Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/204/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu U.. P. C., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXX/X, XXX XX V. O. V., Š. D. F., proti žalovaným C. C. C., E.. H., O.. XX.XX.XXXX, V. T. R. XXXX/XX, XXX XX K., štátnej občianke SR R. C. C. C., E.. C., O.. XX.XX.XXXX, V. T. R. XXXX/XX, XXX XX K., Š. D. F., obidvom právne zastúpeným JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam a k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k hnuteľnostiam: 1/ osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio Thalia 1.4, 4dv. Sedan, rok výroby 2003, výrobné č. X. X., W.: K. XXX R. 2/ Osobné motorové vozidlo zn. HYUNDAI Terracan, rok výroby 2005, výrobné č. vozidla M., W.: K. XXX V., ktoré všetky osobné motorové vozidlá prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej I/ v 1/1-ine.

II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k hnuteľnostiam: 1/ Opakovacia guľovnica zn. MARLIN 33A, kal. 30-30 WIN., výrobné číslo XXXXXXXX, s kolimátorom Docter, výrobné číslo R., montážnou lištou a koženým remeňom, 2/ Broková dvojka zn. KIRNER J., výrobné číslo 7092, kal. 16-16, s kolimátorom Docter, výrobné číslo R. a koženým remeňom, 3/ Opakovacia guľovnica zn. CZ 527, kal. 222 REM., výrobné číslo XXXXX so záverom, zameriavacím ďalekohľadom MEOPTA, 3-9x42 výrobné číslo XXXXX, s delenou duralovou montážou a koženým remeňom, 4/ Opakovacia guľovnica zn. TIKKA T3, kal. 7x64, výrobné číslo XXXXXX so záverom, zameriavacím ďalekohľadom JahtiJakt 2,5-10x50, s delenou železnou montážou, s koženým remeňom, v plátenom puzdre maskáčového vzoru s molitanovou vložkou, ktoré všetky zbrane prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu v 1/1-ine.

III. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam: 1/ Byt č. X vo vchode Č.. XX O. X. poschodí obytnej budovy, súpisné číslo XXXX X. K. O. H. T.. R., postavenej na P.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6442/371371-tín, so spoluvlastníckym podielom k pozemkom 6442/371371-tín parc. č. N. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, parc. č. N. XXXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 236 m2, parc. č. N. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 236 m2 a parc. č. N. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, vedené u Okresného úradu K., odbor katastrálny na G. Č.. XXXX pre okres K., pre obec K. a pre katastrálne územie U.Ť., ktoré všetky nehnuteľnosti prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovanej I/ v 6/8-inách a žalovanej II/ v 2/8-inách.

IV. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam: 1/ Rodinný dom, súpisné číslo XXX O. P.. Č.. XXXX/X X. F., pozemky parc. č. N. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 486 m2, parc. č. N. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 136

m2, parc. č. N. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 880 m2, vedené u Okresného úradu M., odbor katastrálny na G. Č.. XXX pre okres M., P. D. F. a pre katastrálne Ú. F., ktoré všetky nehnuteľnosti prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovanej I/ v 6/8-inách a žalovanej II/ v 2/8-inách.

V. Žalovaná I/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 8.206,34 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VI. Žalovaná I/ je p o v i n n á zaplatiť žalovanej II/ sumu 366,38 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VII. Žalovaná II/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 7.473,58 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. VIII. Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 11.12.2014, ktorá bola doručená súdu dňa 11.12.2014 domáhal voči žalovaným I/ a II/ zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam: I. 1/ osobné motorové vozidlo zn. Renault Clio Thalia 1.4, 4dv. Sedan, rok výroby 2003, výrobné č. vozidla X., W.: K. XXX R. 2/ Osobné motorové vozidlo zn. HYUNDAI Terrancan, rok výroby 2005, výrobné č. vozidla M., W.X.: K. XXX V. (ďalej len „motorové vozidlá“), II/. 1/ Opakovacia guľovnica zn. MARLIN 33A, kal. 30-30 WIN., výrobné číslo XXXXXXXX, s kolimátorom Docter, výrobné číslo R., montážnou lištou a koženým remeňom, 2/ Broková dvojka zn. KIRNER J., výrobné číslo 7092, kal. 16-16, s kolimátorom Docter, výrobné číslo R. a koženým remeňom, 3/ Opakovacia guľovnica zn. CZ 527, kal. 222 REM., výrobné číslo XXXXX so záverom, zameriavacím ďalekohľadom MEOPTA, 3-9x42 výrobné číslo XXXXX, s delenou duralovou montážou a koženým remeňom, 4/ Opakovacia guľovnica zn. TIKKA T3, kal. 7x64, výrobné číslo XXXXXX so záverom, zameriavacím ďalekohľadom JahtiJakt 2,5-10x50, s delenou železnou montážou, s koženým remeňom, v plátenom puzdre maskáčového vzoru s molitanovou vložkou (ďalej len „zbrane“) a k nehnuteľným veciam: III. 1/ V. Č.. X X. X. Č.. XX O. X. P. obytnej budovy, súpisné Č. XXXX X. K. O. H. T.. R., P. O. P.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 6442/371371-tín, so spoluvlastníckym podielom k pozemkom 6442/371371-tín parc. č. N. XXXX/X, K. P. R. O. D. X. XXX U., P.. Č.. N. XXXX/X, K. P. R. O.Y. D. X. XXX U., P.. Č.. N. XXXX/X, K. P. R. O. D. X. XXX U. R. P.. Č.. N. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 m2, vedené u Okresného úradu K., odbor katastrálny O. G. Č.. XXXX pre okres K., pre obec K. a pre katastrálne územie U. (ďalej len „byt“), IV. 1/ Rodinný dom, súpisné Č. XXX O. P.. Č.. XXXX/X X. F., P. P.. Č.. N. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 486 m2, parc. č. N. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2, parc. č. N. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 880 m2, vedené u Okresného úradu Krupina, odbor katastrálny na G. Č.. XXX pre okres M., P. D. F. R. P. M. Ú. F. (ďalej len „rodinný dom“). Žalobu odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom v 1-ine k hnuteľným veciam ako i k nehnuteľnostiam, žalovaná I/ je podielovou spoluvlastníčkou v 5/8-inách k hnuteľným veciam ako i k nehnuteľnostiam a žalovaná II/ je podielovou spoluvlastníčkou v 1/8-ine k hnuteľným veciam ako i k nehnuteľnostiam. Ich podielové spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam ako i k nehnuteľnostiam bolo založené uznesením o dedičstve Okresného súdu Zvolen č.k. -460 zo dňa 23.04.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -488 zo dňa 21.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2014 a na základe darovacej zmluvy zo dňa 16.09.2014 a zo dňa 10.10.2015. Podielové spoluvlastníctvom žiadal vyporiadať tak, aby rodinný dom bol prikázaný do jeho výlučného vlastníctva v 1/1-ine a všetky ostatné veci, či už hnuteľné veci (mot.vozidlá a zbrane), ako i nehnuteľnosti (byt) boli prikázané do podielového spoluvlastníctva žalovaných I/ a II/ a to v spoluvlastníckych podieloch v akých sú podielovým spoluvlastníkmi v súčasnosti. Návrh na prikázanie rodinného domu do svojho výlučného vlastníctva v 1/1-ine zdôvodnil tým, že jeho rodičia sa rozviedli v roku 1990, jeho otcom bol nebohý C.. P. C., O.. XX.XX.XXXX, O. V. T. R. XXXX/XX, ktorý tragicky zomrel dňa 12.06.2009 a po ktorom dedičské konanie bolo vedené pred Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. , keď je jedným z jeho dedičov, popri žalovaných I/, ktorá bola druhou manželkou otca, žalovanej II/, ktorá je dcérou nebohého C.. P. C. a jeho sestrou po otcovi, keď popri nich dedičkou bola aj jeho ďalšia sestra W. B., E.. B., O.. XX.XX.XXXX, tiež dcéra nebohého C.. P. C.. Potom ako sa jeho rodičia rozviedli pričom on vtedy mal dva roky, vyrastal so svojou matkou v 150 km vzdialenom meste od svojho otca. Celý život, až do roku 2009, kedy otec tragicky zomrel sa so svojim otcom stretával v tomto rodinnom dome, ktorý označil za chatu (ďalej len „chata“) a príležitostne v domácnosti otca, v byte X.

K.. Od roku 2003, kedy otec kúpil chatu, táto bola križovatkou, na ktorej sa pravidelne počas víkendov stretávali ich životné cesty. K tejto chate za 7 rokov si vybudoval citový vzťah, pretože tu prakticky prežil svoje detstvo so svojim otcom, ktorého v bežnom živote nemal. Víkendy na chate boli vlastne jediné chvíle jeho života, ktoré prežíval so svojim otcom, vďaka ktorým zvládal komplikovanú situáciu vo svojej rodine. Táto chata je všetko čo mu po otcovi zostalo, preto jedine túto vec žiadal prikázať do svojho výlučného vlastníctva v 1/1-ine. Poukázal na to, že spoluvlastníctvo k hnuteľným veciam, ako i k nehnuteľnostiam ich ako spoluvlastníkom bolo založené na základe zákona a to v dedičskom konaní po jeho otcovi, keďže v rámci vyporiadania dedičstva po ňom, ktoré trvalo niekoľko rokov, sa nevedeli ako dedičia dohodnúť na vyporiadaní dedičskou dohodou. Ako ďalší dôvod, ktorý videl na prikázaní chaty do svojho výlučného vlastníctva v 1/1-ine bol v tom, že celý život zveľaďoval túto chatu svojou prácou, keďže bol pri každej jednej stavebnej úprave tejto chaty a fyzicky sa podieľal na jej technickom zveľaďovaní. Všetky tieto stavebné a rekonštrukčné práce vykonával so svojim otcom vlastnými rukami počas rokov spoločného života ako chlap s chlapom, ako otec so synom, ktorý napriek nezhode rodičov si našli spoločnú cestu a zaľúbenie v tejto chate a oblasti, v ktorej sa nachádza. Je pravdou, že finančne sa nikdy nepodieľal na zveľaďovaní tejto chaty, pretože bol neplnoletý a nebol zárobkovo činný. Celú finančnú stránku rekonštrukcie financoval otec, a to v plnej miere, keďže žalovaná I/, manželka jeho otca v tomto čase pracovala v zbore divadla za minimálnu mzdu alebo nepracovala vôbec a žalovaná II/ bola neplnoletá a nebola zárobkovo činná. Okrem toho nespočetne veľakrát priniesol tiež svojich kamarátov, ktorí pomáhali na stavbe, čím šetril peniaze rodine na externých pracovníkov, ktorých by bolo inak treba platiť. Tak sa podieľal so svojim otcom na zveľaďovaní tejto chaty výraznou mierou, ktorá je neporovnateľne vyššia od toho, čo pre zveľaďovanie chaty spravili žalované I/ a II/. Poukázal tiež na účelné využitie tejto veci, keď od roku 2007 je držiteľom zbrojného preukazu typu D a tiež poľovníckeho preukazu. Chata bola vždy poľovníckou chatou nakoľko s otcom tu trávili väčšinu večerov a skorých rán v prírode na love. Táto nemá kompletnú infraštruktúru a je trvalo neobývateľná. Už od počiatku rekonštrukcie bol účel tejto chaty stanovený na poľovačku. Keďže po otcovej smrti zo dňa na deň dostal zákaz zdržiavať sa na tejto chate od žalovanej I/, vlastne musel prestať so záľubou, ku ktorej si našiel cestu počas života s otcom. Ani jedna zo žalovaných I/ a II/ nikdy nebola a ani nie je držiteľkou zbrojného preukazu, ani poľovníckeho preukazu. Je preto viditeľné, že má pre chatu účelnejšie využitie vzhľadom na povahu tejto nehnuteľnosti než žalované I/ a II/ a tiež je objektívne vo väčšej miere schopný udržiavať túto nehnuteľnosť ako žalované I/ a II/. Je to tiež z dôvodu finančného zabezpečenia, keď má pravidelný hrubý mesačný príjem vo výške 1.250,- Eur a zároveň je spoločníkom obchodnej spoločnosti, ktorá má ročný obrat takmer 150.000,- Eur, disponuje vodičským preukazom a vlastným mot. vozidlom, takže má možnosť pravidelne na chatu chodiť a udržiavať ju. Žalované I/ a II/ nemajú mot. vozidlo, ani vodičské preukazy a tiež nemajú ani 1/5-inu príjmov aké má on, a to na to, aby mohli objektívne a hospodárne dobre sa postarať o túto nehnuteľnosť. Tiež mot. vozidlá dlhodobo neobhospodarovali, nechali ich znehodnotiť, neplatili zákonné ani havarijné poistky a napokon mot. vozidlo Renault Thalia predali za 500,- Eur neznámemu človeku, pričom porušili zákon, pretože je podielovým spoluvlastníkom tohto mot. vozidla a predali ho bez jeho súhlasu. Tiež neuhrádzajú ani zálohové platby za byt, ktorý užívajú výlučne len ony dve. Podľa jeho informácií k augustu 2014 na byte bol nedoplatok viac ako 1.500,- Eur. Po otcovej smrti, keď na chate mali dvoch psov, týchto dali žalované I/ a II/ protizákonne zastreliť. Byt užívajú žalované I/ a II/, preto ho žiadal prikázať do ich podielového spoluvlastníctva, rovnako žiadal prikázať do ich podielového spoluvlastníctva i mot. vozidlá, ako i zbrane. Ďalší dôvod, pre ktorý žiadal chatu prikázať do svojho výlučného vlastníctva v celosti bol i ten, že žalované I/ a II/ zakázali mu vstupovať do spoločných nehnuteľností a akýmkoľvek spôsobom užívať majetok v podielovom spoluvlastníctve, čím vlastne porušujú jeho ústavou SR garantované vlastnícke právo ako spoluvlastníka týchto vecí, porušujú dobré mravy, keď takéto správanie možno vyhodnotiť ako „násilné“ voči nemu ako spoluvlastníkovi vecí, ktoré majú byť predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Navyše žalované I/ a II/ sú v takej finančnej situácii, že v žiadnom prípade nie súd schopné vyplatiť mu prislúchajúci podiel v prípade ak by súd prisúdil všetky veci v podielovom spoluvlastníctve do ich podielového spoluvlastníctva a jemu prisúdil primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel. Súd by takýmto rozhodnutím spôsobil, že by musel prostredníctvom exekútora dlhodobo exekvovať majetok žalovaných I/ a II/, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou by exekútor vydražil najprv hnuteľné veci, ktorých hodnota by však nepokryla hodnotu jeho podielu a následne by vydražil chatu. Navyše by tým vznikli ďalšie trovy spočívajúce v trovách exekučného konania, ktoré by žalované I/ a II/ v takomto prípade museli niesť. Žiadal, aby súd prihliadol na všetky tieto skutočnosti a rozhodol tak, aby účastníkom celého konania zabezpečil čo najjednoduchšiu a najrýchlejšiu cestu k spravodlivému rozdeleniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva.

Žalované I/ a II/ vo vyjadrení zo dňa 27.04.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.05.2015 k žalobe uviedli, že súhlasia so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k hnuteľným veciam, ako i k nehnuteľnostiam. Nesúhlasili však s navrhnutým spôsobom vyporiadania zo strany žalobcu. Podľa nich, súd v prvom rade musí prihliadať pri vyporiadaní na veľkosť podielov spoluvlastníkov a na účelné využitie veci, keď tieto skutočnosti jednoznačne vyplývajú v ich prospech. Žalobca už v rámci dedičského konania po nebohom C.. P. C., neustále vyvíjal tlak na ostatných dedičov smerujúci k získaniu chaty do jeho výlučného vlastníctva v 1/1-ine, s čím oni nesúhlasili. Absolútne sú nepravdivé tvrdenia žalobcu o tom, že by sa voči nemu správali násilne, že by mu bránili v užívaní chaty. V rámci dedičského konania boli zistené všeobecné ceny všetkých vecí, ktoré boli predmetom dedenia, teda i mot. vozidiel, zbraní, i všetkých nehnuteľností. Tieto boli zistené znaleckými posudkami. Zostatkové hodnoty hnuteľných vecí, najmä čo sa týka mot. vozidiel, tak ako boli ustálené v dedičskom konaní nezodpovedajú všeobecnej hodnote týchto vecí v súčasnom období, ich všeobecná hodnota neustále klesá. Dedičské konanie trvalo 6 rokov, pričom tieto mot. vozidlá stále strácali na hodnote. Mot. vozidlo Hyundai Terrancan bolo havarované a odstavené v servise, mot. vozidlo Renault Clio nebolo používané, bolo po smrti nebohého Ing. Petra Igaza odstavené pred bytovkou. Vzhľadom na takýto stav, keďže dedičské konanie trvalo dlho a o statní dedičia sa o majetok počas dedičského konania nezaujímali, žalovaná II/ bola v tomto čase ešte maloletá, ju vyzýval servis teda žalovanú I/, aby hradila náklady za stojné za mot. vozidlo Hyundai Terrancan. Tieto náklady narastali a ona nemala finančné prostriedky na opravu tohto mot. vozidla. Mot. vozidlo Renault Clio bolo dlhoročne odstavené pred bytovkou a nepoužívané, na viaceré sťažnosti susedov, predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a polície, ktorá ju neustále vyzývala, že mot. vozidlo zaberá parkovacie miesto sa ona, teda žalovaná I/ rozhodla mot. vozidlo predať, avšak nie za cenu uvedenú a zistenú v dedičskom konaní, ale za nižšiu, za akú sa predávali obdobné mot. vozidlá v danom čase. Mot. vozidlo bolo predané za 500,- Eur. Pokiaľ žalobca v žalobe tvrdí, že neplatia nájomné, a to za byt, nie je to pravdou. Určitý dlh v súvislosti s bytom vznikol ešte za života nebohého C.. P. C. s tým, že tento dlh spočíval v pôžičke na okná 2.000,- Eur a nedoplatku na TUV vo výške 600,- Eur, keď tento nedoplatok vznikol preto, lebo došlo k roztrhnutiu potrubia a cez merač bytu vytekala horúca voda, keď išlo o havarijný stav. Veľkú časť tohto dlhu zaplatili bez toho, že by sa na tom podieľal žalobca. Tiež nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že sa on väčšou mierou podieľal na zveľaďovaní majetku, ktorý je predmetom vyporiadania, teda konkrétne chaty. Chata bola zakúpená v roku 1998, kedy žalobca bol ešte malým chlapcom a nemohol sa podieľať ani na kúpe a ani na zveľaďovaní tejto nehnuteľnosti. V roku 2003 bola prikúpená len jedna izba k tejto chate, ktorej majiteľom bol sused. Ona, žalovaná I/, bola dlhoročne zamestnaná v Štátnej opere Banská Bystrica, kde pracovala až do roku 2009. V minulosti pracovala aj v Bučine, čo bolo v roku 1988. Teda riadne vykonávala pracovnú činnosť s tým, že finančné prostriedky boli s nebohým manželom používané spoločne práve aj na zveľaďovanie spoločného majetku. Žalobca v žalobe uvádza dezinformácie. Keď nebohý C.. P. C. prišiel o zamestnanie musel odovzdať služobný mobil a mot. vozidlo, väčšinu času trávil na chate, chodil sa domov najesť a prezliecť, celú domácnosť „ťahala“ žalovaná I/, keď si našla i druhé zamestnanie. Žalovaná II/ ich dcéra C., bola maloletá. Následne C.. P. C. utrpel vážny úraz, v dôsledku dopravnej nehody, pribudli ďalšie problémy. V mesiaci jún 2009 ona, teda žalovaná I/ prišla o zamestnanie a práve v tomto mesiaci, dňa 12.06.2009 manžel nebohý C.. P. C. spáchal samovraždu. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by nemali vodičské oprávnenie. Žalovaná I/ uviedla, že má vodičské oprávnenie od roku 1993 a žalovaná II/ uviedla, že je držiteľkou vodičského oprávnenia od dovŕšenia svojich 18 rokov. Tiež popreli tvrdenia žalobcu, že by dali na chate utratiť psov. Po smrti nebohého C.. P. C. dochádzali 2-krát do týždňa na chatu a to v stredu a cez víkend, a to až do decembra 2010. Vtedy bola v blízkosti chaty poľovačka, psy sa zatúlali a odvtedy sa nevrátili. Finančné výpočty ohľadom príjmov žalobcu, percentuálne prepočítavanie spoluvlastníckych podielov pre účel vyporiadania podielového spoluvlastníctva je podľa nich scestné. Súhlasili so žalobcom v tom, že reálne rozdelenie vecí, najmä nehnuteľností neprichádza do úvahy. Byt riadne užívajú, v tomto bývajú, tiež užívajú aj chatu, ku ktorej majú citový vzťah, najmä žalovaná I/, pretože túto chatu kúpili a zveľaďovali s nebohým manželom. To, že žalobca navštevoval svojho otca na chate neznamená, že chatu zveľaďoval a na nej pracoval. Poukázali tiež na to, že nie je účelné, aby zbrane boli prikázané do ich podielového spoluvlastníctva, tak ako to žiada žalobca v žalobe, ktorý od roku 2007 je držiteľom zbrojného preukazu a tiež poľovníckeho preukazu, pričom by bolo logické, aby zbrane boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva v 1/1-ine. Navrhovali vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, aby byt, chata, mot. vozidlá boli prikázané do ich podielového spoluvlastníctva s tým, že spoluvlastnícky podiel žalobcu k týmto bude prikázaný každej z nich po 1/8-ine, pokiaľ ide o zbrane, tieto žiadali prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu v 1/1-ine s tým, že budú mať povinnosť výplaty žalobcu tak, ako bude vyčíslená po ustálení jednotlivých zostatkových hodnôt vecí patriacich do podielového spoluvlastníctva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinným dôkazmi, výpoveďami svedkov, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca a žalované I/ a II/ sú podielovými spoluvlastníkmi, žalobca v 1-ine, žalovaná I/ v 5/8- inách, žalovaná II/ v 1/8-ine bytu, rodinného domu a mot. vozidiel, žalobca v 2/4-inách, žalovaná I/ v 1-ine a žalovaná II/ v 1-ine zbraní. Žalobca v žalobe síce tvrdil, že je spoluvlastníkom zbraní v 1- ine a žalovaná I/ v 5/8-inách a žalovaná II/ v 1/8-ine, ale z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom zbraní v 2/4-inách, žalovaná I/ v 1-ine a žalovaná II/ v 1-ine. Spoluvlastníctvo účastníkov konania k bytu, k rodinnému domu, k mot. vozidlám a k zbraniam bolo založené deklaratórnym rozhodnutím o dedičstve vydaným v dedičskej veci po právnom predchodcovi účastníkov konania, ktorým bol C.. P. C., O.. XX.XX.XXXX, O. V. T.. R. XXXX/XX, M. K. Y. XX.XX.XXXX bez zanechania závetu. Tento bol otcom žalobcu, manželom žalovanej I/ a otcom žalovanej II/, ktorí boli dedičmi po ňom v I. zákonnej dedičskej skupine. Popri nich ďalšou zákonnou dedičkou bola W. B., E.. B., O.. XX.XX.XXXX, V. L.. T.. Z. XXXX/X, V. O. V., ďalšia dcéra nebohého C.. P. C.. Týmto dedičským rozhodnutím je uznesenie o dedičstve Okresného súdu Zvolen č.k. -460 zo dňa 23.04.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -488 zo dňa 21.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.01.2014. Týmto došlo k autoritatívnemu vyporiadaniu dedičstva súdom po nebohom C.. P. C., nakoľko dedičia v dedičskom konaní neuzatvorili ohľadne vyporiadania dedičstva dedičskú dohodu, keď tak došlo k potvrdeniu nadobudnutia dedičstva dedičom podľa zákonných dedičských podielov podľa § 484 prvá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Dedičia boli zistení podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedičov, v ktorej dedia manžel a deti a to každý z nich rovnakým podielom, keďže nebohý C.. P. C. zomrel bez zanechania závetu. V dedičskom konaní došlo i k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa, teda nebohého C.. P. C. a jeho pozostalej manželky, teda žalovanej I/, keď ako majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva týchto manželov v 1/1-ine bol zistený byt, rodinný dom a mot. vozidlá. Bezpodielové spoluvlastníctvo nebohého C.. P. C. a žalovanej I/ v dedičskom konaní bolo vyporiadané podľa § 175l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) podľa ktorého, ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu, ktorým je Občiansky zákonník, s odkazom na § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nebohého a jeho pozostalej manželky, teda žalovanej I/ spoluvlastnícky podiel v 1- ici pripadol k bytu, k rodinnému domu a k mot. vozidlám pozostalej manželke, teda žalovanej I/ a v 1-ici pripadol do dedičstva po nebohom C.. P. C., pričom tento spoluvlastnícky podiel bol potvrdený všetkým štyrom dedičom, podľa zákonných dedičských podielov, t.j. v 1-ine. Takto žalovaná I/ sa stala spoluvlastníckou týchto vecí v 5/8-inách, žalovaná II/ v 1/8-ine, žalobca v 1/8-ine a dedička W. B. v 1/8- ine. Zbrane boli tiež predmetom dedenia, ale v celosti a pri vyporiadaní dedičstva potvrdením dedičských podielov pripadli do vlastníctva žalobcu v 1-ine, žalovanej I/ v 1-ine, žalovanej II/ v 1-ine a ďalšej dedičke W. B. v 1-ine.

O týchto skutočnostiach svedčí uznesenie o dedičstve Okresného súdu Zvolen č.k. -460 zo dňa 23.04.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -488 zo dňa 21.11.2013, a napokon i výpis K. G. Č.. XXX P. M..Ú.. F. K. Y. XX.XX.XXXX (E. Y.), X. K. G. Č.. XXXX M..Ú.. U. (V.).

Darovacou zmluvou zo dňa 28.07.2014 po právoplatnom ukončení dedičského konania po nebohom C.. P. C., dedička W. B. darovala svoj spoluvlastnícky podiel v 1/8-ine k bytu, k rodinnému domu žalobcovi, čím žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom v 1-ine k týmto nehnuteľnostiam, keď k tejto darovacej zmluve bol uzatvorený i Dodatok č. 1 zo dňa 16.09.2014, darovacou zmluvou zo dňa 16.09.2014 a darovacou zmluvou zo dňa 10.10.2015 dedička W. B. darovala svoj spoluvlastnícky podiel v 1/8-ine k mot. vozidlám žalobcovi, čím žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom mot. vozidiel v 1-ine, ďalej svoj spoluvlastnícky podiel v 1/8-ine a ďalší spoluvlastnícky podiel v 1/8-ine, teda spolu v 1-ine k zbraniam žalobcovi, čím žalobca sa stal podielovým vlastníkom zbraní v 2/4-ine.

Takýto stav podielového spoluvlastníctva k predmetu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd mal zistený a preukázaný ku dňu rozhodovania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k predmetu konania.

Žalobca predložil do súdneho konania vyššie uvedené darovacie zmluvy zo dňa 28.07.2014, dodatok č. 1 k tejto darovacej zmluve zo dňa 16.09.2014, darovaciu zmluvu zo dňa 16.09.2014 a darovaciu zmluvu zo dňa 10.10.2015, z ktorých listinných dôkazov mal súd preukázané podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetu konania podľa ustálených spoluvlastníckych podielov.

V dedičskom konaní po nebohom C.. P. C. bola zistená všeobecná hodnota bytu, rodinného domu, mot. vozidiel a zbraní na základe znaleckých posudkov, keďže dedičia neustálili túto všeobecnú hodnotu dohodou. Zo znaleckého posudku č. 60/2011 znalca C.. L. Č., R.. B. XXXX/XX, XXX XX K., znalca z príslušného odboru, zo dňa 29.12.2011 bola zistená všeobecná hodnota bytu 45.000,- Eur, znaleckým posudkom toho istého znalca č. 59/2011 zo dňa 20.12.2011 bola zistená všeobecná hodnota rodinného domu 20.700,- Eur, znaleckým posudkom znalca C.. X. M., O. B. XX, XXX XX K., znalca z príslušného odboru, č. 1/2012 zo dňa 06.01.2012 bola zistená všeobecná hodnota mot. vozidla Renault Clio Thalia 2.310,- Eur, znaleckým posudkom tohto istého znalca č. 3/2012 zo dňa 24.01.2012 bola zistená všeobecná hodnota mot. vozidla Hyundai Terrancan 621,- Eur a znaleckým posudkom znalca C.. Š. Z., F. XXXX/X, XXX XX K., znalca z príslušného odboru č. P01/2011 zo dňa 25.11.2011 bola zistená všeobecná hodnota zbraní 1/ opakovacia guľovnica zn. MARLIN 700,- Eur, 2/ broková dvojka zn. KIRNER 400,- Eur, 3/ opakovacia guľovnica zn. CZ527 730,- Eur a 4/ opakovacia guľovnica zn. TIKKA T3 1.000,- Eur, spolu 2.830,- Eur. Takto bola všeobecná hodnota týchto vecí zistená ku dňu smrti nebohého C.. P. C..

Tieto skutočnosti súd mal preukázané z vyššie označených znaleckých posudkov, ktoré boli doložené do súdneho konania.

Zo správy OR PZ, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov Zvolen zo dňa 27.01.2016 súd zistil, že všetky zbrane, ktoré sú predmetom vyporiadania sú od smrti nebohého C.. P. C. uložené na tomto oddelení pod číslom: EKZ 35/2009 až EKZ 39/2009.

Zo správy OR PZ, Okresný dopravný inšpektorát Zvolen zo dňa 26.01.2016 súd zistil, že ako držiteľ a vlastník mot. vozidiel, ktoré sú predmetom vyporiadania je stále v evidencii ODI OR PZ Zvolen vedený P. C. (Ú. XX.XX.XXXX). Bola pripojená i evidenčná karta vozidla s aktuálnym stavom, z ktorej vyplýva, že v evidencii je stále evidovaný ako držiteľ a vlastník týchto mot. vozidiel nebohý C.. P. C., O.. XX.XX.XXXX, žiadna evidenčná zmena nie je evidovaná ani ohľadne mot. vozidla Renault Clio Thalia.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere vychádza z § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie žaloby z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

V konaní o zrušenie spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec, patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci. Účastníkmi konania o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k veci, keď zákon pripúšťa aby toto bolo zrušené a vyporiadané k akýmkoľvek veciam, teda i k hnuteľným i k nehnuteľným, musia byť všetci spoluvlastníci, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov konania podľa § 159 ods.

2 O.s.p., keď ide o tzv. nútené nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O.s.p. všetkých spoluvlastníkov.

Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá povahe týchto vecí, ich poslaniu, ako aj záujmu ich využitia. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle podľa § 118 Občianskeho zákonníka, a aby rozdelenie bolo možné zapísať aj do katastra nehnuteľností. Len ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre pridelenie veci sú ustanovené v zákone tri kritériá, je to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Z týchto kritérií je súd povinný vychádzať pri rozhodovaní o pridelení veci jednému zo spoluvlastníkov za náhradu.

Vykonaným dokazovaním, a to výsluchom všetkých účastníkov konania mal súd nesporne zistené, že žalobca nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k veciam, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva so žalovanými I/ a II/, keď vzájomné vzťahy medzi účastníkmi konania sú dlhodobo narušené a to od smrti nebohého Ing. Petra Igaza, teda právneho predchodcu účastníkov konania. Tiež vychádzajúc zo zásady, že nikoho nemožno nútiť a od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, súd mal za to, že keďže po ukončení dedičského konania po právnom predchodcovi účastníkov konania nedošlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k veciam, ktoré sú predmetom tohto konania dohodou, a keďže všetci účastníci konania súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k týmto veciam, keď ani žalované I/ a II/ nechceli pre narušenosť vzájomných vzťahov zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalobcom, mal súd za to, že je dôvodné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetu konania. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné žalobu zamietnuť. Za súhlasu účastníkov konania preto zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k veciam, ktoré sú predmetom konania.

Za súhlasu účastníkov konania tiež súd ustálil, že rozdelenie vecí, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva z technického hľadiska nie je možné tak, aby tieto mohli aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe, záujmovému využitiu, keďže predmetom konania je byt, zbrane a mot. vozidlá, ktoré technicky nie je možné rozdeliť tak, aby rozdelením vznikla z nich samostatná vec, resp. ďalšie samostatné veci a to aj v zmysle nie len technickom, ale aj právnom podľa § 118 Občianskeho zákonníka, keď účastníci sa tiež zhodli, čo súd si osvojil, že technické rozdelenie veci neprichádza do úvahy ani pri rodinnom dome, ktorý je predmetom tohto konania.

Tým mal súd za to, že prvý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorým je rozdelenie veci neprichádza do úvahy, teda rozdelenie veci podľa výšky podielov spoluvlastníkov.

Dôvodný tak bol spôsob vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu viacerým spoluvlastníkom. Žalované I/ a II/ totiž chceli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k veciam, ich záujem na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k týmto veciam smeroval len voči žalobcovi, a to už ako súd dôvodí pre značne narušené vzájomné vzťahy po smrti ich právneho predchodcu C.. P. C..

Účastníci konania v priebehu súdneho konania sa vzájomne dohodli i na všeobecnej hodnote všetkých vecí, ktoré sú predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva pre účel vyporiadania. Žiadali zhodne vychádzať z všeobecnej hodnoty týchto vecí tak, ako bola ustálená znaleckými posudkami v dedičskom konaní po ich právnom predchodcovi a to napriek tomu, že táto všeobecná hodnota bola zistená ku dňu smrti ich právneho predchodcu O. C.. P. C.. Keďže účastníci konania sa dohodli na tejto všeobecnej hodnote, súd pri vyporiadaní a určení primeranej náhrady za vyporiadanie vychádzal z tejto všeobecnej hodnoty veci ustálenej dohodou účastníkov konania. U bytu tak na základe dohody účastníkov konania bola ustálená všeobecná hodnota na sumu 45.000,- Eur, u chaty, resp.

rodinného domu na sumu 20.700,- Eur, u mot. vozidla Renault Clio Thalia 2.310,- Eur, u mot. vozidla Hyundai Terrancan 621,- Eur a u všetkých zbraní spolu v sume 2.830,- Eur.

V priebehu súdneho konania sa účastníci konania dohodli aj na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu, k mot. vozidlám a k zbraniam, keď žalobca súhlasil s prikázaním svojho spoluvlastníckeho podielu v 1-ine k bytu a k mot. vozidlám žalovaným I/ a II/ s tým, že žalované I/ a II/ chceli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k predmetnému bytu s rozdelením spoluvlastníckeho podielu žalobcu po 1/8-ine, rovnako účastníci konania žiadali vyporiadať podielové spoluvlastníctvom i k mot. vozidlám, pokiaľ ide o zbrane, súhlasili s prikázaním zbraní do výlučného vlastníctva v 1/1-ine žalobcovi. Súd v zásade vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k týmto veciam podľa návrhu účastníkov konania, až na mot. vozidlá, keď mot. vozidlá prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej I/ v 1/1-ine a nezachoval podielové spoluvlastníctvo žalovaných I/ a II/ k mot. vozidlám. Pokiaľ ide o byt, prikázal spoluvlastnícky podiel žalobcu po 1/8-ine žalovaným I/ a II/, keďže tieto chceli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k bytu a žiadali spoluvlastnícky podiel žalobcu rozdeliť napriek rozdielnej pôvodnej výške ich spoluvlastníckych podielov k bytu, rovným dielom po 1/8-ine. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že byt je vlastne domácnosťou žalovaných I/ a II/, ktoré sú matka a dcéra, tieto tento byt užívali so svojim právnym predchodcom nebohým C.. P. C. až do jeho smrti, po jeho smrti ho naďalej užívajú, je ich domovom, preto súd rešpektujúc vôľu žalovaných I/ a II/ zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k bytu a rešpektujúc ich vôľu rozdeliť spoluvlastnícky podiel žalobcu im pri prikázaní po 1/8-ine rozhodol tak, že byt prikázal do podielového spoluvlastníctva v 6/8-inách žalovanej I/ a v 2/8-inách žalovanej II/. Zbrane podľa dohody účastníkov konania prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, a to v 1/1-ine, keď takého je aj účelné využitie týchto vecí, žalobca je držiteľom zbrojného preukazu, ako i poľovníckeho preukazu, ide o poľovníckej zbrane, žalované I/ a II/ nie sú držiteľkami ani zbrojných preukazov ani poľovníckych preukazov, žalobca je držiteľom zbrojného preukazu typu D, ako sám uviedol je poľovníkom, keď potom súd tiež okrem dohody zohľadňujúc účelné využitie týchto vecí, zbraní, prikázal ich do výlučného vlastníctva žalobcu v 1/1-ine. Pokiaľ ide o mot. vozidlá napriek tomu, že žalované I/ a II/ žiadali zachovať podielové spoluvlastníctvom aj k týmto mot. vozidlám, prikázaním podielu žalobcu po 1/8-ine do ich podielového spoluvlastníctva tak, že by pri vyporiadaní, resp. po vyporiadaní sa žalovaná I/ stala podielovou spoluvlastníčkou týchto v 6/8-inách a žalovaná II/ v 2/8- inách, súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo k mot. vozidlám takýmto navrhnutým spôsobom, keďže mal za to, že je dôvodné predovšetkým zohľadniť účelné využitie týchto vecí. Zohľadnil pritom aj tú skutočnosť, že prikázanie mot. vozidiel do výlučného vlastníctva v 1/1-ine jednej zo žalovaných má význam pre evidenčný charakter vedenia držiteľa a vlastníka týchto mot. vozidiel v evidencii držiteľov a vlastníkov mot. vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Obidve žalované, teda i žalovaná I/ i žalovaná II/ sú držiteľkami vodičských oprávnení, tak ako uviedli. Žalovaná I/ je však väčšinovou pôvodnou spoluvlastníčkou týchto mot. vozidiel, pôvodne vlastnila 5/8-ín spoluvlastníckeho podielu, žalovaná II/ len 1/8-inu. Rešpektujúc tak veľkosť spoluvlastníckych podielov a to pôvodných u žalovaných I/ a II/ k mot. vozidlám a účelné využitie týchto vecí mal súd za to, že je dôvodné prikázať mot. vozidlá do výlučného vlastníctva žalovanej I/ v 1/1-ine. Takýmto spôsobom vyporiadania tak ako súd už dôvodí bude uľahčený spôsob ďalšiemu vlastníkovi mot. vozidiel nakladať i evidenčne s týmito mot. vozidlami, pričom súd zohľadnil pri tomto rozhodovaní i tú skutočnosť , že žalovaná I/ z vlastného rozhodnutia jedno z mot. vozidiel, mot. vozidlo zn. Renault Clio Thalia neformálne predala. Ako uviedla za kúpnu cenu 500,- Eur. Ohľadne tejto skutočnosti však nedoložila žiadne dôkazy, evidenčne i toto mot. vozidlo je stále vedené v evidencii držiteľov a vlastníkov na právneho predchodcu účastníkov konania, keď potom súd všetky tieto skutočnosti zohľadnil pri spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva k mot. vozidlám.

V zásade medzi účastníkmi konania spornou otázkou pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bola otázka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu, ktorý účastníci konania v konaní označili za „chatu“, vzhľadom na účel jej využitia.

Ako súd už dôvodí, účastníci konania sa nedohodli na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu. Žalobca žiadal prikázať rodinný dom do svojho výlučného vlastníctva v 1/1-ine a to z dôvodov, ktoré uviedol v žalobe. Žalované I/ a II/ s takýmto spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu nesúhlasili, žiadali spoluvlastnícky podiel žalobcu k rodinnému domu prikázať každá do podielového spoluvlastníctva po 1/8-ine tak, že by žalovaná I/ po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zostala podielovou spoluvlastníčkou v 6/8-inách a žalovaná II/ v 2/8-inách. Dôvody uviedli vo svojom vyjadrení k žalobe.

V konaní bolo preto na súde rozhodnúť v zmysle zákona, komu prikáže rodinný dom za náhradu s tým, že bude pritom rešpektovaná predovšetkým veľkosť spoluvlastníckych podielov spoluvlastníkov, účelné využitie veci, tiež prihliadnuc na prípadné násilné správanie sa podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, tak ako to vyplýva zo zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže aj u tejto veci sa účastníci zhodli na tom, že jej technické rozdelenie neprichádza do úvahy a dohodli sa na všeobecnej hodnote tejto veci pre prípad vyporiadania 20.700,- Eur.

V tomto smere súd viedol i dokazovanie a z vykonaného dokazovania mal za to, a na základe vykonaných dôkazov za preukázané, že je dôvodné prikázať rodinný dom do podielového spoluvlastníctva žalovaných I/ a II/ a to žalovanej I/ v 6/8-inách a žalovanej II/ v 2/8-inách, keď žalované I/ a II/ chceli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k rodinnému domu, pričom žiadali prikázať spoluvlastnícky podiel žalobcu k tomuto v 1-ine každá po 1/8-ine.

Žalobca odôvodňoval prikázanie tejto veci do svojho výlučného vlastníctva v 1/1-ine okrem dôvodov, ktoré uviedol v žalobe ďalej aj tým, že žalované I/ a II/ nemali žiaden záujem na právnych krokoch k mimosúdnemu vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Tiež nie je pravdivé ich tvrdenie, že sa k nemu nesprávajú násilne, keď on za takéto správanie v tomto zmysle pokladal tú skutočnosť, že ho nechcú vpustiť do rodinného domu, čoho svedkom bol znalec, ktorý bol ohodnocovať danú nehnuteľnosť v dedičskom konaní. Tiež žiadal ako násilné správanie sa vyhodnotiť i to správanie sa žalovaných I/ a II/ voči nemu, že motorové vozidlo zn. Renault Clio Thalia predali bez jeho súhlasu. Tiež odôvodňoval prikázanie nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva v celosti aj tým, že jeho finančné možnosti umožňujú žalované I/ a II/ okamžite vyplatiť za spoluvlastnícke podiely, ktorú možnosť nemajú žalované I/ a II/. Podľa neho finančné záležitosti sú podstatné v tejto veci, lebo ide o chalupu v lesnej oblasti a treba sa o ňu starať a to nielen finančnými investíciami, ale starať sa o ňu aj manuálne. Z hľadiska finančného je schopný lepšie sa starať o túto nehnuteľnosť. Žalované I/ a II/ nie sú tak finančne zabezpečené, aby mu boli schopné vyplatiť jemu prináležiacu sumu. Súd by mal na toto prihliadnuť a nemal by rozhodnúť tak, aby do budúcna vznikala možnosť ďalších súdnych sporov, najmä exekúcií. Žalované I/ a II/ žiadali zachovať podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu, a to vzájomne medzi nimi a prikázať podiel žalobcu po 1/8-ine do ich podielového spoluvlastníctva. Zdôraznili však, že treba prihliadnuť na veľkosť spoluvlastníckeho podielu pri vyporiadaní, teda že žalobca je menšinový podielový spoluvlastník, keď oni spolu vlastnia 6/8 tejto nehnuteľnosti, teda 3- iny a žalobca len 1-inu. Žiadali prihliadnuť aj na primárny spôsob nadobudnutia tejto nehnuteľnosti, ako i na tú skutočnosť, že žalovaná I/ ako pozostalá manželka v dedičskom konaní nadobudla 1-icu tejto nehnuteľnosti z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keďže nehnuteľnosť pôvodne bola nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov jej a nebohého C.. P. C.. Ďalej v konaní žalované I/ a II/ uvádzali, že sú schopné žalobcu vyplatiť za jeho spoluvlastnícky podiel.

Vo veci je nepochybné, že žalobca je menšinový spoluvlastník predmetného rodinného domu, je jeho spoluvlastníkom v 1-ine, a to 1/8-ine titulom dedenia po svojom otcovi a v 1/8-ine titulom darovania od jednej zo spoludedičov, ktorý nadobudol tento podiel v dedičskom konaní po nebohom C.. P. C.. Primárne nehnuteľnosť bola nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej I/ a jej manžela, nebohého C.. P. C. a to v 1/1-ine, kúpou. Uvedené vyplýva z výsluchu žalovanej I/, tiež z dedičského konania vedeného po nebohom C.. P. C., keď túto skutočnosť potvrdil i C.. C. C., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XXXX/X, V.-E., V. O. C.. P. C.. Nehnuteľnosť bola nadobudnutá kúpou v 90-tych rokoch, v roku 2003 bola prikúpená k tejto pôvodnej nehnuteľnosti ďalšia časť, tiež počas trvania manželstva žalovanej I/ s O. C.. P. C.. Z výpovede svedka C.. C. C. tiež vyplynulo, že peniaze na kúpu tohto rodinného domu poskytla matka žalovanej I/, v tom čase okolo 40.000,- Sk, alebo 50.000,- Sk, keď jeho brat a jeho manželka, žalovaná I/ v tom čase nemali peniaze na kúpu. Rodinný dom po smrti manžela žalovanej I/ bol predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ako súd už dôvodí žalovaná I/ ako pozostalá manželka titulom vyporiadania BSM nadobudla 1/2-icu tohto rodinného domu, 1/8-inu nadobudla dedením ako zákonný dedičský podiel po svojom manželovi. Žalovaná II/ nadobudla, ako súd už dôvodí, 1/8-inu tohto rodinného domu dedením po svojom otcovi. Súd pri spôsobe pridelenia rodinného domu predovšetkým zohľadnil základné kritérium a to je veľkosť spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná I/ je väčšinovou spoluvlastníčkou rodinného domu, a ako súd už dôvodí, spolu so žalovanou II/, s ktorou žijú v spoločnej domácnosti, a sú v blízkom príbuzenskom pomere, keď ide o matku a dcéru, spolu vlastnia 6/8-ím tohto rodinného domu. Prihliadnuc na túto základnú skutočnosť, resp. základné kritérium pri prikázaní veci, zohľadňujúc tiež, že žalované I/ a II/ chceli zotrvať v podielovom spoluvlastníctve k tejto nehnuteľnosti rozhodol o prikázaní rodinného domu

do podielového spoluvlastníctva žalovaných I/ a II/, a to žalovanej I/ v 6/8-inách a žalovanej II/ v 2/8- inách, keď súd mal tiež za to, keďže žalované I/ a II/ sa na tom dohodli, že spoluvlastnícky podiel žalobcu je dôvodné prikázať po 1/8-ine obidvoch z nich. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že predmetný rodinný dom počas trvania manželstva žalovanej I/ a nebohého C.. P. C. bol rekonštruovaný. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca sa finančne nepodieľal na týchto rekonštrukciách, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že finančné prostriedky, keďže rekonštrukciu riadil a materiál v súvislosti s rekonštrukciou nehnuteľnosti zakupoval nebohý C.. P. C., boli vynakladané z BSM, a to žalovanej I/ a jej nebohého manžela. Je nepodstatné tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná I/ v rozhodnom čase vykonania rekonštrukcie mala byť nezamestnaná, pretože keby aj bolo pravdivé, v konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by išlo na rekonštrukciu o použitie finančných prostriedkov výlučne z majetku O. C.. P. C.. Manželstvo žalovanej I/ a C.. P. C. trvalo počas tejto rekonštrukcie, títo žili v jednej domácnosti, pričom ak by bola žalovaná I/ i v rozhodnom období nezamestnanou a bez akéhokoľvek príjmu, neznamená to, že na rekonštrukciu boli použité výlučne finančné prostriedky nebohého otca žalobcu. Navyše v konaní nebolo zistené, že by žalovaná I/ počas tejto rekonštrukcie nepracovala. Práve naopak zo svedeckej výpovede C.. C. C. vyplýva, že rekonštrukciu rodinného domu financoval nebohý P. C., teda jeho brat s manželkou. Tiež z jeho svedeckej výpovede vyplynulo, že žalovaná I/ bola zamestnaná až do smrti manžela. Len tesne pred smrťou brata žalovaná I/ dostala v divadle výpoveď. Po smrti brata žalované I/ a II/ zostali v podstate bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, preto i celý pohreb brata finančne zabezpečoval on. Žalobca sa ani neopýtal, či netreba finančne prispieť otcovi na pohreb. Brat po smrti zanechal dlhy, splácali ich žalované I/ a II/. Prihliadnuc teda na tieto skutočnosti súd mal za to, že je dôvodné prikázať rodinný dom do podielového spoluvlastníctva žalovaných I/ a II/.

Pokiaľ žalobca odôvodňoval svoj návrh na spôsob vyporiadania k rodinnému domu i tým, že sa svojou prácou podieľal na zveľaďovaní tohto rodinného domu, pričom pri rekonštrukčných prácach svojou prácou vypomáhal a zabezpečoval i priateľov, kamarátov za účelom tejto pomoci, čím šetril finančné prostriedky na rekonštrukciu tohto rodinného domu, tieto skutočnosti preukázal výpoveďami svedkov M. B., O.. XX.XX.XXXX, V. M. O. XX/XX, V. O. V., Ľ. Š., O.. XX.XX.XXXX, V. Ľ..Š.E. XXX/XX, X. M., Z. X. F. U.. U. K., O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXX/X, V. O. V., z ktorých svedeckých výpovedí vyplynulo v konaní, že žalobca sa v predmetnom rodinnom dome so svojim otcom stretával a pomáhal pri rekonštrukčných prácach na tomto rodinnom dome, keď niekoľko krát sa zúčastnili i títo svedkovia tejto pomoci, keď žalobca tieto skutočnosti preukázal aj záznamom na CD nosiči, ktorý predložil na dôkaz a ktorý súd oboznámil v rámci prejednania veci, ale tieto skutočnosti nie sú tak podstatné, aby ovplyvnili rozhodnutie súdu o inom spôsobe vyporiadania spoluvlastníctva k rodinnému domu, než ako rozhodol ohľadne prikázania do podielového spoluvlastníctva žalovaných I/ a II/. Ako súd už dôvodí, prioritná bola veľkosť spoluvlastníckych podielov, primárny spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, ako i to, kto finančne zabezpečoval finančné prostriedky na rekonštrukciu, resp. z koho majetku tieto finančné prostriedky boli vynakladané. Pokiaľ žalobca v konaní tvrdil, že sú má zohľadniť pri vyporiadaní, resp. pri prikázaní násilné správanie sa žalovaných I/ a II/ voči nemu, ktoré tvrdenia uvádzal tak, že žalované I/ a II/ dali protiprávnym spôsobom zastreliť psov, ktoré slúžili na poľovnícke účely nebohého C.. P. C., ďalej v tom, že protiprávne neplatili zákonné poistenie na mot. vozidlá, protiprávne neuhrádzali platby za užívanie bytu, protiprávne scudzili mot. vozidlo zn. Renault Clio Thalia, žalobca nepreukázal, že žalované I/ a II/ sa voči nemu násilne správali. Ani jedno zo svojich tvrdení žalobca nepreukázal, z výpovede svedka C.. C. C. vyplynulo, že bol osobne pri tom, že psy sa stratili, a že poľovníci ich zastrelili, poprel, že by žalovaná I/ bola „násilnej“ povahy, naopak bol svedkom, keď žalobca sa k nej správal nie tak, ako mal, „hnusne je nadával“, bolo to v čase, keď zomrel brat, dokonca sa bál, že ju žalobca „zbije“, ako keby ona bola vinná, že zomrel. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalované I/ a II/ „protiprávne“ neuhrádzali platby za užívanie bytu, v tomto smere nenavrhol žiadne dôkazy vykonať, ani že by „protiprávne“ neplatili zákonné poistenie za mot. vozidlá, a nepreukázal ani iné „násilné“ správanie sa žalovaných I/ a II/ voči nemu, ani to, že mu zakázali nejakým spôsobom užívať spoločný majetok. Pokiaľ ide o predaj mot. vozidla Renault Clio Thalia, žalobca je síce podielovým spoluvlastníkom tohto mot. vozidla, avšak menšinovým, v konaní nemal záujem na jeho prikázaní, žalovaná I/ uviedla dôvody, pre ktoré sa rozhodla ako väčšinová spoluvlastníčka mot. vozidlo spolu so žalovanou II/ odpredať, pričom súd zdôrazňuje, že k právnemu odpredaju tohto mot. vozidla doposiaľ nedošlo a žalobca nie je ničím poškodený na svojich právach k tomuto mot. vozidlu, pretože nemal záujem o jeho prikázanie, výplata za jeho spoluvlastnícky podiel k tomuto mot. vozidlu je zohľadnená v rámci celkového vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníkov konania v tomto konaní, pričom súd vychádzal z ceny mot. vozidla, ktorá bola zistená ku dňu smrti nebohého C.. P. C., tak ako sa dohodli účastníci konania, keď sám žalobca v žalobe uviedol, že

zrejme táto cena ku dňu vyporiadania bude nižšia vzhľadom na obdobie, ktoré prešlo od smrti nebohého C.. P. C. (E. XXXX).

Pokiaľ ide o účelné využitie veci, rodinný dom (chata), bola určená nebohým C.. P. C. na účel rekreačného využitia, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nebohý C.. P. C. na túto chatu chodieval za účelom vykonávania aj poľovníctva, keďže bol poľovníkom, a zariadil v tejto chate i takýmto charakterom jednu izbu. Stretával sa tu s kamarátmi, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že i so žalobcom, keď tohto viedol tiež k poľovníctvu. Vzťahy medzi nebohým C.. P. C. a žalobcom boli dobré, vyplynulo to z vykonaného dokazovania, žalobca sa stretával s ním na tejto chate, keď táto skutočnosť vyplynula zo svedeckých výpovedí M. B., Ľ. Š., R. C. U.. U. K.Ť., rovnako túto skutočnosť potvrdili i svedok C.. C. C., brat nebohého, avšak tento zdôraznil, že vzťahy medzi nimi sa zhoršili keď žalobca začal chodiť na vysokú školu. Brat sa v žalobcovi videl, brat však ľúbil alkohol, a naňho sa podal i jeho syn. Žalobca potom čo začal navštevovať vysokú školu navštevoval otca len vtedy, keď niečo potreboval. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodinný dom bol využívaný zväčša na tieto účely, avšak nepochybne má charakter chaty určenej na voľný čas, okolnosť, že žalobca je poľovníkom ešte sama o sebe nie je dôvodom lepšieho využitia predmetnej nehnuteľnosti. Nepochybne sa dá využívať na účel rekreačný a teda ho môžu užívať i žalované I/ a II/ na tejto účel. Pokiaľ ide o umiestnenie rodinného domu, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodinný dom (chata) je bežne prístupná po komunikácii, dá sa k nej prísť motorovým vozidlom, mot. vozidlo vlastní žalovaná I/, žalovaná II/ i žalovaná I/ sú držiteľkami vodičského oprávnenia, a keby aj tomu tak nebolo, táto okolnosť nebráni účelu využitia chaty, zo žiadneho dôkazu vykonaného v konaní nevyplýva, že by chata bola v teréne „ťažko“ prístupná. Pokiaľ žalobca dôvodil tiež prikázanie tým, že ako sa nemôže v chate zdržiavať musel prestať so záľubou poľovníctva, podľa názoru súdu nič nebráni žalobcovi aby ďalej vykonával svoju záľubu poľovníctva, táto nie je viazaná na vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo k danému rodinnému domu (chate). Nepredložil ani žiadne dôkazy, že žalované I/ a II/ nie sú schopné o chatu sa postarať. Tá je po rekonštrukcii a je len na žalovaných I/ a II/ ako si zabezpečia finančné prostriedky na jej ďalšie udržiavanie. Len okolnosť, že žalobca má podstatne lepšie finančné možnosti na jej obhospodarovanie a riadne udržiavanie, podľa názoru súdu nie je dôvodom na prikázanie žalobcovi. Ako súd už dôvodí, rozhodujúca je veľkosť spoluvlastníckeho podielu a okolnosť, za akých rodinný dom (chata) bola nadobudnutá a z akých finančných prostriedkov prebiehala jej rekonštrukcia. Pokiaľ žalobca dôvodil prikázanie aj tým, že disponuje finančnou hotovosťou vo výške 38.500,- Eur, pričom z jeho daňového priznania vyplýva, že disponuje dostatočným finančných príjmom (približne 50.000,- Eur ročne), a teda sa vie efektívne a komfortne postarať o predmetnú nehnuteľnosť, tieto okolnosti neprevyšujú nad rozhodujúcim kritériom, ktorým je veľkosť spoluvlastníckeho podielu k predmetnému rodinnému domu. Žalované I/ a II/ preukázali, že majú tiež pravidelný príjem, žalovaná I/ približne vo výške 3.560,40 Eur ročne, žalovaná II/ je poberateľkou sirotského dôchodku vo výške 296,- Eur mesačne, žalovaná I/ tiež vdovského dôchodku vo výške 447,40 Eur mesačne, teda majú obidve pravidelný príjem, z ktorého možno hradiť prípadné ďalšie náklady na udržiavanie predmetného rodinného domu. Žalované I/ a II/ tiež preukázali, že majú dostatok finančných prostriedkov, aby mohli podľa rozhodnutia súdu uspokojiť finančné nároky žalobcu z vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Žalovaná II/ na svojom účte má finančné prostriedky vo výške 10.148,05 Eur, čo súd zistil z potvrdenia VÚB banka a.s., Bratislava zo dňa 12.02.2016 a žalovaná I/ podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s., Bratislava zo dňa 15.11.2015 má na svojom účte finančné prostriedky v sume 6.439,11 Eur, keď týmito potvrdeniami má súd preukázané, že žalované I/ a II/ majú finančné prostriedky aby mohli v súdom stanovej lehote uspokojiť finančné nároky žalobcu z vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Žalovaná II/ je tak povinná vyplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 7.505,- Eur (8.212,50 Eur - 707,50 Eur). Z nehnuteľnosti nadobúda 1/8-inu od žalobcu, keď nehnuteľnosti (byt a rodinný dom), resp. u týchto bola ustálená cena spolu na sumu 65.700,- Eur (byt 45.000,- Eur a rodinný dom 20.700,- Eur), žalobca však nadobúda 1-inu spoluvlastníckeho podielu žalovanej II/ k zbraniam, ktorých cena bola ustálená na sumu spolu 2.830,- Eur, z čoho 1 predstavuje sumu 707,50 Eur, ktorú sumu je povinný žalobca vyplatiť žalovanej II/ za vyporiadanie spoluvlastníckeho podielu k zbraniam. Potom rozdiel medzi tým, čo má povinnosť vyplatiť žalovaná II/ a tým, čo má povinnosť vyplatiť žalobca predstavuje sumu 7.505,- Eur.

Žalovaná I/ nadobúda v celosti mot. vozidlá, ktorých cena bola ustálená spolu na sumu 2.931,- Eur, 1/8-ina z toho predstavuje čiastku 366,38 Eur, nadobúda 1/8-inu od žalovanej II/ z mot. vozidiel, čo v hodnotovom vyjadrení predstavuje sumu 366,38 Eur, ktorú sumu je žalovaná I/ povinná vyplatiť žalovanej

II/ za spoluvlastnícky podiel v 1/8-ine k mot. vozidlám. Žalovaná I/ nadobúda od žalobcu spoluvlastnícky podiel v 1/8-ine k nehnuteľnostiam, teda nadobúda cenovo sumu 8.212,50 Eur, rovnako ako žalovaná II/, nadobúda tiež spoluvlastnícky podiel od žalobcu k mot. vozidlám v 1-ine, čo cenovo predstavuje sumu 732,76 Eur, čo je za 1-inu, nadobúda tak od žalobcu hodnotovo sumu 8.945,26 Eur, avšak žalobca nadobúda od žalovanej I/ spoluvlastnícky podiel v 1-ine k zbraniam, v sume 707,50 Eur, keď po zohľadnení tejto sumy žalovaná I/ má povinnosť žalobcovi vyplatiť na vyporiadanie sumu 8.237,76 Eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkom nemá na náhradu trov právo, keď súd nevyporiadal podielové spoluvlastníctvo v súdenej veci v celom rozsahu ani jedným spôsobom, ktorý navrhovali účastníci konania. V zásade v tomto spore teda úspech a neúspech nemožno vyhodnotiť žiadnym pomerom, ide o doriešenie spoluvlastníckeho vzťahu po dedení medzi účastníkmi konania, súd je preto názoru, že je spravodlivé, aby si každý z účastníkov konania hradil trovy konania sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).