Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_13CoE-22-2016.pdf
PDF · 72.03 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/22/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: T. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XX, o vymoženie 311,01 € s prísl., na odvolanie oprávneného zo dňa 16. 11. 21015 proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 12Er/384/2015-15 zo dňa 28. 10. 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod spisovou značkou EX 23987/15 zastavil.
V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Oprávnený sa podaným návrhom domáhal vykonania exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 311,01 eur s príslušenstvom od povinného na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO : 35922761, Karloveské rameno 8, Bratislava zo dňa 22.07.2009, spisová značka SR 11968/09.
Súd lustráciou v registroch zistil, že medzi týmito istými účastníkmi bolo na tomto súde vedené exekučné konanie pod spisovou značkou 10Er/564/2009, v ktorom súd uznesením č.k. 10Er/564/2009-29 zo dňa 26.01.2012 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.07.2012. Exekučným titulom v uvedenom konaní bol rovnako ako v tomto konaní, rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava sp.zn.: SR 11968/09 zo dňa 22.07.2009.
Dôvodom na takýto postup v konaní 10Er/564/2009 bolo to, že vzťah medzi účastníkmi súd posúdil ako spotrebiteľský a rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť príslušnosť rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nebola dojednaná individuálne. Z tohto dôvodu bol exekučný titul považovaný za materiálne nevykonateľný a absencia tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie, preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Podaním zo dňa 16.03.2015 exekútor znovu požiadal o vykonanie exekúcie na základe toho istého rozhodcovského rozsudku, na základe ktorého vedenú exekúciu už raz súd vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 103 O.s.p súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 prvej vety O.s.p. ak ide o taký nedostatok konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa pojednávať znova.
Súd skonštatoval že oprávnený podal návrh na vykonanie toho istého exekučného titulu, u ktorého už raz bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená, preto súd konanie zastavil..
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o náhrade trov exekučného konania“.
Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený. Dôvodil, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci; svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom; a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolateľ zastáva názor, že vo fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia a exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol.
V procesnej situácii neboli dané procesné predpoklady pre zastavenie konania.
Oprávnený najmä namietal, že v danom prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 OSP, pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 EP v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní aplikovať zásadu res judicata.
Záverom odvolateľ navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd dodáva.
Odvolací súd si nemohol nepovšimnúť, že oprávnený v obdobných veciach, keď už právoplatne bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť, podáva oprávnený opätovne tie isté návrhy na vykonanie exekúcie v tej istej veci na základe toho istého rozhodnutia.
Je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd už viackrát vyslovil dôvody pre ktoré je možný postup upravený v ust. § 159 ods. 3 OSP aj v exekučnom konaní. Oprávnenému zrejme ušli dôvody týchto rozhodnutí (ktoré sú ináč prístupné na webovej stránke súdu) a preto považuje odvolací súd za vhodné uviesť. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je označená ako prekážka res judicata, je charakterizovaná ako neodstrániteľná prekážka konania, ktorá bráni tomu, aby vec právoplatne rozhodnutá bola znovu prejednávaná. Táto prekážka spočíva v tom, že nie je možné rozhodovať v tej istej veci znova. V tomto prípade, ako aj vo všeobecnosti platí, že o tú istú vec ide vtedy, ak je daná totožnosť predmetu konania a totožnosť účastníkov.
V exekučnom konaní ide teda o totožnú vec, ak ide o ten istý exekučný titul a účastníkmi konania sú tí istí účastníci. Za totožnosť účastníkov sa považuje aj stav, ak bolo právoplatne rozhodnuté v exekučnom konaní, ktorého účastníkom bol právny predchodca účastníka uvedeného v exekučnom titule.
V sporovom konaní býva posúdenie otázky res judicata zväčša jednoznačné. Ide o to, či rozhodnutie súdu bolo alebo nebolo vydané vo veci samej.
V exekučnom konaní to však nemusí tak byť vždy. Exekučné konanie sa totiž vždy nekončí vydaním rozhodnutia; je skončené napr. aj upustením od exekúcie. Jednoznačná odpoveď nemusí vyplývať ani z výroku uznesenia o zastavení konania alebo zastavení exekúcie. Vo všeobecnosti sa za rozhodnutie
vo veci považuje taký výrok rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o tom, čo bolo v navrhovanom petite žiadané. To isté platí aj pre exekučné konanie. Za rozhodnutie vo veci samej v exekučnom konaní je preto treba považovať vydanie exekučného príkazu s uvedením spôsobu exekúcie a následnou konkretizáciou predmetu exekúcie (určením veci, pohľadávky, účtu a pod.). To však platí len za stavu, že v exekučnom príkaze uvedeným spôsobom aj došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného (ak bolo predmetom plnenia peňažné plnenie).
Za rozhodnutie vo veci samej pri exekúcii treba považovať aj právoplatné zastavenie exekúcie, ale iba do času, kým dôvod, pre ktorý exekúcia bola zastavená, neodpadol. Odpadnúť môže dôvod napr. pri zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP, podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP, § 57 ods. 1 písm. d) EP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 57 ods. 1 písm. i) EP.
Pri exekúcii podľa § 57 ods. 1 písm. b), e), f), g), j) EP však dôvod zastavenia exekúcie spravidla neodpadá a takto posudzovanú exekúciu podľa ust. § 159 ods. 3 OSP treba dôvodne považovať za res judicata.
K tvrdeniu o nesprávnosti postupu procesného súdu, ktorý zastavil exekúciu ešte pred tým, než bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, je potrebné uviesť. Z postupu exekútora vyplýva, že ak exekútor zistí, že návrh na vykonanie exekúcie nie je možné vykonať z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, predloží návrh so svojím stanoviskom exekučnému súdu. Žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v tomto prípade exekútor nepodáva. Súd zastaví konanie podľa ust. § 104 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 251 ods. 4 OSP.
Ak vo veci nemožno konať pre neodstrániteľnú procesnú prekážku, súd konanie zastaví (§ 103 OSP). Je kontraproduktívne, aby súd v takomto prípade vydal najprv poverenie na vykonanie exekúcie.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.