Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/83/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci navrhovateľa P. E., Š. D. F. E., V. P. M. Č.. XXX/XX, Y. O. X., zastúpeného Mgr. Erikou Ranušovou, advokátkou so sídlom Moyzesova č. 1200/12, Dubnica nad Váhom proti odporcovi L. E., Š. D.Č. F. E., V. M. E. Č.. XXX, zastúpenému Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom so sídlom Centrum II č. 88, Dubnica nad Váhom, v konaní o určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy a určení vlastníctva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 953,47 € k rukám zástupcu odporcu Mgr. Jozefa Gáplovského, advokáta do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť štátu trovy konania v sume 292,38 € na účet Okresného súdu Trenčín do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia, že zmluva o kúpe zo dňa 16.02.1989, registrovaná štátnym notárstvom v P. V. rozhodnutím zo dňa 30.06.1989 pod č.k. E. XXX/XX je v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa vo veľkosti 1/4 k nehnuteľnostiam - poznámku parc. č. W. XXX/X

- záhrady vo výmere XXXX m2, pričom predmetom prevodu je časť o výmere XXXX m2 a pozemku parc. č. W. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, pričom predmetom prevodu je časť o výmere XXX m2, ktoré sa nachádzajú v k.ú. M. E., obec K. a boli zapísané na LV č. XXX do vlastníctva odporcu neplatná. Ďalej sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 1/4 nehnuteľností - pozemku vyznačeného v geometrickom pláne vypracovanom znalcom - geodetom s tým, že geometrický plán tvorí súčasť rozsudku. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. V podanom návrhu uviedol, že na základe zmluvy o kúpe zo dňa 16.02.1989 mal údajne časť svojho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach - pozemku parc. č. W. XXX/X záhrady o výmere XXXX m2 a pozemku parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 predať odporcovi tak, že z pozemku parc. č. W. XXX/X časť o výmere XXXX m2 a z pozemku parc.č. W. XXX/X časť o výmere XXX m2 prechádzali do novovytvorenej parcely W. XXX/X - záhrady o výmere XXXX m2 s tým, že do tohto pozemku parc. č. W. XXX/X prešla aj časť pozemku parc. č. W. XXX zapísaná na správe katastra C. na LV č. XXX pre k.ú. M. E. vo výmere XX m2 tak, ako je znázornené v geometrickom pláne č. XXX-XXX-XXX-XX vyhotovenom dňa 19.09.1988 Ing. X., geodetom. Spoluvlastnícky podiel k pozemkom parc. č. W. XXX/X a parc. č. W. XXX/ X v k.ú. M. E. vo veľkosti 1/4 nadobudol titulom dedenia po svojej matke L.O. E., E.. B., O.. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. E. č. XXX, na základe rozhodnutia štátneho notárstva v P. V. zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. Y.. V zmysle čl. II predmetnej zmluvy o kúpe mu mala byť údajne vyplatená kúpna cena vo výške 2.070,- Kčs pred podpisom zmluvy. Uvedeným geometrickým plánom

zanikli pozemky parc. č. W. XXX/X a parc. č. W. XXX/X, pričom boli vytvorené pozemky parc. č. M.-N. XXX/X - záhrady vo výmere XXX m2, parc. č. M.-N. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a parc. č. M.-N. XXX/X - záhrady vo výmere XXXX m2 a lúka o výmere XX m2. Z pozemku parc. č. W. XXX/X, ktorý mal pôvodne výmeru XXXX m2 prešiel diel 1 vo výmere XXX m2 do pozemku parc. č. M.-N. XXX/X, diel 2 o výmere XXX m2 do pozemku parc. č. M.-N. XXX/X a diel 3 o výmere XXXX m2 do pozemku parc. č. M.- N. XXX/X, pričom súčet výmer jednotlivých dielov, ktorý je XXXX m2 je o XXX m2 menší ako pôvodná výmera pozemku parc. č. W. XXX/X, ktorá bola XXXX m2. Následne bola geometrickým plánom od pozemku parc. č. M.-N. XXX/X odčlenená časť o výmere XX m2, teda v súčasnosti je tento pozemok vedený správou katastra C. na LV č. XXX ako pozemok parc. č. M.-N. XXX/X - záhrady o výmere XXXX m2 a pozemok parc. č. M.-N. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. O tom, že mal údajne podpísať zmluvu o kúpe zo dňa 16.02.1989 sa dozvedel v júni 2010 po tom, čo odporca vymenil zámky na bráne k pozemku, čím mu znemožnil prístup na tento pozemok, z dôvodu čoho si vyžiadal z Okresného súdu P. V. podklady, na základe ktorých mal odporca nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto pozemku, kedy mu bola zaslaná zmluva o kúpe zo dňa 16.02.1989. Predmetnú zmluvu nikdy predtým nevidel, podpis na nej nie je jeho a nebol ani v advokátskej kancelárii L.. Y. Y., kde mala byť predmetná zmluva uzatvorená a ani nikdy neprevzal kúpnu cenu tak, ako je uvedené v zmluve o kúpe. Vzhľadom k tomu, že nikdy nepodpísal kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu k uvedeným nehnuteľnostiam mal zato, že ide o absolútne neplatný právny úkon aj z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a odporuje a obchádza zákon. Geometrický plán č. 244-242-437-88 vyhotovený dňa 19.09.1988 Ing. X., geodetom považoval za nesprávny pričom týmto geometrickým plánom došlo k vytvoreniu nových pozemkov, do ktorých bola zapracovaná aj časť výmery pozemku parc. č. EN XXX. preto navrhol, aby bol v konaní ustanovený znalec za účelom posúdenia správnosti tohto geometrického plánu a vypracovania nového geometrického plánu, v ktorom bude vyznačený pozemok zodpovedajúci zmluvou o kúpe prevedeným častiam z pôvodných pozemkov parc. č. XXX/X R. parc. č. EN XXX/X. Poukázal na to, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vzhľadom k tomu, že bez určenia vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam a premietnutia vlastníckeho práva do listu vlastníctva sa nemôže dovolávať svojich práv. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o kúpe v časti prevodu spoluvlastníckeho podielu spočíva v skutočnosti, že v dôsledku konania odporcu je postavenie navrhovateľa ako podielového spoluvlastníka zneistené, keďže nemôže vykonávať práva, ktoré mu ako spoluvlastníkovi zákon priznáva.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 02.04.2014 uviedol, že dedičským konaním po matke zdedil parc. č. XXX/X R. XXX/X. Ešte za života matky sa dohodli súrodenci, že budú tieto pozemky užívať. Podľa toho aj pozemky oplotili, vysadili tam stromy a pozemok riadne užíval až do roku 2010. V roku 2010 tam prišiel a zistil, že sú vymenené zámky na bráne. Keď sa spýtal odporcu, čo sa deje, ten mu povedal, že veď mu to predal. Z Okresného súdu P.Á. V. si vyžiadal zmluvu, ktorú videl prvýkrát. Od toho momentu sa snažil s odporcom dohodnúť a vysvetliť si situáciu, k riešeniu nedospel a preto podal žalobu na súd. Na parc. č. XXX/X je iba jeden prístup. Pred uzamknutím boli dva prístupy, keď sa dalo prejsť cez veľkú bránu motorovým vozidlom. Druhý prístup je cez malú bránku. Oba tieto prístupy užíval on, navrhovateľ a pán M.. O tom, že vlastníkom parc. č. XXX/X je odporca sa dozvedel asi pred piatimi rokmi, keď kosil. O kúpnej zmluve sa dozvedela až v roku 2010, keď mu ju predložil Okresný súd P. V.. S odporcom sa chcel dohodnúť, k tomu však nedošlo. Odporcovi zaslal doporučený list, ktorý sa mu vrátil neprevzatý 03.04.2009. Kúpnu zmluvu videl až po tom, ako mu ju predložil Okresný súd P. V..

Odporca na pojednávaní dňa 25.08.2015 uviedol, že predmetná zmluva bola uzavretá po dedičskom konaní po matke, túto kúpnu zmluvu bol nútený vyhotoviť kvôli prístupovej ceste. Pokladá ju za platnú a nesúhlasí s podaným návrhom. Požiadal L.. Y. o vypracovanie zmluvy a zabezpečenie nadobudnutia predmetnej parcely. L.. Y. vypracoval predmetnú zmluvu, pri jej podpise však nebol. Podpísali ju na záhrade, prečítal ju a následne ju podpísal navrhovateľ, U. M., L. E. F.. a on. Potom išiel s bratrancom k R. E., ktorá zmluvu podpísala doma, lebo je imobilná. U. E., jeho manželka, zmluvu podpísala doma. Geometrický plán bol vypracovaný za účelom kúpnej zmluvy. Parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X dal zamerať on, pričom si ich dával zamerať aj navrhovateľa a C. M.. Prístup cez predmetnú parcelu viedol k chate, ktorá bola vybudovaná. Celý spor sa vedie od roku 1982. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 16.02.1989. Ohľadom kúpnej ceny uviedol, že sa vyrovnali tak, ako sa dohodli, pričom on kúpnu cenu nevyplatil. Navrhovateľ užíval dve hospodárske budovy a oplotenie. Kúpna cena bola vyplatená matkou. Prístup na pozemok navrhovateľovi nezamedzil. Navrhovateľovi kúpnu zmluvu prečítal. Zámok na oplotení nevymenil. Poprel, že by navrhovateľ kosil predmetný pozemok. Po podpise kúpnej zmluvy nebolo jeho vlastníctvo k predmetnej parcele spochybňované, bavili sa o tom normálne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, svedkov L. E., U. M., W. R., U. E., oboznámením podaného návrhu, výpisov z LV č. XXX a č. XXX pre k.ú. M. E., zmluvy o kúpe zo dňa 16.02.1989, geometrickým plánom a výkazom výmer zo dňa 19.09.1988, rozhodnutia Štátneho notárstva Y. zo dňa 30.04.1987, výzvy na zaslanie zmluvy zo dňa 03.04.2009 s podacím lístkom, zmluvy o kúpe zo dňa zo dňa 16.02.1989, spisom Obvodného úradu životného prostredia č. D. vo veci prešetrenia podnetu p. E. o úprave P. potoka + obnaženie koreňov dvoch líp, a to podaním P. E. zo dňa 03.08.2009, snímkou z katastrálnej mapy, zápisnicou z prerokovania podnetu P. E. zo dňa 19.08.2009, spisom Štátneho notárstva Považská Bystrica č. RI 518/89, a to návrhom na registráciu zmluvy o kúpe zo dňa 19.05.1989, dotazníkom a čestným vyhlásením k registrácii a spoplatneniu zmluvy o kúpe zo dňa 16.02.1989, vyjadrením orgánov a organizácií zo dňa 07.04.1989 a 01.03.1989, výpisom z evidencie nehnuteľností z LV č. XXX a č. XXX pre k.ú. M. E., rozhodnutím Miestneho národného výboru v K. č. 252/89 zo dňa 24.04.1989, rozhodnutím Štátneho notárstva č. RI 518/89-7 zo dňa 30.06.1989, zmluvou o kúpe zo dňa 16.02.1989, spisom Štátneho notárstva Považská Bystrica č. Y. po neb. L. E., K.. XX.XX.XXXX, a to rozhodnutím č. D 368/87-17 zo dňa 30.04.1987 o schválení dedičskej dohody, znaleckým posudkom U.. R. O. č. 9/2015 zo dňa 21.03.2015, rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia C. o dodatočnom povolení stavby zo dňa 21.07.1994 a zistil tento skutkový stav:

Z LV č. XXX pre k.ú. M. E., obce K., okres C. vyplýva, že odporca je vlastníkom nehnuteľností parciel registra C parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXXX m2 a parc.č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcely registra E parc. č. XXXX/XX - trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2 a stavby

- rekreačná chata súp. č. XXX postavenej na parc.č. XXX/X v podiele 1/1 na základe kúpy zapísanej do katastra nehnuteľností na základe RI 518/89 - 14/89.

Z LV č. XXX pre k.ú. M. E., obce K., okres C. vyplýva, že odporca je vlastníkom v podiele 2/4, navrhovateľ je vlastníkom v podiele 1/4 a U. M., rod. E., bytom N. C. XX/XXX, Y. O. X. v podiele 1/4 nehnuteľností parciel registra C parc. č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a parc.č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, na základe Y. XXX/XX - XX/XX PVZ.

Rozhodnutím Štátneho notárstva v Považskej Bystrici č. 368/87 zo dňa 30.04.1987, právoplatným dňa 30.04.1987 bola schválená dohoda dedičov po neb. L. E., rod. B., nar. 19.11.1921, zomr. 07.02.1987, naposledy bytom M. E. XXX, na základe ktorej nadobúdateľmi parc. č. W. XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2 v hodnote 9.388,- Kčs, parc. č. W. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, oba zapísané na LV č. XXX, sú odporca v podiele 2/4, navrhovateľ a U. M., každý v podiele 1/4.

