Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Sas/6/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom A. A. A., v právnej veci žalobkyne: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpená: Mgr. Peter Lindeman, advokátom so sídlom Murgašova 86/1, 058 01 Poprad, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 815 821 9058 0 zo dňa 12. augusta 2021 takto

rozhodol:

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. 815 821 9058 0 zo dňa 12.08.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.05.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým táto žalobkyni podľa a o sociálnom poistení v účinnom znení (ďalej aj „“) zamietla žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 12.03.2021.

2. Z obsahu vyššie zmienených rozhodnutí, ako aj z obsahu administratívneho spisu najmä vyplynulo, že

- podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne zo dňa 12.03.2021 je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole XV – choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel C – iné choroby mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, položka 1 – iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, písmeno b – dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie B. (obmedzenie asi o 1/3), so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym r?ntgenologickým nálezom, ev. občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím jedného i viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu podľa prílohy číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30% zo zákonom stanoveného rozsahu 25% - 30%;

- iné zdravotné ochorenia neboli posudkovo závažné a preto posudkový lekár nezistil dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení;

- z posudku vyplynulo, že žalobkyňa je niekoľko rokov v liečbe rôznych neurologických a reumatologických lekárov a bola opakovane hospitalizovaná na rôznych pracoviskách pre migrujúce bolesti po celom tele. Ani hospitalizácia v NÚRCH nepotvrdila zápalový reumatický proces. Neurológovia a reumatológovia popisujú minimálny klinický obraz a pohybové obmedzenia v terminálnych polohách. Laboratórny nález je negatívny, MRI nález negatívny alebo len protrúzia disku L4/5, ktorá je dôvodom pre

popisovaný LIS. Objektívny nález je minimálny, ale žalobkyňa všade deklaruje výraznú bolestivosť, čo je však nemerateľný parameter. Neurológ a psychiater opisujú somatoformnú poruchu, keďže objektívne vyšetrenia popisujú len ľahké klinické príznaky, nie je ani dôvod na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v horných rozpätiach. Posudkový lekár poznamenal, že zaujímavé na vyšetreniach je, že objektívny nález je minimálny, ale odporúčania sú závažné. Skolióza I. st., somatoformné poruchy sú dôchodkovo nevýznamné postihnutia a nie sú ani dôvodom pre navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť;

- posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne v posudku zo dňa 28.06.2021 zotrval na svojom pôvodnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne;

- z lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Poprade zo dňa 05.08.2021 vyplynulo, že posudkový lekár zrekapituloval vyššie uvedené závery, pričom dodal, že aj keď žalobkyňa v odvolaní uvádza, že trpí fibromyalgiou ťažkého stupňa, v doložených odborných nálezoch, okrem takto stanovenej záverečnej diagnózy len na základe subjektívnych ťažkostí žalobkyne, nie sú žiadne iné klinické, laboratórne a funkčné vyšetrenia, ktoré sú typické pre toto onemocnenie - zvýšenie sedimentácie, zmeny v krvnom obraze, vysoká hladina reumatoidných faktorov a CPK (kreatinínfosfokináza), EMG vyšetrenia, hodnotenie svalovej sily podľa svalového testu, RTG vyšetrenia, MR, prípadne CT vyšetrenia, psychologické a psychiatrické vyšetrenie

- všetky tieto vyšetrenia sú negatívne. Aj keď žalobkyňa prezentuje značne subjektívne ťažkosti, ktoré jej nemožno uprieť, tieto nie sú objektivizované odbornými vyšetreniami, preto nie je dôvod hodnotiť zdravotný stav ako ťažkú formu fibromyalgie.

II.

Správna žaloba, stanoviská

A.

3. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu správnu žalobu podľa ust. a nasl. v účinnom znení (ďalej aj „“). Navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. V správnej žalobe najmä uviedla, že

- z lekárskych posudkov nevyplýva na základe čoho bola stanovená konkrétna forma (stupeň) závažnosti ochorenia, taktiež nie je zrejmé na základe čoho stanovil posudkový lekár konkrétnu percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť;

- žalovaná sa nedostatočne vysporiadala s tvrdeniami žalobkyne a s ďalšími ochoreniami, ktoré jej boli diagnostikované;

- závery posudkových lekárov a odborných lekárov sú rozdielne a rozporné, keďže v lekárskej správe zo dňa 05.11.2019 bol žalobkyni diagnostikovaný fibromyalgický syndróm, v lekárskej správe zo dňa 20.11.2019 je konštatovaná dominancia príznakov tohto syndrómu s ťažším priebehom, následne fibromyalgia na viacerých miestach s únavou, nespavosťou, depresívnym ladením, v lekárskej správe zo dňa 09.03.2020 je už žalobkyni diagnostikovaná fibromyalgia spolu s chronickým únavovým syndrómom a napokon je fibromyalgia diagnostikovaná aj v lekárskych správach zo dňa 09.01.2019, 11.04.2019, 19.06.2019 a 16.05.2019;

- žalobkyňa s poukazom na odborné články A. A. F. a A. A. G., H. s názvom „Fibromyalgia“ a „Aké má fibromyalgia prejavy“ spochybňuje znalosť posudkových lekárov v oblasti diagnostiky tohto ochorenia, keďže ani v jednom z menovaných článkov nie sú uvedené vyšetrenia prezentované posudkovým lekárom;

- žalobkyňa poukazuje na lekársku správu zo dňa 28.09.2021, v ktorej je opätovne potvrdená už vyššie uvedená diagnóza s tým, že je konštatované, že klinický vývoj ochorenia jednoznačne vedie k invalidizácii žalobkyne.

B.

4. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaná najmä uviedla, že hodnotenie zdravotného stavu v predmetnej veci zdôvodňuje tým, že samotná choroba fibromyalgia je zahrnutá do skupiny príbuzných chorôb pod jedným spoločným názvom. Z toho dôvodu sú choroby podobného charakteru, prípadne prejavov v prílohe číslo 4 k zákonu o sociálnom poistení spájané do skupiny príbuzných osôb (fibromyalgia ako bolestivý stav svalstva a úponov šliach). Žalobkyňa sa podrobovala liečbe v neurologickej ambulancii a opakovane bola hospitalizovaná na neurologických oddeleniach, kde je v záverečnej diagnóze uvádzaný chronický vertebrogénny syndróm a sakroileitída. Žalobkyňa

navštevovala aj Vertebrogennú neurologickú ambulanciu v Žiline, kde jej bola aplikovaná ónoterapia v oblasti chrbtice so zmiernením bolesti. Bolo vyslovené podozrenie na fibromyalgiu, ktoré však reumatológom nebolo potvrdené. Táto diagnóza sa začala postupne uvádzať vo viacerých odborných vyšetreniach, keďže žalobkyňa udávala migrujúce bolesti po celom tele a klinický, laboratórny nález, ako aj viaceré zobrazovacie vyšetrovacie metódy nedokázali zápalové reumatické ochorenie, respektíve závažné degeneratívne zmeny v oblasti chrbtice, veľkých aj drobných kĺbov na viacerých miestach tela, ktoré by boli príčinou takýchto bolestí. Žalobkyňa absolvovala aj ďalšie odborné vyšetrenie - gastroenterologické - s popisom povrchového zápalu žalúdočnej sliznice, USG brušných orgánov s negatívnym nálezom. Psychiatrické vyšetrenia v záverečnej diagnóze opakovane udávajú somatomorfné poruchy na úrovni stredne ťažkého stupňa, bez prítomnosti depresie. V tejto súvislosti treba konštatovať, že somatomorfné poruchy majú takmer identické príznaky ako dlhodobo udáva žalobkyňa, ktoré boli hodnotené ako fibromyalgia - migrujúce bolesti chrbtice a kĺbov na viacerých miestach tela bez závažných degeneratívnych zmien, poruchy spánku, bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, celková telesná slabosť, rýchla unaviteľnosť. Posudkoví lekári plne akceptovali záverečné diagnózy odborných lekárov, ale pri posudkovom hodnotení vychádzali z údajov, ktoré sú uvádzané v objektívnych klinických nálezoch v doložených odborných vyšetreniach a nie v záverečnej diagnóze. Po zhodnotení objektívneho klinického nálezu napokon hodnotí aj zdravotný stav na účely invalidity v súlade s príslušne platnou legislatívou. Zároveň žalovaná uvádza, že posudkové závery sa neuvádzajú len na základe jedného odborného článku, na ktorý poukazuje žalobkyňa, z ktorého cituje len niektoré časti, bez poukázania na to, aké diagnostické kritériá je potrebné uviesť. Fibromyalgia je často chronickým a invalidizujúcim ochorením. V prvom rade musia byť pre toto ochorenie splnené diagnostické kritériá, ktoré hodnotia, v akom štádiu závažnosti sa toto ochorenie nachádza. Jedným z kritérií je bolesť, hodnotená na vizuálnej analógovej škále, verbálnej ratingovej škále, čo však u žalobkyne nebolo nikdy uskutočnené. Ďalším kritériom je únava, resp. chronický únavový syndróm, ktorý sa diagnostikuje podľa Holmesovej tabuľky, resp. podľa I. a B. kritérií, čo tiež u žalobkyni nebolo uskutočnené. Tretím závažným kritériom sú poruchy spánku - vzhľadom na prítomnosť iných ochorení nie je jednoznačne dokázané, že poruchy spánku sú len v súvislosti s fibromyalgiou. Depresia ako ďalší symptóm tohto ochorenia nebola potvrdená, pričom depresívne ladenie, ktoré sa uvádza vo viacerých lekárskych správach nie je v zhode s depresiou ako chorobou. Preto pokiaľ odborný lekár vo svojich správach opakovane uvádza v záverečnej diagnóze fibromyalgiu, je potrebné uviesť a objektívnymi vyšetreniami aj dokázať prítomnosť už vyššie uvádzaných symptómov a ich závažnosť, ako aj ďalšie kritériá, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že sa jedná o toto ochorenie.

