Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-147-2015.pdf
PDF · 100.47 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-13C/147/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v právnej veci žalobkyne Ľ. B., N.. X.X.XXXX, A. K., B. X, právne zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom Urbánkova 6, Košice, proti žalovanému W. B..T..Y.., B. B. W. XX, A., J.: XXXXXXXX, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 680,-Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Určuje sa, že zmluvná podmienka vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. 807500074 uzavretej dňa 13.1.2010 medzi žalobcom a žalovaným pod bodom 12: "Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou" je ako neprijateľne neplatná.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania prestavujúce náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 429,39 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne žalobkyne.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou podanou súdu 22.5.2014 žiadala, aby súd určil že zmluvná podmienka v zmluve uzatvorenej účastníkmi konania dňa 13.1.2010 č. XXXXXXXXX bod 12) o tej časti poplatku, ktorá zahŕňa náklady na spracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žiadala, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť sumu 680 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnila skutočnosťou, že žalobca so žalovanou uzavrel 13.1.2010 Zmluvu o úvere č. 80750074. Žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 700 Eur za poplatok 680,-Eur. Žalobca sa zaviazal splatiť úver v 12.mesačných splátkach s výškou splátky 115,-Eur, celkovú sumu, ktorú mala zaplatiť žalobkyňa žalovanému predstavuje 1.380,-Eur. Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, preto je v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný. Naviac je neurčitý predmet administratívnych nákladov. Zároveň poukázal na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3.5.2010 č.k. AZ 17U 192/2010, v zmysle ktorého ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene. Banka sledovala podľa vlastných vyjadrení úhradu úsilia vynaloženého pri spracovaní údajov v predzmluvnej fáze, túto obranu však súd odmietol a vyhodnotil jej konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preverenie úverovej spoľahlivosti a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru, vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. V konečnom dôsledku
predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľovi je účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytla skutočné protiplnenie. Z tohto dôvodu je zmluvná podmienka stanovujúca povinnosť platiť poplatok za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru neprijateľná a voči spotrebiteľom neúčinná. Vyšší krajinský súd potvrdil rozhodovaciu líniu, podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa. Úver poskytovaný žalobkyni žalovaným je podľa názoru žalobkyne úžerný, odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 9 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujme vidí žalobca v tom, že v prípade rozhodnutia o neprijateľných zmluvných podmienkach si bude uplatňovať primerané finančné zadosťučinenie. Zároveň poukázal na okolnosť, že v zmluve o úvere absentuje úver o RPMN a priemernej RPMN, preto sa podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. považuje úver za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka žiadala vydať rozdiel medzi uhradenou sumou 1.380,-Eur a výškou poskytnutého úveru 700 Eur, teda 680,-Eur.
Podaním zo dňa 5.5.2015 žalobkyňa upresnila žalobu tak, že žiada určiť, že zmluvná podmienka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej 13.1.2010 medzi žalobcom a žalovaným pod bodom 12) „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky tak ako je uvedené v tejto zmluve, tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je ako neprijateľná, neplatná.“
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe podanom súdu 12.6.2014 uviedol, že zmluva o úvere uzatvorená účastníkmi konania dňa 13.1.2010 nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nakoľko žalobkyňa vstúpila do právneho vzťahu so žalovaným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a nie na svoju súkromnú potrebu. Žalobkyňa je v zmluve o úvere označená obchodným menom, IČOm, miestom podnikania, označením živnostenského registra, v ktorom je žalobca ako fyzická osoba- podnikateľ zapísaný a číslom pod ktorým je zapísaný v živnostenskom registri. Vzhľadom na uvedené nie je možné zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a preto nemusela obsahovať údaje o RPMN. Žalobkyňa v zmluve o úvere výslovne prehlásila a potvrdila svojim podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. V zmysle judikatúry ESD nie je spotrebiteľom ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho podnikania (Rozhodnutie ESD zo dňa 14.3.1991, vo veci 361/89). Informácia žalobkyne ako podnikateľky nevychádza z jedného zaškrtnutého políčka ako sa to snaží žalobkyňa podsunúť, ale viaceré jednoznačne vyplnených údajoch o žalobkyni ako podnikateľke, vrátane jej IČO, označenia Okresného úradu trvalého kde v živnostenskom registri je zapísaná a obsahu zmluvy o úvere nepripúšťa pochybnosti o tom, že žalobkyňa si zobrala úver ako podnikateľke. Žalovaný je toho názoru, že v zmluve o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, nakoľko táto nebola táto vyhlásená za neplatnú a právny dôvod na základe tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol. Majetkový prospech bol získaný z poctivých zdrojov. Ak žalobkyňa namietala výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzatvorenia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Zároveň poukázal na okolnosť, že nemožno hovoriť o akýchkoľvek neprijateľných podmienkach zmluvy o úvere, nakoľko žalovaný uzatvoril zmluvu so žalobkyňou ako podnikateľom.
