Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/10/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného Pro Civitas s. r. o., so sídlom v Bratislave, Astrová č. 2/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Martinčekova č. 13, IČO: 47 233 516, proti povinnému S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom v H. č. XX, vedenej pod sp. zn. EX 828/2014, súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszátha č. 268, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 583,97 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec, č. k. -15 zo dňa 27. 03. 2014, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom pod sp. zn. EX 828/2014 vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle §57 ods. 1 písm. g) z.č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo aj „EP“) s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. V dôvodoch uznesenia okresný súd uviedol, že exekučné konanie bolo vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, sp. zn. -133 zo dňa 15.08.2013. Exekučný titul bol vydaný rozhodcovským súdom, ktorý vyvodil svoju právomoc z bodu 5.8 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o zriadení a používaní hlavnej všadeplatíkarty a založení a vedení osobného účtu č. 0015173203 (ďalej len „zmluva o všadeplatíkarte“) zo dňa 04.10.2007, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s. Bratislava) a povinným. V bode 5.8 Obchodných podmienok je uvedená rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvných vzťahov, budú riešiť pred Stálym rozhodcovských súdom zriadeným pri Asociácii bánk SR, pričom jeho rozhodnutia budú konečné a záväzné. Súd zmluvný vzťah medzi oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom a povinným zo zmluvy o všadeplatíkarte posúdil ako spotrebiteľský vzťah. Exekučný súd konštatoval, že rozhodcovská doložka, obsiahnutá v zmluve o úvere, nebola dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných podmienok poskytovania úveru, ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná síce formálne napĺňa podmienku uvedenú v písm. q/ bodu 1 Prílohy k smernici, keďže rozhodcovské konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov, avšak vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom, bude takmer vždy veriteľ. Veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytovania úveru, teda aj

rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako prvý. Exekučný súd právne posúdil takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú podmienku, ktorá bola ako taká už od počiatku neplatnou v zmysle ustanovenia §53 ods. 4 zákona č. 40/1964 zb. Občianskeho zákonníka, účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“). Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Súd poukázal na to, že podľa judikatúry Súdneho dvora Európske únie je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok, prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku uvedeného exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný, pričom absencia tejto jeho vlastnosti je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vo vykonaní exekúcie, a preto exekúciu v zmysle §57 ods. 1 písm. g) EP vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Exekučný súd podľa neho postupoval nesprávne, keď v štádiu vydania poverenia vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Žiadnym spôsobom sa pritom procesne nevysporiadal so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia. Predčasným zastavením exekúcie exekučný súd oprávnenému odňal právo konať pred súdom. Oprávnený poukázal na to, že súd v tomto štádiu konania nezastavuje exekúciu, ale zastavuje exekučné konanie. Pojem exekučné konanie je širší pojem ako exekúcia; exekučné konanie začína podaním návrhu u súdneho exekútora a exekúcia začína až doručením upovedomenia o začatí exekúcie. V zmysle rozhodnutia musia všeobecné súdy dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný. Predčasné zastavenie exekúcie zo strany súdu by upieralo oprávnenému možnosť riadneho uplatnenia ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku, a takto oprávneného v jeho právach poškodzovalo a diskriminovalo. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie tak, ako o to požiadal v zmysle predloženého návrhu na vykonanie exekúcie. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu, pričom zákonný sudca odvolaniu oprávneného nevyhovel (§ 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej v texte len „O. s. p.“), preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučné konanie začalo dňa 03.03.2014, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszátha č. 268, doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne dňa 20.03.2014 súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave, sp. zn. -133 zo dňa 15.08.2013. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 583,97€, riadne úroky vo výške 16,9 % ročne zo sumy 583,97 € od 18.12.2012 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 583,97 € od 18.12.2012 do zaplatenia, ďalej sumu 398,20€, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 55,92 € a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 110,38€, a to do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o všadeplatíkarte, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s. Bratislava) a povinným dňa 04.10.2007. Právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania si rozhodcovský súd odvodil z Rozhodcovskej doložky obsiahnutej v bode 5.8 Obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou Zmluvy o všadeplatíkarte. Rozhodcovský súd vzťah zo zmluvy o všadeplatíkarte uzatvorenej medzi oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom a povinným posúdil ako spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý aplikoval okrem iného ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom konštatoval, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a bola dojednaná v súlade so zákonom. Okresný súd sa stotožnil s názorom, že ide o spotrebiteľský

právny vzťah a zmluvu podrobil súdnej kontrole z hľadiska, či sa v exekučnom konaní nenavrhuje vymáhanie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, ktorá upravuje riešenie sporov zmluvných strán je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spotrebiteľa núti podriadiť sa rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak v konaní bude vystupovať v procesnom postavení odporcu, v dôsledku čoho vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) EP. Odvolanie je dôvodné. Pokiaľ exekučný súd po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že rozhodcovskú zmluvu právne posúdil ako neprijateľnú podmienku, obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve a vyhlásil ju od počiatku za neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 OZ, jeho závery sú predčasné; ide o nesprávne právne posúdenie veci, pretože exekučný súd sa nevysporiadal a ani nevenoval pozornosť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Aby exekučný súd postupoval v súlade so zákonným postupom, upraveným v § 44 ods. 2 EP, preskúmava najprv 1. žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, 2. návrh na vykonanie exekúcie a 3. exekučný titul; až následne, vychádzajúc z výsledkov uskutočneného preskúmania, rozhodne o žiadosti súdneho exekútora. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí exekútora vykonaním exekúcie, a v opačnom prípade žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie je prípustné odvolanie. Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví, pričom proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie (§44 ods. 4 Exekučného poriadku). V preskúmavanej veci exekučný súd vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval; bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP; týmto postupom súdu oprávnenému odňal možnosť realizovať svoje procesné právo, zodpovedajúce štádiu exekučného konania po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. právo na rozhodnutie o tejto žiadosti. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) EP, týkajúce sa prípadov neprípustnosti exekúcie, v exekučnom konaní dopadá na procesnú situáciu, ktorej predchádzal postup podľa § 44 Exekučného poriadku, t.j. exekučný súd už rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie jedným z vyššie uvedených spôsobov. Z uvedeného potom vyplýva, že zastavenie exekúcie podľa §57 ods. 1 písm. g) EP neprichádza do úvahy skôr, ako exekučný súd rozhodne o poverení súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (§44 ods. 2 EP). V predmetnej veci exekučný súd nedodržal zákonný postup (neprípustne „preskočil“ postup) v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) EP zastavil. Pokiaľ exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, mal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (§44 ods. 2 EP), a nie exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP zastaviť. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods.1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní okresný súd posúdi žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodne o nej (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.