5. Vo vzťahu k lekárskej správe zo dňa 05.11.2019 žalovaná uviedla, že v súvislosti s fibromyalgickým syndrómom sa neuvádza ani jedno z diagnostických kritérií, ktoré by jednoznačne potvrdilo túto diagnózu. Zároveň sú uvádzané vyšetrenia v súvislosti s vertebrogenným algickým syndrómom a nezávažnými degeneratívnymi zmenami na úrovni ľahkého až stredne ťažkého stupňa s miernym funkčným postihnutím pri objektívnom náleze, čo z posudkového hľadiska invaliditu nepodmieňuje, je to posudkovo menej závažné ochorenie a pri samostatnom hodnotení by miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala 10% až 20%.

6. V lekárskej správe zo dňa 20.11.2019 sa v diagnostickom závere únava neuvádza, poruchy spánku sú bez bližšieho hodnotenia a uvádza sa depresívne ladenie nie depresia. Tieto príznaky nemožno jednoznačne považovať za diagnostické kritériá ťažkej formy fibromyalgie.

7. V lekárskej správe z 09.03.2020 je objektívny somatický a neurologický nález bez závažného funkčného postihnutia - takmer v norme. V súvislosti s fibromyalgiou nie sú uvádzané žiadne diagnostické kritériá a ich stupeň závažnosti. Na akom základe odborný lekár uvádza únavový syndróm neuviedol - diagnostický záver sa skôr javí ako prenesenie diagnóz z iných odborných vyšetrení.

8. V lekárskych správach zo dňa 09.01.2019, 11.04.2019, 19.06.2019 a 16.05.2019 sa nachádza rovnaký text v objektívnom vyšetrení ako aj v záverečných diagnózach, len pri vyšetrení zo dňa 16.05.2019 je uvedené, že ochorenie výrazne zneschopňuje a negatívne ovplyvňuje denné aktivity. Ako zneschopňuje, odkedy a ako ovplyvňuje denné aktivity nie je uvedené.

C. Ostatné stanoviská a ďalší priebeh konania pred správnym súdom 9. V podaní zo dňa 08.03.2022 žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s argumentáciou žalovanej.

10. Žalovaná sa k vyššie uvedenému stanovisku žalobkyne nevyjadrila.

11. Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. . Krajský súd v Prešove pôvodne dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby a preto ju rozsudkom sp. zn. zo dňa 05.04.2022 zamietol. Na základe kasačnej sťažnosti žalobkyne Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 27.09.2023 vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

12. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 1. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Keďže prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Prešove, je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach. Vec bola po jej vrátení na ďalšie konanie náhodným výberom pridelená sudcovi ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia a je vedená pod sp. zn. .

13. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie, na deň 24.06.2024, na ktoré sa dostavila poverená zástupkyňa žalovanej. Právny zástupca žalobkyne sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred ospravedlnil v podaní zo dňa 19.06.2024, v ktorom vyjadril súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti a zotrval na svojich žalobných návrhoch. Z uvedeného dôvodu správny súd vec prejednal v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu. Poverená zástupkyňa žalovanej zotrvala na záveroch, uvedených v rozhodnutiach správnych orgánov, pričom zdôraznila, že žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť lekárskych posudkov. Pochybnosti žalobkyne považuje za neodôvodnené a spôsobené jej subjektívnym presvedčením. Záverom navrhla aby správny súd správnu žalobu zamietol.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

14. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

15. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

16. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

17. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

18. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

19. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

20. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

21. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

22. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

23. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

24. Podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

25. Príloha č. 4 k v znení účinnom v rozhodnom čase mala označenie „PERCENTUÁLNA MIERA POKLESU ZÁROBKOVEJ ČINNOSTI PODĽA DRUHU ZDRAVOTNÉHO POSTIHNUTIA ORGÁNOV A SYSTÉMOV“ Kapitola XV, prílohy č. 4 k v znení účinnom v rozhodnom čase, mala označenie „CHOROBY PODPORNÉHO A POHYBOVÉHO APARÁTU“ a jej oddiel C mal označenie „INÉ CHOROBY MÄKKÉHO TKANIVA, SYNOVIÁLNEJ BLANY A ŠĽACHY“ Podľa kapitoly XV, oddielu C a položky 1. písm. b), prílohy č. 4 k v znení účinnom v rozhodnom čase „Iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy (b) dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie kĺbu (obmedzenie funkcie o 1/3), so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenovým nálezom, prípadne s občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím J. B. K. L. B., s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu“ – ktoré ochorenie mohlo byť ohodnotené mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí cit. „25%-35%.“ Podľa kapitoly XV, oddielu C a položky 1. písm. c), prílohy č. 4 k v znení účinnom v rozhodnom čase „Iné ochorenia mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy (c) ťažké formy, neovplyvniteľné liečbou, trvalé aktívne, progredujúce, s výraznými deštruktívnymi röntgenovými zmenami a ťažkou poruchou funkcie, postihujúce niekoľko klbov“ - ktoré ochorenie mohlo byť ohodnotené mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí cit. „60%-80%.“

IV.

Dôvody rozhodnutia správneho súdu

26. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. S.s.p., po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

27. V danom prípade žalobkyňa svojou žalobou namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovanej o neuznaní jej invalidity dôvodiac, že žalovaná nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie pokiaľ ide o (i) stanovenie 30 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo zákonného rozsahu 25% až 35%, (ii) nezaradenie diagnostikovaného rozhodujúce zdravotného postihnutia (fibromyalgia) do kapitoly XV,

oddielu C, položky 1. písm. c) v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ale iba pod písm. b) tejto položky s nižším percentuálnym rozptylom pre jeho ohodnotenie napriek tomu, že z lekárskych správ žalobkyne má tiež vyplývať nepriaznivá prognóza vývoja tohto ochorenia ako aj záver o fibromyalgii ťažkého stupňa a napokon (iii) aj v tom smere, z akého dôvodu neboli brané do úvahy aj ďalšie diagnostikované ochorenia na účely zvýšenia percentuálnej miery poklesu o ďalších 10 %.

28. V zmysle zákona o sociálnom poistení, posúdenie otázky vzniku invalidity nie je otázkou právnou, ale otázkou výsostne odbornou medicínskou, na kvalifikované zodpovedanie ktorej sú logicky nevyhnutné odborné medicínske znalosti a skúsenosti, ktorými zaiste nedisponuje ani Sociálna poisťovňa, do kompetencie ktorej bolo zákonom zverené oprávnenie rozhodovať (nie posudzovať) priznanie tohto „statusu“ invalidity a takýmito odbornými medicínskymi znalosťami nedisponuje ani správny súd. Z uvedených dôvodov zákon o sociálnom poistení zveril oprávnenie posúdiť s odbornou starostlivosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie mu invalidného dôchodku, akreditovaným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ( ), o závery odborného lekárskeho posudku ktorých sa potom opiera a dovoláva sa ho rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Samozrejme uvedené neznamená, žeby posudkový lekár mohol konať alebo prijímať svoje, pre ďalšie rozhodovanie Sociálnej poisťovne, podstatné závery svojvoľne, práve naopak, závery lekárskeho odborného posudku posudkového lekára o invalidite musia byť riadne, zrozumiteľne a v logických súvislostiach vzhľadom na všetky ním preskúmavané lekárke správy ( ) aj odôvodnené tak, aby boli postupy a uvažovanie posudkového lekára pri prijímaní týchto záverov preskúmateľnými (napr. aj iným kontrolným posudkom) a aby týmto jeho záverom, v ich logických súvislostiach porozumel aj subjekt nedisponujúci medicínskou odbornosťou, t.j. tak žiadateľ o invalidný dôchodok, ktorého zdravotný stav sa posudzuje, ako aj Sociálna poisťovňa rozhodujúca na základe tohto medicínskeho posúdenia o priznaní invalidity, či správny súd toto rozhodnutie preskúmavajúci. Z uvedených dôvodov, aj správny súd, ktorý nie je dostatočne medicínsky erudovaný, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci nepriznania invalidity, môže preskúmavať len úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia, ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého toto rozhodnutie vychádza. Inými slovami povedané, správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať medicínske závery posudkového lekára, ani ich meniť napr. v tom smere, žeby vyhodnotil určitú diagnózu žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť žiadateľom, toto oprávnenie správny súd nemá, správny súd môže posúdiť iba úplnosť, presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia odborného lekárskeho posudku v nadväznosti na ním zohľadnené a posudzované lekárske správy a iné podklady o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný dôchodok.

29. Vzhľadom k uvedenému, správny súd argumentačne podporne poukazuje aj na vyjadrenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) v tomto smere, napr. v rozhodnutí sp. zn. z 24.08.2022, podľa ktorého cit. „V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“

30. Okrem už uvedeného správny súd dáva do pozornosti skutočnosť, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje na podklade lekárskych správ zdravotný stav žiadateľa o invalidný dôchodok nie na základe subjektívnych pocitov žiadateľa (t.j. jeho subjektívneho prežívania ochorenia), ale objektívne, t.j. tak, ako sa to ktoré ochorenie vzhľadom na jeho stav, objektívne symptómy (príznaky) a liečbu vzhľadom na medicínske poznatky, objektívne javí byť závažným s jeho prípadným vplyvom na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žiadateľa v porovnaní so zdravým jedincom, ktorá miera poklesu je vo vzťahu k tomu ktorému konkrétnemu ochoreniu taktiež objektívne zákonom určená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a to príslušným percentuálnym rozpätím. Inými slovami, posudkový lekár posudzuje možný vplyv konkrétneho ochorenia na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť objektívne a nie vzhľadom na to, ako konkrétny žiadateľ, ktorý týmto ochorením trpí toto ochorenie subjektívne prežíva či vníma na úrovni symptómov (napr. danosť rôzneho prahu vnímania a znášania bolesti pri tej istej príčine), čo môže byť ovplyvnené aj tým, aký je osobný postoj pacienta k ochoreniu, jeho spolupráca a akceptovanie nastavenej liečby a pod. (napr. ak pacient nespolupracuje pri nastavenej liečbe, subjektívne môže ochorenie vnímať ťažšie v porovnaní s pacientom, ktorý pri tej istej diagnóze liečbu plne akceptuje a pod.), samozrejme ak toto subjektívne vnímanie ochorenia neprerastie do ďalšej objektívne existujúcej medicínskej diagnózy.

31. Posudkový lekár po preskúmaní všetkých žiadateľom jemu predložených lekárskych správ a iných podkladov o zdravotnom stave žiadateľa, tieto preskúma a zistí, či u žiadateľa možno konštatovať dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav v dôsledku, na podklade týchto lekárskych správ u neho indikovaného ochorenia, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvá u žiadateľa dlhšie ako jeden rok a ktoré súčasne u žiadateľa spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), ktoré ochorenia sa nachádzajú v zozname ochorení uvedených „tematicky“ (t.j. podľa príbuznosti postihnutých orgánov alebo časti tela) v jednotlivých položkách kapitol prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Posudkový lekár označí takéto ochorenie, za, pre posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tzv. „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ u žiadateľa, následne toto „rozhodujúce zdravotné postihnutie“ priradí podľa jeho charakteru k príslušnému písmenu, príslušnej položky v kapitole prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, pri písmene príslušnej položky a kapitoly ktorej, je už zákonom určené percentuálne rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri tom ktorom konkrétnom „rozhodujúcom zdravotnom postihnutí“, pričom iba v rámci tohto rozpätia posudkový lekár môže určiť pri konkrétnom žiadateľovi, konkrétny percentuálny pokles jeho schopnosti pri tomto ochorení vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedeného je zrejmým, že k tomu, aby bolo transparentným, akými úvahami sa posudkový lekár pri určení konkrétnej percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u konkrétneho žiadateľa z uvedeného percentuálneho spektra (od – do) riadil, musí posudkový lekár svoje úvahy aj zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť. Treba mať na pamäti, že ak by konkrétny žiadateľ trpel viacerými ochoreniami, ktoré každé z nich by bolo možné zaradiť do zoznamu ochorení v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, tak pri každom jednom z nich, z k nemu prislúchajúceho percentuálneho rozpätia, posudkovým lekárom určenej konkrétnej percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, pre záver, či táto osoba týmito ochoreniami trpiaca má o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a teda či je invalidnou, sa jednotlivé takto určené percentuálne miery nesčítavajú (§ 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení). Súčasne je však významným, že takto kvôli tomu ktorému konkrétnemu „rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu“ žiadateľa určenú (najvyššiu) percentuálnu mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, možno túto percentuálnu mieru navýšiť o najviac 10%, ak žiadateľ trpí aj inými ochoreniami, ktoré síce nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, avšak vzhľadom k ich závažnosti ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení), odôvodnenie charakteru a závažnosti ktorých v interakcii s ich možným vplyvom na pokles miery vykonávať zárobkovú činnosť, je opäť na posudkovom lekárovi, aby zrozumiteľne a presvedčivo vo svojom posudku vysvetlil, z akého dôvodu „bolo“ alebo „nebolo“ možné tieto ďalšie ochorenia vzhľadom k ich charakteru a závažnosti, zohľadniť pri „navýšení“ alebo „nenavýšení“ k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu už určenej percentuálnej miery poklesu žiadateľa vykonávať zárobkovú činnosť.

