Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-404-2015.pdf
PDF · 112.55 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/404/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobkyne: Q. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX, XXX XX Y., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený JUDr. Adreou Cvikovou, Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.501,78 EUR v s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z a m i e t a námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2.501,78 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 30. 10. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, ktoré pozostávajú z nákladov za právne zastúpenie vo výške 446,02 EUR, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že trovy právneho zastúpenia uhradí na účet právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo Svidníku, Ul. Sov. hrdinov 163/66 na účet vedený vo VÚB, a. s. Prešov, č. ú.: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXX.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok vo výške 150,- EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa dňa 7. 10. 2015 doručila návrh, ktorým sa domáhala vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.501,78 EUR, keď svoj nárok odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 18. 7. 2007, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.327,75 EUR, ktorý mala uhradiť v 48 splátkach. Žalovanému takto zaplatila celkovo sumu 3.589,72 EUR. Predmetná úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. písm. i), keď neuvádza výšku, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov a podľa § 4 ods. 5 citovaného Zákona o spotrebiteľa, nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa žiadala vydať bezdôvodné obohatenie, ktoré tvorí rozdiel medzi jej platbami, t. j. 3829,53 EUR a výškou úveru 1.327,75 EUR, teda sumu 2.501,78 EUR. O skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v júli 2015, ktorý ju informoval o náležitostiach zmlúv o úvere Profi Credit Slovakia a o rozhodnutiach súdov.
Žalovaný v písomnom vyjadrení, ktoré zaslal dňa 4. 2. 2016 namietal miestnu nepríslušnosť Okresného súdu v Prešove a žiadal, aby vec bola postúpená na Okresný súd Bratislava I, lebo podľa § 84 písm. f) O. s. p., popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko
spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Predmetný spor nie je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy.
Ďalej žalovaný vzniesol námietku premlčania a z tohto dôvodu žiadal nárok ako premlčaný zamietnuť. Tvrdenia žalobkyne o úmyselnom bezdôvodnom obohatení sú nedôvodné, založené na nesprávnej interpretácii zákonných ustanovení. Žiadny úmysel získať bezdôvodné obohatenie, či uzavrieť neplatnú zmluvu na strane žalovaného nevznikol a objektívne ani vzniknúť nemohol. K zdôvodneniu 10 ročnej premlčacej doby poukázal na to, že správne plynie trojročná premlčacia doba podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Existencia úmyselného bezdôvodného obohatenia predpokladá úmysel vo vzťahu ku konkrétnemu bezdôvodnému obohateniu a nie všeobecný predpoklad alebo domienka o tom, že by mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a pod. a že by zúčastnené strany mali s takouto eventualitou počítať. Tvrdenia žalobkyne o úmyselnom bezdôvodnom obohatení žalovaného sú skutkovo i právne nesprávne. Dôvodom tvrdení žalobkyne je, že ním uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere nemá obsahovať údaj o úroku a poplatku, a teda žalovaný nemal na ne nárok v zmysle § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 16. 7. 2007. Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa na jej lícnej strane, ale tiež jej zmluvnými dojednaniami nachádzajúcimi sa na rubovej strane tej istej listiny. Zároveň jej obsah tvoria aj prílohy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmysle toho oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy, ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7, ods. 7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Výška zmluvnej odmeny je v Zmluve o revolvingovom úvere uvedená, a to jednak v zmysle jej ustanovení v čl. 4., ods. 4.1 zmluvných dojednaní a súčasne aj v oznámení veriteľa o schválení úveru, v ktorom sa uvádza výška 68.144,- Sk. Tvrdenie žalobkyne preto nie je správne, keďže použitie § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch nie je aktuálne. Taktiež nie je správne ani tvrdenie o chýbajúcom rozpise splátky. Zákon