Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/190/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30807484, proti povinnej: SVET-TRANS, s. r. o., Sigetská 1685/16, Sládkovičovo, IČO: 36291269, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Miroslav Šupa, Kmeťkova 30, Nitra, o vymoženie 100,21 eur a príslušenstvo, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 22. januára 2015, č. k. -13, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov exekúcie m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

Oprávnenej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, so sídlom Kmeťkova 30, Nitra, pod spisovou značkou EX 3925/2008 vyhlásil za neprípustnú a na základe toho ju zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne v časti zastavenia exekúcie použitím ustanovení § 37 ods. 3 veta prvá, § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 4, § 58 ods. 1 E. p. (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších zmien a doplnení), § 18 ods. 1, § 20a ods. 2 O. z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnení), § 19, § 103 a § 107 ods. 4 O. s. p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení), keď v rámci skúmania podmienok konania zistil, že povinná zanikla výmazom dňa 14. júna 2014, keď takto stratila právnu subjektivitu, ako aj spôsobilosť byť účastníčkou exekučného konania. Vzhľadom na to, že exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania a predmetná exekúcia by tak bola vedená v neprospech neexistujúceho subjektu, musela byť ako taká zastavaná. V časti náhrady trov exekúcie súd (prvého stupňa) rozhodoval podľa § 196, § 200 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 1 a 2 E. p., § 14 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, ods. 2, § 26 exekútorskej tarify (vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súdnemu exekútorovi priznal odmenu aj náhradu hotových výdavkov v rámci vzniknutých trov exekúcie (ktoré vyčíslil správne) vo výške 39,83 eur spolu s 20% DPH a náhradu hotových výdavkov vo výške 1,92 eur s 20% DPH, celkovo spolu v sume 41,75 eur.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa - proti výroku o náhrade trov exekúcie - podala odvolanie oprávnená, ktorá navrhla, aby odvolací súd súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie. Odvolanie odôvodnila nesprávnosťou postupu súdu prvého stupňa pri priznaní odmeny súdnemu exekútorovi, keď táto odmena mu nemala byť priznaná, vzhľadom na to, že oprávnená zastavenie exekúcie nenavrhla, nezavinila a dôvodom na zastavenie exekúcie nebola nemajetnosť povinnej. Poukázala na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu) je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s

výkonom tejto profesie. Ústavný súd konštatoval, že toto riziko, ktoré exekútor nesie je dôvodné a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.

K tomuto odvolaniu oprávnenej sa súdny exekútor nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 O. s. p., § 37 ods. 1 E. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 202 ods. 2 O. s. p., § 58 ods. 6 E. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne, a preto je potrebné ho zmeniť (§ 220 O. s. p.).

Predmetom exekučného konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je vymoženie pohľadávky oprávnenej vo výške 100,21 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu

- rozhodnutia oprávnenej (Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta) č. 700-0610427708-GC04/08 zo 14. júla 2008, právoplatného a vykonateľného 3. septembra 2008. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a súdnemu exekútorovi priznal právo na náhradu trov konania, pričom povinnosť zaplatiť mu ju vo výške 41,75 eur uložil oprávnenej.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že exekúcia začala na podklade návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie (č. l. 2-3) z 9. októbra 2008 a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (č. l. 1) z 18. novembra 2008, keď exekučným titulom tu bolo rozhodnutie oprávnenej č. 700-0610427708-GC04/08 zo 14. júla 2008, podľa ktorého je povinná povinná zaplatiť oprávnenej sumu 3.019,- Sk (100,21 eur) ako predpísané poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie a do rezervného fondu solidarity za mesiace marec 2008 a apríl 2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekútorovi udelené 17. decembra 2008. Dňa 3. júla 2014 bol súdu prvého stupňa doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ E. p. pre prekážku konania - stratu právnej subjektivity a spôsobilosť byť účastníkom konania, resp. výmaz z obchodného registra dňa 27. júna 2014.

Z exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že jeho činnosť v predmetnej exekučnej veci spočívala v obdržaní od oprávnenej návrhu na vykonanie exekúcie (22. 10. 2008), v zaslaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (18. 11. 2008), v získaní poverenia na vykonanie exekúcie od súdu prvého stupňa (14. 1. 2009), v obdržaní žiadosti oprávnenej o zaslanie situačnej správy (25. 2. 2009), na ktorú nijako nereagoval a v zaslaní oprávnenej a povinnej upovedomenia o začatí exekúcie (28. 7. 2009), ktoré upovedomenie povinná aj prevzala (4. 8. 2009) a následne už len z návrhu na zastavenie exekúcie (3. 7. 2014).

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava vyplýva, že povinná bola ex offo vymazaná dňa 27. júna 2014. Súd prvého stupňa preto správne exekúciu vzhľadom na nespôsobilosť povinnej byť účastníčkou takéhoto konania zastavil.

Odvolací súd už vo viacerých skorších druhovo totožných veciach (rozumej v prípadoch zastavenia exekúcie pre zánik povinnej právnickej osoby jej výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu), napr. vo veci svojej sp. zn. , uzavrel, že na prejednávanú vec dopadajúca právna úprava neposkytuje priestor pre to, aby mohla byť uložená povinnosť na náhradu trov exekúcie oprávnenej.