32. Z obsahu lekárskych posudkov nespochybniteľne vyplýva, že posudkoví lekári z diagnostických záverov im predložených lekárskych správ žalobkyne jasne ustálili, že v prípade žalobkyne je jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím fibromyalgia na viacerých miestach (podľa klasifikácie chorôb M 79.70), ktorý záver je plne v zhode aj so samotnou žalobkyňou v lekárskych správach popisovanými jej subjektívnymi zdravotnými ťažkosťami. Jedná sa o lekárske správy zo dňa 05.11.2019, 26.05.2020,

06.03.2020, 09.03.2020 a lekárske správy A. L. zo dňa 09.01.2019, 11.04.2019, 19.06.2019, 16.05.2019. Rovnako tento záver vyplýva zo správy tohto lekára zo dňa 28.09.2021 (na ktorú správny súd navyše ani nemôže prihliadnuť – k tomu viď nižšie), ktorú žalobkyňa predložila až dodatočne súdu. Jedine lekárska správa zo dňa 20.11.2019 pojednáva o dominancii príznakov fibromyalgického syndrómu s ťažším priebehom.

33. Posudkový lekár následne pre potrebu zaradenia tohto ochorenia žalobkyne do príslušnej položky a písmena v oddiely C, kapitoly XV, kde sú v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení uvedené ochorenia svalstva, v zmysle záverov vyhodnocovaných lekárskych správ ustálil úroveň závažnosti tohto ochorenia, pričom konštatoval, že ani hospitalizácia v Národnom ústave reumatických chorôb nepotvrdila zápalový reumatický proces. Neurológovia a reumatológovia popisujú minimálny klinický obraz a pohybové obmedzenia v terminálnych polohách. Laboratórny nález je negatívny, MRI nález negatívny alebo len protrúzia disku L4/5, ktorá je dôvodom pre popisovaný Lumboischiadický syndróm. Objektívny nález je minimálny, pričom žalobkyňou deklarovaná výrazná bolestivosť je nemerateľný parameter. Neurológ a psychiater opisujú somatoformnú poruchu. Keďže objektívne vyšetrenia popisujú len ľahké klinické príznaky, posudkoví lekári nepovažovali za odôvodnené stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v horných rozpätiach (v predmetnom prípade bola stanovená miera poklesu na strednej hodnote 30% zákonného rozsahu 25% až 35%. Posudkoví lekári zdôraznili, že objektívny nález je minimálny.

34. Posudkový lekár v posudku zo dňa 05.08.2021 zároveň dostatočným spôsobom vysvetlil, prečo sa v prípade žalobkyne nejedná sa o ťažkú formu fibromyalgie, keďže v žalobkyňou doložených lekárskych správach je diagnóza stanovená len na základe subjektívnych ťažkostí žalobkyne, bez klinických, laboratórnych a funkčných vyšetrení.

