Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoKR-5-2015.pdf
PDF · 123.53 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoKR/5/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu OZETA NEO, a.s. so sídlom Dopravná 2098/9, 955 01 Topoľčany, IČO 36 329 843, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46, 911 40 Trenčín, IČO 36 837 857, proti žalovaným 1/ SKKS, k. s. so sídlom Námestie Matice slovenskej 1713/8, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO 36 868 671, správcovi úpadcu TSinvest s.r.o. v konkurze so sídlom Hlavná 94, 911 05 Trenčín, IČO 36 818 062, právne zastúpenému Advokátska kancelária Korytár, s.r.o. so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO 47 243 279, 2/ Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO 00 151 653, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 39Cbi/33/2012-116 zo dňa 5. decembra 2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, v ktorej určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 502 626,59 eur z kúpnej zmluvy č. 1/2008 zo dňa 12.05.2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.05.2008 zloženej z istiny vo výške 388 905,93 eur a úrokov z omeškania vo výške 113 720,66 eur prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 29R/2/2012 prihláškou č. 1 na majetok úpadcu TSinvest s.r.o. v konkurze so sídlom Hlavná 94, 911 05 Trenčín, IČO 36 818 062, ktorá je zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok pod č. 6 a vo výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. určil, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky proti úpadcovi vo výške 502 626,59 eur z kúpnej zmluvy č. 1/2008 zo dňa 12.05.2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa 16.05.2008, zloženej z istiny vo výške 388 905,93 eur a úrokov z omeškania vo výške 113 720,66 eur, prihlásenej do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 29R/2/2012 prihláškou č. 1, na majetok úpadcu TSinvest s.r.o. v konkurze so sídlom Hlavná 94, 911 05 Trenčín, IČO 36 818 062, ktorá je zapísaná do konečného zoznamu pohľadávok pod číslom 6. Vo výroku II. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania 100 % s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne súd o výške náhrady trov konania samostatným uznesením. Na základe dokazovania vykonaného výsluchom svedkov a oboznámením listinných dôkazov súd prvého stupňa zistil pre rozhodnutie podstatný skutkový stav. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 29R/2/2012-561 zo dňa 10.04.2012 začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi TSinvest, s.r.o. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom Vestníku č. 72/2012 dňa 13.04.2012 a dňa 14.04.2012 nadobudlo právoplatnosť. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28R/2/2012-569 zo dňa 14.05.2012 bolo reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi zastavené a zároveň bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz. Do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný 1/. V uznesení
vyzval súd veriteľov, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky na predpísanom tlačive v jednom rovnopise na Okresný súd Trenčín k sp.zn. 29R/2/2012 a v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie. Zároveň vo výroku tohto uznesenia vykonal poučenie veriteľov. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 148/2012 dňa 02.08.2012 a účinky vyhlásenia konkurzu nastali deň po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku dňa 03.08.2012. Dňa 04.08.2012 začala plynúť veriteľom 45 dňová lehota na prihlasovanie pohľadávok, pričom posledným dňom tejto lehoty bol deň 17.9.2012. Od nasledujúceho dňa 18.09.2012 začala správcovi plynúť tridsaťdňová lehota na popieranie prihlásených pohľadávok, ktorá uplynula dňa 19.10.2012. Od 20.10.2012 začala plynúť veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá, tridsaťdňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Posledným dňom tejto lehoty bol 20.11.2012. Prihláška pohľadávok č. 1 na uplatnenie pohľadávok v konkurze žalobcu došla súdu a žalovanému 1/ ako správcovi dňa 20.08.2012. Posledný deň na prihlasovanie pohľadávok bol 17.09.2012, k prihláseniu pohľadávky došlo v zákonnej prihlasovacej lehote. Správca poprel pohľadávku žalobcu dňa 15.10.2012 a iný veriteľa dňa 17.10.2012. Oznámenie o popretí pohľadávky bolo doručené žalobcovi dňa 19.10.2012. Od nasledujúceho dňa od 20.10.2012 začala žalobcovi plynúť tridsaťdňová lehota na podanie určovacej žaloby. Žalobca podal žalobu o určenie popretej pohľadávky dňa 16.11.2012.