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Ncc 128/2014-62 rozhodol,že nesúhlas Okresného súdu Bratislava I s postúpením veci Okresným súdom Košice II je dôvodný a na konanie vo veci je miestne príslušný Okresný súd Košice II, pričom z odôvodnenia citovaného uznesenia vyplýva, že v posudzovanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere, ktorú žalobkyňa so žalovaným uzavrela a zároveň o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, t.j. ide o spotrebiteľskú zmluvu.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou účastníkov konania, svedkov a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy o úvere predloženej žalobkyňou v konaní vyplýva, že dňa 13.1.2010 bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou zmluva o úvere č. 80750074. Z obsahu predmetnej zmluvy vyplýva, že žalobkyňa v zmluve o úvere je označená menom, priezviskom, bydliskom, zároveň je
v zmluve uvedené prehlásenie žalobkyne ako dlžníčky, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Z obsahu zmluvy ďalej vyplýva, že žalobca sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver v sume 700,-Eur a žalovaná ako dlžníčka sa zaviazala veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok 680 Eur vrátiť v 12.mesačných splátkach po 115,-Eur počnúc dňom 20.2.2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Zároveň žalovaná predložila splátkový kalendár, z ktorého vyplýva rozpis 12 splátok splatných v období od 20.2.2010 do 20.1.2011 po 115,-Eur mesačne.
Žalovaný v konaní predložil kópiu Zmluvy o úvere zo dňa 13.1.2010, v zmysle ktorej bola medzi účastníkmi konania dňa 13.1.2010 uzatvorená zmluva o úvere č. 807500090, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, pričom v tejto kópii zmluvy o úvere je žalobkyňa ako dlžníčka označená menom, priezviskom, bydliskom a zároveň s uvedením obchodného mena, IČA a registra, v ktorom je evidovaná ako živnostníčka. V zmysle predmetnej zmluvy sa žalobkyňa ako dlžníčka zaviazala vrátiť žalobcom poskytnutý úver 700 Eur zvýšeným o príslušný poplatok vo výške 680,-Eur v 12.mesačných splátkach po 115,-Eur počnúc dňom 20.2.2010 na účet veriteľa.