35. Ani z jednej z posudzovaných lekárskych správ zároveň nevyplýva, žeby boli u žalobkyne zistené ťažké funkčné poruchy pohybového aparátu, z ktorého dôvodu záver posudkového lekára žalovaného plne korešponduje s popisom úrovne závažnosti u žalobkyne diagnostikovaného ochorenia tak, ako je tento popis uvedený v kapitole XV, oddiele C, položke 1. písm. b), prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, podľa klasifikácie ktorej ide o dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce, s menšou poruchou funkcie kĺbu, so značnými subjektívnymi ťažkosťami, so stacionárnym röntgenovým nálezom, prípadne s občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím J. B. K. L. B., s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu. Následne po zaradení žalobkyni diagnostikovaného ochorenia fibromyalgický syndróm do jeho závažnosti zodpovedajúcej kapitoly XV, oddielu C, položky 1. písm. b) v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, posudkový lekár žalovaného určil u žalobkyni 30% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, t.j, posudkový lekár žalovaného sa pri tomto určení „orientoval“ iba v rámci zákonného percentuálneho rozptylu tohto ohodnotenia, ktorý pre označené zaradenie bol v rozpätí 25%-35%., takže posudkový lekár určil u žalobkyni ohodnotenie v strede zmieneného rozpätia a teda plne v súlade so zákonom.

36. Posudkoví lekári posúdili zdravotný stav žalobkyne výlučne len na podklade diagnostikovaných faktov. Iba jediná lekárska správa (správa z reumatologického vyšetrenia v NÚRCH Piešťany z 20.11.2019) pojednáva o fibromyalgii s ťažším priebehom, pričom posudkový lekár vysvetlil, že takýto záver nemá podklad vo výsledkoch jednotlivých vyšetrovacích metód. Zdravotný stav žalobkyne nebol posudzovaný podľa subjektívneho vnímania prejavov ochorenia samotnou žalobkyňou, a to z dôvodu že vo všeobecnosti subjektívne prežívanie (znášanie) ochorenia tým ktorým jedincom nie je objektívne merateľným ani explicitným, pretože každý jednotlivec hoc aj to isté ochorene, ale znáša rôzne. Preto pri tom ktorom ochorení existujú jeho objektivizované vonkajšie prejavy, ktoré sú zistiteľné vyšetrovacími metódami a podľa ktorých je tak možné nestranne určiť objektívny stupeň jeho závažnosti či charakteru. Obdobne tak aj v prípade žalobkyne, jej diagnostikovaný fibromyalgický syndróm, ako už bolo vyššie uvedené, je ochorením bolesti svalstva, pričom „bolesť“ ako taká nie je merateľnou a je vnímateľnou rôzne, rôznymi subjektami na rôznej úrovni, preto existujú medicínske postupy (napr. vyšetrenie zobrazovacími metódami) na objektivizovanie závažnosti tohto ochorenia, t.j. napr. či ochorenie vygradovalo do takého stupňa závažnosti, že jeho dôsledkom je alebo nie je funkčná porucha pohybového aparátu. Z uvedených dôvodov, je tak osobné vnímanie závažnosti tohto ochorenia samotnou žalobkyňou pre posudkového lekára nie smerodajným, pretože ten vychádza z objektívnych lekárskych nálezov, pričom v tomto prípade dokonca posudkový lekár žalovanej v posudku

zo dňa 05.08.2021 konštatoval, že značné subjektívne ťažkosti, prezentované žalobkyňou nie sú objektivizované odbornými vyšetreniami.

37. Záver v lekárskej správe z 28.09.2021, v zmysle ktorého klinický vývoj ochorenia jednoznačne vedie k invalidizácii pacientky bez ďalšieho neznamená, že tento priebeh nastal alebo musí nastať aj u žalobkyne. V tejto súvislosti správny súd opakovane zdôrazňuje, že zákon o sociálnom poistení zveril oprávnenie posúdiť s odbornou starostlivosťou zdravotný stav žiadateľa o priznanie mu invalidného dôchodku, akreditovaným posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ( ). Navyše podľa S.s.p. v spojení s S.s.p., na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobou napadnuté rozhodnutie z 12.08.2021 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.08.2021 a teda na účely lekárskej posudkovej činnosti boli relevantné lekárske správy predložené, respektíve vyžiadané do tohto dátumu. Z tohto dôvodu na lekárske správy, ktoré žalobkyňa doložila v priebehu správneho súdneho konania správny súd nemôže prihliadať s poukazom na S.s.p. V prípade negatívneho vývoja zdravotného stavu žalobkyne, táto má možnosť podať novú žiadosť žalovanej o prehodnotenie zdravotného stavu.

