Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-323-2015.pdf
PDF · 92.06 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/323/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľa: M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. XXX, právne zastúpeného Mgr. Michalom Durajom, advokátom, so sídlom Z. XXXX, XXX XX T., proti odporcovi: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S. D. G. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, 025 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408, v konaní o zaplatenie sumy 1.150,- eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 16C/290/2012-181 zo dňa 19.03.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol, odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Prvostupňový súd o nároku navrhovateľa rozhodoval v zmysle zákonných ustanovení, a to § 120 ods. 3, § 127 ods. 1, § 132, § 135 ods. 1, 2, § 153 ods. 1 O. s. p. a podľa ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že pokiaľ ide o porušenie dopravných predpisov, obidvaja účastníci konania dopravnej nehody tvrdili zrážku, pričom jej vznik, priebeh popísali rovnako. Napriek uvedenému okresný súd nevychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov konania, pretože mal dôvodné a závažné pochybnosti o pravdivosti ich zhodných tvrdení. Podľa okresného súdu otázka porušenia dopravných predpisov ako podmienka vzniku zodpovednosti je otázkou odbornou a o odbornej otázke neprináleží rozhodovať súdu. Z obidvoch znaleckých posudkov mal okresný súd preukázané, že dopravná nehoda a škoda nevznikla tak, ako ju popísali účastníci konania a účastníci dopravnej nehody. Preto podľa znaleckých posudkov, z ktorých okresný súd vychádzal, vzniknuté škody na vozidlách účastníkov konania nie sú v príčinnej súvislosti s tvrdenou dopravnou nehodou a nie sú v príčinnej súvislosti so vzájomným kontaktom obidvoch vozidiel pre rozpor so základnými fyzikálnymi zákonmi. Základný logický výklad a základy fyzikálnych zákonov, ktoré sú obsiahnuté v učive základnej školy a stredných škôl možno považovať za všeobecné známe skutočnosti, ktoré netreba dokazovať. Znalecké dokazovanie sa nariaďuje na posúdenie odborných otázok, nie na posúdenie všeobecne známych skutočností. Preto okresný súd mal za to, že po odbornej stránke sú obidva znalecké posudky správne, odborné, logicky nadväzujú na zistený skutkový stav, a preto z týchto znaleckých posudkov súd vychádzal. Znalecké posudky neodporujú objektívnym zisteniam v konaní a zistenému skutkovému stavu. Okresný súd dal za pravdu obidvom znalcom, že v prípade vzájomného stretu vozidiel pôsobí rovnaká sila na jedno i druhé vozidlo, a preto poškodenia na jednom vozidle musia korešpondovať,
čo do tvaru a výšky poškodenia na druhom motorovom vozidle. Ak má odporca poškodenú prednú časť vozidla, ktorým podľa tvrdenia narazil do zadnej časti vozidla navrhovateľa, potom primerane k tomu nárazu a primerane k rozsahu poškodenia vozidla odporcu musí byť poškodené aj vozidlo navrhovateľa. Nič také sa však znaleckým dokazovaním nezistilo. Rozsah poškodení na obidvoch vozidlách, charakter poškodení na obidvoch vozidlách z odborného hľadiska, z hľadiska fyzicky, geometrie vylučovali, aby k týmto poškodeniam došlo vzájomným kontaktom uvedených vozidiel pri dopravnej nehode dňa 21.04.2011. Súd sa s týmto záverom obidvoch znaleckých posudkov stotožnil a pripísal im vyšší stupeň dôkaznej sily ako zhodným tvrdeniam navrhovateľa a odporcu, ktorí sú ekonomicky zainteresovaní na výsledku sporu, na poskytnutí poistného plnenia, resp. náhrade škody. Keď by súd založil svoj záver len na zhodných tvrdeniach účastníkov konania, potom by bol povinný rešpektovať zhodné tvrdenia účastníkov konania súd i znalec aj v prípade, ak by dopravná nehoda bola vymyslená, resp. by išlo o poistný podvod. Preto okresný súd zo zhodných tvrdení účastníkov konania nevychádzal a nepovažoval za vadu znaleckých posudkov, že z týchto zhodných tvrdení účastníkov konania nevychádzali ani znalci a vychádzali z objektívnych fyzikálnych zákonov. V zmysle uvedených záverov znaleckých posudkov, z ktorých vychádzal okresný súd, dopravná nehoda podľa popisu dopravnej nehody zo strany účastníkov konania a s takými dôsledkami, aké popísali, bola technicky a objektívne (fyzikálne) nemožná. Podľa okresného súdu z toho dôvodu navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ani ostatných podmienok nároku vzniku na náhradu škody, teda príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a vzniknutou škodou a zavinenie odporcu ako jeho 100 % mieru účasti na strete motorových vozidiel, a návrh zamietol. Dôvodil, že okresný súd nemohol vychádzať ani z listinného dôkazu dopravného inšpektorátu o prešetrení dopravnej nehody, nakoľko z neho vyplýva, že dopravná nehoda prešetrená nebola. Dopravný inšpektorát vychádzal len zo zhodných tvrdení účastníkov konania, že dopravnú nehodu spôsobil odporca a len na základe ústnych prednesov uložil odporcovi poriadkovú pokutu. Súčasťou listinných dôkazov nie je tvrdené zameranie brzdných stôp a fotodokumentácia, ako to tvrdil navrhovateľ a takéto dôkazy ani nemohli byť, vzhľadom k tomu, že dopravná nehoda prešetrovaná nebola. Založiť rozhodnutie len na uložení blokovej pokuty a na zhodnom tvrdení účastníkov konania nebolo možné. Okresný súd konštatoval, že len preukázaný skutkový stav možno subsumovať pod právne normy, nie je prípustný opačný postup. V danom prípade podľa okresného súdu nebol preukázaný skutkový stav, ktorý by nasvedčoval tomu, že došlo k stretu vozidiel navrhovateľa a odporcu pri strete vozidiel, tento stret zavinil odporca ako 100 % mieru účasti na strete motorových vozidiel v dôsledku porušenia dopravných predpisov a v dôsledku čoho vznikla navrhovateľovi škoda. Neexistujúci skutkový stav, nepreukázaný nemožno subsumovať pod právne normy. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., odporca a vedľajší účastník v konaní boli úspešní, patrila by im plná náhrada trov konania. Okresný súd nepriznal odporcovi ani vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania vzhľadom na to, že právo na náhradu trov konania neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý poukázal na to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Namietal, že v tomto prípade išlo o zodpovednosť za zavinenie, pričom mal zavinenie súd ustáliť podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Podľa názoru navrhovateľa k pomernému rozdeleniu zavinenia v rozhodnutí prvostupňového súdu nedošlo. Tiež namietal, že na vznik zodpovednosti sa explicitne nevyžaduje zavinené konanie. Rozhodujúca je iba účasť, ktorú mali prevádzatelia na spôsobení vzniknutej škody. Objektívnu mieru účasti na vzniknutej škode vyjadruje aj prípadné zavinené konanie, alebo opomenutie niektorého prevádzateľa, ak ním bola založená príčinná súvislosť vedúca k vzniku škody. Navrhovateľ má za to, že škodová udalosť vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu, ktorý porušil ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Kauzálny nexus preukázali tvrdenia navrhovateľa, odporcu, policajný záznam a oznámenie o škodovej udalosti adresované poisťovni. V danom prípade vedľajší účastník na strane odporcu, rovnako ako súd, mali za to, že nedošlo k poškodeniu vozidiel navrhovateľa a odporcu, a preto nevznikol nárok na poistné plnenie. Namietal tiež, že znalec z oblasti dopravy neporovnával poškodené motorové vozidlá a nevychádzal z meraní a fotografií vykonaných na týchto poškodených vozidlách. Pri takomto podklade meraní poškodených vozidiel nie je možné, aby merania spolu korešpondovali. Z uvedeného dôvodu sú závery oboch znaleckých skúmaní neobjektívne, keďže ani jeden znalecký posudok nevychádzal z meraní skutočne poškodených vozidiel a modelovej situácie škodovej udalosti. Závery prvostupňového súdu, že poškodenia vozidiel spolu nekorešpondujú z energetického, ako aj geometrického hľadiska a vznik poistnej udalosti nie je v príčinnej súvislosti
s deklarovanými poškodeniami motorových vozidiel, nie sú podložené ani znaleckým posudkom, v ktorom sa uvádza, že výškovým porovnaním poškodení oboch vozidiel je výškový nepomer medzi poškodeniami vozidiel približne o jeden dielik. So znaleckými skúmaniami sa navrhovateľ nestotožňuje a dáva si vypracovať znalecký posudok na vlastné náklady. Skutkové zistenia, ktoré si prvostupňový súd vzal za preukázané, nezohľadňujú vykonané, ako i navrhované dôkazy, pričom súd sa nezaoberal účelom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tieto skutočnosti sú na ťarchu navrhovateľa ako poškodeného škodovou udalosťou, ktorý znáša celkové náklady škodovej udalosti sám. Osobné motorové vozidlá boli poškodené a tieto poškodenia nevznikli bez účasti navrhovateľa a odporcu, a preto je potrebné vyvodiť zodpovednosť za toto konanie a nahradiť škodu, ktorá vznikla.