Ustanovenie § 203 ods. 1 E. p. ako podmienku uloženia povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému predpokladá zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Takýmto zavinením treba zásadne rozumieť také vedomé konanie či opomenutie oprávneného, s ktorým je zastavenie exekúcie v príčinnej súvislosti. Pri zavinení oprávneného navyše zo znenia citovanej úpravy vyplýva, že musí ísť o výlučné zavinenie oprávneného, teda dokonca nemôže ísť ani o také konanie či opomenutie, ktoré by bolo len jednou z viacerých príčin vedúcich k zastaveniu exekúcie. Aj pri preukázanom zavinení oprávneného má potom súd možnosť (por. zákonnú formuláciu „môže“) rozhodnúť spôsobom uvedeným v citovanom ustanovení a túto možnosť tak zásadne nemožno stotožňovať s povinnosťou tak urobiť.

Naopak ustanovenia § 203 ods. 2 E. p. síce zakotvuje bezvýnimočné pravidlo znášania trov exekúcie oprávneným, toto pravidlo však výslovne dopadá len na jeden dôvod zastavenia exekúcie, ktorým je zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (kedy ide o dôvod zastavenia exekúcie priamo upravený v ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/ E. p.). V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo.

Prisvedčiť totiž treba tomu názoru oprávnenej (z jej odvolania), podľa ktorého prakticky ani pri vynaložení všetkého možného úsilia nebolo v jej silách zabrániť zániku povinnej (jej výmazom z obchodného registra). Zavinenie oprávnenej na zastavení exekúcie tak nebolo z čoho vyvodiť. Rovnako však nebolo možné vec posúdiť ani podľa ustanovenia § 203 ods. 2 E. p., nakoľko v prejednávanej veci došlo k zastaveniu exekúcie pre zánik právnickej osoby povinnej, čiže pre stratu spôsobilosti jedného z účastníkov konania byť účastníkom konania a takto z dôvodu nemajúceho pôvod priamo v E. p., ale v predpise majúcom sa tu použiť podporne, teda v O. s. p. (pre nedostatok úpravy všetkých otázok v E. p. podľa § 57 ods. 2 E. p. a § 107 ods. 4 O. s. p.) a nie pre nedostatok majetku povinnej (hoc aj je zrejmé, že právne neexistujúca osoba už nemôže vlastniť žiaden majetok). Podľa názoru odvolacieho súdu pritom nemožno považovať za akceptovateľnú ani prípadnú snahu o analogické použitie úpravy v ust. § 203 ods. 2 E. p., teda o prakticky extenzívny (rozširujúci) výklad takéhoto ustanovenia, ktorým by sa malo dospieť k záveru, že i všetky prípady zániku povinného bez právneho nástupcu by sa mali považovať za prípady nedostatku majetku povinného spôsobilého aspoň na úhradu trov exekúcie. Ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ a § 203 ods. 2 E. p. totiž zjavne majú na mysli len prípady zastavenia exekúcií vedených proti právne existujúcim, avšak nemajetným povinným (o ten prípad tu nešlo). Použiteľnou okrem toho nemohla by byť ani argumentácia zásadou práva exekútora na náhradu trov exekúcie za každých podmienok (tiež názor Ústavného súdu SR vyslovený v jednom z jeho rozhodnutí, tu por. nález zo 17. decembra 2004 sp. zn. ), keďže v rámci takejto argumentácie nemožno prehliadnuť konštatovanie (ústavným súdom) ústavne i medzinárodnými zmluvami zaručeného práva na majetok u každej fyzickej aj právnickej osoby a z toho práve korektným výkladom záverov je nutné uzavrieť, že vyššie uvedená garancia musí dopadať aj na oprávneného (ktorý nemôže dôsledky bezvýslednosti exekúcie znášať dva razy - po prvý raz nevymožením jeho skôr exekučným titulom priznaného práva a teda takýmto reálnym znížením jeho majetku a po druhý raz uložením mu ešte povinnosti na náhradu trov zastavenej exekúcie, čím by sa paradoxne oprávnený dostal do horšej pozície, ako keby k exekučnému vymáhaniu svojej pohľadávky vôbec nepristúpil).

Z už uvedených dôvodov preto v prejednávanej veci povinnosť na náhradu trov exekúcie oprávnenej nebolo možné uložiť. Odvolací súd vedený už opísanými úvahami preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov exekúcie mohol podľa § 220 O. s. p. len zmeniť, keď na jeho potvrdenie, resp. zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa neboli dôvody. Súdnemu exekútorovi tak právo na náhradu trov exekúcie nevznikol a oprávnenej tak povinnosť zaplatiť mu ju ani nemohla vzniknúť, resp. nemohla jej byť súdom uložená.

Účastníkmi odvolacieho konania v prejednávanej veci boli potom už len oprávnená a súdny exekútor (šlo len o otázku náhrady trov exekúcie požadovaných exekútorom a majúcich sa zaplatiť oprávnenou, to inak za stavu právnej neexistencie povinnej v rozhodnom čase). V tomto konaní bola plne úspešnou oprávnená a bola to ona, komu podľa § 251 ods. 4, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Pretože však oprávnenej v tomto odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli a táto účastníčka nepodala návrh na priznanie čo i len náhrady trov podávajúcich sa zo spisu (§ 251 ods. 4 a § 151 ods. 1 O. s. p.), odvolací súd jej žiadnu náhradu nepriznal.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.