Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cb/46/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobcu: Vladimír Vysočan, so sídlom 082 74 Brezovica 240, IČO: 44 058 691, proti žalovanému: EXIMREAL, s.r.o., so sídlom Slovenskej jednoty 10, 040 01 Košice, IČO: 36 571 733, v konaní o zaplatenie 870,00 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 870,00 Eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 870,00 Eur od 31.01.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 52,00 Eur, do troch od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.11.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 870 Eur s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný si objednal u žalobcu elektroinštalačné práce na projekte Realizácia novej elektroinštalácie na objekte CO sklady - Malá Ida. Žalobca vykonal práce v súlade podľa dohody. Za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému faktúru číslo XX/XXXX so splatnosťou 30.01.2012 znejúcu na sumu 2.145 Eur, z ktorej žalovaný zaplatil 1.275 Eur. Suma 870 Eur nebola žalovaným v lehote splatnosti uhradená.

Okresný súd Prešov vydal dňa 17.12.2014 platobný rozkaz č.k. -10 zo dňa 17.12.2014, ktorý bol žalovanému doručený dňa 5.1.2015, proti ktorému podal dňa 14.01.2015 žalovaný odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu a súd vo veci nariadil pojednávanie.

Žalovaný sa k návrhu žalobcu vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Prešov č.k. -10 zo dňa 17.12.2014, v ktorom uviedol, že neuznáva ani čo do dôvodu, ani čo výšky nárok žalobcu, nakoľko dielo, ktoré žalobca realizoval pre žalovaného/príkladmo sklad CO a školiace stredisko Malá Ida - časť montážne práce elektro/, nebolo do dnešného dňa žalovaným prevzaté, aj napriek výzvam žalovaného na predloženie a vzájomné odsúhlasenie súpisu vykonaných prác a odovzdávacieho protokolu, a teda žalobca neoprávnene predčasne fakturuje cenu ešte neprevzatého diela, pričom prevzatie diela bolo podmienkou na fakturáciu ceny diela. Dôvodom neprevzatia diela je rozdiel medzi sumou požadovanou a fakturovanou žalobcom a ocenením realizovaných montážnych prác podľa rozpočtu spracovaného metodikou rozpočtového programu ODIS platného pre rok 2011, ktorý bol aj podkladom pre fakturáciu konečnému odberateľovi predmetného diela. Nárok žalobcu považuje za absolútne nedôvodný.

Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 04.06.2015, v ktorom uviedol, že odovzdanie diela nebolo podmienkou na fakturáciu, lebo nerealizoval dielo ako celok, ale pracoval

pre žalovaného ako jeden z viacerých pracovníkov na hodinovú sadzbu. Vyplácanie prebiehalo v zmysle dohody tak, že po odpracovaní určitého časového úseku bola vystavená faktúra za odpracovaný čas na danej zákazke, ktorá bola následne preplatená. Tvrdenie žalovaného, že nemal podpísané hodiny odmieta, pretože k podpísaniu odpísaných hodín ho nevyzval. Odovzdávací protokol nebol súčasťou dohody, nebol spomínaný. V stavbe bol vypracovaný rozpočet, ale už počas priebehu prác na stavbe žalovaný vedel, že nebude dodržaný, preto sám rozhodol o navýšení vykonávaných prác aj materiálu po ústnej komunikácii s jeho objednávateľom. Pôvodný rozpočet však nebol nikdy navýšený. Zároveň poukázal na to, že žalovaný uznal dlh slovne aj tým, že začal uhrádzať faktúru vkladom na účet a každú jeho snahu o dohodu a prípadnú možnosť vyplatiť sumu aj v menších čiastkach odbil slovami, že on už nedostal nič viac zaplatené, a preto nedostane ani žalobca.