Právnu vec posúdil súd prvého stupňa podľa § 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 28 ods. 1, 2, 3, § 29 ods. 1, 6, § 32 ods. 1, 2, 9, 15, 19 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len ZoKR), podľa § 261 ods. 1, 5, 6, § 266 ods. 1, § 391 ods. 1, § 392 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 517 ods. 2, § 588 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., § 9 ods. 2, 8 zákona č. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami a podľa príslušných ustanovení zmluvy o predaji nehnuteľností v znení dodatku č. 1. Po posúdení aktívnej vecnej legitimácie žalobcu podľa § 24 ods. 1 ZoKR a pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 1/ podľa § 40 ods. 1 ZoKR a žalovaného 2/ podľa § 32 ods. 2 ZoKR, súd prvého stupňa z úradnej povinnosti posudzoval dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt pri prihlásení pohľadávky žalobcu, pri popretí pohľadávky žalovanými 1/, 2/ a pri podaní žaloby o určenie popretej pohľadávky. Konštatoval, že v danej veci boli tieto prekluzívne lehoty stanovené zákonom dodržané. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku do konkurzu dôvodne. Prihlásená pohľadávka predstavuje kúpnu cenu z kúpnej zmluvy č. 1/2008 v znení dodatku č. 1. Súd prvého stupňa posudzoval platnosť uzavretej zmluvy a po zistení, že predmetná zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti zákonom predpísané pre uvedený zmluvný typ, konštatoval, že zmluva bola uzavretá platne vrátane vôle zmluvných strán, ktorú uzavretým dodatkom č. 1 chceli zmluvné strany docieliť. V rámci vykonávaného dokazovania súd prvého stupňa vypočul v konaní ako svedkov obidvoch účastníkov zmluvy na strane kupujúceho a na strane predávajúceho. Účastníci kúpnej zmluvy sa dodatkom č. 1 dohodli na navýšení kúpnej ceny v závislosti od množstva pridelených emisných kvót, nakoľko na predávanej nehnuteľnosti sa nachádzal emisný zdroj, kotolňa. Na základe článku III. dodatku č. 1 žalobca vyčíslil doplatok kúpnej ceny vo výške 458 905,93 eur, ktorý si prihlásil do konkurzu prihláškou, na základe reálne prideleného množstva emisných kvót v celkovej výške 29 500 ton. Súd prvého stupňa konštatoval, že pridelenie emisných kvót, samotný výpočet doplatku kúpnej ceny a jej správnosť nebola medzi účastníkmi konania sporná. Vzhľadom k dôvodom popretia úrokov z omeškania žalovaným 1/ a dôvodom popretia pohľadávky žalovaným 2/, boli spornými skutočnosťami v konaní moment splatnosti kúpnej ceny, vzhľadom na dojednanie v kúpnej zmluve, splnenie náležitostí prihlášky a premlčanie resp. nepremlčanie uplatneného nároku.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že v rámci kúpnej zmluvy bola splatnosť doplatku kúpnej ceny dojednaná nasledovne: „zvyšnú časť kúpnej ceny v zmysle čl. III. ods. 1 kúpnej zmluvy, je kupujúci povinný uhradiť predávajúcemu v lehote 30 dní od pripísania emisných kvót kupujúcemu na účet v centrálnom registri. V prípade, ak kupujúcemu nebudú pridelené emisné kvóty na obdobie rokov 2008-2012 do konca kalendárneho roka 2009, kupujúci nie je povinný uhradiť zvyšnú časť kúpnej ceny v zmysle tohto ods. tohto čl. kúpnej zmluvy.“ Nejednoznačnosť jazykového prejavu tohto právneho úkonu bola spôsobená nedostatočným zadefinovaním pojmov pripísania a pridelenia s presným uvedením momentu, ktorý je pre splatnosť celej kúpnej ceny, prípadne jej alikvotnej časti, rozhodný, najmä vzhľadom ku skutočnosti, že zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami v znení neskorších predpisov, neumožňoval v rozhodnom období pripísanie celého prideleného množstva emisných kvót na účet subjektu, ktorému boli emisné kvóty pridelené, jednorazovo. K pripisovaniu pridelených emisných kvót dochádzalo postupne počas piatich
