Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoE/66/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou so sídlom v Bratislave, Stropkovská č. 3, proti povinnému Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O. O., Nám. Ľ. B. č. XXXX/XX, vedenej pod sp. zn. EX 422/15, súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszátha č. 268, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 107,11 € s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -15 zo dňa 13.04.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa §44 ods. 2 z.č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo aj „EP“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V dôvodoch uznesenia uviedol, že súdny exekútor požiadal dňa 01.04.2015 exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1107,11€ s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Oprávnený navrhol vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, sp. zn. 241/10/14 zo dňa 26.11.2014. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovom úvere č. 8100048416, uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 28.09.2012. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. 8100048416 (ďalej len „rozhodcovská zmluva). Okresný súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu, ako spotrebiteľskú zmluvu a zameral sa na skúmanie dojednaných zmluvných podmienok z hľadísk a kritérií spotrebiteľského práva. S poukazom na závery rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.03.2013, sp. zn. ) považoval okresný súd za splnenú podmienku zo strany oprávneného, že povinnému bolo poskytnutá voľba prijať alebo neprijať rozhodcovskú zmluvu (článok 2 rozhodcovskej zmluvy). Za splnenú už ale okresný súd nepovažoval podmienku jasného a zrozumiteľného informovania povinného o tom, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Informácia o riešení sporov v rozhodcovskom konaní bola uvedená v článku č. 3, č. 5, č. 6 rozhodcovskej zmluvy. Okresný súd k svojmu záveru o nedostatočnom jasnom a zrozumiteľnom informovaní povinného o rozhodcovskom konaní uviedol, že znenie rozhodcovskej zmluvy neinformuje ani o aspoň základných charakteristikách rozhodcovského konania, napr. jednoinštančnosť rozhodcovského konania, vzdanie sa prejednania svojho sporu na všeobecnom súde, spravidla neverejné konanie, vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského rozsudku a možnosti sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku v zákonnom stanovenej lehote; nie je zrejmé, na základe akých informácií sa povinný rozhodol, že chce svoj spor prejednať v rozhodcovskom

konaní, a že chce rozhodcovskú zmluvu podpísať, keď z tejto nevyplýva charakteristika a popis rozhodcovského konania. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol vopred predtlačený a povinný okrem jej prijatia (podpisu) nemohol svojím prejavom vôle meniť alebo dopĺňať jej obsah. V súlade s uvedenými skutočnosťami ohľadne rozhodcovskej zmluvy, citovanou rozhodovacou činnosťou a s ustanovením §53 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), preto okresný súd ustálil, že ustanovenia rozhodcovskej zmluvy neboli individuálne dojednané. K uvedenému záveru okresný súd viedla aj skutočnosť, že povinný ako zmluvná strana v postavení spotrebiteľa, nemohol vlastnou vôľou ovplyvniť, či budú prípadné spory riešené cestou rozhodcovského súdu alebo prostredníctvom všeobecného súdnictva. Formuláciu ustanovení rozhodcovskej zmluvy v bodoch č. 2, č. 3 a č. 5 označil okresný súd za značne nerovnovážnu a v neprospech povinného ako spotrebiteľa. Tieto ustanovenia síce dávajú v prípade sporu zo zmluvy o úvere na výber z možností tej zmluvnej strane, ktorá by bola na strane žalobcu, obrátiť sa buď na všeobecné súdy alebo na jeden z rozhodcovských súdov, ale v konečnom dôsledku v prípade, ak by uplatnil svoje nároky oprávnený ako veriteľ na rozhodcovskom súde, bol by povinný ako spotrebiteľ nútený sa rozhodcovskému konaniu podriadiť. Takéto ustanovenie rozhodcovskej zmluvy je aj podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pod sp. zn. , zo dňa 09.01.2014, možné označiť len za formálne vyhovenie ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) OZ. V prípadoch, keby bol žalobcom oprávnený ako poskytovateľ úveru, by sa povinný nemohol brániť mimo rozhodcovského súdu, čo samé o sebe sťažuje prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Keďže okresný súd vyhlásil ustanovenia zakotvujúce rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku, čím sa tieto stali neplatné, samotná neplatnosť spôsobuje aj nevykonateľnosť exekučného titulu, ktorý má z tohto dôvodu účinky paaktu. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie tak bola v predmetnej veci založená na neprijateľnej podmienke, ktorá nebola individuálne dojednaná a exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, preto okresný súd v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Rozhodcovská zmluva je podľa oprávneného samostatným úkonom a nebola podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere (bod 2 rozhodcovskej zmluvy). Takouto podmienkou nebolo ani trvanie rozhodcovskej zmluvy, pretože podľa bodu 7 mal dlžník možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v lehote štrnástich dní od jej uzavretia. Uplatnením uvedeného práva mohol dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy, bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. po jej uzavretí mohol dosiahnuť jednostranným právnym úkonom zánik zmluvy, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený preto považoval za nesporné, že spotrebiteľ vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva tak spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy ďalej vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Z jej obsahu je teda zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne a nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len prostredníctvom neho. Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva popri tom, že je individuálne dojednaná, by preto nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 resp. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 78,18 €. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník okresného súdu, pričom zákonný sudca odvolaniu oprávneného nevyhovel O. s. p., preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že dňa 19.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne dňa 01.04.2015 súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej

veci je Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave, sp. zn. 241/10/14 zo dňa 26.11.2014. Podľa rozsudku rozhodcovského súdu bol žalovaný (povinný) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 2 393,27 € spolu s príslušenstvom a zmluvnou pokutou tak, ako je uvedené vo výrokovej časti exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100048416, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 28.09.2012. Právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania si rozhodcovský súd odvodil od Rozhodcovskej zmluvy k úveru č. 8100048416, uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 28.09.2012. Rozhodcovský súd vzťah zo zmluvy medzi oprávneným a povinným posúdil ako spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý aplikoval okrem iného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom konštatoval, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti a bola dojednaná v súlade so zákonom. Okresný súd sa stotožnil s názorom, že ide o spotrebiteľský právny vzťah. Zmluvu podrobil súdnej kontrole z hľadiska, či sa v exekučnom konaní nenavrhuje vymáhanie plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Dospel k názoru, že rozhodcovská zmluva, ktorá upravuje riešenie sporov zmluvných strán je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spotrebiteľa núti podriadiť sa rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak v konaní bude vystupovať v procesnom postavení odporcu. V článku 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný. V článku 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením rozhodcovskej zmluvy dlžníka poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Podľa čl. 7 rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty. Krajský súd vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok - zdôrazňuje, že súd je nielen v procesnom štádiu exekučného konania, v ktorom posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora vykonaním exekúcie, oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), ale počas celého exekučného konania. Súdna prax je jednotná v názore, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk, zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne uznesenie sp.zn. zo dňa 13.10.2011, sp. zn. zo dňa 09.02.2012). Skutočnosť, či sa jedná o rozhodnutie formálne vykonateľné, sa posudzuje z pohľadu právneho predpisu, upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť rozhodnutia sa skúma z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia, t.j. určitosť, zrozumiteľnosť a presnosť označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať. Súd môže zároveň v tomto rozsahu skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania, t.j. v každom štádiu konania na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu, a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Záver o oprávnení okresného súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a nielen pred vydaním poverenia, plne korešponduje so zámerom zákonodarcu, vyjadrenom aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, nielen v § 4 ods. 2 Exekučného poriadku.

Občiansky zákonník upravuje problematiku neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v § 53 a nasl.. V zmysle všeobecnej zásady, zakotvenej v § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka platí, že spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. nesmie obsahovať neprijateľné

podmienky. Na druhej strane Občiansky zákonník v druhej vete §53 ods. 1 upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné, t.j. o neprijateľné zmluvné podmienky nejde vtedy, ak sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa pritom v zmysle §53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa teda vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, t.j. ktoré sú pripravené vopred. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti. Súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere ako aj rozhodcovskej zmluvy - vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní ako z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie zdôvodnil. Vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C-76/10), dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa. Navyše právne posúdenie vzťahu medzi oprávneným a povinným ako vzťahu spotrebiteľského nespochybnil vo svojom odvolaní ani sám oprávnený.

Po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky odvolací súd zistil, že rozhodcovská zmluva, uzavretá medzi oprávneným a povinným, tvorí samostatnú časť, t.j. samostatnú listinu, ktorú povinný podpísal. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, tak ako bolo uvedené vyššie, že obsahuje vyhlásenie dlžníka (povinného) o tom, že svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere; ďalej obsahuje poučenie o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, samotné znenie rozhodcovskej zmluvy, ako aj možnosť dlžníka (povinného) od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť. Hoci oprávnený ako veriteľ vopred pripravil rozhodcovskú zmluvu pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa vpisujú požadované údaje, dlžník mal možnosť ju odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník bol tiež oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Odvolací súd má za to, že takto uzavretá rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom, pretože obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle §3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí samostatnú listinu, čím došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda neplatnú podľa §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zohľadňujúc formu, obsah, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy, dospel odvolací súd k záveru, že povinný ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavil vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, pričom uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tak ako usúdil okresný súd. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods.1 písm. h) O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou exekučného súdu opätovne posúdiť, či exekučný titul spĺňa podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tak, ako to stanovuje § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd opätovne preskúma obsah rozhodcovskej zmluvy, či neobsahuje ustanovenia, ktoré by vytvárali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa (§53 ods. 1 . Z hľadiska vyváženosti vzájomných práv a povinností preverí tiež ostatné ustanovenia zmluvy o revolvingovom úvere, najmä dojednanie o výške odplaty vyjadrenej prostredníctvom ukazovateľa RPMN (bod 6 Zmluvy o revolvingovom úvere) a Dohodu o poskytnutí služby (bod 8 Zmluvy o revolvingovom úvere). Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.