Zo zmluvy o kúpe zo dňa 16.02.1989 vyplýva, že túto uzavreli ako predávajúci 1/ navrhovateľ, 2/ U. M., E.. E., O.. XX.XX.XXXX, V. N. XX/XXX, Y. O. X., 3/ L. E., O.. XX.XX.XXXX, 4/ R. E., E.. B., nar. XX.XX.XXXX s kupujúcim - odporcom. Predávajúci 1/ a 2/ spolu s kupujúcim sú podielovými spoluvlastníkmi parciel W. XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, W. XXX/X - záhrada vo výmere XXX m2, zapísané na LV XXX k.ú. M. E.. Týmto odpredávajú do výlučného vlastníctva kupujúceho časť parcely EN XXX/X vo výmere XXXX m2, EN XXX/X vo výmere XXX m2, ktoré prechádzajú do novovytvorenej parcely EN XXX/X - záhrada vo výmere XXXX m2. predávajúci 3/ a 4/ odpredávajú časť parc. EN XXX zapísanej na LV XXX k.ú. M. E. XX m2, ktorá prechádza tiež do novovytvorenej parcely EN XXX/X tak, ako je znázornené na GP 244-242-437-88 zo dňa 23.09.1988 Geodézia Považská Bystrica. Dohodnutá kúpna cena medzi kupujúcim a predávajúcimi súrodencami 1/ a 2/ je u každého po 2.070,- Kčs, ktorá bola vyplatená pred podpisom tejto zmluvy, čo účastníci potvrdzujú svojimi podpismi, ako aj dohodnutá kúpna cena medzi kupujúcimi a predávajúcimi 3/ a 4/ v sume 36,- Kčs bola taktiež vyplatená pred podpisom tejto zmluvy, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Predávajúci podpisom zmluvy dávajú súhlas, aby po registrácii zmluvy bolo na Geodézii Považská Bystrica zapísané v časti A LV - L. E., O.. XX.XX.XXXX, roč.č. XXXXXX/XXXX 1/1, v časti B LV - parc. EN XXX/X záhrada o výmere XXXX m2 a lúka o výmere XX m2, k.ú. M. E., ako je zakreslené na GP 244-242-437-88 zo dňa 23.09.1988 geodézia Považská Bystrica. Všetky poplatky s vyhotovením zmluvy, registračné poplatky a poplatok z prevodu nehnuteľností sa zaväzuje zaplatiť kupujúci. K zmluve pristupuje manželka kupujúceho U. E., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, V. P. XXX/X, Y., ktorá robí prehlásenie v zmysle § 145 Občianskeho zákonníka, že kúpna cena tvorí výlučné vlastníctvo manžela kupujúceho. Účastníci si zmluvu prečítali, tejto porozumeli a na znak súhlasu túto dobrovoľne a vlastnoručne podpísali a splnomocňujú L.. Y. Y. s podaním návrhu na registráciu tejto zmluvy.

Geometrickým plánom a výkazom výmer vyhotoveným Geodézia š.p. Žilina na parc. č. XXX/X,X,X, XXXX/X,X,X, XXX/X dňa 19.09.1988 doterajšie parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 zapísané na PKN vložke č. XXX k.ú. M. E., obec M. E., okres P. V. zanikli. Z parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a lúka o výmere XXXX m2 zapísanej na PKN vložke č. XXX k.ú. M. E., obec M. E., okres P. V. bola odčlenená časť parc. lúka o výmere XX m2. Z časti parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 a časti parc. č. XXX/X o výmere XX m2 bola vytvorená parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, ktorej vlastníkom bol evidovaný C. M.. Z časti parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 a časti parc. č. XXX/X o výmere XX m2 bola vytvorená parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, ktorej vlastníkom bol evidovaný navrhovateľ. Z časti parc. č. XXX/X D. výmere XXXX m2, časti parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 a časti parc. č. XXX o výmere XX m2 bola vytvorená parc. č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a lúka o výmere XX m2, na ktorej parcele je evidovaná chata, ktorej vlastníkom bol evidovaný odporca.

Zo spisu štátneho katastra Považská Bystrica vedeného pod RI 518/89 vyplýva, že dňa 19.05.1989 podal L.. Y. návrh na registráciu zmluvy o kúpe zo dňa 16.02.1989 za navrhovateľov 1/ navrhovateľa, 2/ U. M., 3/ L. E., 4/ R. E., 6/ odporcu. K návrhu pripojil originál a tri odpisy zmluvy, dotazník a čestné vyhlásenie, výpis LV č. XXX a XXX pre k.ú. M. P., rozhodnutie podľa § 490 ods. 2 a dva geometrické plány.

Z dotazníka a čestného vyhlásenia k registrácii a spoplatneniu zmluvy o kúpe vyplýva, že prevodcami sú navrhovateľ, U. M. O.. XX.XX.XXXX, L. E. O.. XX.XX.XXXX, R. E. O.. XX.XX.XXXX a nadobúdateľom je odporca. Prevádzané nehnuteľnosti sú spoluvlastnícke podiely navrhovateľa U. M. po 1/4 v časti parciel EN XXX/X vo výmere XXXX m2, EN XXX/X o výmere XXX m2, ktoré prechádzajú do novovytvorenej parcely EN XXX/X o výmere XXXX m2 a od L. R. R. E. časť parc. č. EN XXX o výmere XX m2, ktorá prechádza do novovytvorenej parc. č. XXX/X, tak ako je to zakreslené na GP 244-242-437-88 z 23.09.1988. Dohodnutá cena za nehnuteľnosti je za postúpené spoluvlastnícke podiely po 1.035,- Kčs a za postúpenú časť parc. č. XXX po 90,- Kčs. Účel, ktorý sledujú účastníci uzavretím zmluvy, je usporiadanie vlastníctva a prevodcovia 1/ a 2/ sú súrodenci. Spoločným splnomocnencom na prijímanie všetkých písomností v poplatkovom konaní o tejto zmluve je odporca. Predmetný dotazník a čestné vyhlásenie je podpísané P. E., U. M., W. R., L. E., R. E. R. L. E.. Dňa 07.04.1989 rada MNV v K. vyjadrila súhlas s prevodom nehnuteľností a Okresný národný výbor P. V. odbor územného plánovania uviedol, že pozemky uvedené v bode A 3 tohto vyhlásenia sa neuvažujú pre výstavbu rodinného domu, počíta sa s rekreačnou výstavbou. Dňa 01.03.1989 Štátny majetok st.p. P. V. vyjadril súhlas s navrhovaným prevodom nehnuteľností časti parc. č. EN XXX/X - záhrada XXXX m2, XXX/X - záhrada XXX m2, XXX

- záhrada XXmX v k.ú. M. E.. Pozemky sú nevhodné pre poľnohospodársku veľkovýrobu.

Z výpisu z evidencie nehnuteľností z LV č. XXX z evidenčného listu XXX obec K., okres P. V. vyplýva, že vlastníkmi parc.č. XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2 a parc. č. XXX/X - v záhrada o výmere XXX m2 sú navrhovateľ v podiele 1/4, odporca v podiele 2/4 a U. M., rod. E. v podiele 1/4, všetci nadobudli nehnuteľnosti titulom D 368/87-19/88. Z výpisu evidencie nehnuteľností z LV č. XXX obec K., okres P. V. vyplýva, že vlastníkmi parc. č. XXX - orná pôda o výmere XXXX m2 a lúka vo výmere XXXX m2 sú L. E. O.. XX.XX.XXXX a R. E. E.. B. na základe kúpy č. RI 171/84-22/85.

Rozhodnutím Miestneho národného výboru v K. č. 252/89 zo dňa 24.04.1989 bolo vyhovené žiadosti odporcu podľa § 490 ods. 2 Občianskeho zákonníka a udelený súhlas k prevodu nehnuteľností v spoluvlastníctve parc. EN XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, EN XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, zapísaná na LV č. XXX pre k.ú. M. E., a to z parc. č. EN XXX/X o výmere XXXX m2, EN XXX/ X o výmere XXX m2, ktoré prechádzajú do novovytvorenej parcele EN XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2 a parc. EN XXX zapísanej na LV č. XXX k.ú. M. E. o výmere XX m2, ktorá tiež prechádza do novovytvorenej parcele EN XXX/X podľa geometrického plánu č. 244-242-437-88 zo dňa 23.09.1988 Geodézia Považská Bystrica, na základe zmluvy o kúpe napísanej na AP v Považskej Bystrici dňa 16.02.1989 z doterajších vlastníkov 1/ navrhovateľa, 2/ U. M., 3/ L. E., 4/ R. E. na nového nadobúdateľa

- odporcu.

