Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40C/534/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci navrhovateľky: V. L., D.. C., M.. XX.XX.XXXX, Q. A. Č.. XXX, XXX XX A., štátna príslušníčka SR, proti odporcovi: D. L.B., D.. L., M.. XX.XX.XXXX, Q. A. Č.. XXX, XXX XX A., štátny príslušník SR, o rozvod manželstva, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov navrhovateľky: V. L., D.. C., M.. XX.XX.XXXX a odporcu: D. L., M.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného obvodu Žilina, vo zväzku XX, ročníku XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2015, navrhovateľka požiadala o rozvod manželstva účastníkov konania, ktoré bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX, pred Matričným úradom Žilina. Z manželstva sa narodili 2 deti, dcéra A. L., M.. XX.XX.XXXX a syn N. L., M.. XX.XX.XXXX, obe deti sú v čase podania tohto návrhu plnoleté, dcéra býva spolu s navrhovateľkou v rodičovskom dome jej rodičov v A. a syn býva v spoločnej domácnosti s odporcom na adrese ich posledného spoločného trvalého pobytu A. Č.. XXX, v rodičovskom dome rodičov odporcu.

Z dôvodov podaného návrhu vyplýva, že k uzatvoreniu manželstva došlo z obojstrannej lásky, postupom času medzi manželmi začali vzájomné nezhody, začali sa veľmi hádať, osočovať a odcudzovať. V tomto čase sú navzájom citovo i telesne úplne odcudzení, navzájom ľahostajní, nenachádzajú zhodu v osobnom, ani rodinnom živote, a nie je reálny predpoklad obnoviť ich manželské spolužitie. V čase podania návrhu, navrhovateľka nežije s odporcom v spoločnej domácnosti skoro jeden rok a v podstate každý z nich si vedie svoj vlastný život. Má trvalý a nezvratný záujem sa s manželom rozviesť, pretože je presvedčená, že manželstvo je trvalo rozvrátené, neplní, a ani nie je žiadny predpoklad, že bude plniť svoju zákonom predpokladanú spoločenskú funkciu. K návrhu na začatie konania sa odporca písomne nevyjadril.

Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu. Nepripustila možnosť obnovenia manželského spolužitia s odporcom, s poznámkou, že v minulosti sa o to pokúšali, ale teraz už o to nemá záujem. Zdôraznila, že s manželom nežije rok v spoločnej domácnosti, má nový vzťah, deti sú už dospelé. Odporca nesúhlasil s rozvodom manželstva, uviedol, že u neho vždy bol priestor na porozprávanie sa o vzťahu, a že manželku má stále rád.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, že problémy v ich manželstve trvajú dlhšie, deti vyrástli, odišli z domu, oni prestali spolu komunikovať, väčšinou to bolo len o hádkach. Rok už spolu nebývajú a predtým rok to medzi nimi fungovalo tak, ako to opísala. Viackrát pri

hádkach odznelo: „zober sa choď.“ Tak jedného dňa sa zobrala a odišla. Odišla po viacerých nezhodách k rodičom, kde býva doteraz, k manželovi sa už nechce vrátiť, má dva roky funkčný vzťah s partnerom a plánuje s nim budúcnosť. Ich vzťah aj predtým bol viac-menej o deťoch, všetko pre deti. Vzťah s terajším partnerom mala aj pred odchodom zo spoločnej domácnosti, pretože už ako manželia spolu nefungovali, nekomunikovali, manžel o tom nevedel, ona sa s tým nechválila, sem - tam boli nejaké hádky. Inak spolu normálne fungovali, starala sa o domácnosť, spoločne hospodárili, ale bližšie nijako nekomunikovali. Nejako to doma pretrpeli s tým, že ona sama nemala o to nejaký záujem. Intímne spolu nežijú viac ako jeden rok, o tom, že má vzťah s iným mužom, sa manžel dozvedel, až keď sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Potvrdila, že manžel potom chodil za ňou, aby sa vrátila nazad. Na otázku súdu, čo navrhovateľke prekážalo na manželovi, navrhovateľka uviedla, že sa k tomu moc nechce vracať, ale škaredo im nadával, bol strašne hlučný. Keď sa rozčúlil, mala z neho strach, takže bol to strach. Keď deti boli menšie, viackrát od neho odišla, ale vždy sa vrátila, teraz to však už neurobí. Dalo sa mu vyčítať aj to, že hral automaty, potom sa však snažil a zbavil sa toho, ale nič spoločné, žiadne spoločné záujmy nemali. Zotrvala na rozvode manželstva s tým, že deti majú otca radi a ona ich nebude proti nemu huckať.