rokov. Z uvedeného dojednania nebolo zrejmé, aká bola vôľa účastníkov pri uzatvorení tohto dodatku, nakoľko na jednej strane dodatok hovorí o lehote 30 dní na zaplatenie doplatku kúpnej ceny od pripísania emisných kvót, nehovorí o pripísaní celého množstva emisných kvót alebo o pripísaní alikvotnej ročnej sadzby a následnej splatnosti kúpnej ceny vo vzťahu ku každému pripísaniu samostatne. Podľa názoru súdu prvého stupňa postup žalobcu, ktorý si uplatnil nárok za zaplatenie kúpnej ceny po pripísaní prvej alikvotnej časti emisných kvót na účet úpadcu, nie je priamo v rozpore s uvedeným dojednaním. Dôvodnosť postupu žalobcu mal súd prvého stupňa preukázaný aj ďalšími vykonanými dôkazmi, výsluchmi účastníkov predmetnej zmluvy. Obaja účastníci zmluvy sa v rámci výsluchu v konaní zhodli v tom, že k splneniu podmienok na zaplatenie kúpnej ceny došlo momentom prvého resp. akéhokoľvek pripísania emisných kvót. Svedok N.. L. L., ktorý uzatváral predmetnú kúpnu zmluvu za predávajúceho, uviedol ako rozhodný moment prvé pripísanie prvých emisných kvót. Svedok N.. O. U., ktorý uzatváral predmetnú zmluvu za kupujúceho (úpadcu), uviedol ako rozhodný moment, akékoľvek pripísanie emisných kvót, ktorým vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny. N..O. U. ako konateľom úpadcu na pojednávaní vo vzťahu k uplatnenému nároku výslovne uviedol, že uplatnenú pohľadávku ako dlžník uznáva, podľa predloženej kúpnej zmluvy sa mu javí pohľadávka ako dôvodná, ktorá nemala byť popretá. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa na to, že pri posudzovaní jednotlivých právnych úkonov účastníkov sa v prípade nejednoznačnosti týchto úkonov, posudzuje vôľa účastníkov obchodnoprávnych vzťahov zúčastnených na právnom úkone. Pre obchodnoprávne vzťahy obsahuje Obchodný zákonník v § 266 osobitné interpretačné pravidlá. Kým Občiansky zákonník uprednostňuje jazykový prejav pred vôľou strán s doplňujúcim a podporným významom (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka), Obchodný zákonník ako rozhodujúce kritérium predpokladá a uprednostňuje význam vôle pred samotným jazykovým prejavom. Ide tu o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, ktorý je prvoradý a musí byť druhej strane známy. V uvedenom prípade v rámci vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že vôľou účastníkov predmetného právneho úkonu bolo vymedziť splatnosť kúpnej ceny k momentu prvého pripísania emisných kvót na účet kupujúceho. Od uvedeného momentu začala plynúť kupujúcemu 30 dňová lehota na dobrovoľné splnenie zmluvnej povinnosti, uplynutím ktorej sa pohľadávka na zaplatenie kúpnej ceny stala splatnou. Vzhľadom k zhodnému vyhláseniu účastníkov zmluvy, súd prvého stupňa na toto vyhlásenie prihliadol a v zmysle uvedeného vyhlásenia vyhodnotil aj samotné sporné dojednanie tak, že kúpna cena na základe uzavretého dodatku sa stala splatnou uplynutím 30 dňa od prvého pripísania emisných kvót na účet kupujúceho. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že k pripísaniu emisných kvót v prvej alikvotnej časti vo výške 5 900 ton došlo dňa 15.04.2009, úpadca sa dostal do omeškania s úhradou kúpnej ceny od 16.5.2009, uplynutím 30 dňa. Žalovaný 1/ poprel prihlásenú pohľadávku vzhľadom k nejednoznačnosti predmetného ustanovenia zmluvy. Žalobca v konaní preukázal skutočnú vôľu zmluvných strán výsluchom účastníkov kúpnej zmluvy v znení dodatku č. 1, čím odstránil nejednoznačnosť zmluvného dojednania. K pripísaniu emisných kvót, na ktoré poukazoval žalovaný 1/, súd prvého stupňa uviedol, že v rámci dokazovania bolo oboznámené aj vyjadrenie L. X., a.s. z 25.01.2012, ktoré bolo adresované tunajšiemu súdu k sp. zn. 39Cb/24/2011, a z tohto vyplýva, že k zmene v Národnom registri emisných kvót došlo dňa 15.04.2009 pripísaním emisných kvót z prevádzkovateľa OZETA NEO, a.s. na spoločnosť úpadcu. Rovnako z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 39Cb/24/2011 súd v rámci dokazovania vykonal dôkaz listinou výpisom z účtu emisných kvót (číslo listu 64), ktorý bol vedený na úpadcu, pričom začiatkom vedenia tohto účtu bol deň 15.4.2009. Z týchto listinných dôkazov mal súd prvého stupňa dostatočne preukázané, kedy k pripísaniu predmetných emisných kvót v alikvotnej časti úpadcovi prvýkrát došlo. Z pripojenej prihlášky pohľadávky súd prvého stupňa zistil, že predmetná prihláška tento listinný dôkaz, ktorý by pripísanie emisných kvót odôvodňoval neobsahoval, preto v čase prieskumu prihlásenej pohľadávky sa správcovi mohla uvedená pohľadávka v popretej výške javiť ako sporná. Táto spornosť bola dokazovaním odstránená, čím zároveň bola preukázaná aj dôvodnosť prihlásenej pohľadávky a nedôvodnosť popretia žalovaným 1/.