Rozhodnutím štátneho notárstva v Považskej Bystrici RI 518/89 zo dňa 30.06.1989 bola registrovaná zmluva zo dňa 16.02.1989 o prevode nehnuteľností - EN parc. č. XXX/X, EN parc. č. XXX - novovytvorená parc. č. XXX/X v k.ú. M. E. na LV č. XXX a XXX v k.ú. M. E. uzatvorená medzi účastníkmi P. E., U. M., L. E. R. R. E. ako predávajúcimi a L. E. ako kupujúcim.

Z dovolania navrhovateľa zo dňa 03.08.2009 doručeného Obvodnému úradu životného prostredia Trenčín dňa 06.08.2009, evidovanému pod F09/008899, OÚŽP/2009/02132-001 vyplýva, že v predmetnom podaní navrhovateľ uviedol, že z druhej strany potoka je pozemok parc. č. XXX/X, ktorého majiteľom je odporca, ktorý toho času býva v chate XXX, ktorá je na uvedenej parc. č. XXX/X v M. E.. Zo zápisnice Obvodného úradu životného prostredia v Trenčíne - úsek ochrany prírody a krajiny z prerokovania podnetu navrhovateľa zo dňa 19.08.2009 vyplýva, že navrhovateľ je majiteľ rodinného domu v M. E. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/X, pred ktorými je spoločný dvor parc. č. XXX/X, ktorý hraničí s P. potokom. Z druhej strany potoka je pozemok parc.č. XXX/X, ktorého majiteľom je odporca, ktorý toho času býva v chate XXX, ktorá je na uvedenej parc. XXX/X v M. E.. Navrhovateľ sa dovolával toho, že odporca postavil oporný múr potoka za stredom potoka, čím voda narušuje jeho stranu brehu. Zápisnica je podpísaná navrhovateľom aj odporcom.

Listom zo dňa 03.04.2009 navrhovateľ vyzval odporcu na zaslanie kúpnej zmluvy, podľa ktorej predal odporcovi časť záhrady parc. č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. M. E. a zároveň vyzval odporcu na odstránenie oporného múru P. potoka, ktorého hranica je cesta prechádzajúca cez parc. č. XXX/X.

Zo znaleckého posudku č. 9/2015 vypracovaného znalkyňou U.. R. O. zo dňa 21.03.2015 vyplýva, že sporný podpis vyhotovený k zneniu „E.“, ktorý sa nachádza na písomnosti „zmluva o kúpe“ zo dňa 16.02.1989, s najväčšou pravdepodobnosťou vyhotovil P. E., O.. XX.XX.XXXX, od, ktorého bol predložený porovnávací materiál. Jednoznačný záver nebolo možné určiť vzhľadom na charakter tak sporného ako i nesporne pravých podpisov menovaného - jednoduché, ako napodobniteľné a vyhotoviteľné podpisy, vysoká variabilita, nevyhovujúce časová väzba, nedostatočné množstvo vyhovujúcich porovnávacích podpisov. V písmoznalectve sa zásadne na stanovenie záveru skúmania používa verbálne vyjadrenie. Nejde o formou matematickej pravdepodobnosti ani percentuálne vyjadrenie, ale o stupeň dokázateľnosti nálezu, vzhľadom na kvalitu a množstvo sporných a porovnávacích materiálov.

Z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Ilave č. 625/1994-327.6-A/2 zo dňa 21.07.1994 vyplýva, že odporcovi ako stavebníkovi bolo vydané dodatočné povolenie stavby: nadstavba skladu na rekreačnú chatu na parc. č. XXX/X v k.ú. M. E.. rozhodnutie malo byť doručené okrem iných aj navrhovateľovi.

Z výpovede svedka L. E. (bratranca účastníkov) vyplýva, že v roku 1989 ho požiadal odporca o predaj časti parcely. S predajom súhlasil, nakoľko nemal záujem to zveľaďovať. Nepamätal si presne na situáciu, ako zmluvu podpisovali. Odporca mu viackrát zopakoval požiadavku a on mu dal ústny súhlas, tento neodvolal. Po nahliadnutí do originálu kúpnej zmluvy potvrdil, že podpis na kúpnej zmluvy je určite jeho. Nepamätal si však, kedy a kde predmetnú zmluvu podpísal. Vzhľadom na časový odstup 30 rokov si nepamätal, či pri podpise zmluvy bol prítomný aj navrhovateľ a tiež si nepamätal, kde podpísala kúpnu zmluvu jeho manželka. Kúpnu cenu od odporcu prevzal v hotovosti na chalupe, nepamätal si však presnú sumu. Pamätal si, že mu odporca hovoril, že zmluvu podal a že je vec hotová. Všetko vybavili na záhrade. Predmetný pozemok užíval a pozemok o výmere XXmX predal odporcovi na jeho požiadanie a súhlasil s tým. Predmetnú kúpnu zmluvu nemá.

Z výpovede svedkyne U. M. (sestry účastníkov) vyplýva, že parc. č. XXX - záhradu zdedili po matke. Na predmetnej parcele č. XXX/X R. Č.. XXX/X zdedila podiel 1/4, čo predstavovalo XXX m2. Záhrada zostala tak, ako je, no zasadili tam pár stromov. Potvrdila, že podpis na dotazníku a čestnom vyhlásení k registrácií a spoplatneniu zmluvy o kúpe a na kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.1989 je jej. Bola si vedomá, že podpisuje kúpnu zmluvu. S odporcom sa dohodli tak, že keď sa bude deliť ďalšia časť záhrady, on jej prepíše podiel 1/4. K tomuto zatiaľ nedošlo. Predmetnú kúpnu zmluvu podpísala u nej doma. Nepamätala si presne, kto bol prítomný pri podpise zmluvy, myslí si, že bola sama s odporcom. Nevidela navrhovateľa zmluvu podpisovať a nemá vedomosť o tom či navrhovateľ o zmluve vedel. S navrhovateľom sa o tom nebavila. Nevedela, či navrhovateľ chcel previesť svoj podiel. Finančne medzi nimi nedošlo k žiadnemu vyrovnaniu a dohodli sa, že odporca jej potom dá ďalšiu časť záhrady. Kúpnu cenu neprevzala. Nepamätala si, či si kúpnu zmluvu prečítala. Zmluvu podpísala z dôvodu, že prišiel za ňou odporca s tým, že si chce na predmetnej parcele niečo vybudovať, a preto si to chcel napísať na seba. Kúpnu zmluvu podpísala s tým, že potom dá odporca jej časť záhrady. Predmetnú záhradu mali s navrhovateľom a odporcom ako traja vlastníci. O kúpnej zmluve a predaji sa s navrhovateľom

nerozprávali. Vyhotovený geometrický plán a výkaz výmer považovala za nesprávny. Tvrdila, že z parc. č. XXX/X a XXX/X mal odporca podiel 2/4, ona podiel 1/4 a navrhovateľ podiel 1/4, parc. č. XXX/X patrí celá odporcovi. Nepamätala si presne, za akým účelom bol vyhotovovaný geometrický plán, mala zato, že sa spojili parc. č. XXX/ X R. XXX/X. Nesúhlasila s rozdelením parc. č. XXX/X a XXX/X, súhlasila s rozdelením parcely XXX/X. Z parc. č. XXX/X R. XXX/X mali vlastniť ona a navrhovateľ každý po 1/2, odporca mal vlastniť parc. č. XXX/X v celosti. Zo svojej polovice parc. č. XXX/X R. XXX/X jej mal odporca dať 1/4, tú jej však nedal. Nemala vedomosť o tom, či dal odporca navrhovateľovi peniaze z kúpnej ceny.