Z výpovede žalobkyne vyplýva, že táto bola kontaktovaná pracovníčkou žalovaného, ktorá uzatvárala zmluvy pre spoločnosť žalovaného. S ňou uzatvorila zmluvu o úvere s tým, že jej bol poskytnutý úver v sume 700 Eur za poplatok 680,-Eur, ktorý sa zaviazala splácať v 12.tich splátkach po 115,-Eur. Tento úver podpísala v januári 2010 a aj ho celý vrátane poplatku uhradila. Nevedela, že pri podpise zmluvy je účel zmluvy o úvere podnikanie. Nevšimla si, že by tam bolo zaškrtnuté v kolonke účel úveru
- podnikanie. Nikto od nej živnostenský list nepýtal. Zmluva s vypísaním obchodného mena bola už pripravená. Zo strany pracovníčky, ktorá podpisovala zmluvu za žalovaného nebolo vysvetlené, že by mala možnosť odpisovať túto pôžičku, resp. úver na účely podnikania. Zároveň jej neboli predložené všeobecné obchodné podmienky. V čase výberu pôžičky bola živnostníčkou, živnosť ukončila v roku 2013. Svoju výpoveď na pojednávaní dňa 23.2.2016 doplnila tak, že jej úmysel nebol uzatvoriť zmluvu o úvere na účel podnikateľský, ale chcela vyrovnať nedoplatok na kúrení. Živnostenský list predložila pracovníčke žalovaného, ktorá s ňou uzatvorila zmluvu preto, že si ho od nej vyžiadala, keďže uviedla, že to bude potrebovať pri vypísaní zmluvy a pre schválenie spoločnosťou W.. Účel pôžičky na podnikanie sama žalobkyňa v zmluve nezaškrtávala, zmluvu len podpisovala. Keď zmluvu podpisovala, zmluva už bola vypísaná a nevšimla si, že by tam bol zaškrtnutý účel podnikania. Po obdržaní finančných prostriedkov od žalovaného neobdržala celú sumu, ale iba sumu stiahnutú o poplatok 115,-Eur.
Z výpovede svedkyne JUDr. S. Q., pracovníčky, ktorá uzatvárala zmluvu o úvere so žalobkyňou vyplýva, že za spoločnosť žalovaného ako jeho pracovníčka uzatvárala so žalobkyňou zmluvu o úvere, avšak nepamätá si presný dátum. Zo strany žalovaného ako zamestnávateľa jej bolo uvádzané, že pokiaľ budúci dlžník na základe zmluvy o úvere bol živnostník, mali ho zapísať do zmluvy ako živnostník a ak bol zamestnaný, mali uviesť zamestnávateľa. Pokiaľ bol žiadateľ o úver živnostník, dokladal živnostenský list, ak nebol živnostník, predkladal pracovnú zmluvu. Čo sa týka vypísania účelu poskytnutia úveru v zmluve, tento bol zaškrtnutý buď priamo ňou alebo zamestnávateľom, podľa toho či predložil žiadateľ o úver živnostenský list. Pokiaľ sama zabudla na základe predloženého živnostenského listu niečo vyplniť, vyplnili to následne pracovníci spoločnosti Pohotovosť.
V zmysle bodu 12.Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú obsiahnuté na druhej strane Zmluvy o úvere, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky tak, ako je uvedené v zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 52 ods. 1, OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 5,6 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 54 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 13.1.2010 zmluvu o úvere, pričom zmluva o úvere predložená žalobkyňou rozdielne oproti zmluve o úvere predloženej žalovaným v konaní neobsahuje označenie žalobkyne ako dlžníčky zo zmluvy o úvere, jej obchodným menom, IČOm. V oboch rovnopisoch zmluvy o úvere predložených účastníkmi konania je odškrtnuté účel zmluvy podnikanie, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalobkyni ako dlžníčke úver 700 Eur a žalovaná sa zaviazala ako dlžníčka zaplatiť žalobcovi sumu 700 Eur zvýšenú o príslušný poplatok 680,-Eur. V zmysle bodu 12.Všeobecných obchodných podmienok, z tohto poplatku dve tretiny mali tvoriť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a jedna tretina dohodnutý úrok. Z obsahu výpovede žalobkyne vyplýva, že táto nemala úmysel so žalovaným uzatvoriť zmluvu o úvere na účely podnikania a teda v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a pre uzavretie zmluvy ako podmienku jej bolo oznámené pracovníčkou žalovaného, že je potrebné v prípade ak je živnostníčka, predložiť živnostenský list. Zároveň potvrdila, že predmetný úver chcela použiť nie na účely podnikateľské, ale na vyrovnanie nedoplatkov na kúrení. Z výpovede samotnej pracovníčky žalovaného, ktorá za žalovaného uzatvorila so žalobkyňou zmluvu o úvere vyplynulo, že zmluvy o úvere boli so žiadateľmi, ktorí boli živnostníkmi - podnikateľmi vypĺňané na základe údajov v živnostenskom liste, pričom v prípade, že niektoré údaje ako zástupkyňa žalovaného nevypísala, tieto údaje následne vyplnili pracovníci spoločnosti žalovaného.
Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy bola uvedená žalovaným do omylu, nakoľko jej úmyslom bolo uzatvoriť zmluvu o úvere na iný účel, nie podnikateľský, pričom bola toho názoru, že živnostenský list je povinná predložiť len pre účely schválenia úveru spoločnosťou žalovaného. Žalobkyňa teda nemala úmysel uzatvoriť zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzhľadom na spôsob uzatvárania zmluvy tak ako vyplýva z výpovede svedkyne
- pracovníčky žalovaného, je zrejmé, že zo strany žalovaného pri uzatváraní zmluvy došlo k nekalej praktike (kde nie je zrejmé, či v čase podpisu zmluvy bol zaškrtnutý účel poskytnutia úveru) a žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu so žalobkyňou s neskorším doplnením účelu poskytnutia úveru, ako aj označenia žalobkyne ako podnikateľky v úvere za účelom obísť aplikáciu ustanovení priaznivejších pre spotrebiteľa, v danom prípade Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Na základe uvedeného súd uzavrel, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva spotrebiteľská, ktorá v bode 12 Všeobecných zmluvných podmienok poskytnutia úveru na zadnej strane zmluvy o úvere uzavretej účastníkmi konania obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v časti uznania dlžnej sumy vrátane poplatku na základe tejto zmluvy o úvere. Uvedená zmluvná podmienka je vyjadrená na predtlačenom formulári a nie je individuálne dojednaná, teda žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť túto časť dohody o poplatku predstavujúcom dohodnutý úrok a náhradu nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere. Zároveň dohodnutý úrok za poskytnutia úveru vo výške jednej tretiny poplatku, teda 227 Eur predstavuje 32 %-tný úrok, čo súd považuje za úrok neprimerane vysoký v rozpore s dobrými mravmi a preto túto odplatu vyhodnotil ako odplatu v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a z uvedeného dôvodu aj samotné ustanovenie zmluvy o úvere , resp. Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré zmluvnú odplatu ustanovovalo, považoval za absolútne neplatné, aj v súlade s ust. § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka. Samotné ustanovenie bodu 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré obsahuje dohodu, že dve tretiny poplatku zahrňujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, súd považuje za neurčité a nezrozumiteľné, nie je zrejmé, akú časť z dvoch tretín poplatku konkrétne predstavujú náklady na uzavretie zmluvy, v čom spočívajú tieto náklady na spracovanie, uzatvorenie zmluvy a čo predstavuje administratíva s tým spojená. Z uvedeného ustanovenia nie je zrejmé, aké skutočné protiplnenie bolo žalobkyni zo strany žalovaného poskytnuté.
Keďže súd považoval zmluvnú podmienku vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ohľadne poplatku za poskytnutý úver za neprijateľnú a neplatnú, je zrejmé, že aj uznanie takejto časti záväzku - poplatku, žalobkyňou ako dlžníčkou súd vyhodnotil ako neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku.
V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd preto určil, že zmluvná podmienka v bode 12. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neplatnou z dôvodu je neprijateľnosti.
Nakoľko žalobkyňa plnila na základe takto neplatnej zmluvnej podmienky žalovanému poplatok vo výške 680 eur, súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného došlo prijatím tohto plnenia k bezdôvodnému obohateniu a v súlade s ust. § 456 OZ súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia sumu 680 Eur žalobkyni.
Podľa ust. 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni, ktorá mala plný úspech vo veci trovy konania prestavujúce náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 429,39 eur za 5 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia 75,70 Eur, podanie žaloby 75,70 eur, vyjadrenie zo dňa 4.5.2015 78,36 Eur, účasť na pojednávaní 5.5.2015 - 78,36 eur, účasť na pojednávaní 23.2.2016 - 79,83 Eur) v súlade s ust. § 10 a § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a 2 x režíjny paušál po 8,04 Eur a 2x 8,39 Eur a 1 x 8,58 Eur v súlade s ust. § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
O náhrade trov štátu súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).