Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/787/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: M. C., G.. XX.X.XXXX, K. O.Í. XX, A., občianka SR proti odporcovi: Q. C., G.. XX.X.XXXX, K. O. I. XX, A., občan SR, o návrhu na zvýšenie výživného plnoletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd zvyšuje výživné odporcovi na navrhovateľku zo sumy 36,51 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2015, ktorú sumu je odporca povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Vo zvyšku súd zamieta návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 1.9.2015 do 29.2.2016 v sume 633,96 eur súd povoľuje odporcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám navrhovateľky počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu v Senici č.k. -29 z 7.2.2002 v časti o výživnom na navrhovateľku.

Súd zamieta návrh odporcu na zníženie výživného na navrhovateľku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.8.2015 domáhala zvýšiť výživné odporcovi voči nej zo sumy 36,51 eur na sumu 250 eur mesačne. Na pojednávaní navrhovateľka upravila petit a žiadal zvýšiť zo sumy 36,51 eur na sumu 150 eur mesačne z dôvodu, že nemá výdavky s bývaním na internáte.

Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo určené výživné pred 13 rokmi, kedy chodila ešte do materskej škôlky. V súčasnosti má ukončenú strenú školu a je prijatá na vysokú školu. Celú starostlivosť o ňu zabezpečuje matka, ktorá je invalidná dôchodkyňa.

Odporca s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že nesúhlasí, aby navrhovateľka študovala na vysokej škole, keďže podľa jeho názoru to nie je nutné pre život. Pokiaľ chce študovať, má si na to najprv zarobiť.

Odporca zároveň požiadal o zníženie výživného, lebo je 8 rokov bez pracovného pomeru a bez trvalého bydliska a vysoká škola nie je nutnosť pre život. Zároveň uviedol, že navrhovateľke platil dobrovoľne výživné mesačne po 130 eur až 150 eur do decembra 2014.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, pripojeným spisom Okresného súdu Senica sp. zn. , lustráciou v Sociálnej poisťovni, Správou Sociálnej poisťovni pobočka Senica, rozhodnutím o invalidnom dôchodku matky navrhovateľky, potvrdením o návšteve vysokej školy navrhovateľkou, potvrdením o mesačných výdavkoch na bývanie v domácnosti matky navrhovateľky, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

Okresný súd Senica rozsudkom č. k. -29 zo dňa 7.2.2002 (právoplatný 16.3.2002) pri rozvode zveril navrhovateľku matke a odporcovi určil výživné 1100 Sk. V tom čase navrhovateľka navštevovala materskú škôlku, od septembra roku 2002 nastúpila na základnú školu.

Matka navrhovateľky bola od augusta 2001 živnostníčkou a mala netto mesačný príjem cca 6000 SK. Odporca od 1.10.2001 do roku 2001podnikal ako živnostník v oblasti reklamy, reklamnej grafiky cez počítač, v tom čase predpokladal svoj mesačný príjem cca 10.000 Sk až 12.000 Sk. Ani jeden z rodičov navrhovateľky okrem jej inú vyživovaciu nemal.

Navrhovateľka má skončenú strednú zdravotnícku školu. Študuje dennou formou v 1. ročníku na fakulte zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave, odbor laboratórne vyšetrovacie metódy v zdravotníctve. Nebýva na internáte, preto z pôvodnej žiadosti na zvýšenie výživného na 250 eur upustila a žiadala zvýšiť výživné na 150 eur mesačne. Prvý semester dochádzala 4 dni do týždňa do školy a tento druhý semester dochádza 3 dni do týždňa do školy do Trnavy. Do školy dochádza autobusom, jedna cesta činí 1,90 a späť domov chodí vlakom, ktorý má zadarmo. Stravuje sa v škole alebo sa ide naobedovať do mesta, kde platí za jednu porciu 3 eurá až 3,50 eur. Podľa navrhovateľky má mesačné výdavky na stravu v škole cca 50-60 eur. Má výdavky na učebnice, jedny skriptá stoja okolo 10 eur. Nové skriptá má v elektronickej podobe a za vytlačenie každých skrípt platí cca 15 eur. Na ozrejmenie dodala, že v semestri má 8 až 9 predmetov. Navrhovateľka cez leto brigádovala v zariadení pre seniorov, robila celé leto 12-tky, ale cez školský rok nebrigáduje.

Matka navrhovateľky je práceneschopná od polovice decembra 2015. Mesačne poberá nemocenské v sume 230,10 eur. Matka mala dopravnú nehodu, pri ktorej mala poškodenú krčnú chrbticu, má problémy s chrbticou a kĺbmi. Jej matka poberá čiastočný invalidný dôchodok mesačne po 131,50 eur, rodinné prídavky na navrhovateľku v sume 23,52 eur mesačne. Matka pôvodne pracovala na živnosť pre firmu Nestle, ale zanechala to zo zdravotných dôvodov.