Žalovaný 2/ poprel prihlásenú pohľadávku z dôvodu nepreskúmateľnosti, nakoľko z prihlášky pohľadávky nebol zrejmý právny dôvod vzniku pohľadávky a táto je v časti premlčaná. K týmto dôvodom popretia súd prvého stupňa uviedol, že pohľadávka žalobcu v časti istiny a jej príslušenstva v podobe úrokov z omeškania a právny dôvod vzniku tejto pohľadávky je v prihláške pohľadávky riadne a dostatočne špecifikovaný. Právny dôvod vzniku pohľadávky je označený ako kúpna zmluva zo dňa 12.05.2008 v spojení s dodatkom č. I. Úroky z omeškania sú označené výškou percenta ročných úrokov, z ktorých je zrejmé, že ide o zákonný úrok a je k nim pripojený výpočet výšky úroku z omeškania. V prípade nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, je právny dôvod vzniku označený
ako rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 39Cb/24/2011 zo dňa 05.03.2012 (uvedené súd uvádza len na úplnosť, nakoľko táto časť nebola ani jedným zo žalovaných popretá). Takto označený právny dôvod vzniku pohľadávky považoval súd prvého stupňa za dostatočný a v súlade s § 29 ZoKR upravujúcim minimálne požiadavky na obsah prihlášky, preto popretie pohľadávky žalovaným 2/ z uvedeného dôvodu vyhodnotil súd prvého stupňa za ako nedôvodné. Ďalším dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky bolo tvrdené premlčanie časti uplatneného nároku z dôvodu uplynutia premlčacej doby v trvaní troch rokov. Žalovaný 2/ pri popretí pohľadávky žalobcu uviedol, že v zmysle priložených príloh k prihláške pohľadávky boli dňa 15.04.2009 pripísané v centrálnom registri emisné kvóty na účet úpadcu, pohľadávka sa stala splatnou dňa 15.04.2009. Vzhľadom k tomu, že časť pohľadávky nebola uplatnená na súde do uplynutia premlčacej doby, je v tejto výške premlčaná, pričom z uvedeného dôvodu sú premlčané aj úroky z omeškania, nakoľko nie je zrejmé, z akej istiny sú uplatnené a kedy nastalo ich premlčanie. Vo svojom ďalšom vyjadrení žalovaný 2/ poukazoval na to, že premlčanie je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a na rozdiel od popretia uviedol, že pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa 15.05.2009. K tomuto dôvodu popretia pohľadávky súd prvého stupňa uviedol, že právny vzťah medzi úpadcom a žalobcom vznikol medzi dvoma podnikateľmi, a preto sa tento právny vzťah v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom. Zmluvný typ, ktorý medzi sebou uvedené subjekty uzavreli, nie je Obchodným zákonníkom upravený, preto v zmysle § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka, sa použije na tento zmluvný typ úprava Občianskeho zákonníka, pričom ostatné inštitúty vrátane úpravy premlčania, sa spravuje Obchodným zákonníkom. V uvedenom prípade ide o úpravu tzv. absolútnych neobchodov, kedy dochádza ku kombinovanému záväzkovému režimu, kedy sa osobitná úprava záväzkových vzťahov použije v prípade podnikateľských subjektov aj pri aplikácii týchto neobchodných zmlúv. V zmysle uvedeného je podľa názoru súdu prvého stupňa uplatnenie trojročnej premlčacej doby na uvedený prípad vylúčené. Obchodný zákonník upravuje premlčanie komplexne, nie je potrebné použitie žiadnej inej právnej úpravy a premlčaciu dobu upravuje na uvedený prípad štvrťročnú, so začiatkom plynutia pri práve na plnenie záväzku, od jeho splatnosti, pričom splatnosťou záväzku sa zároveň uvedené právo mohlo uplatniť na súde (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka). Medzi účastníkmi v rámci kúpnej zmluvy bolo výslovne dohodnuté zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny v lehote 30 dní od pripísania emisných kvót, táto lehota začala plynúť od 15.04.2009 a uplynula tridsiatym dňom dňa 15.05.2009, pričom úpadca sa dostal do omeškania so zaplatením kúpnej ceny dňa 16.05.2009. Vzhľadom k uvedenej zmluvnej úprave mal súd prvého stupňa za to, že žalovaný 2/ nestanovil začiatok plynutia premlčacej doby v popretí pohľadávky správne. Premlčacia doba začala plynúť dňa 16.05.2009 a bez uskutočnenia akéhokoľvek úkonu by uplynula dňa 16.05.2013. Počas uvedenej doby žalobca uplatnil časť svojho nároku súdnou cestou žalobou zo dňa 21.06.2010. Toto konanie bolo vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 39Cb/24/2011 a žalobca bol v ňom plne úspešný. Zvyšok svojho nároku si žalobca prihlásil do konkurzu úpadcu prihláškou zo dňa 20.08.2012. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na § 28 ods. 6 ZoKR, v zmysle ktorého doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. Podaním prihlášky prestala žalobcovi plynúť premlčacia doba vo vzťahu k uplatnenému nároku, podanie prihlášky bolo uskutočnené v priebehu premlčacej doby, preto uplatnený nárok nie je premlčaný. V súvislosti s námietkou premlčania žalovaný 2/ poukázal aj na nepreskúmateľnosť úrokov z omeškania, poukázal na to, že nie je jasné z akej istiny sú uplatnené a kedy nastalo ich premlčanie. Úroky z omeškania predstavujú príslušenstvo pohľadávky. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku a jeho podstata spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi okrem vlastného plnenia tiež stanovené percento tej časti peňažného dlhu, s ktorou je v omeškaní. Preto v dôsledku omeškania nevzniká medzi účastníkmi nový, ďalší záväzkový vzťah, dochádza iba k zmene v obsahu práv a povinností dlžníka spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok, je dlžník povinný splniť tiež záväzok vedľajší (akcesorický). Otázku premlčania úrokov z omeškania už riešil a zaoberal sa ňou aj Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 1Cdo 157/2009, s ktorým rozhodnutím sa súd prvého stupňa stotožnil, a z ktorého uviedol, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu z hlavného záväzkového právneho vzťahu. Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný záväzkový vzťah, nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením svojho záväzku, týmto dňom začína u tohto práva plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Vzhľadom k tomu sa žalovaný dostal od 16.05.2009 do omeškania, pričom v uvedený deň mu vznikol
nárok na úroky z omeškania, ktorý by sa bol premlčal v štvorročnej premlčacej dobe od 16.05.2009 do 16.05.2013. Vzhľadom k tomu, že v uvedenom období došlo zo strany žalobcu k uplatneniu nároku prihlásením pohľadávky do konkurzu, nie je ani tento uplatnený nárok premlčaný. Podľa názoru súdu prvého stupňa popierajúci veriteľ nemá právo na popretie prihlásenej pohľadávky z dôvodu premlčania, pretože námietka premlčania v zmysle zákonnej úpravy patrí dlžníkovi. S poukazom na znenie § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, zákon neumožňuje inej osobe, odlišnej od dlžníka, vzniesť takúto námietku. Popierajúci veriteľ nie je v žiadnom právnom vzťahu s dlžníkom, nie je povinnou stranou, preto námietka premlčania popierajúcemu veriteľovi nepatrí. Aj keby súd pripustil, že takúto námietku môže vzniesť aj popierajúci veriteľ, aj tak je potrebné ju považovať za nedôvodnú. K úplnosti posúdenia veci súd prvého stupňa uviedol, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 16.05.2009. Žalobca si vyčíslil úrok z omeškania od 02.11.2009 t.zn. od neskoršieho obdobia ako bolo medzi účastníkmi zmluvné dohodnuté do dňa vyhlásenia konkurzu t.j. do 03.08.2012. Žalobca si v rámci predmetnej premlčacej doby zákonne konformným spôsobom (v zákonnej výške) uplatnil voči úpadcovi svoju pohľadávku aj v časti úrokov z omeškania, preto ani táto námietka žalovaného 2/, ak by súd pripustil, že žalovanému 2/ patrí, nie je dôvodná. Z vyššie uvedených dôvodov sa súd prvého stupňa nepriklonil k záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo 5/2005. Poukázal na to, že do 31.01.2004 bola úprava § 261 ods. 5 (resp. 6) Obchodného zákonníka iná a v tejto úprave bol výslovne uvedený odkaz iba na Občiansky zákonník. K výroku rozsudku a petitu žalobcu, ktorým sa okrem samotného určenia popretej pohľadávky domáhal určenia, že pohľadávka je nesporná a oprávnená, súd prvého stupňa uviedol, že vo výrokovej časti sa nerozhoduje o tom, že pohľadávka je sporná resp. nesporná, či oprávnená, pretože nespornosť a zistenie pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu v zmysle § 32 odsek 19 ZoKR. Preto súd prvého stupňa vo výroku rozsudku osobitne neuviedol nespornosť a oprávnenosť pohľadávky.