Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-1376-2012.pdf
PDF · 72.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Er/1376/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Ing. Y. U. - STÉNIA export - import, O. U. XX, W., IČO: 14 354 144 zast.: GOREJ Legal, s.r.o., Žižkova 6, Košice, IČO: 47 231 939 proti povinnému: STEELCOMP, spol. s r. o., IČO: 31 659 756, Sokolovská 18, Košice pre vymoženie 7141,88 eura s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Eduardom Birom so sídlom v Košiciach, Nerudova 14 takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávneného zaväzuje nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Eduardovi Birovi so sídlom v Košiciach, Nerudova 14 trovy exekúcie v sume 72,71 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II poverením č. 5803 134665 zo dňa 7.5.2012 poveril v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka.
Dňa 28.11.2014 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že povinný zanikol. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 72,71 eur.
Podľa výpisu z Obchodného registra bol povinný dňa 27.04.2013 ex offo vymazaný z obchodného registra na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I, č. k. 31K/26/2012-127 zo dňa 1.10.2012, zrušil obchodnú spoločnosť STEELCOMP, spol. s r. o., IČO: 31 659 756, Sokolovská 18, Košice, podľa 68 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Pri posudzovaní dôvodov zastavenia exekúcie súd vychádzal z toho, že zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku prichádza do úvahy vtedy, ak nie je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie uvedený v § 57 Exekučného poriadku a jej pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Podmienkou však je, že takýto dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a bolo rozhodnutím súdu vyslovené, že exekúcia je neprípustná.
Podľa ust. § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
Podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka spoločnosť sa zrušuje zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku.
Pri posudzovaní dôvodov zastavenia exekúcie súd vychádzal z toho, že zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) prichádza do úvahy vtedy, ak nie je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie uvedený v § 57 Exekučného poriadku a jej pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Podmienkou však je, že takýto dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a bolo rozhodnutím súdu vyslovené, že exekúcia je neprípustná.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na Okresnom súde Košice I bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. Na majetok povinného konkurz vyhasený nebol, ale základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I, č. k. 31K/26/2012-127 zo dňa 1.10.2012 bol povinný ako obchodná spoločnosť vymazaný z obchodného registra. Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný nemal dostatok majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť veriteľa, k vyhláseniu konkurzu ani nedošlo.
Vzhľadom na uvedené rozhodol súd tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
O trovách exekúcie rozhodol súd podľa ust. § 203 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z., v zmysle ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený a preto súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 48,23 eur.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 nasledovne:
- odmena pri zastavení exekúcie 33,19, eur.
Náhrada hotových výdavkov podľa §22 ods. 1 cit. vyhlášky :
- poštovné vo výške 27,40 eur. Náhradu 20 % DPH vo výške 12,12 eur.
Celkovo spolu odmena a náhrada hotových výdavkov súdneho exekútora ním bola vyčíslená na sumu 72,71 eur.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. vo výške 33,19 eur, pretože podľa § 14 cit. vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
V zmysle ust. § 22 ods. 1, 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 27,40 eura.
Súd priznal súdnemu exekútorovi v pomernej časti 20%-nú DPH, a to základu 60,59 eura, t.j. vo výške 12,12 eura.
Pri sčítaní jednotlivých položiek vyčíslovaných trov exekúcie došlo zo strany súdneho exekútora ku chybe v počítaní kde sa pri konečnej sume pomýlil o jeden cent. Nakoľko jednotlivé položky trov exekúcie boli uplatnené správne a v súlade s vyhl. č. 288/1995 Z. z. súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 72,71 eura.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.