Z výpovede svedkyne W. R. (sestry účastníkov) vyplýva, že si nepamätá, kde bola 16.02.1989. Potvrdila, že podpis na dotazníku a čestnom vyhlásení k registrácií a spoplatneniu zmluvy je jej. Nepamätala si však, že predmetné listiny podpísala. Pre ňu sa dedičským konaním záhrada skončila. Po dedičskom konaní sa jej súrodenci vysporiadali, ona sa o to nezaujímala. Uviedla, že nebola prítomná pri tom, keď navrhovateľ túto zmluvu podpisoval a navrhovateľa nevidela zmluvu podpisovať. O vysporiadanie záhrady sa nezaujímala. Každý zo súrodencov má v predmetnej lokalite svoju nehnuteľnosť tak, ako sa dohodli v dedičskom konaní. Odporca tam má záhradu s chatkou, navrhovateľ má s ňou rodinný dom v podiele 1/2 a sestra tam má chatku.

Z výpovede svedkyne U. E. (manželky navrhovateľa) vyplýva, že o kúpnej zmluve sa dozvedeli poštou. Navrhovateľa nevidela, že by zmluvu podpísal a nemá ani vedomosť o tom, že by túto podpísal. Navrhovateľ zdedil to, čo má v papieroch. Predmetnú kúpnu zmluvu nevidela a nemala o nej vedomosť, kým ju nedostali poštou. Na geometrickom pláne na parc. č. XXX/X R. XXX/X je dom a za ním sú záhrady. Parc. č. XXX patrí U. M., parc. č. XXX/X patrí im a parc. č. XXX/X R. XXX/X patrí odporcovi. Nevedela uviesť, či toto nemá s niekým v podielovom spoluvlastníctve. Nemala vedomosť o tom, že by navrhovateľ svoj zdedený podiel previedol. Geometrický plán sa vyhotovoval za účelom, aby sa dalo všetko do poriadku, čo sa však nestalo a oni sa nedohodli. Tvrdila, že žiadna kúpna cena vyplatená nebola a túto nedostali ani predtým. Nebola prítomná na rokovaní. Navrhovateľ sa s odporcom nebavia pre majetkové a rodinné nezhody.

Zistený skutkový stav súd subsumoval pod právne zdôvodnenie takto :

Podľa § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) občianskoprávne konanie sa začína na návrh. Platný O.s.p. upravuje výslovne, čoho sa môže žalobca domáhať. Žalobným petitom (návrhom) vymedzuje žalobca pre súd rámec jeho rozhodovania, ktorým je v platnom a účinnom civilnom procese viazaný.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 399 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu. Dohodnutá cena kúpenej veci nesmie presahovať cenu určenú podľa cenových predpisov.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 46 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie

zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.09.1994 od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 85 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote veriteľom mu poskytnutej, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať i len jednotlivých plnení.

Podľa § 133 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Podľa § 63 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a konaní pred štátnym notárstvom v znení účinnom do 31.12.1991 štátne notárstvo preskúma platnosť zmluvy, ktorej registrácia sa navrhla, najmä či svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo ho neobchádza alebo sa neprieči záujmom spoločnosti. Účastníci sú povinní preukázať štátnemu notárstvu najmä oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou, ktorej sa zmluva týka, a predložiť potrebné rozhodnutia príslušných orgánov, prípadne súhlas na zmluvu. Ak nemožno niektoré skutočnosti, najmä oprávnenie účastníka nakladať s nehnuteľnosťou, preukázať inak, treba predložiť o nich písomné vyhlásenie účastníka. Štátne notárstvo v konaní o registrácii zmluvy o prevode nehnuteľnosti a v konaní o registrácii zmluvy o zriadení alebo zrušení vecného bremena uváži stanovisko miestneho národného výboru obce, kde je nehnuteľnosť; toto stanovisko nie je potrebné, ak je tento národný výbor sám účastníkom zmluvy. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb. v znení účinnom do 31.12.1991 ak zmluva svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, ak ho neobchádza alebo sa neprieči záujmom spoločnosti, štátne notárstvo rozhodne, že sa zmluva registruje; v opačnom prípade rozhodne, že sa návrh na registráciu zamieta.

Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania podľa citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že podaný návrh je v celom rozsahu nedôvodný. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, a či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak je možné žalovať o určenie práva alebo právneho vzťahu, nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva nebo právneho vzťahu týka a posúdenie platnosti takej zmluvy neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, a teda má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ domáhajúci sa určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu neplatnosti zmluvy o prevode tohto práva nemá naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti uvedenej zmluvy, a posúdenie platnosti tejto zmluvy má predbežný charakter pre rozhodnutie o určení vlastníckeho práva. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie vlastníckeho práva sporných nehnuteľností súd posudzuje namietanú platnosť zmluvy o prevode tohto vlastníckeho práva ako predbežnú otázku, a preto nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy, keď sa navrhovateľ domáha zároveň určenia vlastníckeho práva. Z uvedeného dôvodu súd návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.1989 v časti, ktorou mal navrhovateľ previesť odporcovi svoj podiel na nehnuteľnostiach parc. č. W. XXX/X a parc. č. W. XXX/X v k.ú. M. E. zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Súd mal za to, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na učení, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa a bez tohto určenia by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Navrhovateľ má na určení, že je spoluvlastníkom nehnuteľnosti vždy naliehavý právny záujem, ak je odporca je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.1989, ktorú považoval za neplatnú z viacerých dôvodov. Uviedol, že predmetnú zmluvu nepodpísal, nemal úmysel previesť svoj spoluvlastnícky podiel na odporcu, zmluva nebola uzavretá vážne, z čoho vyplýva nesúlade medzi vôľou a prejavom vôle, že je zmluva neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, že odporuje zákonu a tento obchádza, nespĺňa požiadavky podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákona, keď predmet kúpy nie je dostatočne určitý, geometrický plán, na ktorý odkazuje, nie je so zmluvou pevne spojený, kúpna cena nebola odporcom vyplatená a nejednalo sa tak o odplatný prevod vlastníckeho práva. Kúpna zmluva podľa § 399 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 je zmluva, ktorou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prijať a zaplatiť kúpnu cenu. Samotná kúpna zmluva má konsenzuálny charakter a na jej účinnosť je podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 potrebná registrácia štátnym notárstvom. Základnou povinnosťou kupujúceho je zaplatenie kúpnej ceny a právo požadovať odovzdanie predmetu kúpy do vlastníctva a právu predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny zodpovedá jeho povinnosť odovzdať predmet kúpy kupujúcemu. Pre vznik kúpnej zmluvy sa vyžaduje, aby boli prejavy vôle účastníkov kúpnej zmluvy určité a zrozumiteľné, t.j. aby dojednanie o predmete kúpy a jeho cene a o právach a povinnostiach účastníkov z nej vyplývajúcich boli natoľko zrozumiteľné a jednoznačné, aby nemohlo dôjsť k pochybnostiam, ktoré nemožno odstrániť ani výkladom. Podstatnými náležitosťami kúpnej zmluvy sú predmet kúpy a kúpna cena. Písomnú formu kúpnej zmluvy zákon vyžaduje len v prípade prevodu nehnuteľností alebo v prípade dohody účastníkov v zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Zmluva o prevode nehnuteľností musí mať podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu, t.j. prejav vôle oboch zmluvných strán musí byť zachytený na jednej listine, a to pod hrozbou absolútnej neplatnosti podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. K uzavretiu zmluvy o prevode nehnuteľnosti nedôjde v dôsledku akéhokoľvek včasného vyhlásenia adresáta návrhu o prijatí návrhu, ale len v dôsledku vyhlásenia prejaveného písomnou formou na tej istej listine, ako je návrh na uzavretie zmluvy. Písomná forma zmluvy o prevode nehnuteľnosti je zavŕšená podpismi všetkých predávajúcich a kupujúcich, ktoré sa nachádzajú v závere zmluvy. Zákon nevyžaduje, aby zmluvu o prevode nehnuteľnosti podpísali naraz všetci predávajúci a kupujúci a akceptuje aj podpisovanie postupne za sebou až listinu nepodpíše posledný účastník zmluvy. Zmluvu o kúpe nehnuteľnosti musia jej účastníci podpísať, pričom overenie podpisu prevodcu nebolo v čase uzavretia zmluvy podmienkou registrácie zmluvy štátnym notárstvom. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že podpis na predmetnej kúpnej zmluve nie je jeho vlastnoručným. Uvedené tvrdenie nebolo preukázané ani znaleckým posudkom č. 9/2015 U.. R. O., ktorá konštatovala, že podpis v znení E. na zmluve o kúpe zo dňa 16.02.1989 je s najväčšou pravdepodobnosťou podpisom navrhovateľa. Hoci jednoznačný záver nebolo možné určiť pre charakter sporného, ako i nesporne pravých podpisov navrhovateľa, pre ich jednoduché, ľahko napodobniteľné a vyhotoviteľné podpisy, vysokú variabilitu, nevyhovujúcu časovú väzbu, nedostatočné množstvo vyhovujúcich porovnávacích podpisov, súd pri hodnotení dôvodnosti tohto argumentu zohľadnil aj ďalšie vykonané dôkazy. Súd zohľadnil výpovede svedkov L. E. (bratranca účastníkov) a U. M. (sestry účastníkov), ktorí zhodne uviedli, že predmetnú kúpnu zmluvu podpísali na podnet odporcu a touto zmluvou mali v úmysle previesť časti svojich pozemkov do výlučného vlastníctva odporcu, pričom žiaden z nich navrhovateľa zmluvu podpisovať nevidel a o prevode nehnuteľností sa s navrhovateľom nebavil, tiež výpoveď W. R. (sestry účastníkov), ktorá potvrdila, že podpísala dotazník

a čestné vyhlásenie k registrácií a spoplatneniu zmluvy zo dňa 16.02.1989 s tým že uviedla, že po dedičskom konaní po ich matke sa jej súrodenci vysporiadali. W. R. nebola prítomná pri tom, keď navrhovateľ zmluvu podpisoval. Mala vedomosť o tom, že v predmetnej lokalite má každý zo súrodencov svoju nehnuteľnosť tak, ako sa dohodli v dedičskom konaní, pričom odporca tam má záhradu s chatkou, navrhovateľ má s ňou rodinný dom v podiele 1/2 a sestra tam má chatku. Z uvedených výpovedí odporcu a svedkýň U. M. R. W. R. vyplýva, že po dedičskom konaní po ich matke neb. L. E., K.. XX.XX.XXXX sa súrodenci (navrhovateľ, odporca a U. M.), ktorí boli podielovými spoluvlastníkmi parc. č. W. XXX/ X - záhrada o výmere XXXX m2 a parc. č. W. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 zapísanými na LV č. XXX, na podnet odporcu dohodli na predaji časti predmetných parciel odporcovi, ktorý následne na novovytvorenej parcele nadstavil rekreačnú chatu, o čom mal navrhovateľ vedomosť z rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 21.07.1994. Súd považoval tvrdenie navrhovateľa o tom, že predmetnú zmluvu nepodpísal, za nepreukázané, a preto aj za nedôvodné.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že nemal v úmysle previesť na odporcu svoj podiel na predmetných nehnuteľnostiach, teda zmluva nebola ním uzavretá vážne. Právny úkon je urobený vážne ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľa privodiť právne účinky, ktoré zákon spája s takýmto prejavom. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle, zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej sa na to, že adresát takéhoto úkonu aspoň mohol pochopiť, že chýba vážnosť ako základná náležitosť prejavu vôle. V konaní nebolo preukázané, že by navrhovateľ uzavretím kúpnej zmluvy vážne neprejavoval vôľu previesť svoj podiel na časti predmetných nehnuteľností odporcovi, t.j. že by sa zo strany navrhovateľa jednalo napr. o žart, hru, predstieranie vôle. Okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej účastníkmi boli okrem navrhovateľa a odporcu aj ich ďalší príbuzní (svedkovia L. E. R. U. M.), ktorí predmetnú zmluvu tiež uzavreli a previedli ňou časti svojich nehnuteľností na odporcu a tiež sestra účastníkov W. R., ktorá sa podieľala na konaní o registrácii predmetnej zmluvy podpisom dotazníku a čestného vyhlásenia k registrácií a spoplatneniu zmluvy zo dňa 16.02.1989 a žiaden z nich neuviedol, že by im bolo zrejmé, že uvedený úkon navrhovateľa nie je robený vážne a obaja svedkovia L. E. aj U. M.Š. zhodne uviedli, že predmetnou zmluvou mali vôľu previesť v zmluve špecifikované časti svojich nehnuteľností do vlastníctva odporcu. Podľa občianskeho právo to, čo si zmluvná strana myslí, je celkom nerozhodné, právne účinky má jedine prejav vôle a ostatné je irelevantné. Z predmetnej kúpnej zmluvy je zrejmý prejav vôle navrhovateľa, ktorým bol písomne uvedený úmysel navrhovateľa previesť časti parciel v jeho spoluvlastníctve do vlastníctva odporcu. Vzhľadom na uvedené súd nepovažoval za preukázané, že by bol úkon - kúpna zmluva zo dňa 16.02.1989 urobený navrhovateľom s nedostatkom vážnosti vôle, a toto tvrdenie navrhovateľa súd považoval za nedôvodné. Predmet kúpy musí byť v zmluve určený kvalitatívnymi a kvantitatívnymi znakmi tak, aby nebol zameniteľný s inými vecami. Nehnuteľnosti sa identifikujú v súlade s údajmi, ktoré sú uvedené v katastri nehnuteľností. V prípade právnych úkonov o prevode nehnuteľností prevažuje všeobecný záujem na určitosti vlastníckych práv, ktoré pôsobia absolútne voči všetkým, nad záujmom účastníkov právneho úkonu na rešpektovaní ich vôle. Preto individualizácia nehnuteľností v písomnom právnom úkone musí byť vykonaná natoľko určitým spôsobom, aby bolo aj tretím osobám nepochybne zrejmé, ktoré nehnuteľnosti sú jeho predmetom. Ak sú predmetom prevodu pozemky, je potrebné dbať na presnú identifikáciu parciel, aby nemohlo dôjsť k zámene. Presné uvedenie parcelných čísiel je podmienkou určitosti zmluvy. Navrhovateľ považoval predmet kúpy za nedostatočne určitý, nakoľko v zmluve nie je uvedená výška spoluvlastníckych podielov predávajúcich k predmetu prevodu. V predmetnej kúpnej zmluve je uvedené, že navrhovateľ a U. M., E.. E. sú spolu s kupujúcim podielovými spoluvlastníkmi parciel W. XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2, W. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 zapísané na LV XXX pre k.ú. M. E. s tým, že zmluvou odpredávajú do výlučného vlastníctva kupujúceho časť parcele W. XXX/X o výmere XXXX m2 a časť parcele W. XXX/X o výmere XXX m2, ktoré prechádzajú do novovytvorenej parcele EN XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2. Z takto definovaného predmetu kúpy je dostatočne zrejmé, čo je predmetom prevodu vlastníckeho práva, keď prevádzané pozemky sú dostatočne špecifikované parcelnými číslami, druhom pozemku, katastrálnym územím, v ktorom sa nachádzajú, číslom LV, na ktorom sú zapísané a veľkosťou výmery časti pozemku, ktorý je prevádzaný do novovytvorenej parcely W. XXX/X - záhrada o výmere XXXX m2. Z údajov uvedených v kúpnej zmluve je nezameniteľným spôsobom špecifikovaný predmet kúpy, a neuvedenie výšky podielu navrhovateľa, U. M. a odporcu na prevádzaných nehnuteľnostiach v kúpnej zmluve nespôsobuje neurčitosť predmetu