Na pojednávanie, ktoré súd nariadil dňa 23.02.2016 sa žalovaný, ktorý bol riadne a včas predvolaný nedostavil. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu Advokátska kancelária - JUDr. Michal Treščák so sídlom v Košiciach, Thurzova 6 mailom doručeným súdu dňa 23.02.016 o 10.59 hod ospravedlnil neúčasť žalovaného zdravotnými komplikáciami žalovaného, avšak nežiadal o odročenie pojednávania v súlade s ust. § 119 O.s.p., zároveň nedoložil do spisu splnomocnenie, ktorým by splnomocnil právneho zástupcu na zastupovanie v konaní. Žalovaný až písomným podaním doručeným súdu dňa 25.2016, teda po vyhlásení rozsudku na pojednávaní dňa 23.02.2016, ospravedlnil neúčasť a žiadal o odročenie pojednávania, opätovne bez zdokladovania svojej žiadosti v súlade s ust. § 119 O.s.p. Súd preto dňa 23.02.2016 vykonal dokazovanie v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v neprítomnosti žalovaného. Súd poukazuje na skutočnosť, že účasť na pojednávaní je procesným právom a nie povinnosťou účastníka konania. Súd v záujme plynulosti a hospodárnosti konania nie je oprávnený, ale aj povinný prejednať vec aj v prípade neprítomnosti jedného z účastníkov, pričom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúmal existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 O.s.p. (napr. závada v doručení, zdravotný stav, resp. iná vážna prekážka na strane účastníka konania. V prejednávanej veci nebol súdu žiaden z dôležitých dôvodov, pre ktoré by súd musel pojednávanie odročiť, a preto súd v zmysle §101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava písomne podanej žaloby. Uviedol, že na základe ústnej dohody si žalovaný objednal elektroinštalačné práce na projekte Realizácia novej elektroinštalácie na objekte CO sklady Malá Ida. Žalobca tieto práce vykonal v súlade s dohodou a následne za vykonané práce vyfakturoval žalovanému sumu vo výške 2.145,- Eur faktúrou zo dňa 30.12.2011 so splatnosťou 30.1.2012. Z uvedenej faktúry žalobca uhradil dňa 2.3.2012 sumu 700 Eur a dňa 24.8.2012 sumu 575,- Eur. Zvyšok žalovanej sumy 870 Eur žalovaný neuhradil. K námietkam žalovaného v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že odovzdanie diela nebolo podmienkou fakturácie. Ústne mali dohodnutú odmenu 7 Eur za odpracovanú hodinu. s tým, že žalobca najprv vykonával práce pre spoločnosť L., T..I..N.., s ktorou mal uzavretú písomnú zmluvu, kde bola dohodnutá odmena 7 Eur za hodinu. V sídle uvedenej spoločnosti sídli aj žalovaný a keďže žalovaný potreboval elektroinštalačné práce na objekte CO sklady v Malej Ide, tak na základe ústnej dohody si tieto objednal u žalobcu, pričom ústne sa so žalovaným dohodli na odmene 7 Eur za hodinu. Dielo bolo prevzaté, žalobca s pánom Q., ktorý je štatutárny zástupca žalovaného skontroloval vykonanie prác žalobcu, ktoré boli realizované, pričom zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky. Záznam nebol urobený v písomnej forme.

Za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému faktúru číslo 10/2011 so splatnosťou 30.01.2012, znejúcu na sumu 2.145 Eur.

Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že žalovaný dňa 24.8.2012 uhradil žalobcovi časť faktúry vo výške 575 Eur, dňa 2.3.2012 sumu vo výške 700 Eur, celkovo uhradil 1.275 Eur.

Podľa § 120 ods. 1-3 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

Podľa § 554 ods. 2 Obchodného zákonníka ak toto miesto nie je dohodnuté a zmluva zahŕňa povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie predmetu diela jeho odovzdaním prvému dopravcovi, ktorý má uskutočniť prepravu do miesta určenia. Zhotoviteľ umožní objednávateľovi uplatnenie práv z prepravnej zmluvy, pokiaľ tieto práva nemá objednávateľ už na základe tejto zmluvy.

Podľa § 554 ods. 3 Obchodného zákonníka ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosť zhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo vykonávať.