Odporca a vedľajší účastník sa k odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p..
Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ustanovenia § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ustanovenia § 431 Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), poistený má právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. h) Zákona o PZP, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ neuhradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Medzi prípady osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou patrí, okrem prípadov uvedených v § 420a a § 432 Občianskeho zákonníka, zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov. Úprava zodpovednosti za škodu vyvolanú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 až § 431 Občianskeho zákonníka je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie za škodu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody.
Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na konštatovaní, že dopravná nehoda podľa popisu dopravnej nehody zo strany účastníkov konania a s takými dôsledkami, ako popísali, bola technicky a objektívne (fyzikálne) nemožná. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ani ostatných podmienok nároku vzniku na náhradu škody, teda príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou, s ktorým záverom sa odvolací súd stotožnil.
Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) ako jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu vyžaduje, aby protiprávne konanie a vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody, vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre všetky právne systémy krajín Európskej únie), t.j. či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.
V prejednávanej veci samotnými účastníkmi popísaným nehodovým dejom a jeho konkrétnymi prejavmi nepostačovali pre záver o existencii adekvátnej príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a škodou. Tento záver bol vylúčený aj samotnými súdnymi znalcami. Obsahom spisu sú znalecké posudky, v ktorých je konštatované, že charakter poškodenia vozidiel technicky nekorešponduje s rozsahom poškodení, ktoré uvádzajú účastníci dopravnej nehody. Obaja znalci jednoznačne skonštatovali, že je technicky neprijateľné, aby uvedené poškodenia na predmetných vozidlách spolu vzájomne súviseli tak, ako boli deklarované navrhovateľom, vrátane priebehu vzniku poistnej udalosti. Konštatovali tiež, že poškodenia vozidiel nekorešpondujú z energetického ani geometrického hľadiska pri škodovej udalosti, ako ju uviedol navrhovateľ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu sa znalec náležite vyporiadal aj s námietkami navrhovateľa proti prvému znaleckému posudku vo svojom písomnom vyjadrení, v ktorom poukázal na identickosť povrchov, na ktorých boli realizované merania poškodení predmetných motorových vozidiel. Príčinnú súvislosť za tohto stavu možno vylúčiť tak, ako to správne konštatoval aj prvostupňový súd.
Odvolací súd dodáva, že nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov konania v tom smere, že by bol povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd je oprávnený posúdiť všetky dôkazné návrhy a rozhodnúť o tom, ktoré z dôkazov vykoná.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 O. s. p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 2 O. s. p., znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii.
V danom prípade vedľajší účastník na strane žalovaného v konaní namietal, že rozsah poškodenia motorových vozidiel nezodpovedá deklarovanému priebehu dopravnej nehody z hľadiska technickej neprijateľnosti predmetných poškodení motorových vozidiel. Súdom ustanovení znalci tieto skutočnosti potvrdili a z ich záverov vyplynuli rovnaké zistenia, t.j. že škoda navrhovateľovi nemohla vzniknúť spôsobom, ako ju navrhovateľ uviedol. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka odvolateľa týkajúca sa porušenia pravidiel kontradiktórnosti konania z dôvodu neprihliadania na zhodné tvrdenia účastníkov je nedôvodná. Z dikcie ustanovenia § 120 ods. 3 O. s. p. vyplýva, že nejde o povinnosť súdu, len o jeho oprávnenie. Súd preto môže vykonať dokazovanie aj ohľadom skutočností, ktoré sú medzi účastníkmi nesporné. Do popredia vstupuje otázka, ako charakterizovať kritériá, podľa ktorých by mal súd dokazovať aj zhodné tvrdenia účastníkov. Podľa odvolacieho súdu do úvahy prichádzajú práve také prípady, ak by nepravdivé tvrdenia účastníkov viedli k porušovaniu alebo obchádzaniu kogentných hmotnoprávnych noriem.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že škoda, ktorej náhradu v konaní po odporcovi požaduje, je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 21.04.2011 a podmienky vzniku zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 427 ods. 1, 2 a nasl. O. s. p. sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. Okresný súd správne ustálil, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, a preto správne žalobný návrh navrhovateľa zamietol.
Úspešnému odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi by prináležalo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., avšak odvolací odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže si ju neuplatnili.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.