kúpnej zmluvy, preto ani tento argument navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. V tomto smere súd poukazuje aj spis štátneho notárstva Považská Bystrica RI 518/89 z ktorého vyplýva, že predmet prevodu považovali za dostatočne určitý aj orgány a organizácie, ktoré sa k prevodu nehnuteľností vyjadrovali (Miestny národný výbor v K., Okresný národný výbor P. V., Štátny majetok, štátny podnik P. V.) ako aj štátne notárstvo v Považskej Bystrici, keď rozhodlo o registrácii predmetnej zmluvy zo dňa 16.02.1989. Medzi podstatné náležitosť kúpnej zmluvy patrí určenie kúpnej ceny v peniazoch. Kúpnu cenu určujú zmluvné strany na základe vzájomnej dohody. Kúpna cena je odplatou za predmet kúpy v peniazoch. Kúpna zmluva je absolútne neplatná iba vtedy, ak kúpna cena nebola vôbec dojednaná. Kúpna cena musí mať určité vlastnosti, aby sa kúpna zmluva mohla považovať za platne uzavretú, musí byť skutočná, pravdivá a určitá. Kúpna cena je skutočná, ak hodnota predmetu kúpy zodpovedá výške kúpnej ceny. Kúpna cena sa považuje za nespravodlivú, ak podstatne presahuje hodnotu predmetu kúpy pričom by mohla byť z tohto dôvodu posúdená aj ako dojednaná v rozpore s dobrými mravmi. Pre určitosť kúpnej ceny je vyhovujúcim určením jej vyjadrenie číselne. Splatnosť kúpnej ceny môže byť dojednaná aj vopred, ak k splneniu predmetu kúpy dôjde až dodatočne (prenumeračná kúpa). Ak je v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti uvedená kúpna cena odlišná od kúpnej ceny skutočne dohodnutej, je neplatná celá kúpna zmluva a nie je možné považovať za platne uzavretú ani kúpnu zmluvu s cenou skutočne dohodnutou, ani kúpnu zmluvu s cenou uvedenou v písomnom vyhotovení. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že kúpna zmluva bola vo vzťahu k navrhovateľovi určená sumou 1.035,- Kčs s tým, že podľa zmluvy bola vyplatená pred podpisom zmluvy. Svedok L. E. uviedol, že mu odporca kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve vyplatil. Svedkyňa U. M. uviedla, že jej odporca kúpnu cenu nevyplatil, avšak jej prisľúbil prevod časti inej nehnuteľnosti. Odporca uviedol, že on kúpnu cenu nevyplatil, tá bola vyplatená matkou. Svoje tvrdenie však v konaní nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom, hoci práve jeho zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie tohto svojho tvrdenia. Navrhovateľ tvrdil, že mu kúpna cena vyplatená nebola. V zmluve uvedená kúpna cena je podľa súdu dojednaná ako skutočná, pravdivá a určitá kúpna cena. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že odporca navrhovateľovi kúpnu cenu nevyplatil. Z uvedeného záveru však nemožno konštatovať, že v kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena odlišná od kúpnej ceny skutočne dohodnutej, čo by spôsobilo absolútnu neplatnosť zmluvy, ale vyplýva z toho záver, že kúpna cena zmluvnými stranami v kúpnej zmluve bola riadne dohodnutá, avšak nebola odporcom navrhovateľovi vyplatená. Nesplnenie povinnosti odporcu zaplatiť kúpnu cenu nezakladá dôvod neplatnosti kúpnej zmluvy (ani absolútnej ani relatívnej), ale v zmysle § 85 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991 dáva navrhovateľovi v postavení veriteľa právo odstúpiť od zmluvy, ak odporca ako dlžník nezaplatí kúpnu cenu ani v dodatočne primeranej lehote. V konaní navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že by odporcu vyzval v dodatočnej primeranej lehote na zaplatenie kúpnej ceny a ani že by od zmluvy platne odstúpil. Vzhľadom k tomu, že nezaplatenie riadne dojednanej kúpnej ceny nezakladá neplatnosť kúpnej zmluvy a v konaní nebolo preukázané platné odstúpenie od zmluvy, súd považoval tento argument navrhovateľa za nedôvodný. Súčasťou zmluvy o prevode nehnuteľností môže byť geometrický plán. Ak zákon ustanovuje (napr. § 46 ods. 1 zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení účinnom od 01.01.1996), že je geometrický plán neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, musí sa touto súčasťou stať ešte pred jej podpisom, najneskôr pri jej podpise. Súd predmetnú kúpnu zmluvu posudzoval podľa právnych predpisov platných a účinných v čase jej uzavretia. Ku dňu 16.02.1989 žiaden zákonný predpis nepodmieňoval platnosť zmluvy o prevode nehnuteľností, ktoré vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností pripojením geometrického plánu, ktorý by mal byť pevne spojený s uzatváranou zmluvou. Predmetný geometrický plán na parc. č. XXX/X,X,X, XXXX/X,X,X, XXX/X pre k.ú. M. E. vypracovaný C.. X. dňa 19.09.1988 bol dňa 22.05.1989 predložený štátnemu notárstvu spolu so zmluvou o kúpe zo dňa 16.02.1989 na registráciu. Rozhodnutím RI 518/89 zo dňa 30.06.1989 štátne notárstvo po preskúmaní zmluvy podľa § 63 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb. nezistilo, že by táto zmluva svojím obsahom alebo účelom odporovala zákonu, obchádzala ho alebo sa priečila záujmom spoločnosti, preto uzavretú zmluvu podľa § 64 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb. registrovalo. Vo svojom rozhodnutí vychádzalo okrem iných listín aj z predloženého geometrického plánu zo dňa 19.09.1988. Súd preto argument navrhovateľa, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, že geometrický plán nebol so zmluvou pevne spojený, považoval za nedôvodný. Navrhovateľ ďalej uvádzal, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 16.02.1989 je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Uvedené tvrdenie navrhovateľ bližšie nešpecifikoval. Absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi (v čase uzavretia zmluvy pre rozpor so záujmami spoločnosti) nemožno vyvodiť z okolností, ktoré nastali po jej uzavretí

a nesúvisia s obsahom ani účelom zmluvy. Právny úkon sa vo všeobecnosti prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah a účel ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah jednania, aby bolo v súlade zo základnými zásadami mravného poriadku spoločnosti. Z vykonaného dokazovania (výpovede účastníkov a svedkyne U. E., spis Obvodnému úradu životného prostredia Trenčín č. OÚŽP/2009/02132-001) vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom sú dlhodobé majetkové a rodinné nezhody. Navrhovateľ, ktorého v tomto smere zaťažovalo bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno, neuviedol a ani nepreukázal žiadnym dôkazom, aké konkrétne konanie odporcu v rozpore s dobrými mravmi, resp. záujmami spoločnosti, ktoré nenastalo až po uzavretí zmluvy, malo spôsobiť neplatnosť tejto kúpnej zmluvy zo dňa 16.02.1989. Vzhľadom k tomu, súd posúdil účastníkmi konania predloženú kúpnu zmluvu zo dňa 16.02.1989 za uzavretú v súlade s dobrými mravmi, resp. v súlade so záujmami spoločnosti. Navrhovateľ tiež tvrdil, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 16.02.1989 je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom a že zákon obchádza, nakoľko k prevodu vlastníckeho práva došlo neoprávnenou osobou. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že podpis navrhovateľa ako prevodcu na kúpnej zmluve nie je jeho vlastným, práve naopak, súd považoval vzhľadom na všetky vykonané dôkazy podpis navrhovateľa na kúpnej zmluve za jeho vlastný, preto mal za to, že navrhovateľ ako prevodca predmetnú kúpnu zmluvu s odporcom riadne uzavrel. Preskúmaním spisu Štátneho notárstva Považská Bystrica RI 518/89 súd zistil, že zmluva mala všetky náležitosti vyžadované zákonom, svojím obsahom alebo účelom neodporovala zákonu, neobchádzala ho a nepriečila sa záujmom spoločnosti a bola preto riadne registrovaná štátnym notárstvom v súlade s § 63 ods. 1, ods. 2, § 61 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a konaní pred štátnym notárstvom v znení účinnom do 31.12.1991. Súd preto tvrdenie navrhovateľa o neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor so zákon a jeho obchádzanie považoval za nedôvodné. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil uzavretú kúpnu zmluvu zo dňa 16.02.1989 ako platnú, mal za to, že na jej základe došlo k platnému prevodu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa vo veľkosti 1/4 na nehnuteľnostiach - pozemku parc. č. W. XXX/X záhrady o výmere XXXX m2 a pozemku parc. č. XXX/X

- záhrady o výmere XXX m2 na odporcu tak, že z pozemku parc. č. W. XXX/X časť o výmere XXXX m2 a z pozemku parc.č. EN XXX/X časť o výmere XXX m2 prechádzali do novovytvorenej parcely EN XXX/ X - záhrady o výmere XXXX m2 s tým, že do tohto pozemku parc. č. W. XXX/X prešla aj časť pozemku parc. č. EN XXX zapísaná na správe katastra C. na LV č. XXX pre k.ú. M. E. vo výmere XX m2 tak, ako je znázornené v geometrickom pláne č. 244-242-437-88 vyhotovenom dňa 19.09.1988 C.. X., geodetom, a preto súd návrh navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva zamietol. Súd zamietol návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania vyhotovením geometrického plánu z dôvodu, že jeho vykonanie nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci, nakoľko pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy súd návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol a pre nedôvodnosť tvrdenia navrhovateľa o neplatnosti kúpnej zmluvy súd zamietol aj návrh na určenie vlastníckeho práva navrhovateľa.

Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí plná náhrada trov konania. Súd preto odporcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v účelne vynaložených trovách právneho zastúpenia v sume 953,47 € (1 x prevzatie a príprava veci po 82,45 € (podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. zvýšená podľa § 13 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. vypočítaná zo základu 804,- €) + 1 x rež. paušál po 8,04 €, 1 x účasť na pojednávaní dňa 02.04.2014 po 82,45 € + 1 x rež. paušál po 8,04 €, 1 x účasť na pojednávaní dňa 25.08.2015 po 86,04 € (vypočítaná zo základu 839,- €) + 1 x rež. paušál po 8,39 €, 1 x účasť na výsluchu v Dubnici nad Váhom dňa 07.10.2015 po 86,04 € + 1 x rež. paušál po 8,39 €, 1 x účasť na pojednávaní dňa 16.10.2015 po 86,04 € + 1 x rež. paušál po 8,39 €, 1 x účasť na pojednávaní dňa 04.12.2015 po 86,04 € + 1 x rež. paušál po 8,39 €, 1 x účasť na pojednávaní dňa 23.02.2016 po 88,- € (vypočítaná zo základu 858,- €) + 1 x rež. paušál po 8,58 €, náhrada za stratu času za cestu z Dubnice nad Váhom do Trenčína a späť na pojednávanie dňa 02.04.2014 za 2 polhodiny

po 13,40 € v sume 26,80 €, dňa 25.08.2015, 16.10.2015, 04.12.2015 za 6 polhodín po 13,98 € v sume 83,88 €, dňa 23.02.2016 za 2 polhodiny po 14,30 € v sume 28,60 €, 20 % DPH zo sumy 794,56 € v sume 158,91 €), ktoré je v súlade § 149 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ povinný zaplatiť na účet zástupcu odporcu.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V konaní vznikli trovy konania štátu spočívajúce vo vyplatení odmeny znalkyni U.. R. O. v sume 292,38 € z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu uznesením tunajšieho súdu č. k. -101 zo dňa 26.03.2015, právoplatným dňa 02.06.2015. Rozhodnutím vo veci samej súd návrhu navrhovateľa na určenie neplatnosti časti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva zamietol, preto považoval navrhovateľa za neúspešného účastníka v konaní. Súd preto podľa § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania štátu ako neúspešného účastníka konania, nakoľko u neho nezistil splnenie predpokladov pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Lehotu na splnenie povinnosti 15 dní od právoplatnosti rozsudku určil súd podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a ods.1, § 221 ods.1 Os.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.