Podľa § 554 ods. 4 Obchodného zákonníka v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 3, uskutočňuje sa odovzdanie diela v mieste, kde má zhotoviteľ sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak jej miesto včas objednávateľovi oznámi.

Podľa § 554 ods. 5 Obchodného zákonníka odovzdaním zhotovenej veci nadobúda k nej objednávateľ vlastnícke právo, ak ho do tejto doby mal zhotoviteľ, a na objednávateľa prechádza nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci, ak ho do tejto doby znášal zhotoviteľ. Ustanovenia § 444 až 446, § 455 až 459 a § 461 platia obdobne.

Podľa § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa § 369 Obchodného zákonníka účinného od 15. 01. 2009 do 31. 1. 2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 1 veta 1. OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c cit. nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V danom prípade bolo nesporné, že žalovaný si objednal u žalobcu elektroinštalačné práce na projekte Realizácia novej elektroinštalácie na objekte CO sklady - Malá Ida. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca elektroinštalačné práce na projekte Realizácia novej elektroinštalácie na objekte CO sklady - Malá Ida vykonal, pričom za vykonané práce žalobca vystavil žalovanému faktúru číslo XX/XXXX so splatnosťou 30.01.2012, znejúcu na sumu 2.145 Eur, z ktorej žalovaný zaplatil 1.275 Eur. Suma 870 Eur nebola žalovaným v lehote splatnosti uhradená.

Súd poukazuje na skutočnosť, že základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy a svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ( napríklad aj v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach ako aj povinnostiach a uložil mu, aby v prípade neuznania uplatneného nároku uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný aj napriek poučeniu súdu neoznačil, neuviedol žiadne dôkazy potrebné k preukázaniu opaku tvrdení žalobcu a tak súd vychádzal zo zistení skutkového stavu vecí na základe ostatných vykonaných dôkazov v dôsledku nesplnenia dôkaznej povinnosti žalovaného.

Zmluva o dielo patrí do skupiny konsenzuálnych kontraktov, zakladajúca synalagmatický záväzok / vykonať určité dielo - zaplatiť zaň/, pre ktorý nie je predpísaná písomná forma. V zmysle ustanovenia a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka patrí medzi tzv. relatívne obchody. Vzhľadom na postavenie žalobcu a žalovaného ako subjektov záväzkového vzťahu v čase vzniku záväzkového vzťahu a

predmet ich záväzkov súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako obchodno- právny v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Čiastočnou úhradou faktúr došlo zo strany žalovaného ku konkludentnému uznaniu zvyšku dlhu a dôkazné bremeno o opaku prešlo na žalovaného, ktorý ho jednoznačne v danom konaní neuniesol, keďže žiadnym spôsobom nepreukázal skutkovú a právnu opodstatnenosť svojej obrany a pravdivosť ním uvádzaných tvrdení. Zo strany žalovaného v danom konaní neboli súdu predložené žiadne listinné dôkazy preukazujúce skutkovú a právnu opodstatnenosť obrany žalovaného v podanom odpore proti platobnému rozkazu a nebolo súdu zo strany žalovaného ani navrhnuté vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie pravdivosti jeho tvrdení. V priebehu konania žalovaný nerozporoval doručenie faktúry. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 05.01.2015, pričom nerozporoval skutočnosť, že žalobcovi z faktúry znejúcej na sumu 2.145 Eur uhradil 1.275 Eur. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie faktúry vystavenej za vykonané práce vo výške 870 Eur s príslušenstvom. Žalovaný v konaní nepredložil, ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by spochybnil, alebo vyvrátil skutkové a právne tvrdenia žalobcu o základe, výške, alebo dôvodnosti jeho nároku, okrem ničím nepodložených tvrdení uvedených v podanom odpore. Nakoľko žalovaný faktúru neuhradil v lehote jej splatnosti, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Súd na základe uvedeného žalobcovi v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 870 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške určenej v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal právo na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 52 Eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu, len čo sa týka výroku o trovách konania.

Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.