Z výpovede odporcu súd zistil, že pokiaľ manželka neodišla zo spoločnej domácnosti, bývali v jednej domácnosti, manželka sa starala o domácnosť, posledné roky chodieval na nákupy len on, spolu hospodárili a komunikovali. Pri poslednej hádke, ako manželka odišla zo spoločnej domácnosti, ho prvýkrát napadlo, že by mohla mať niekoho iného. Vtedy sa zaťal a nechcel s ňou viac rozprávať a je pravda, že nekomunikovali potom až do januára 2015, keď odišla, takže nekomunikovali spolu dva mesiace pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti. Myslel si, že po nejakom čase sa to vráti do bežného spôsobu života ako predtým. Prvé 3 - 4 mesiace po odchode manželky zo spoločnej domácnosti jej písal, volal, bol za ňou aj v práci a je pravda, že sa nechcela vrátiť. Nie je pravda, že by jej nadával, že by bol ten zlý, pre koho manželka odišla zo spoločnej domácnosti, podľa neho bol dôvod niekde inde. Je pravda, že manželku nikdy predtým nepodozrieval, nikdy neveril, že by ho podviedla. Odstupom času pochopil, že posledný rok hľadala vždy nejakú zámienku, aby sa povadili. Bolo to už v tej súvislosti, že chcela odísť z domu. O tom, že má vzťah s niekým iným, sa dozvedel až neskôr, je to pre neho ťažké, čo manželka urobila. Naozaj ju má rád a aj pre náboženské presvedčenie sa nechce rozviesť. Neverí, že tento 20-ročný vzťah bol zlý a že manželka k nemu nič necítila. Nevedel pochopiť, prečo mu celý život nepovedala pravdu, nebol by ju držal, možno, že to vyznie aj proti nemu, ale bolo by to pre neho iné, keby mu bola dôvod ich rozchodu priamo povedala.

V prejednávanej veci o rozvod manželstva na zistený skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania predovšetkým z výpovede účastníkov konania, pri rozhodovaní vo veci súd aplikoval ustanovenia Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZR), konkrétne ustanovenie §-u 22, §-u 23 v spojení s Článkom 1 Základných zásad, §-u 1 ods. 2, §-u 18a, §-u 19 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol, keďže zhodnotením skutkových okolností tvrdených jednotlivo účastníkmi konania dospel k záveru, že v tomto štádiu sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a s poukazom na vyjadrenia, správanie sa manželov, obnovenie ich manželského spolužitia do budúcna, nemožno očakávať pre nezáujem predovšetkým navrhovateľky, ktorá sa nechce vrátiť do spoločnej domácnosti a obnoviť manželské spolužitie s odporcom.

Zo strany navrhovateľky, teda je absolútny nezáujem o obnovu manželského spolužitia. Zo strany odporcu, aj keď pripustil, že keby mu manželka povedala priamo pravdu, on by ju v manželstve nedržal a možno by už boli dávno rozvedení, tento záujem u odporcu bol o obnovu manželského spolužitia, a bol prezentovaný v priebehu celého konania. A to hlavne s dôrazom na to, že manželku má stále rád, ako aj z náboženského presvedčenia. S rozvodom manželstva odporca nesúhlasil, avšak navrhovateľka uviedla, že manžel by ju nepresvedčil absolútne ničím, aby sa vrátila do spoločnej domácnosti.

Z ustanovenia §-u 18 Zákona o rodine vyplývajú základné požiadavky, ktoré sú kladené na vzájomné správanie sa manželov v manželstve. Jednou z týchto požiadaviek je povinnosť manželov žiť spolu, čo je základom pre vytvorenie trvalého harmonického, životného spoločenstva po všetkých stránkach, ktoré sú kladené na manželstvo, teda osobnej, citovej, sexuálnej, hospodárskej, vzájomnej pomoci. Ďalšou z požiadaviek je byť si verní. Práve tieto požiadavky v tomto manželstve nemohli byť naplnené,

pretože navrhovateľka nemieni obnoviť manželské spolužitie pre fungujúci nový vzťah, a pretože sa odmieta vrátiť do spoločnej domácnosti a žiť spolu s manželom a tak obnoviť manželské spolužitie. Neplnenie zákonných požiadaviek v manželstve, ktoré majú charakter predovšetkým morálnych noriem, vedie k tomu, že manželstvo nemôže spĺňať svoj účel a plniť si svoje funkcie, čo zákonite vedie k vzájomnému odcudzeniu manželov a k znefunkčneniu manželstva ako takého, dôsledkom čoho je návrh na rozvod manželstva podaný jedným z manželov. Ďalšou z požiadaviek je dobrovoľnosť zotrvania oboch manželov v manželskom spolužití, ktorá sa vyžaduje nielen pri vstupe do manželstva, ale počas celej doby jeho trvania, teda vôľa zotrvať v takomto životnom spolužití. Ani jedného z manželov nemožno nútiť, aby proti svojej vôli zotrval v manželstve. Z výpovedí oboch manželov mal súd preukázané, že ich manželstvo prekonávalo problémy, avšak manželia ich zodpovedne dokázali ustáť predovšetkým v záujme ich mal. detí. Podriadili fungovanie rodiny hlavne v prospech výchovy detí. Ich vzájomný vzťah bol druhoradý a zanedbávaný. Tu nastal celý problém ich vzájomného odcudzenia. Z tohto pohľadu príčiny rozvratu manželstva vznikli oveľa skôr ako boli oboma prezentované, a nemožno ich situovať do posledných dvoch rokov ich manželstva. S poukazom na tieto skutočnosti, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §-u 144 OSP tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Súd poznamenáva, že aj o náhrade trov konania rozhoduje na návrh a v tomto smere bol podaný návrh len zo strany navrhovateľky v zmysle, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd nevzhliadol žiadne okolnosti prípadu, prípadne pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali aj v takomto prípade náhradu vynaložených trov alebo ich časti niektorému z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.