Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/324/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa K., zastúpeného Q. proti odporkyni B., o zaplatenie 958,20 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17. septembra 2013, č.k. -46, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 958,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 928,20 Eur od 24.06.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 928,20 Eur od 24.06.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania 198,79 Eur, k rukám zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že účastníci dňa 13.10.2011 uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXX, ktorou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni úver 600 Eur a odporkyňa sa zaviazala tento úver vrátiť navrhovateľovi spolu s 3,2 % mesačným úrokom v 24 mesačných splátkach po 44,20 Eur, z čoho splátka istiny je 25 Eur a úrok 19,20 Eur, splatných vždy do 31. kalendárneho dňa v mesiaci. Prvá splátka bola splatná dňa 31.11.2011 a posledná splátka dňa 30.11.2011. Celkovo sa tak zaviazala odporkyňa zaplatiť navrhovateľovi 1.060,80 Eur, z čoho je istina úveru 600 Eur a úrok 460,80 Eur. Účastníci si v zmluve ďalej dojednali, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré sú uvedené na druhej strane zmluvy. Podľa čl. IV. bod 2. všeobecných podmienok v spojení so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere si účastníci pre prípad omeškania s úhradou mesačných splátok dohodli, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne z celkovej dlžnej sumy za každý deň omeškania, počítanú dňom nasledujúcim po dni splatnosti splátky alebo po dni, v ktorom sa úver stane predčasne splatným, pričom minimálna výška zmluvnej pokuty je 20 Eur a je splatná spolu s najbližšou splátkou. Zároveň sa podľa tohto bodu všeobecných podmienok účastníci dohodli, že odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi paušálnu sumu výdavkov v sume 10 Eur za každú zaslanú upomienku v súvislosti so splácaním úveru, za ktorú sa považuje aj oznámenie o odňatí výhody splátok úveru. Navrhovateľ zaslal odporkyni 3 upomienky, a to dňa 03.04.2012, 03.05.2012 a 04.06.2012. Podľa čl. IV. bod 4. všeobecných podmienok účastníci dojednali, že navrhovateľ je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný v prípade omeškania odporkyne s úhradou splatnej splátky úveru alebo jej časti, a to písomne a najskôr po uplynutí 3 mesiacov od prvého dňa omeškania s úhradou splátky alebo jej časti. Podľa Žiadosti o poskytnutie úveru bola odporkyňa v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere zamestnaná a účelom pôžičky bol spotrebný nákup. Podľa výdavkového pokladničného dokladu navrhovateľa zo dňa 13.10.2011, podpísaného odporkyňou

v uvedený deň, bola istina úveru 600 Eur vyplatená navrhovateľom odporkyni v hotovosti. Z upomienok, ktoré vystavil navrhovateľ odporkyni v dňoch 03.04.2012, 03.05.2012 a 04.06.2012, vyplynulo, že odporkyňa navrhovateľovi zaplatila z poskytnutého úveru 132,60 Eur. Oznámením o strate výhody splátok, výzvou na splatenie celého dlhu zo dňa navrhovateľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého dlhu odporkyne ku dňu 23.06.2012. Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o úvere zo dňa 13.10.2011 je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2010 (znenie zákona platné a účinné ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy účastníkmi), keď v zmysle § 1 ods. 2 a 3 v spojení s § 2 uvedeného zákona spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru, keď veriteľ je právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ, je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Navrhovateľ zmluvou o úvere v konaní jednoznačne preukázal, že medzi ním ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom vznikol zmluvný vzťah, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 600 Eur a odporkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky navrhovateľovi vrátiť spolu s úrokom 460,80 Eur v 24 mesačných splátkach po 44,20 Eur, splatných v 31. deň v mesiaci. Zároveň zmluva o úvere v spojení s formulárom obsahovala špecifikovanie jednotlivých splátok, dátum splatnosti prvej a poslednej splátky, ako aj ročnú mieru nákladov, pričom súd pri výpočte správnosti RPMN odkontroloval výpočet aj v súlade doplnením údajov do vzorca na stránke Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR: http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn. Bolo zistené, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov v správnej výške. Účastníci si zároveň dojednali, že odporkyňa zaplatí navrhovateľovi paušálne poplatky 10 Eur za každú upomienku, ktorú jej navrhovateľ v súvislosti so splácaním úveru zašle. Odporkyňa si svoju platobnú povinnosť riadne neplnila, a preto navrhovateľ vyhlásil v súlade so zmluvnými dojednaniami predčasnú splatnosť úveru. Odporkyňa nespochybnila nárok navrhovateľa právne relevantnými skutočnosťami, ani nepreukázala, že by svoj dlh splnila vo väčšom rozsahu ako vo výške 132,60 Eur. Keďže si odporkyňa svoju povinnosť nesplnila riadne a včas, patrí navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v uplatnenej výške 9 %, čo zodpovedá výške stanovenej v zmysle Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1 % zvýšená o 8 percentuálnych bodov), a to odo dňa 24.06.2012, deň nasledujúci po dni predčasnej splatnosti úveru, ktorý je tak prvým dňom omeškania odporkyne. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnenú zmluvnú pokutu, i v tejto časti považoval súd návrh za dôvodný. Účastníci si v zmluve o úvere, a to konkrétne v čl. IV. bod 2 dojednali v prípade omeškania s úhradou mesačných splátok povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne zo sumy každej dlžnej splátky, resp. jej časti. Odporkyňa povinnosť riadne a včas platiť mesačné splátky porušila, a preto navrhovateľovi vzniklo právo na dojednanú zmluvnú pokutu, a to zo sumy dlžných splátok vo výške 928,20 Eur. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80 písm. b) O.s.p., § 2 písm. d) zákona č. 129/2010, § 497, § 499, § 502 ods. 1, ods. 2, § 503 ods. 1, ods. 2 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie odporkyňa a domáhala sa, aby odvolací súd pri svojom rozhodovaní prihliadol ku skutočnosti, že navrhovateľ jej schopnosť splácať úver, resp. skúmať bonitu spotrebiteľa, opomenul, čo viedlo k tomu, že poskytnutý úver sa považuje v tomto prípade za bezúročný a bez poplatkov a vrátiť sa musí iba istina. Zdôraznila, že jej finančné možnosti sú oslabené, nakoľko bola dlhodobo práceneschopná a znížil sa jej príjem. Nie je schopná nárazovo zaplatiť uvedenú sumu. Mala za to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď jej vyjadrenie v danej veci absentovalo.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že odporkyňa ho požiadala o poskytnutie úveru vyplnením tzv. žiadosti o poskytnutie úveru, v ktorom deklarovala, že je zamestnaná, že jej mesačný príjem z pracovnej činnosti je 320 Eur, pričom žije v spoločnej domácnosti so synom, ktorý je zárobkovo činný, jej mesačné výdaje sú 60 Eur inkaso, 10 Eur splátky Quatro, iné dlhy neuviedla, čo pri mesačných splátkach úveru zo zmluvy č. XXXXX v sume 44,20 Eur posúdil navrhovateľ bonitnosť odporkyne ako dostatočnú. Poukázal na skutočnosť, že odporkyňa sa k návrhu vo veci samej nevyjadrila, nezúčastnila sa pojednávania, ani svoju neúčasť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

