Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej, v právnej veci navrhovateľky: E. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A. C. č. XXX, proti odporcovi: Q. F., nar. X.X.XXXX, bytom S. XXXX/X, R. K. nad C., v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom a to: mal. R. F., nar. XX.XX.XXXX, mal. Q. F., nar. XX.XX.XXXX a mal. O. F., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad Váhom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. augusta 2015, č. k. - 37, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku IV., ktorým určil vyživovaciu povinnosť odporcu v prospech maloletých detí, p o t v r d z u j e .

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol nasledovne:

I. Súd manželstvo účastníkov Q.E., nar. XX.XX.XXXX, a E. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v R. K. nad C., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu R. K. nad C., vo zväzku 21, ročník 2007, na strane 185, pod poradovým číslom 27, rozvádza. II. K. R. F., nar. XX.XX.XXXX, maloletý Q. F., nar. XX.XX.XXXX a maloletá O. F., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky. III. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. IV. Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej R. sumou 80,-Eur mesačne, na výživu maloletého Q. sumou 60,-Eur mesačne a na výživu maloletej O. sumou 60,-Eur mesačne a to vždy do 20-teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. V. Na žiadosť rodičov súd styk odporcu s maloletými deťmi neupravuje. VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom z dôvodu dlhodobých nezhôd, ktoré vyvrcholili fyzickým napadnutím navrhovateľky, po čom sa táto odsťahovala spolu s deťmi zo spoločnej domácnosti. Navrhovateľka súčasne žiadala na čas po rozvode zveriť maloleté deti do svojej výlučnej osobnej starostlivosti a určiť odporcovi vyživovaciu povinnosť v prospech nich po 100,- Eur mesačne. Odporca s návrhom na rozvod súhlasil, nepoprel dlhotrvajúce nezhody, namietal však tvrdenia navrhovateľky, že sa nestaral o deti.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z výsledkov dokazovania, aplikujúc ust. § 23 Zákona o rodine, konštatoval hlboký a trvalý rozvrat medzi manželmi bez reálnej možnosti obnovenia spolužitia, z ktorého dôvodu ich manželstvo rozviedol.

Aplikujúc súčasne ust. § 24 a § 62 Zákona o rodine, maloleté deti zveril do výlučnej osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia budú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok, na čom sa účastníci dohodli a určil vyživovaciu povinnosť odporcovi v prospech maloletých detí, vychádzajúc z ich veku, odôvodnených potrieb, ako aj osobných, majetkových a finančných pomerov rodičov, a to v prospech maloletej R. sumou 80,- Eur mesačne a v prospech maloletého Q. a maloletej O., u každého po 60,- Eur mesačne. Konštatoval, že odporca je zo svojho príjmu 539,34 Eur schopný výživné v takto určenej výške plniť, pri súčasnej nemožnosti zohľadniť výdavky otca spojené s úvermi, platenými vo výške 95,31 Eur a 45,46 Eur, s poukazom na prednostný charakter vyživovacej povinnosti, za súčasného konštatovania, že príjem navrhovateľky je nižší cca 200 až 300 Eur mesačne, naviac je potrebné prihliadnuť na to, že výlučne ona sama zabezpečuje výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti.

S poukazom na žiadosť rodičov styk odporcu s maloletými deťmi na čas po rozvode neupravil a vychádzajúc súčasne z § 144 vety prvej O.s.p. vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozsudok súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol odporca, a to v časti, ktorou mu bola určená vyživovacia povinnosť v prospech maloletých detí na čas po rozvode (teda vo výroku IV.) z dôvodu, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nezohľadnil výšku jeho netto príjmu, pôžičiek, ktoré spláca, platbu nájomného, ako aj ďalších nákladov, ktoré má v súvislosti s bývaním, v dôsledku čoho nie je v jeho možnostiach súdom prvého stupňa určené výživné platiť. Poukázal na to, že cca 3 roky, keď matka detí žila v W. T., výlučne on zabezpečoval tak výkon osobnej starostlivosti, ako hradil náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Odvolanie odporcu považovala za účelové, s cieľom dosiahnuť čo možno najnižšiu resp. žiadnu platbu výživného na deti. Ním produkované skutkové tvrdenia označila za „prekrútené lži a polopravdy“. Pôžičky, na ktoré tento poukazuje, neboli použité pre potrebu ani maloletých detí, ani rodiny, tieto si odporca bral výlučne za účelom úhrady svojich pôžitkov, spojených s požívaním alkoholu, hraním kariet a návštev pohostinských zariadení. Nepoprela, že v čase, keď pracovala v W. T., bývali maloleté deti v domácnosti s otcom, nie je však pravdou, že by tento zabezpečoval ich potreby. Neposkytoval im totiž dostatočnú stravu, odhlásil ich tiež zo stravovania v škole počas vyučovania, odmietal im dať jedlo, keď boli hladné, jej tvrdil, že deťom nič nechýba, avšak tieto zastrašoval, aby jej nepovedali pravdu pod hrozbou, že ich zbije. Nedovolil im kúpať, umývať sa, pretože chorobne šetril. Nákupy potravín zabezpečovala prakticky výlučne ona sama v čase, keď na víkendy chodila domov. Aktuálne si odporca vyživovaciu povinnosť neplní riadne a včas, mešká s jednotlivými splátkami výživného a tiež výživné jej nepoukazuje v súdom určenej výške. Poukázala na to, že mala mimoriadne náklady v súvislosti so zakúpením pračky v hodnote 249,- Eur, s maloletou R. začala chodiť k stomatológovi, kde ošetrenie jej chrupu mimo dentálnej hygieny podľa rozpočtu, ktorý jej bol lekárom poskytnutý, predpokladá náklady cca 600,- Eur, pričom náklady z rovnakého dôvodu sa predpokladajú aj u ďalších dvoch maloletých detí. Z uvedených dôvodov preto podľa jej názoru je namieste, aby odporca na výživu detí prispieval ešte viac, ako mu bolo súdom prvého stupňa určené, rozhodne však nie, aby platil menej, ako to svojím odvolaním žiada. Poukázala na to, že finančné záväzky a pôžičky spláca rovnako ona, pred ktorým plnením záväzkov však u nej má prioritu zabezpečenie potrieb maloletých detí.

Kolízny opatrovník nevyužil svoje zákonné právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a za použitia § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti - vo výroku IV., ktorým súd rozhodol o vyživovacej povinnosti odporcu k mal. deťom na čas po rozvode, je potrebné za použitia § 219, ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozsudok prvostupňového súdu vo zvyšných častiach nepreskúmaval, keďže vo vzťahu k nim

rozhodnutie súdu odvolaním napadnuté nebolo, teda vo vzťahu k nim nenastal suspenzívny účinok odvolania (§ 206 O.s.p.).

Súd prvého stupňa na čas po rozvode, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, zveril maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov do výlučnej osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky), a otca (odporcu) zaviazal k povinnosti prispievať na ich výživu a to na mal. R. sumou 80,- Eur mesačne, a na mal. Q. a mal. O. na každého sumou po 60,- Eur mesačne, správnosť ktorého rozhodnutia o výživnom odvolaním odporca spochybňuje dôvodiac, že pri určení výšky výživného neboli zohľadnené jeho náklady.

Predmetom preskúmania odvolacím súdom, tak bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti určenia vyživovacej povinnosti odporcu k mal. deťom na čas po rozvode manželstva ich rodičov, ktoré konanie bolo spojené v preskúmavanej veci s konaním o rozvod manželstva (§ 113 ods. 1 O.s.p.), v ktorej časti (čo do rozvodu manželstva) rozhodnutie odvolaním napadnuté nebolo.

V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného, je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov, na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine, právnym nárokom dieťaťa. Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, k zmene a zániku práva, na výživné. Do celého tohto procesu, vstupujú za určitých okolností, nielen povinné a oprávnené osoby, ale aj štátne orgány a to predovšetkým súdy, ktorých jednou zo základných úloh je dbať o zabezpečenie práv a právom chránených záujmov detí.

Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení ďalej "Zákon o rodine"). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone, sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou

môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Často krát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov. Cieľom ust. § 62, ods. 5 Zák. o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

Odvolací súd preskúmal výšku súdom prvého stupňa určenej vyživovacej povinnosti z hľadiska vyššie uvedených určujúcich zákonných kritérií a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, ktorou určil výšku vyživovacej povinnosti odporcu ako povinného rodiča, je potrebné ako vecne správny potvrdiť. Určené výživné zodpovedá veku a odôvodneným potrebám mal. detí, ako aj osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom oboch rodičov a zohľadňuje zodpovedajúcou mierou tiež právo detí podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča. Deti sú vo veku 15 rokov (R.), a necelých 12 rokov (Q. a O.), navštevujú základnú školu. Matka má náklady nielen na zabezpečenie ich pravidelných základných odôvodnených potrieb, ako sú strava, bývanie, oblečenie, hygienické potreby, školské potreby, ale tiež jednorazové náklady na zabezpečenie nákladov napr. na stomatologické výkony u mal. R. ( cca 600,- Eur). Podľa potvrdenia základnej školy, ktorú deti navštevujú, matka zaplatila len za ich stravu v školskom roku poplatok 600,30 Eur, za pracovné pomôcky mal. R. 76,- Eur, a u dvojičiek po 63,- Eur na každé ročne. Jej príjem v priemere mesačne cca 250,- Eur je o viac ako polovicu nižší, ako príjem odporcu ako druhého povinného rodiča ( 539,34 Eur) z čoho vyplýva, že náklady na potreby detí musia byť vo väčšom rozsahu vo forme finančného plnenia pokryté výživným od odporcu o to viac, že ich finančné pokrytie na strane matky je kompenzované výkonom jej osobnej starostlivosti o deti.

Plnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti odporcu k deťom je z hľadiska zákona pohľadávkou prednostnou a akékoľvek ďalšie výdavky povinného rodiča majú miesto až potom, ako táto bude v zodpovedajúcej miere uspokojená. Nedôvodne preto odporca poukazuje na svoje výdavky na úvery v celkovej výške 140,77 Eur mesačne (I. I. 95,31 Eur a H. P. 45,46 Eur) v súvislosti s ktorými namieta nedostatok finančných prostriedkov na plnenie si vyživovacej povinnosti. V konaní nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil nevyhnutnosť takéhoto svojho dobrovoľného finančného zaťaženia. Z jeho strany nebolo ozrejmené, na aký účel tieto finančné prostriedky použil (navrhovateľka tvrdila, že výlučne pre jeho vlastnú potrebu - alkohol, hazard a pod.). Z tohto titulu vzniknuté mu náklady nemožno preto dôvodne hodnotiť ako na jeho strane nevyhnutné, s následkom ich akceptovania z hľadiska primeranosti výšky určenej mu vyživovacej povinnosti k mal. deťom. Bolo totiž zákonnou povinnosťou odporcu z hľadiska primeranosti svojho finančného zaťaženia nastaviť si toto tak, aby prednostne a za každých okolností zabezpečil plnenie svojej zákonnej vyživovacej povinnosti v zodpovedajúcej, s určujúcimi zákonnými kritériami súladnej miere a až prostriedky ktoré mu následne zostanú, môže ďalej dôvodne rozvrhnúť podľa priority na svoje ďalšie výdavky. Pokiaľ odporca poukazuje na svoje výdavky v spojitosti s bývaním vo výške cca 211,71 Eur (nájomné + RTVS 164,38 Eur, el. energia 30,32 Eur, poplatok za káblovú TV 17,01 Eur), tak odvolací súd poznamenáva, že z rovnakého dôvodu vznikajú náklady tiež navrhovateľke, ktorá ich musí naviac znášať aj v pomere pripadajúcom na mal. deti (ktorú skutočnosť bolo rovnako potrebné pri určení výšky výživného zohľadniť) a to vo výške cca 197,- Eur mesačne (nájom 127,-Eur, el. energia 25,- Eur, plyn 45,- Eur), pričom nemožno ponechať bez povšimnutia, že tieto sú za štyri osoby nižšie ako tie, ktoré odporca vynakladá z tohto titulu výlučne pre svoju potrebu, ktorá skutočnosť nasvedčuje tiež v prospech záveru, že životná úroveň dosahovaná otcom je v porovnaní s mal. deťmi vyššia, ktorú skutočnosť z hľadiska práv detí na rovnakú životnú úroveň s povinným rodičom, bolo rovnako potrebné do výšky vyživovacej povinnosti premietnuť. Vyhodnotiac tieto okolnosti, nemožno záveru súdu prvého stupňa o tom, že otec je vzhľadom k výške svojho príjmu a opodstatneným výdavkom spôsobilým plniť si vyživovaciu povinnosť k mal. deťom v určenej mu výške, z hľadiska jeho správnosti nič vytknúť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti, ako vecne správny za použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za použitia § 144 veta prvá O.s.p. v spojitosti s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .