Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11P-22-2016.pdf
PDF · 79.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11P/22/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany, samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, vo veci starostlivosti súdu o malol. dieťa D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., J. XXXX/ X a otca: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., V. mieru XX/XX, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Otec K. H., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať zníženým výživným na mal. D. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 50 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2016 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/99/2011 zo dňa 26.04.2012 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal dňa 25.01.2016 návrh na zníženie vyživovacej povinnosti, ktorý odôvodnil tým, že zamestnávateľ E. - J. s.r.o. s ním dňa 08.12.2015 ukončil pracovný pomer, následne bol práceneschopný do 31.12.2015 a od 01.01.2016 je evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie.
Na pojednávaní dňa 23.02.2016 uviedol, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu straty zamestnania, je pravdou, že pracovný pomer s ním bol ukončený pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, ku ktorým skutočnostiam malo dôjsť počas jeho pracovnej cesty v zahraničí, kde došlo k škodovej udalosti, podľa jeho názoru bol iný priebeh, k tejto udalosti malo dôjsť o 14,02 hod. v Nemecku a nahlásená bola o 19,22 hod. Počas tohto obdobia kedy došlo k tejto udalosti bol na pracovnej ceste spolu s majiteľovým otcom, ktorý bol pri ňom prítomný. Dňa 07.12.2015 nastúpil PN a 08.12.2015 bol s ním ukončený pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. Od 01.01.2016 je evidovaný na ÚPSVaR. Aktuálne je naďalej evidovaný na ÚPSVaR, žiaden príjem ani dávky nepoberá. Celý život pracoval, nikdy nebol nezamestnaný. V mesiaci apríl - máj by mal začať pracovať, rysuje sa mu viac firiem, kde by mal pracovať ako vodič. Aktuálne býva na adrese I. XXXX, kde býva v nájme u priateľky, pričom ho živí priateľka, neprispieva jej nič na nájom. Aktuálne má dve vyživovacie povinnosti a to aj naďalej k plnoletému T. H., ktorý navštevuje 4. ročník SŠ v T., na ktorého platí výživné 100 eur mesačne. Má dlhy a pôžičky a to 128 eur mesačne nebankovému subjektu Y., kde zvyšok pôžičky sa má splatiť do konca roka 2018.
Matka na pojednávaní dňa 23.02.2016 uviedla, že s návrhom na zníženie výživného na sumu 50 eur mesačne s účinnosťou do 01.03.2016 súhlasí. O tom čo sa na starne otca odohralo bola informovaná až pokiaľ bola informovaná kolíznym opatrovníkom pri prešetrení pomerov. Aktuálne je zamestnaná v B. poisťovňa, kde dosahuje priemerný zárobok 800 eur. Býva u svojich rodičov na adrese V. XXXX/X,
ktorým prispieva 150 eur na domácnosť. Platí vo C. banke 30 eur z titulu debetnej karty. U rodičov býva s mal. D. a plnoletým T., ktorý navštevuje 4. ročník SOU obchodné. Platí sociálne a zdravotné odvody, čistý príjem je cca 600 eur mesačne.
Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku uviedol, že doporučuje návrh otca zamietnuť vzhľadom k tomu, že zníženie nie je na prospech maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/99/2011 zo dňa 26.04.2012 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na maloletú D. zo sumy 75 eur na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2011, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.11.2012.
V čase poslednej úpravy výživného matka pracovala v O. I. poisťovňa a.s. a jej príjem za posledných 12 mesiacov bol výške 4.404,10 eur, bývala spoločne s deťmi u rodičov, ktorým prispievala sumou 150 eur na domácnosť, platila nájom mesačne 243 eur, elektriku 21 eur, inkaso 10 eur, satro 23 eur štvrťročne.
Matka aktuálne je zamestnaná v B. poisťovňa, kde dosahuje priemerný zárobok cca 800 eur, pričom v zdaňovacom období 2014 podala daňové priznanie, kde príjmy zo živnosti boli vo výške 4.915,47 eura, výdavky 3.191,69 eura, daň 0,0 eur. Býva s oboma deťmi, t.j. aj plnoletým T. v rodinnom dome svojich rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 150 eur mesačne.
Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval ako vodič kamiónovej dopravy, pričom priemerný príjem mal vo výške 657,17 eura a diéty vo výške 480,73 eura. Žil v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi E. H. a O. H., pričom rodičom prispieval na domácnosť sumou 100 eur mesačne. Platil životnú poistku na seba 25 eur mesačne, za motorové vozidlo, ktoré mal v prenájme polročne 80 eur a osobné motorové vozidlo, ktoré mal vo vlastníctve ročne 100 eur, pričom vyživovaciu povinnosť mal len k dvom mal. deťom.
Otec aktuálne je nezamestnaný, vedený na ÚPSVaR v Topoľčanoch ako nezamestnaný od 01.01.2016, pričom nepoberá žiadnu dávku v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky, pričom do 08.12.2015 pracoval u zamestnávateľa E. J., kde za jún 2015 až december 2015 dosiahol čistý príjem 2.186,84 eura a cestovné náhrady v sume 4.665,79 eura, pričom pracovný pomer bol s ním ukončený pre závažné porušenie pracovnej disciplíny a to z dôvodu, že hrubo porušil smernice zamestnávateľa, pričom v dňoch 24.11.2015 až 06.12.2015 bola u neho evidovaná neospravedlnená neprítomnosť v práci.
Mal. D. v čase poslednej úpravy výživného bola žiačkou 1.A triedy na ZŠ C..
Aktuálne maloletá navštevuje 5. ročník ZŠ C. v T., stravuje sa v škole, matka jej hradí za stravu sumu 20-30 eur mesačne, navštevuje školský klub za ktorý matka platí 10 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Hmotno-právnou podmienkou roho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa §78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.). jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).
Neprimerané majetkové riziká sú determinované pomerom medzi možnosťou získať majetkový prospech určitej hodnoty a rizikom straty v prípade neúspechu. Neprimeranosť sa však môže vzťahovať aj na hodnotu potencionálneho neúspechu v porovnaní s majetkom povinného ako celkom. Za neprimerané majetkové riziko môže súd považovať aj inak bežné záväzky pokiaľ presahujú svojou výškou dokladované možnosti povinného a to aj napr. hypotekárny úver na zabezpečenie bývania s poukazom na výšku splátky. V takomto prípade má súd možnosť ich zohľadniť v celkovej životnej úrovni povinného alebo na ne môže prihliadať ako na neprimerané majetkové riziko.
Takto vykonaným dokazovaním súd mal návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti za preukázaný. V konaní sa preukázala zmena pomerov tak ako ju má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a to z dôvodu, že od poslednej úpravy výživného sa zmenili pomery najmä na strane navrhovateľa - otca, ktorý prišiel o zamestnanie, čo bolo preukázané listinnými dôkazmi na č.l. 19 a preto aj s poukazom k vyjadreniu matky na pojednávaní súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.