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O. s. p. tak že, žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal 100 % náhrady trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorým napadol v časti, v ktorej súd prvého stupňa určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky predstavujúcej úrok z omeškania vo výške 113 720,66 eur, teda v rozsahu, v akom žalovaný 1/ ako správca túto časť prihlásenej pohľadávky žalobcu poprel, z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., podľa ktorého súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávneho rozhodnutie vo veci. Podľa názoru žalovaného 1/ nesprávnosť skutkových zistení a súčasne nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa spočíva v nesprávnej interpretácii čl. III. ods. 2 písm. c/ prvá veta dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve č. 1/2008 a to i v spojení s výsluchom svedkov, N.. L. a N.. U.. S poukazom na nesporné skutočnosti týkajúce sa zvýšenia kúpnej ceny zmluvne naviazanej na pridelenie emisných kvót ministerstvom na obchodovateľné obdobie (2008-2012) s ročným pripisovaním na účet, zatiaľ čo splatnosť navýšenej kúpnej ceny bola naviazaná na pripísanie pridelených emisných kvót na účet v registri kvót (čl. III. ods. 2 písm. c/ prvá veta dodatku), žalovaný 1/ uviedol, že termíny „pridelenie „ a „pripísanie“ použil v kúpnej zmluve a v dodatku prvýkrát žalobca, ktorý zmluvu formuloval. Pri ich výklade podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka treba v prípade pochybností tieto termíny interpretovať na ťarchu žalobcu. Podľa názoru žalovaného 1/ treba tieto termíny vykladať objektivizovanie, t.j. podľa významu, ktorý sa im spravidla v obchodnom stkyu prikladá (§ 266 ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom tento výklad nevyvoláva v obchodnom styku pri obchodovaní s emisnými kvótami žiadne interpretačné ťažkosti. Žalovaný 1/ zotrval na právnom názore, že žalobcovi v prihlásenej výške nárok na úroky z omeškania nevznikol, pretože žalobca nepreukázal splnenie predpokladov omeškania úpadcu so zaplatením dlžnej sumy, nakoľko nepreukázal skutočnosť, že do vyhlásenia konkurzu došlo k pripísaniu emisných kvót v uvedenom rozsahu na účet v centrálnom registri, za ktoré mal úpadca zaplatiť žalobcovi doplatok kúpnej ceny. Nedostatočné zistenie týkajúce sa splatnosti jednotlivých častí zvýšenej kúpnej ceny predstavuje zároveň inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Záverom odvolania žalovaný 1/ zdôraznil, že v r. 2011 bol emisný zdroj vyradený zo schémy obchodovania, takže na účet emisných kvót od tohto obdobia neboli žiadne emisné kvóty pripisované. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úrokov z omeškania a v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že sa zhoduje s názormi a odôvodnením súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku s tým, že sa pridržiava svojich tvrdení a vyjadrení, ktoré prezentoval v súdnom konaní ústne a písomne. Podľa názoru žalobcu súd prvého stupňa vo veci úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Žalovaný 2/, ktorý odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nepodal, sa k odvolaniu žalovaného 1/ nevyjadril.
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1 O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Žalovaným 1/ vymedzené dôvody odvolania a ich rozsah, ktorými je odvolací súd podľa § 212 ods.1 O.s.p. viazaný, posúdil odvolací súd podľa § 205 ods.2 písm. d/ a f/ O.s.p.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania a náhrady trov konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov :
Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi účastníkov konania, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012, Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonník, zákona č. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami a zmluvné dojednania žalobe vyhovel a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s postupom podľa § 151 ods. 7 O.s.p. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.
Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci posúdenia žalobcom uplatneného nároku správne aplikoval zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012, keď mal preukázané, že Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 29R/2/2012-636 zo dňa 27.07.2012 vyhlásil na majetok dlžníka TSinvest s.r.o. so sídlom Hlavná 94, 911 05 Trenčín, IČO 36 818 062, konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený žalovaný 1/. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 02.08.2012 a účinky tohto konkurzu nastali dňa 03.08.2012 v súlade s § 23 ods. 1 ZoKR v spojení s § 199 ods. 9 druhá veta ZoKR.
Zhodne zo súdom prvého stupňa považoval odvolací súd za nesporné, že žalobca prihláškou č. 1 prihlásil do konkurzu v zákonnej lehote pohľadávku v celkovej výške 579 578,86 eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 458 905,93 eur, z úrokov z omeškania vo výške 113 720,66 eur a z nákladov z uplatnenia vo výške 6 952,27 eur, titulom kúpnej zmluvy zo dňa 12.05.2008 a dodatku č. 1 zo dňa 16.05.2008 k tejto kúpnej zmluve, uzavretej medzi žalobcom a úpadcom. Žalovaný 1/ ako správca poprel pohľadávku žalobcu v zákonnej lehote v časti úrokov z omeškania vo výške 113 720,66 eur z dôvodu nesplnenia predpokladov omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Žalobca sa postupom podľa § 32 ods. 9 ZoKR domáhal na súde určenia popretej pohľadávky žalobou na súde v zákonnej lehote Žaloba bola súdu prvého stupňa doručená dňa 16.11.2012. Súd prvého stupňa správne skúmal dodržanie všetkých prekluzívnych lehôt z úradnej povinnosti a po konštatovaní, že tieto lehoty boli dodržané, vykonal vecné preskúmanie žalobou uplatneného nároku v rozsahu jeho prihlásenia do konkurzu a v rozsahu jeho popretia žalovaným 1/ a žalovaným 2/.
Predmetom preskúmavacieho oprávnenia odvolacieho súdu viazaného rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bola otázka dôvodnosti popretia časti pohľadávky týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 113 720,66 eur správcom, ktorú žalobca prihlásil do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu. Dôvodnosť popretia pohľadávky predstavuje posúdenie významu výrazov použitých žalobcom v zmluvnom postavení predávajúceho pri uzavretí kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 k tejto zmluve s úpadcom v zmluvnom postavení kupujúceho. Výrazy, ktorých význam bol dokazovaný a posudzovaný v konaní pred súdom prvého stupňa, sú obsiahnuté v čl. III ods. 2 písm. c/ dodatku č. 1 týkajúcom sa dohodnutých zmluvných podmienok zaplatenia kúpnej ceny kupujúcim v prospech predávajúceho v tomto znení : „ Zvyšnú časť kúpnej ceny v zmysle čl. III ods. 1 kúpnej zmluvy, je kupujúci povinný uhradiť predávajúcemu v lehote 30 (tridsiatich) dní od pripísania emisných kvót kupujúcemu na účet v centrálnom registri. V prípade ak kupujúcemu nebudú pridelené emisné kvóty na obdobie rokov 2008-2012 do konca kalendárneho roka 2009, kupujúci nie je povinný uhradiť zvyšnú časť kúpnej ceny v zmysle tohto bodu tohto odseku tohto článku kúpnej zmluvy“. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve nahradili zmluvné strany celé pôvodné znenie čl. III. kúpnej zmluvy novým znením.
Podľa názoru odvolacieho súdu pri posudzovaní a hodnotení sporných výrazov „pridelenie emisných kvót, pripísanie emisných kvót a splatnosť zvyšnej časti kúpnej ceny“ vykonal súd prvého stupňa výklad týchto výrazov za použitia interpretačných pravidiel podľa § 266 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka v súlade s prejavom vôle zmluvných strán v čase uzavretia kúpnej zmluvy a jej dodatku č. 1, v súlade s obsahom jednotlivých zmluvných dojednaní a v súlade s celým obsahom kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 pri zohľadnení okolností pri uzavretí tejto zmluvy. V súvislosti s odstránením nejednoznačnosti týkajúcej sa splatnosti zvýšenej časti kúpnej ceny viazanej na pridelenie a pripísanie emisných kvót na účet kupujúceho, keď podľa názoru žalovaného 1/ splatnosť kúpnej ceny v rozsahu jej zvýšenia mala nastať až po pripísaní celkového prideleného množstva emisných kvót na účet kupujúceho (29 500 ton pre obchodovateľné obdobie rokov 2008-2012), odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa pri posudzovaní splatnosti tejto časti kúpnej ceny vychádzal z obsahu celého článku III. dodatku č. 1 v jeho vzájomných súvislostiach. V čl. III. ods. 1 dodatku č. 1 upravili zmluvné strany podmienky, za splnenia ktorých vznikla kupujúcemu (úpadcovi) povinnosť zaplatiť zvýšenú kúpnu cenu viazanú na množstvo pridelených emisných kvót CO2 na obdobie rokov 2008-2012. Je teda nesporné, že zvýšenie kúpnej ceny bolo viazané na pridelené emisné kvóty. V tomto dojednaní zmluvné strany zároveň dohodli, že v prípade, ak kupujúcemu nebudú pridelené emisné kvóty CO2 na obdobie rokov 2008-2012 v objeme 5 950 ton ročne, ale v nižšom objeme, tak sa kúpna cena zvyšuje podľa presne určeného vzorca. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že na obdobie rokov 2008-2012 boli kupujúcemu (úpadcovi) pridelené emisné kvóty v množstve 29 500 ton/ 5 900 ton ročne. Súd prvého stupňa pri výklade vôle zmluvných strán správne vychádzal nielen z výsluchu zástupcov zmluvných strán, ale aj zo zákona č. 572/2004 Z.z. o obchodovaní s emisnými kvótami, ktorý v rozhodnom období neumožňoval pripísanie celkového množstva pridelených emisných kvót jednorazovo na účet oprávneného subjektu. Podľa § 9 ods. 8 tohto zákona bolo celkové množstvo pridelených emisných kvót na pokyn ministerstva zapisované (podľa kúpnej zmluvy v znení dodatku č. 1 pripisované) správcom registra každoročne v množstve rovnajúcom sa proporčnému podielu celkového množstva emisných kvót na príslušné obchodovateľné obdobie. Zmluvné strany mali v čase uzavretia dodatku č. 1 objektívnu vedomosť o to, že celkové množstvo pridelených emisných kvót bude na účet kupujúceho pripisované iba ročne v množstve rovnajúcemu sa v danom prípade proporčnému podielu, t.j. ročnému podielu. Podľa názoru odvolacieho súdu táto objektívna vedomosť zákonnej úpravy bola v zmluvnom vzťahu vyjadrená aj tým, že zvýšenie kúpnej ceny záviselo od pridelenia emisných kvót, kde zmluvné strany zároveň dohodli vzorec pre výpočet zvýšenej kúpnej ceny pre prípad pridelenia nižšieho množstva (objemu) emisných kvót ako 5 950 ton ročne.
Odvolací súd považuje za správny skutkový záver súdu prvého stupňa preukázaný výsluchom svedkov N.. L. L., N.. O. U. a listinnými dôkazmi, najmä kúpnou zmluvou č. 1/2008, dodatkom č. 1 k tejto kúpnej zmluve, potvrdením Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo dňa 02.06.2008 a výpisom z účtu emisných kvót, o tom, že kúpna cena na základe uzavretého dodatku č. 1 sa stala splatnou uplynutím 30 dňa od prvého pripísania emisných kvót na účet kupujúceho (úpadcu) dňa 15.04.2009. Rozhodným obdobím pre zaplatenie tejto kúpnej ceny kupujúcim, resp. jej zvýšenej časti, bolo obdobie od 16.04.2009 do 15.05.2009. Pre počítanie lehoty určenej podľa dní sa uplatní postup podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dňom 16.05.2009 sa kupujúci dostal so zaplatením kúpnej ceny do omeškania. Súd prvého stupňa v rozsahu ním vykonaného dokazovania odstránil pochybnosti v prejave vôle účastníkov zmluvného vzťahu, ktorý bol pre žalovaného 1/ základom o pochybnostiach vo výrazoch
„pridelenie“ a „pripísanie“ ako dôvodov popretia pohľadávky v časti úrokov z omeškania čo do výšky 113 720,66 eur pre nesplnenie predpokladov omeškania úpadcu so zaplatením dlžnej sumy.
Z týchto dôvodov vyhodnotil odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného 1/ ako nedôvodnú bez opory v preukázanom skutkovom stave a v právnom posúdení veci súdom prvého stupňa.
Z dôvodu, že úroky z omeškania vo výške 113 720,66 eur predstavovali časť celkovej výšky pohľadávky prihlásenej do konkurzu prihláškou č. 1, bol odvolací súd toho názoru, že slovné vyjadrenie potvrdenia rozsudku súdu prvého stupňa v časti úrokov z omeškania obsiahnutého vo výroku I. rozsudku súdu prvého stupňa vyžaduje pre správnosť a určitosť slovné vyjadrenie celého výroku I. Z tohto dôvodu je výrok rozsudku odvolacieho súdu totožný s výrokom rozsudku súdu prvého stupňa aj napriek tomu, že žalovaný 1/ napadol rozsudok súdu prvého stupňa len v tej časti výroku I., ktorý sa týkal úrokov z omeškania vo výške 113 720,66 eur.
Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa za aplikácie § 142 ods. 1 O.s.p. vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania podľa § 151 ods. 7 O.s.p., ktoré umožňuje súdu prvého stupňa rozhodnúť o náhrade trov konania aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná úspešnému účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia vo veci rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešný žalobca uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo vyjadrení k odvolaniu. Náhradu trov odvolacieho konania žalobca v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku podľa § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil. Okrem trov právneho zastúpenia žalobcovi zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyplýva iná náhrada trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd postupom podľa § 151 ods. 2 O.s.p. žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.