Navrhovateľka býva s matkou v spoločnej domácnosti v dvoj izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve matky. jej matka má mesačné výdavky s bývaním na nájomnom 165,14 eur, elektrina 24,70 eur. Podľa tvrdenia navrhovateľky vidí odporcu pravidelne jazdiť na dodávke, preto neverí, že je v skutočnosti nezamestnaný

Odporca je od 1.10.2008 nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Podľa jeho slov sa tam ani nemieni evidovať. Sám si platí nepravidelne odvody. Navrhovateľ uviedol, že sa odmieta sa zaevidovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, lebo je to pod jeho úroveň. Súdu uviedol, že pracujem na čierno, robí stavebné práce -všetky práce súvisiace s murárskymi prácami od výkopových prác až po stavbu domu, stavbu jadra. Mesačne si viem privyrobiť takto 300 až 400 eur. Odporca je vyučený stolár , tesár, ale podľa jeho slov stolárske práce robil po vyučení len 4 roky, ale musel som to nechať kvôli prieduškám. Okrem navrhovateľky nemá odporca žiadne deti. Odporca býva čiastočne u matky na činžiaku, čiastočne u kamarátov. Matke prispieva na bývanie sumou 50 eur mesačne. Cca 2/3-ny z mesiaca býva u kamaráta v jednej izbe v čase, keď je kamarát s kamiónom mimo Slovenska. Kamarátovi za bývanie nič neplatí, lebo mu stráži byt.

Podľa odporcu nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili hľadať si prácu riadny pracovný pomer. K zamestnávateľom so sídlom v Skalici sa vyjadril, že „Ina je koncentračný tábor“, vo firmách Didaktik a Grafobal sa zarába 400 eur až 500 eur mesačne , preto tam robiť nepôjde“. Podľa jeho vyjadrenia on zarobí 300-400 eur za dva týždne, potom má v mesiaci voľno, túla sa so psom, chodí na turistiku.

Podľa vyjadrenia navrhovateľa v marci až apríli 2015 začína stavať rodinný dom pre súkromnú osobu.

Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že po jej nástupe na strednú školu odporca platil na navrhovateľku výživné 150 eur do augusta 2014, následne mesačne po 130 mesačne do stužkovej, do novembra 2014. Po stužkovej jej platil už len výživné určené súdom v sume 36,51 eur mesačne. Podľa tvrdenia otca výživné 130 eur až 150 eur platil z toho, čo si zarobil po fuškách, keďže nerobil v riadnom pracovnom pomere.

Navrhovateľka uviedla, že otec naposledy poslal výživné v súdom určenej výške 36,51 eur v decembri 2015. S odporcom sa nestretáva, nekomunikujú spolu.

Odporca poukázal na to, že obaja rodičia sa podieľajú na nákladoch na dieťa a preto je potrebné všetky výdavky navrhovateľky vydeliť dvomi, pritom on niektoré navrhovateľkine výdavky úplne škrtám, odmieta platiť výživné 250 eur. Podľa slov odporcu nie je pravdou, že nie je ochotný pracovať. Dokáže pracovať celý mesiac. Dôvodom, pre ktorý nerobí celý mesiac je ten, že urobí časť roboty ( pr. v stavebnej oblasti) a potom musím čakať na vodárov, plynárov. Odmieta doplácať navrhovateľke nedoplatok. Dodal, že aj keby bol schopný doplatiť nedoplatok, atakuje to. Vysokú školu nepovažuje za nutnosť, ani on nemá vysokú školu a nech si navrhovateľka nájde sponzora.

Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predmetom sporu je návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného a návrh odporcu na zníženie výživného.

Pri skúmaní dôvodov návrhu na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda plnoletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr.

vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Preto aj súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 14 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľky i na strane rodičov a zistil, že navrhovateľka úmerne veku vyrástla, medzi časom splnoletnela, nenavštevuje už materskú škôlku, ukončila stredoškolské štúdium a od septembra 2015 navštevuje 1. ročník denného vysokoškolského štúdia v Trnave, na internáte nebýva, dochádza domov, lebo je o pre ňu finančne menej náročné. Navrhovateľka má okrem bežných výdavkov na svoju osobu aj výdavky v prvom rade so štúdiom, kúpou či tlačením skrípt. Potreby navrhovateľky sa zvýšili v každom smere. Odporca platil navrhovateľky výživné do augusta 2014 po 150 eur mesačne, os septembra 2014 do novembra 2014 (do stužkovej) po 130 eur mesačne a od stužkovej jej platí už výživné stanovené súdom 36,51 eur. Odporca si aktuálne plnil vyživovaciu povinnosť riadne po 36,51 eur mesačne do decembra 2015, v deň pojednávania na súde preukázateľne nemal uhradené výživné za január a február 2016. Aktuálne účastníci spolu nekomunikujú, nekontaktujú sa. Čo sa týka rodičov, ani jeden z rodičov navrhovateľky svoj osobný stav nezmenili. Ani jednému z rodičov navrhovateľky nevznikli ďalšie vyživovacie povinnosti. V čase poslednej úpravy výživného v roku 2002 mala matka ako živnostníčka netto mesačný príjem cca 6.000 Sk, v súčasnosti má mesačný príjem pozostávajúci z čiastočného invalidného dôchodku 131,50 eur, nemocenského 230,10 eur ako rodinných prídavkov 23,52 eur. Odporca prispieva na výživu navrhovateľky sumu 36,51 eur mesačne. Odporca mal v čase posledného rozhodovania o výživnom mesačný príjem ako živnostník 10.000 Sk až 12.000 Sk, v súčasnosti je dobrovoľne nezamestnaný, pracuje len brigádnicky bez papierov, za dva týždne si privyrobí 300 eur až 400 eur, od marca 2016 má začať stavať dom. Odporca sa odmieta zaevidovať na Úrade práce ako nezamestnaný a taktiež zamestnať sa v firmách v Skalcii ako sú INA, Grafobal, Didaktik.

Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že návrh navrhovateľky je podaný dôvodne, lebo 1/ došlo k zmene pomerov u rodičov v tom, že matka má zdravotné problémy, poberá čiastočný invalidný dôchodok, je práceneschopná a otec je dobrovoľne nezamestnaný, za dva týždne si zarába 300 eur až 400 eur; 2/ naposledy bolo o výške výživného rozhodované v čase, keď chodila do materskej škôlky a od tejto doby sa podstatne zvýšili náklady na jej potreby ako študentky strednej školy, t. č. už študentky vysokej školy. Súd prihliadal na zárobkové možnosti a schopnosti odporcu. Taktiež prihliadal na to, že navrhovateľka má znášať životnú úroveň svojich rodičov. Navrhovateľka súdu síce preukázala svoje mesačné výdavky, ale žiadať zvýšiť výživné je možné len v rámci možností a schopností povinného rodiča a prihliadajúc na to, že obaja rodičia sa majú pomerne podieľať na výdavkoch dieťaťa. Súd je toho názoru, že ak si navrhovateľka vybrala štúdium na vysokej škole, nie je to nič neštandartné, hlavne keď si vybral školu súvisiacu s jej stredoškolským vzdelaním, pritom vybraná škola jej určite uplatní možnosť uplatniť sa skôr na trhu práce aj s vyšším príjmom. Súd sa zaoberal i možnosťami a schopnosťami odporcu dosahovať vyšší príjem, keďže za dva týždne zarába 300 eur až 400 eur a zvyšné dva týždne nerobí a nenájde si ani len brigádu na toto obdobie. Súd prihliadal na to, že odporca nemal problém prispievať navrhovateľke na výživné do stužkovej po 130 eur mesačne, dokonca dobrovoľne bez rozhodnutia súdu, aj keď aj v tom čase bol už dobrovoľne nezamestnaný. Súd dospel k záveru, že je objektívne určiť otcovi výživné práve v tejto sume 130 eur aj od 1.9.2015 . Súd zvýšil výživné od 1.9.2015 z dôvodu, že návrh navrhovateľky bol súdu doručený 27.8.2015, t.j. po 15. dni v mesiaci. Bolo by nespravodlivé nezvýšiť výživné , lebo dieťa nemôže byť sankcionovaná za to, že odporca ako zdravý človek pracuje len dva týždne v mesiaci a odmieta sa riadne zamestnať v pracovnom pomere či len sa zaevidovať ako nezamestnaný. Súd pritom vychádzal z toho, že pokiaľ bol otec dobrovoľne nezamestnaný aj do novembra 2014 a bol schopný na navrhovateľku platiť výživné po 130 mesačne, je plne spôsobilý takúto výšku výživného platiť aj v súčasnosti. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol.

Zároveň súd zamietol návrh odporcu na zníženie výživného ako nedôvodný práve z vyššie uvedených dôvodov, keďže navrhovateľka navštevuje denné štúdium na vysokej škole, riadne sa naďalej pripravuje na budúce povolanie a je oprávnená znášať životnú úroveň svojich rodičov.

Nakoľko súd zvýšil dňa 23.2.2016 výživné odporcovi na navrhovateľku s účinnosťou od 1.9.2015, preukázateľne odporca platil výživné po 36,51 eur len v období od septembra 2015 do decembra 2016, odporcovi vznikol nedoplatok za obdobie od 1.9.2015 do 29.2.2016 ( lebo súd rozhodoval po 15. dni v mesiaci) v celkovej sume 633,96 eur ( výpočet nedoplatku: 9/2015 až 12/2015: (130 -36,51) x 4 mesiace; : 130 x 2 mesiace). Vzhľadom na pomery odporcu mu súd povolil nedoplatok splácať po 20 eur

mesačne berúc do úvahy zaužívanú prax, že súd môže povoliť splátky najviac na dobu 36 mesiacov v záujme, aby nebolo ohrozené platenie bežného výživného.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko mala navrhovateľka len pomerný úspech, súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. určil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Záverom súd dodáva, že nevyhovel odporcovi na odročenie pojednávania na neurčito a ani žiadosť o predvolanie svedkov (príbuzných navrhovateľky) za účelom vzájomnej konfrontácie, lebo vzhľadom na vyjadrenia účastníkov a vykonané dokazovanie to nebolo pre rozhodnutie potrebné. Bolo by to nehospodárne a neúčelné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).