V danej veci sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 958,20 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom zmluvného plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXX zo dňa 13.10.2011.

Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Odporkyňa v podanom odvolaní vytýkala súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, uplatnila tak odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 132 až § 135 O.s.p. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa zásad uvedených v ust. § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy hmotného práva. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané a navrhovateľkou ani v odvolaní tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

Odporkyňa vytýkala súdu prvého stupňa výlučne to, že rozhodol bez jej vyjadrenia k návrhu a nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ neskúmal jej bonitu ako spotrebiteľa.

V danej veci sa odporkyňa o existencii daného súdneho konania dozvedela dňa 19.12.2012, kedy prevzala upovedomenie o postúpení veci Okresným súdom Trenčín Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom nariadil v danej veci termín pojednávania na deň 17.09.2013 s tým, že súčasne odporkyni doručoval návrh na začatie tohto konania, poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a predvolanie na pojednávanie. Odporkyňa zásielku súdu neprevzala v odbernej lehote a táto sa súdu dňa 11.09.2013 vrátila ako neprevzatá.

Z ust. § 47 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Poštový úrad N. uvedeným spôsobom pri doručovaní zásielky súdu postupoval, dňa 19.08.2013 vykonal prvý neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie, ktoré uskutočnil dňa 20.08.2013 a súčasne odporkyni oznámil, že dňa 20.08.2013 uložil zásielku na pošte. Po márnom uplynutí lehote na prevzatie zásielky túto vrátil Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

V prejednávanej veci bol postup súdu prvého stupňa v súlade s citovaným ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., umožňujúcom súdu vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Z tohto predpokladu vychádza aj ust. § 119 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že ani prípadné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní samo osebe nezahŕňa žiadosť o odročenie pojednávania. Pokiaľ súd prvého stupňa za týchto okolností vo veci pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, neporušil tým žiadne jej právo, ktoré jej patrí ako účastníčke konania.

Odvolací súd preskúmal i námietku odporkyne, že pri uzatváraní zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi, nebola navrhovateľom preskúmaná jej bonita ako spotrebiteľa.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa súčasne so žiadosťou o poskytnutie úveru deklarovala, že je riadne zamestnaná na dobu neurčitú s mesačným zárobkom 320 Eur, ktorý jej chodí na účet, jej náklady predstavujú 60 Eur mesačne, spláca pôžičku Quatro 10 Eur s tým, že žije so synom, ktorý je zárobkovo činný a predložila súčasne výplatnú pásku a inkasný lístok za elektriku, z ktorých skutočností dospel navrhovateľ k záveru, že odporkyňa je schopná platiť úver vo výške mesačnej splátky 44,20 Eur. Nie je možné potom ustáliť, že navrhovateľ bonitu odporkyne ako spotrebiteľa neskúmal.

Vzhľadom na uvedené, dôvody odvolania odporkyne neboli dané, a tým nebol ani daný odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .