Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/1/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného Bencont Investments, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, právne zastúpeného JUDr. Veronika Kubriková, advokátka so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, proti povinnému: O. E., bytom G., A. Y. č. XXX/XX, o vymoženie 1.320,25 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Ján Gasper, PhD. na Exekútorskom úrade so sídlom Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, pod značkou Ex 443/2015, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 5. augusta 2015, č. k. -17, v senáte jednomyseľne, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd zastavil exekučné konanie, keď z úradnej činnosti mal preukázané, že nie sú splnené podmienky konania podľa § 103 O.s.p. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. vyvodil, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (základného- nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata, dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté; 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi; 3. o tej istej veci. S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1. a 2. (exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté. V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu a následne

môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul nie je materiálne vykonateľný už prekážku res iudicata. V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi (totožným oprávneným a totožným povinným) bolo už vedené na tamojšom súde pod sp. zn. exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva na podklade rovnakého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s., sp. zn. Podľa názoru súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia na podklade rovnakého exekučného titulu predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania. Z uvedených dôvodov súd exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods.1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor nežiadal priznať náhradu trov exekúcie, súd mu túto náhradu nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu oprávnený podal včas odvolanie. Deklaroval, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) O.s.p. Žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť pre vady podľa ust. § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p. Vytýkal okresnému súdu, že ho ani nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Uviedol, že v predmetnej exekučnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Súdny exekútor požiadal exekučný súd o vydanie poverenia. V predmetnej veci bolo úlohou súdu v súlade s ust. § 44 ods. 2 preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Napriek tomu súd v predmetnom konaní nerozhodol ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky veci rozhodnutej. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálny právno-aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúcie (k tomu viď bližšie uznesenie NS SR sp. zn. ). Exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Exekučné konanie z hľadiska jeho charakteru a zmyslu, sa začleňuje medzi vykonávacie konania, v ktorom sa uspokojujú oprávnenia priznané individuálnymi aktmi aplikácie práva, a teda sa autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov. Z uvedeného hľadiska exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d) O.s.p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu, teda ani k rozhodcovskému konaniu, v ktorom sa právo ešte len nachádza (hľadá), t. j. ktorého účastníci za participácie zvolených rozhodcov dobrovoľne na seba preberajú hmotné práva a povinnosti. Podľa ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak je uznesenie , ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Obsah práva

na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (). Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. - k úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických záruk uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, je úlohou štátu zabezpečiť takú právnu úpravu týchto konaní, ktorá zaručuje každému nositeľovi základných práv a slobôd prostredníctvom procesných záruk reálny výkon a ochranu jeho základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konanie uskutočňuje, koná nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov na dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd osobitne upozorňuje na objektivitu postupu orgánu verejnej moci (napr. , ). Len objektívnym prístupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych hraníc, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre prijatie rozhodnutia. Exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu , či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Oprávnený je toho právneho názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného, svojím konaní a svojou vôľou, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Súdy tak motivujú účastníkov právnych vzťahov k pasivite. Práve súdy by mali viesť k dodržiavaniu zákonov a povinností, a nie jednostranne zvýhodňovať dlžníkov, ktorý sa vlastným konaním ocitol na prahu exekúcie. Exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol zmeniť uznesenie okresného súdu a žiadosti súdneho exekútora na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je vecne správne, a preto je potrebné toto potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní oprávneného rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Po preskúmaní uznesenia okresného súdu, ktorým rozhodol o zastavení exekučného konania v dôsledku prekážky veci rozsúdenej, odvolací súd zistil, že uznesenie okresného súdu je správne a odôvodnenie zodpovedá zákonným kritériám podľa § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. je úplné, správne a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa s nim odvolací súd plne stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje.

Súčasne akcentuje, že posudzovanie negatívnych procesných podmienok t. j. existenciu veci právoplatne rozsúdenej (§ 159 ods. 3 O.s.p.) a prekážky veci začatej (§ 83 O.s.p.), na rozdiel od hmotnoprávneho výkladu pojmu totožnej veci v občianskom súdnom konaní, v exekučnom konaní je potrebné vykladať pojem totožnosti vecne procesne. V exekučnom konaní ide totiž o nútený výkon povinnosti, judikovanej exekučným titulom. To znamená, že totožnosť exekučného konania je potrebné posudzovať nielen z aspektu, či ide medzi identickými subjektmi o identický nárok, ale exekučný súd musí prihliadnuť aj na spôsob núteného výkonu povinnosti uloženej v titule.

V prejednávanej veci okresný súd zistil, že o totožnom návrhu na nútený výkon uloženej povinnosti už raz právoplatne rozhodol tak, že exekúciu pre jej neprípustnosť zastavil, keď zistil, že ide o nespôsobilý exekučný titul (rozhodcovský rozsudok). Prvostupňový súd rozhodol takto vo veci sp. zn. , jeho rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd v konaní sp. zn. . Okresný súd teda správne posudzoval, či sú splnené podmienky, za ktorých môže v exekučnom konaní konať (§ 103 v spojení § 251 ods. 4 O.s.p.) a keď zistil, že tu existuje negatívna procesná podmienka v podobe veci rozsúdenej

- res iudicata podľa § 159 ods. 3 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., ktorá je neodstrániteľnou prekážkou konania, v dôsledku ktorej správne exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné uznesenie okresného súdu potvrdiť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .