu zložitosti konania, hmotnej núdze účastníka a podobne.

Práve z dôvodu, aby nedochádzalo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva na súdnu ochranu, ako aj k porušovaniu práva na prístup k súdu v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru, je potrebné, aby centrum v každom jednom konkrétnom prípade citlivo vyhodnocovalo situáciu potreby priznať právnu pomoc. Stane sa tak posúdením zákonom predpokladaných podmienok pre možné priznanie tohto nároku. V predmetnej veci je zrejmé, že navrhovateľka spĺňa dve podmienky, a to hodnotu sporu (§ 6 ods. 1 písm. c)) a stav materiálnej núdze (§ 6 ods. 1 písm. a)). Jedinou spornou podmienkou je otázka zrejmej bezúspešnosti sporu (§ 6 ods. 1 písm. b)).

Súd nespochybňuje oprávnenie (ale aj povinnosť) centra posudzovať splnenie podmienky, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, avšak má za to, že v danom prípade centrum nevyhodnotilo túto otázku správne.

V predmetnej veci bolo potrebné zohľadniť to, že súdy, do právomoci ktorých patrí konať vo veci žaloby o ochranu osobnosti a nemajetkovej ujmy, zatiaľ nekonali a nerozhodli vo veci samej. Nevykonávali teda zatiaľ žiadne dokazovanie, a preto centrum sa nemá o čo oprieť pri záveroch, že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Poukazovanie na judikatúru v iných veciach, hoci aj obdobných, nepovažuje súd pre predmetné konanie za relevantné. Podľa názoru súdu odporca prekročil rozsah svojej právomoci, keď akoby v postavení všeobecného súdu posudzoval možnú úspešnosť navrhovateľky v konaní na základe žaloby o ochranu osobnosti a nemajetkovej ujmy a prijal záver o zrejmej bezúspešnosti tohto sporu, v dôsledku čoho nepriznal navrhovateľke právnu pomoc. To, či navrhovateľka bude, alebo nebude úspešná v konaní o ochranu osobnosti, závisí od výsledkov dokazovania v samotnom základnom konaní a o tejto otázke prináleží rozhodnúť jedine príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd v Žiline.

Zo správneho spisu mal súd preukázané, že F. B. zaslala redaktorke P. R. dňa 23.10.2015 mail, z obsahu ktorého vyplýva, že osoba V. je psychicky narušená, prečo nie je uzavretá do ústavu, ale znepríjemní život ľudom, ktorí chcú pokojne a spokojne bývať a žiť. Jej synovia sú dospelí, schopní postarať sa, aby mali kde bývať .... keby ju už konečne vyhodili z bytu a o tom rozhodol okresný aj krajský súd, ak by ste nevedeli boli by všetci šťastní, že vypadla. A ja sa vôbec nemám čoho báť, na jej mieste by som sa bála o svoj život a život mojej rodiny a že sa bude smažiť v pekle za to, že aké som peklo narobila svojim susedom a strpčovala im roky život.

Uznesením Centra právnej pomoci zo dňa 16.11.2015 bolo prerušené správne konanie a zároveň bola navrhovateľka vyzvaná, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia doplnila údaje v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a uviedla:

- či bola napísaním a odoslaním emailu dňa 23.10.2015 p. M. B. značnej miere znížená jej dôstojnosť, alebo vážnosť v spoločnosti a akým spôsobom

- v prípade, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť, alebo vážnosť v spoločnosti, mala navrhovateľka predložiť prípadne označiť dôkazy na preukázaní tvrdení.

Na uvedenú výzvu navrhovateľka reagovala tak, že v emaily sú vyhrážky o život. Momentálne sa bojí o život. Je tam ohováranie. V jej prípade sa jej vyhráža, aby ju zavreli do nejakého ústavu. Takéto rozhodnutie nie je v jej kompetencii. Stará sa do jej synov, čo majú robiť, a ohľadne bývania. Týmto zasahuje do jej života, resp. súkromia. Vyhráža sa jej, aby ju vysťahovali. V roku 2013 jej vulgárne nadala. Urobila s nej nebezpečného zločinca - psychopata s vyjadrením na jej adresu, aby ju zavreli do nejakého ústavu. Toto jej podľa nej ohováranie a vyhrážanie. V podaní doručenom Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 04.02.2016 navrhovateľka žiadala vypočuť ako svedka jej syna F. V., bytom I., B. XX.

V snahe vylúčiť zneužívanie právnej úpravy na poskytovanie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. v prípadoch, v ktorých by nešlo o spravodlivé uplatňovanie, alebo bránenie práva je jednou s podmienok poskytnutia právnej pomoci skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu (§ 6 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 327/2005 Z. z.).

Úlohou správneho orgánu nie je prejudikovať výsledok konania vo veci. Pokiaľ ide o negatívnu podmienku „zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle § 8 Zákona č. 327/2005 Z. z. je nevyhnutné zdôrazniť, že ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať právne následky pre konanie, ktoré by bolo prípadne vedené na Okresnom súde v Žiline.

V danom prípade navrhovateľka predložila mail zo dňa 23.10.2015, v priebehu pojednávania na Krajskom súde v Banskej Bystrici navrhovala vypočuť ako svedka jej syna F. Q.. Pri posudzovaní schopnosti označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení nie je správny orgán oprávnený i hodnotiť, to prináleží súdu konajúcemu vo veci samej. Krajský súd vychádzajúc z uvedených dôvodov preto dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože došlo zo strany správneho orgánu k nesprávnemu posúdeniu veci.

Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov konania, pretože navrhovateľka si náhradu trov konania ani nežiadala a okrem toho s týmto konaním navrhovateľke trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva písomne v troch vyhotoveniach cestou krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.