38. Pokiaľ ide o ostatné zdravotné postihnutia žalobkyňa namietala, že ďalšie zdravotné postihnutia sú konštatované v lekárskej správe zo dňa 05.11.2019, a to chronický torpídny difúzny VAS precip v LS oblasti, degeneratívne zmeny disku L4/5, poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s radikulopatiou, plošné ľavostranné vyklenutie dorzálnej kontúry disku L4- s kompresiou odstupu koreňa L5 bilat. (vpravo 1 st. vľavo 2-3 st.) a v lekárskej správe zo dňa 09.03.2020, a to chronický únavový syndróm. V tomto smere možno uznať opodstatnenosť námietky žalobkyne, keďže z obsahu lekárskych posudkov skutočne nevyplýva, ako sa posudkoví lekári vysporiadali s vyhodnotením ostatných, vyššie zmienených diagnóz žalobkyne. Samotný záver o tom, že skolióza I. stupňa a somatomorfná porucha sú na tieto účely nevýznamnými ochoreniami bez ďalšieho neposkytuje odpoveď na otázku, prečo nie je možné navýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 1 až 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Keďže však, ako už bolo vyššie uvedené, správny súd nezistil žiadne pochybenie pokiaľ ide o stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a následne ani jeho percentuálne ohodnotenie – v tomto prípade 30%, ani prípadné navýšenie tejto miery o maximálne prípustných 10% by, vzhľadom na podmienku poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, žalobkyni vo výsledku neprivodil zmenu záveru o nesplnení podmienok pre priznanie invalidného dôchodku. Zjednodušene, žalobkyňa by ani v prípade maximálneho navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ostatné zdravotné postihnutia v konečnom dôsledku nedosiahla priznanie invalidného dôchodku.

39. Ďalšie odstraňovanie vyššie uvedeného nedostatku by tak podľa názoru správneho súdu iba viedlo k formálnemu zopakovaniu konania, ktoré by vzhľadom na vyššie uvedené nemohlo dospieť k záverom odlišným od tých aktuálnych.

40. Záverom správny súd dodáva, že žalobkyňou navrhnuté dôkazy nevykonal, keďže nie je „súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného orgánu verejnej správy. Správny súd môže (výnimočne, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva) doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy najmä vtedy, ak od vykonaného dôkazu závisí zistenie splnenia podmienok na priznanie nároku na určitú sociálnu dávku alebo službu. Tak je to osobitne v prípade, ak je obsah posudku posudkového lekára neúplný alebo je namietaná jeho neobjektívnosť a žiadateľ predkladá také správy o svojom zdravotnom stave, ktoré neboli v posudkových záveroch obsiahnuté a vyhodnotené, hoci boli k dispozícii, alebo ak aj k dispozícii neboli, nové zistenia svedčia o tom, že zdravotné ťažkosti mohli byť v čase posudkovej činnosti už prítomné. V aktuálne súdenej veci o takýto prípad nejde, keďže spornou nebola otázka, či žalobkyňa trpí fibromyalgiou ale ustálený stupeň závažnosti tohto ochorenia u žalobkyni, pričom ani dodatočne predložená lekárska správa zo dňa 28.09.2021 nespochybňuje závery posudkových lekárov.

41. Z uvedených dôvodov je podľa správneho súdu postup a závery žalovanej na podklade lekárskeho posudku jej posudkového lekára, plne v súlade s obsahom posudkového spisu a aj v súlade so zákonom, preto žalobné námietky žalobkyne možno považovať za nedôvodné.

V.

Záver

42. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba nie je opodstatnená, nakoľko žalovaná svoje rozhodnutie vydala na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, použila správny výklad a aplikáciu príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení, pričom postupovala zákonne. Správny súd preto správnu žalobu podľa § 190 S.s.p. zamietol.

43. Podľa § 168 S.s.p., žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

44. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 467 ods. 3 S.s.p., ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

46. V otázke náhrady trov konania je kľúčovým konečný výsledok tej-ktorej prejednávanej veci, bez ohľadu na to, že v istom okamihu, v istej časti konania, konkrétny účastník konania dosiahol z pohľadu veci samej čiastkový úspech spočívajúci iba v tom, že na základe podanej kasačnej sťažnosti sa zrušilo napadnuté rozhodnutie krajského súdu a vec sa vrátila na ďalšie konanie, ktoré následne pokračovalo (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29.11.2023).

47. O trovách konania pred správnym súdom ako aj pred súdom kasačným rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p. v spojení s § 175 ods. 1 a § 467 ods. 3 S.s.p., pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd jej nárok na ich náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.