Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-758-2014.pdf
PDF · 98.66 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/758/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., D. Z. XX, štátny občan SR, zast. MAĎAR & Partners, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 1, IČO: 47 232 692, proti žalovaným: 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Parková 15 až 21 Fiľakovo, so sídlom Fiľakovo, Parková 1548/17, IČO: 42 186 889, zast. JUDr. Martin Landl, advokát, so sídlom Lučenec, Rázusova 47/4825, 2/ LICITOR group, a. s., so sídlom Žilina, Tajovského 5, IČO: 36 421 561, zast. KUBINEC & PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 17, IČO: 36 851 574, 3/ U. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom T., A. XX, štátny občan SR, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 01. 04. 2014 č. k. 12C/31/2011 - 285, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 2/ trovy odvolacieho konania vo výške 83,89 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného 2/, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o určenie, že dražba vykonaná dňa 26. 11. 2010, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v katastrálnom území T., vedené Okresným úradom Lučenec, katastrálny odbor na Liste vlastníctva č. XXXX, byt č. XX, na W. poschodí, vo vchode č. XX, v bytovom dome súpisné č. XXXX, na CKN parcele č. XXXX, ulica A., ako aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX, ako aj spoluvlastnícky na zastavaných plochách a nádvoriach o výmere XXX m2, osvedčená Notárskou zápisnicou spísanou JUDr. Ľudmilou Chodelkovou, notárkou, so sídlom Žilina, je neplatná, zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 1/ a rovnako žalovanému 2/ trovy právneho zastúpenia. Žalovanému 3/ náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Zistil, že žalobca podal žalobný návrh v trojmesačnej zákonnej prekluzívnej lehote, okruh účastníkov je v súlade s ustanovením § 21 ods. 4 Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Pri posudzovaní splnenia náležitostí uvedených v zákone č. 527/2002 Z. z., najmä v § 16 považoval za preukázané, že Zmluva o vykonanie dražby uzavretá dňa 29. 06. 2010 medzi žalovaným 1/, ako navrhovateľom dražby, a dražobníkom - žalovaným 2/ obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 16. Súčasťou zmluvy bolo aj čestné vyhlásenie žalovaného 1/, ako navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť. Žalovanému 1/ vzniklo zo zákona k bytu žalobcu záložné právo s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. v znení noviel, žalovaný 1/ písomne vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, ktorú má voči žalobcovi a pre ktorú navrhol výkon záložného práva. Ďalej posúdil splnenie podmienok ustanovených v § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. s tým, že cena
určená Znaleckým posudkom č. 43/2010 bola vo výške 10.800,- Eur na predmet dražby, preto najnižšie podanie v zmysle ustanovenia § 16 ods. 6 zákona malo byť vo výške 8.100,- Eur, čo zodpovedalo najnižšiemu podaniu na dražbe konanej dňa 26. 11. 2010. Súd mal za to, že žalovaný 1/, ako navrhovateľ dražby, preukázal splatnosť, pravosť aj výšku svojej pohľadávky voči žalobcovi. Pred podaním návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby vyzval žalobcu na uhradenie dlžnej čiastky 4.882,05 Eur do 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že v prípade nesplnenia uloženej povinnosti podá návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby jeho bytu, na čo žalobca nereagoval. Žalovaný 1/ preukázal, že ku dňu podania návrhu na vykonanie dražby mal splatnú pohľadávku voči žalobcovi v celkovej výške 4.882,05 Eur, preukázal tiež, že žalovaný za byt, ktorý bol predmetom dobrovoľnej dražby, mal nedoplatky na úhradách za služby spojené s užívaním bytu, keď za rok 2008 zaplatil len 3 platby a za rok 2009 a 2010 neuskutočnil žiadnu platbu. Žalovaný 1/ listinnými dôkazmi preukázal, že na neho prešli pohľadávky bývalého spoločenstva vlastníkom bytov a nebytových priestorov, ktoré sa týkali bytu žalobcu, ktorý bol predmetom dražby. Aj keď vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy bola vyčíslená zmluvná pokuta 0,17 Eur denne (prijatá Dodatkom č. 1 k Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 21. 03. 2011), pričom v Zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijatej dňa 25. 10. 2010 bola zakotvená zmluvná pokuta vo výške 2,5‰ denne z dlžnej sumy, súd uzavrel, že žalobca na svojich právach nebol dotknutý, pretože žalovaný 1/ od neho uplatňoval výhodnejší spôsob výpočtu zmluvnej pokuty, ako bola dohodnutá. Obrana žalobcu založená na tom, že nebola uzavretá zmluva o výkone dražby z dôvodu, že už boli vykonané dve kolá dražby na základe zmluvy uzavretej s predchádzajúcim Spoločenstvom a v čase výkonu týchto prvých kôl dražieb bola dražba uskutočnená na základe zmluvy so subjektom, ktorý už v čase výkonu dražby neexistoval, označil súd za právne irelevantnú. Výsledkom uvedených kôl dražby nebolo uskutočnenie žiadnej dražby, pretože od nej bolo upustené. Žalovaný 1/ uzavrel so žalovaným 2/ novú zmluvu o vykonaní dražby, súčasťou ktorej bolo aj čestné vyhlásenie zo dňa 29. 06. 2010 o tom, že voči žalobcovi, ako dlžníkovi, má pohľadávku, ktorá je pravá a je ju možné dražiť. Predmetná dražba teda bola vykonaná na základe Zmluvy o vykonaní dražby, o ktorej bola spísaná Notárska zápisnica dňa 26. 11. 2010 č. N 984/2010, Nz 47095/2010, NCRIs, z ktorej je zrejmé, že ide o prvé kolo dražby. Námietky žalobcu v tomto smere kvalifikoval ako právne irelevantné. Súd ďalej z vykonaného dokazovania zistil, že o vyslovenie súhlasu, resp. nesúhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu žalobcu bolo hlasované dvakrát vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, zo spisu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21C/3/2010 (kde bolo napádané hlasovanie) vyplýva, že výsledok hlasovania bol oznámený dňa 17. 05. 2010. Podkladom pre uzavretie zmluvy o vykonaní dražby pre pohľadávku vo výške 4.882,05 Eur bolo hlasovanie o návrhu v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 s rozhodnutím o vyslovení súhlasu s vykonaním dobrovoľnej dražby bytu žalobcu, ktorý výsledok bol oznámený dňa 17. 05. 2010. Súd považoval za nepochybné, že dražba bola konaná na základe súhlasu písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle výsledku hlasovania zo dňa 17. 05. 2010. Skúmanie platnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov bolo aj predmetom konania Okresného súdu Lučenec sp. zn. 21C/3/2010 , ktoré je právoplatne skončené tak, že žaloba žalobcu o neplatnosť hlasovania bola zamietnutá. Vzhľadom na túto skutočnosť mal súd za to, že predseda spoločenstva žalovaného 1/ podal oprávnene v súlade s § 7c ods. 2 písm. i/ návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Žalobca porušil ustanovenie § 7b zákona č. 182/1993 Z. z. v znení noviel a tiež čl. 10 Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov tým, že riadne a včas neuhrádzal finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by nemal voči žalovanému 1/ dlh, že by bol jeho návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby z tohto dôvodu bezzákladný. Súd uzavrel, že dražba bola vykonaná v súlade s ustanoveniami zákona č. 527/2002 Z. z. a postup žalovaného 1/ bol v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. v znení noviel. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Pretože žalovaný 3/ si v lehote v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. trovy konania neuplatnil a zo spisu mu nevyplývali, tomuto účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozsudok okresného súdu napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O. s. p.; navrhol rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť a podľa ods. 2 mu vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že návrhu bude v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi bude priznaná náhrada trov konania. Poukázal na skutočnosť, že jeho obrana spočívala v tom, že žalovaný 1/, ako navrhovateľ dražby, porušil ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. a to tým spôsobom, že skutočnú existenciu pohľadávky, pre ktorú žalovaný 1/ vyhlásil, pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi. Na to, aby sa súd mohol vysporiadať s otázkou existencie pohľadávok voči žalobcovi, bolo potrebné zabezpečiť účtovné doklady tak starého, ako aj nového
spoločenstva. Napriek tomu, že tieto účtovné doklady zabezpečené neboli, súd uviedol, že žalovaný 1/ preukázal listinnými dôkazmi existenciu splatnej pohľadávky voči žalobcovi vo výške 4.882,05 Eur ako aj, že na neho prešli pohľadávky bývalého spoločenstva. Za neúplnosť rozhodnutia okresného súdu preto považuje skutočnosť, že súd pri preukazovaní existencie pohľadávky zobral do úvahy listinné dôkazy nezodpovedajúce dôkazom hodnoverným v zmysle Zákona o účtovníctve. Pritom spoločenstvo vlastníkov vedie jednoduché účtovníctvo podľa opatrenia MF SR č. 22/502/2002 - 92. Spoločenstvo je povinné viesť syntetické, analytické a podsúvahové účty, v rámci ktorých sa zaúčtujú jednotlivé platby spojené s činnosťou spoločenstva vlastníkov bytov. Spoločenstvo je tiež povinné viesť účtovnú knihu. Ďalej poukázal na to, že samotný dôvod rozdelenia pôvodného spoločenstva na tri nové spoločenstvá dňa 01. 11. 2010 boli machinácie s platbami predsedu pôvodného spoločenstva. Zo zápisnice z domovej schôdze zo dňa 01. 07. 2010 vyplýva, že vlastníci bytov zaviazali predsedu starého spoločenstva predložiť účtovné doklady najneskôr do 05. 07. 2009, zároveň bola zriadená komisia pre vykonanie kontroly účtovných dokladov a bolo dohodnuté, že predseda nie je oprávnený disponovať s účtom spoločenstva bez prítomnosti a podpisov dvoch členov komisie. Napriek tomu predseda starého spoločenstva účtovné doklady nikdy nepredložil, a preto nie je možné ustáliť stav pohľadávok záväzkov ku dňu zániku pôvodného spoločenstva, a teda ani to, ktoré konkrétne pohľadávky a záväzky prešli na tri nástupnícke spoločenstvá. O nekalom hospodárení starého spoločenstva svedčí aj zápisnica zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 27. 09. 2009, konkrétne bod 5, kde bola odsúhlasená firma, ktorá má prešetriť účtovný stav SVB za obdobie od 01. 01. 2006 do 30. 06. 2009. Ako dôkaz preukazujúci prechod pohľadávok z pôvodného spoločenstva na nové predložil žalovaný 1/ protokol o rozdelení agendy spoločenstva, ktorý však nie je podpísaný žalovaným 1/ za bytový dom A. ani žiadnou poverenou osobou oprávnenou na prevzatie tejto agendy. Z protokolu nevyplýva, ktorí vlastníci a v akom pomere odsúhlasili tento protokol a či súhlasili s jeho závermi. Má za to, že nedošlo k odsúhlaseniu vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi doterajším správcom a vlastníkmi, ktoré vznikli počas výkonu správy doterajšieho spoločenstva tak, ako to vyplýva z dikcie Zákona o spoločenstve. Predmetný protokol preto nemožno považovať za dôkaz hodnoverne preukazujúci prechod pohľadávok a záväzkov z doterajšieho spoločenstva na žalovaného 1/. Naviac vyjadril podozrenie, že protokol bol vypracovaný dodatočne výlučne na účely súdneho konania s cieľom nápravy absencie účtovných dokladov, nakoľko bol predložený až na poslednom pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený aj rozsudok. Okrem uvedeného sporného protokolu žalovaný 1/ existenciu svojej pohľadávky v pôvodnom spoločenstve inými dôkazmi nepreukázal. Pretože predseda pôvodného spoločenstva vyberal platby od vlastníkov bytov v hotovosti a takmer pravidelne nevystavoval príjmový pokladničný doklad preukazujúci úhradu tejto sumy, nie je v možnostiach žalobcu preukázať reálnu úhradu týchto platieb. Okrem toho upozornil na skutočnosť, že pred podaním návrhu na vykonanie dražby mu žalovaný 1/ zaslal dve výzvy, každá znela na inú sumu. Prvá zo dňa 12. 04. 2010 znela na sumu 5.633,24 Eur, pozostávajúca z istiny 2.987,06 Eur a zmluvnej pokuty 0,25 % dlžnej sumy za každý deň omeškania vo výške 2.646,18 Eur. Následný druhá výzva z rovnakého dňa znela na sumu 4.882,05 Eur, pozostávajúca z istiny 3.173,21 Eur a zmluvnej pokuty 0,17 % za každý započatý deň omeškania. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný 2/. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní opätovne poukazuje na skutočnosti (machinácie s platbami vlastníkov bytov), ktoré s predmetom konania nesúvisia. Tvrdenia žalobcu označil za neopodstatnené a právne nepodložené. Žalobca nepovažuje interné výpočtové tabuľky, z ktorých jasne vyplýva výška zálohových platieb, ich splatnosť a či boli tieto zo strany žalobcu uhradené, za relevantné listiny preukazujúce pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky žalovaného 1/. Žalovaný 2/ sa s tvrdením žalobcu nestotožňuje a považuje interné doklady žalovaného 1/ za relevantný dôkaz preukazujúci pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky. Žalobca, ako vlastník bytu v dome, bol zo zákona povinný uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky údržby a opráv a úhrady za plnenia. Žalobca si túto povinnosť dlhodobo neplnil, hoci tvrdí opak, čo však v konaní nepreukázal. Pretože si neplnil povinnosti vlastníka bytu voči spoločenstvu, bola mu zaslaná výzva na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že v prípade nesplnenia povinností, podá na neho spoločenstvo návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Pokiaľ žalobca poukazuje, že mu boli doručené dve výzvy znejúce na iné sumy, uvádza, že v rámci súdneho konania žalovaný 1/ túto skutočnosť dostatočne vysvetlil. Samotná skutočnosť, že žalobcovi boli zaslané duplicitné výzvy na uhradenie dlžnej sumy, nemôže spôsobiť neplatnosť dražby. Iné skutočnosti týkajúce sa podmienok, organizácie a priebehu samotnej dražby žalobca nerozporuje. Žalovaný 2/ má za to, že okresný súd úplne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, a preto navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O. s. p. Zároveň si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške 83,89 Eur. Ostatní účastníci sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p., napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 213 ods. 1 O. s. p. je odvolací súd tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami uvedenými v ods. 2 až 7.
Zo spisu je zistené, že na poslednom pojednávaní prvostupňového súdu, na ktorom aj bol vyhlásený rozsudok (dňa 01. 04. 2014), poučil prvostupňový súd účastníkov a ich právnych zástupcov podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. o povinnosti predložiť všetky dôkazy a skutočnosti, resp. tieto označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Pretože neboli dané návrhy na ďalšie dokazovanie súd uznesením dokazovanie vyhlásil za skončené. Odvolací súd v danej veci nezistil dôvody pre opakovanie dokazovania alebo jeho doplnenie, v zmysle § 213 ods. 2 až 5 O. s. p. vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd vzhľadom na rozsah a obsah podaného odvolania dospel k záveru, že okresný súd v preskúmavanej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. a rozhodnutie spĺňa náležitosti požadované ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku a s týmito sa v celom rozsahu stotožňuje, zároveň na ne v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p. odkazuje.
Zásadnou námietkou odvolateľa je tvrdenie, že žalovaný 1/ porušil ustanovenie § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., keď existenciu pohľadávky, pre ktorú vyhlásil pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, nepreukázal žiadnymi relevantnými dokladmi.
Podľa § 7 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona.
Odvolací súd konštatuje, že uvádzaná odvolacia námietka bola predmetom dokazovania pred prvostupňovým súdom a prvostupňový súd sa s ňou náležite vysporiadal, konkrétne k otázke existencie pohľadávky, pre ktorú došlo k vyhláseniu dobrovoľnej dražby, ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku na strane 7 a 8 napadnutého rozsudku. Pokiaľ odvolateľ nepovažuje tieto dôkazy za súladné so Zákonom o účtovníctve, odvolací súd dodáva, že je vecou súdu, akým spôsobom vykoná dokazovanie. V danom prípade by bolo len účelovým požadovať od žalovaného 1/ predloženie účtovníctva, nakoľko z obsahu spisu aj z obsahu celého konania je všetkým zúčastneným a zainteresovaným jasné, že toto nebolo vedené právnym predchodcom pôvodného žalovaného 1/ uvedeným spôsobom, a preto trvať na takomto spôsobe dôkazu by bolo neúčelné, nehospodárne a nezmyselné. Pokiaľ žalovaný 1/ predložil iné písomné dôkazy, tieto sú súčasťou spisu a prvostupňový súd ich vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 a nasl. O. s. p., odvolací súd s takýmto postupom prvostupňového súdu súhlasí a závery prvostupňového súdu v tomto smere považuje za dostatočné a správne. Rovnako, pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku, a to tvrdenie žalobcu, že nebolo preukázané zo strany žalovaného 1/, ktorí vlastníci a v akom pomere odsúhlasili protokol o rozdelení agendy spoločenstva, že teda nedošlo k odsúhlaseniu vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi doterajším správcom a vlastníkmi, ktoré vznikli počas výkonu správy dovtedajšieho spoločenstva, a preto predmetný protokol nie je dôkazom preukazujúcim prechod pohľadávok a záväzkov z doterajšieho spoločenstva na žalovaného 1/, odvolací súd považuje túto námietku za účelovú, pretože aj s touto otázkou sa v dostatočnom rozsahu a jednoznačne prvostupňový
súd vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 8 ods. 6 a 7 a tiež na strane 12 počnúc ods. 2 až po stranu 14 ods. 1, 2, 3.
Námietka ohľadne duplicitnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy je opätovne len zopakovaním žalobcových dôvodov, pričom aj táto otázka bola predmetom skúmania a posudzovania pred prvostupňovým súdom a dostatočne jasným spôsobom vysvetlená v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 12 ods. 2 a 3.
Odvolací súd teda uzatvára, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné, pričom nešlo o také nové tvrdenia alebo dôkazy, ktoré by už neboli predmetom posudzovania prvostupňovým súdom, išlo len o nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dokazovania a jeho právnym posúdením.
Pretože aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané, že by došlo k porušeniu ustanovení Zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách tak, ako to tvrdí žalobca; naviac, záložný veriteľ, ako navrhovateľ dražby podľa § 7 ods. 2 zákona, je povinný písomne vyhlásiť pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva na dobrovoľnej dražbe a takéto písomne vyhlásenie žalovaný 1/ aj urobil. Zároveň je žalovaný 1/, ako záložný veriteľ, zodpovedný za pravosť pohľadávky, ktorá je zabezpečená záložným právom, inak zodpovedá za škodu ním spôsobenú. V tomto prípade žalovaný 1/ takéto prehlásenie urobil formou písomného čestného vyhlásenia, ktoré je priložené pri zmluve o vykonaní dražby zo dňa 29. 06. 2010.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu ani pre zrušenie napadnutého rozsudku, a preto ho s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne, ako vo výroku, tak aj v odôvodnení, potvrdil.
V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/, 2/ a 3/. V odvolacom konaní vznikli účelne vynaložené trovy iba žalovanému 2/, ktorý sa písomne vyjadril k podanému odvolaniu. Odvolací súd mu preto priznal náhradu trov právneho zastúpenia v tomto odvolacom konaní za jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom + DPH podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - § 11 ods. 1, § 16 ods. 3 (61,87 Eur + 8,04 Eur) + 20 % DPH, t. j. spolu 83,89 Eur. Žalovaný 1/ a žalovaný 3/ trovy odvolacieho konania neuplatnili (a zo spisu im ani nevyplývajú). Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.