Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-184-2013.pdf
PDF · 89.74 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/184/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava l, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci navrhovateľa: SVB Alžbetin Dvor 569, Alžbetin Dvor 569, Miloaslavov, IČO: 422 64 685, zast. JUDr. Marta Čarabová, advokát, Prievozská 18, Bratislava proti odporcovi: Dobrá správcovská, s.r.o., Vajnorská 48, Bratislava, IČO: 45 471 908, zast. JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, Nejedlého 29, Bratislava na zaplatenie 1.967,75 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 118 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia odporcu vo výške 573,31 EUR k rukám právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 17.5.2013 žiadal navrhovateľ, aby súd určil odporcovi povinnosť uhradiť istinu vo výške 1.967,75 EUR s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré odporca získal ako správca bytového domu Alžbetin Dvor 569.
V predmetnej veci Okresný súd Bratislava l vydal dňa 25.7.2013 platobný rozkaz 32Rob 126/2013. Odporca proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odôvodnený odpor, na základe čoho súd nariadil vo veci pojednávanie.
Návrhom na pojednávaní dňa 16.6.2015 zobral navrhovateľ žalobu v časti istiny vo výške 571,75 EUR z dôvodu, že odporca časť istiny vo výške 12,45 EUR uhradil dňa 21.8.2013 a časť istiny vo výške 559,30 EUR uhradila dňa 26.11.2014 tretia osoba - škodca David Fojta. Súčasne navrhol pripustenie zmeny žalobného petitu zohľadňujúceho čiastočné úhrady a žiadal aby súd zaviazal odporcu úhradou istiny vo výške 1.396 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.296 EUR od 9.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 100 EUR od 9.3.2013 do zaplatenia a zo sumy 12.45 EUR od 9.3.2013 do 20.8.2013 a súčasne určil odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľovi náhradu trov konania.
Súd čiastočné zastavenie a zmenu petitu pripustil uznesením zo dňa 12.10.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, zmluva o výkone správy č. 03/2011, výzva na vydanie dokladov zo dňa 25.2.2013, výzva na vrátenie zo dňa 25.2.2013, výpoveď zmluvy o výkone správy zo dňa 30.5.2012, list zo dňa 16.7.2012, záznamy emailovej komunikácie, odovzdávací protokol zo dňa 30.6.2011, reklamácia opravného vyúčtovania zo dňa 16.8.2012 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:
Zo zmluvy o výkone správy č. 03/2011 súd zistil, že odporca uzatvoril s vlastníkmi nehnuteľností tvoriacich bytový dom Alžbetin Dvor 569 zmluvu o výkone správy.
Z výzvy na vydanie dokladov bytového domu zo dňa 25.2.2013 súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na vydanie nedoručených dokladov.
Z výzvy na vrátenie neoprávnene uhradených finančných prostriedkov z účtu bytového domu zo dňa 25.2.2013 súd zistil, že navrhovateľ na základe uznesenia schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome Alžbetin Dvor 269 zo dňa 31.7.2012 opätovne vyzval odporcu na vrátenie sumy 1.296 EUR ( 4x324 EUR ).
Z výpovede zmluvy o výkone správy zo dňa 30.5.2012 súd zistil, že odporca vypovedal zmluvu č. 03/2011 s výpovednou lehotou od 1.7.2012 do 30.9.2012.
Z listu Ministerstva financií SR zo dňa 16.7.2012 súd zistil, že ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy na základe požiadavky navrhovateľa vyjadrilo názor, že správca je oprávnený žiadať osobitný poplatok , týkajúci sa správy bytového domu len za vopred dohodnuté činnosti, ktoré sú v prípade navrhovateľa taxatívne vymedzené v samostatnom cenníku služieb. Preto sa MF SR domnieva, že odporcom dodatočne spoplatnený úkon - spracovanie miezd, ktorý nie je obsahom cenníka, by mal byť predmetom činnosti správcu v rámci bežnej správy bytového domu.
Zo záznamov emailovej komunikácie súd zistil, že navrhovateľ opakovane ( podľa vyjadrenia zástupcu navrhovateľa viac ako 400x ) vyzýval odporcu na odstránenie vád pri výkone správy.
Z odovzdávacieho protokolu dokladov zo dňa 30.6.2011 súd zistil, že odporca prevzal doklady bytového domu od predchádzajúceho správcu dňa 30.6.2011.
Z reklamácie opravného vyúčtovania za rok 2011 zo dňa 16.8.2012 súd zistil, že navrhovateľ po reklamácii riadneho vyúčtovania reklamoval aj opravné vyúčtovanie v značnom rozsahu.
Z vyjadrenia navrhovateľa súd zistil, že po pripustení čiastočného späťvzatia istinu žalovaného nároku tvoril súčet súm 1.296 EUR ( odmena odporcu za správu bytového domu za mesiace 6-9/2012 ) a sumy 100 EUR ( za spracovanie miezd ).
Z odporu odporcu zo dňa 21.8.2013 súd zistil, že odporca mal za to, že vydanie odmeny správcu za mesiace 6/2012 až 9/2012 na základe rozhodnutia schôdze vlastníkov požaduje navrhovateľ za čas, kedy už odporca nebol správcom, keďže spravoval dom len do 30.9.2013. Dôvodnosť návrhu na vydanie sumy 12,45 EUR odporca potvrdil a uvedenú sumu poukázal na účet navrhovateľa. Istina 100 EUR predstavovala náklady na spracovanie miezd upratovačky, kuriča a pod. za obdobie 9 mesiacov. Túto sumu odporca len refakturoval ako časť nákladov pripadajúcich na zamestnancov vykonávajúcich prácu len pre bytový dom navrhovateľa. Osoby nevykonávali činnosť pre odporcu ale výhradne len pre navrhovateľa a preto bol navrhovateľ povinný znášať náklady, ktoré by sa inak premietli do fakturovaných cien. Sumou nároku vo výške 559,30 EUR sa súd nezaoberal, nakoľko túto uhradila v priebehu konania tretia osoba ( škodca ) a navrhovateľ v tejto časti zobral návrh späť. Na základe uvedeného považoval odporca návrh navrhovateľa za nedôvodný a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Navrhovateľ v reakcii na odpor uviedol, že odmenu za správu si odporca stiahol z účtu navrhovateľa bezdôvodne nakoľko si neplnil svoje povinnosti, čo konštatovalo zasadnutie vlastníkov a požaduje uvedenú sumu za obdobie, kedy odporca vykonával správu. Pri sume 100 EUR za mzdové náklady mal navrhovateľ za to, že odmena za spracovanie miezd bola zahrnutá v sume 6 EUR/mesiac za správu každého jedného bytu a preto si odporca uvedenú sumu stiahol z účtu navrhovateľa nad rámec dohodnutej odmeny za správu.
Podľa ust. § 451, ods.1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451, ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ust. § 153, ods.1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.
Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že predmetom konania vydanie bezdôvodného obohatenia odporcom navrhovateľovi z dôvodov porušovania povinností správcu a vydanie bezdôvodného obohatenia za spracovanie miezd nad rámec dohodnutej odmeny za výkon správy.
Z výsluchu štatutára odporcu súd zistil, že odporca prevzal správu bytového domu po polročnom vyjednávaní a prevzal do správy nekvalitne postavený dom zo zle nastaveným spôsobom tvorby fondu údržby a opráv. Pri prevzatí správy nemal odporca k dispozícii revízne správy, technickú dokumentáciu, ktoré musel pracne zháňať. Po zistení nekvality stavby navrhol vlastníkom riešenie formou znaleckého posudku a žaloby a formou navýšenia fondu údržby a opráv. Tieto riešenia vlastníci odmietli. Odporca si bol a je vedomý nekvality vyúčtovania za rok 2011 avšak odporca mohol použiť len podklady, ktoré mal k dispozícii o čom informoval navrhovateľa. Po zistení, že nevie pohnúť s domom dal odporca spolu s vyúčtovaním za rok 2011 výpoveď.
Odporca na pojednávaní dňa 7.12.2015 namietol nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa, nakoľko tento si žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a odporca má za to, že sa jedná o osobné nároky jednotlivých členov združenia vlastníkov, ktoré nie sú zo zákona prenosné a nevzniká automatické oprávnenie navrhovateľa vymáhať bezdôvodné obohatenie vo svojom mene a na svoj účet. Bolo by to možné výhradne po písomnom postúpení pohľadávok členov združenia, k čomu nedošlo. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva navrhovateľom ) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva odporcom). Či však bude navrhovateľ v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (navrhovateľ), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného povinnosťou navrhovateľa preukázať, že je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. To znamenalo dokázať, že na jej úkor bolo (odporcom) získané bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal; ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu (§ 456 OZ). Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). Právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia neuplatnil navrhovateľ ako vlastník a svoje vlastníctvo nehnuteľností, v ktorých sa nachádzajú predmetné nebytové priestory, v konaní ani netvrdil. Súd teda v konaní skúmal zákonné oprávnenie navrhovateľa konať pred súdom vlastným menom a na vlastný účet vo veci vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu ako správcu na základe zmluvy s vlastníkmi nehnuteľností v bytovom dome Alžbetin Dvor 569. Podľa ust. § 7b, ods. 2 posledná veta zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že navrhovateľ má zákonné oprávnenie vystupovať vo vlastnom mene a na vlastný účet výhradne v prípade vymáhania nedoplatkov od vlastných členov aby tak naplnil povinnosť hospodárenia s úhradami od vlastníkov. Z ust. § 7b, ods. 1 prvá veta zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení vyplýva, že spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom.
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ ako spoločenstvo vlastníkov nedisponuje zákonným oprávnením prostredníctvom žaloby vymáhať bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na základe zmluvného vzťahu s odporcom a vlastníkmi nehnuteľností.
Navrhovateľ sa v priebehu konania pokúsil zhojiť procesný nedostatok aktívnej legitimácie predložením písomného plnomocenstva od vlastníkov nehnuteľností na zastupovanie vo veci vymáhania pohľadávok voči odporcovi. Súd však konštatoval, že uvedené plnomocenstvo oprávňuje navrhovateľa zastupovaním vlastníkov vo veci vymáhania, avšak oprávňuje navrhovateľa výhradne vymáhať pohľadávky v mene a na účet vlastníkov, nie vo vlastnom mene a na vlastný účet.
Navrhovateľ k námietke nedostatku svojej aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žaloba bola podaná ako celok, ktorý tvorili tri nároky a nie je možné posudzovať vzhľadom na nespornosť aktívnej legitimácie minimálne v jednom nároku nedostatok aktívnej legitimácie len jednej časti žalovaného nároku.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa a konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa vo všetkých častiach žaloby a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
Podľa ust. § 142 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 142, ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Odporca si v konaní vyčíslil v zákonnej lehote trovy konania a trovy právneho zastúpenia
trovy konania vyčíslil takto: 118 EUR - súdny poplatok za odpor
trovy právneho zastúpenia vyčíslil zo žalovanej sumy takto:
1 úkon právnej služby - príprava a prevzatie á 81,33 EUR + 7,81 EUR RP 1 úkon právnej služby - odpor á 81,33 EUR + 7,81 EUR RP
1 úkon právnej služby - pojednávanie 16.6.2015 á 81,33 EUR + 8,39 EUR RP +DPH 1 úkon právnej služby - pojednávanie 26.10.2015 á 71,37 EUR + 8,39 EUR RP +DPH 1 úkon právnej služby - pojednávanie 7.12.2015 á 71,37 EUR + 8,39 EUR RP +DPH 1 úkon právnej služby - pojednávanie 25.1.2016 á 71,37 EUR + 8,58 EUR RP +DPH
Trovy právneho zastúpenia celkom 573,31 EUR
Trovy konania celkom 691,31 EUR
Celkovú náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatnenie nároku preukázal odporca vo výške 691,31 EUR.
Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.