o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov, tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti v rôznych počtoch splátok a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Ak sa jednou splátkou uhrádza istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. Ak by uskutočnená úhrada nepostačovala na ich úplné splatenie, potom v zmysle zákonného pravidla sa platba použije na úhradu istiny a následne na úrok, t. z., že v prípade, ak splátkou sa uhrádza aj istina a úrok nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet splátok. Teda má náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z týchto dôvodov žiadal žalovaný návrh zamietnuť a zaviazať žalobkyňu k úhrade trov právneho zastúpenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru - Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 18. 7. 2007, históriou platieb splátok, prehlásením Združenia na ochranu občana spotrebiteľa zo dňa 18. 8. 2015 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Dňa 18. 7. 2007 žalobkyňa a žalovaný uzatvorili Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorého žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 40.000,- Sk, ktorý mala splatiť v 48 splátkach po 2.253,- Sk, uhradiť zmluvnú odmenu 68.144,- Sk, celková výška úveru bola stanovená na 108.144,- Sk, predpokladaná RPMN 82,06 %, zmluvná odmena za poskytnutý revolving 35.688,- Sk, predpokladaná RPMN 73,73 %. Tieto údaje podpísala žalobkyňa v revolvingovej zmluve dňa 16. 7. 2007. Po jej schválení žalovaný dňa 18. 7. 2007 v bode 6 - Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Sk (nevyplňujte) uviedol: poskytnutú čiastku úveru 40.000,- Sk, splatnosť 48 splátok po 2.253,- Sk, zmluvná odmena 68.144,- Sk, nominálna hodnota úveru 108.144,- Sk, RPMN 81,73 %, zmluvná odmena 35.088,- Sk, predpokladaná RPMN 73,73 %. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že druhá strana, teda lícna strana obsahuje zmluvné dojednania, kde je uvedený aj úrok, súd konštatuje, že text tejto lícnej strany obsahuje 4 stĺpce asi na 100 riadkoch písané tak drobným písmom, že sú neprehľadné a nečitateľné, naviac táto druhá strana nie je podpísaná účastníkmi zmluvy.
Z prehľadu histórie platieb mal súd preukázané, že dňa 18. 7. 2007 bola žalobkyni pripísaná pôžička 1.327,76 EUR, ktorú uhrádzala v splátkach po 74,79 EUR do 16. 6. 2009, kedy uhradila takto 20 splátok, následne od 13. 8. 2009 jej bola vykonávaná zrážka zo mzdy 137,97 EUR a zároveň aj zaplatená splátka
74,79 EUR, ale tieto zrážky zo mzdy popri mesačných splátkach boli vykonávané až do 12. 12. 2012. Dňa 31. 12. 2012 je preúčtovanie platby mínus 214,18 EUR. Zmluva bola ku dňu 21. 12. 2012 ukončená.
Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že zmluvu uzatvárala s príslušným zamestnancom žalovanej spoločnosti tak, že tento vypísal základné jej osobné údaje a poslal ju do banky vybaviť si trvalý príkaz s tým, že keď sa vráti, budú vyplnené ďalšie údaje. Boli to údaje pod bodom 5. K týmto údajom nedostala žiadne vysvetlenie a už vôbec nie o tom, že odmena za tento úver je 68.144,- Sk. Údaj pod bodom 6 o schválení revolvingového úveru neboli s ňou vyplnené. Túto zmluvu podpísala bez vyplnených údajov pod bodom 6. Následne pri platbách splátok došlo k tej situácii, že žalovaný, aj keď mu platila splátky, začal vykonávať zrážky zo mzdy, s čím nebola spokojná, preto prestala ďalšie splátky uhrádzať a až od svojho zamestnávateľa sa dozvedela, dokedy jej boli vykonávané takto zrážky z jej výplaty. Keď sa informovala u zamestnávateľa, prečo sa tak stalo, povedal jej, že dostal pokyn od žalovaného, že tieto zrážky už nie je potrebné vykonávať. Žalovaný po celú dobu ju neinformoval o stave úhrad a ani nemala vedomosť o tom, kedy došlo k splateniu pôžičky. Až potom, keď sa obrátila v roku 2015 na občianske združenie HOOS a odtiaľ bol žiadaný výpis z histórie platieb, až vtedy sa dozvedela, akým spôsobom prebiehali úhrady, ako boli pripisované a kedy došlo k ukončeniu zmluvy. Žalovaný, keď ukončil zmluvu, nedal jej nijaké oznámenie o tom a tieto všetky potrebné údaje sa dozvedela až v roku 2015 z výpisu histórie platieb. Na žalovaného sa obrátila so žiadosťou o úver a nemala vedomosť o tom, že jej schválil revolvingový úver, nerozumela tomu, aký je rozdiel medzi úverom a revolvingovým úverom, až potom neskôr od mzdovej pracovníčky svojho zamestnávateľa zistila, aký je to rozdiel. Keď podpisovala túto zmluvu, od žalovaného dostala informáciu, že úver preplatí asi o 2 až 4 tisíc korún, v tom vedomí ju podpisovala a nemala vôbec vedomosť, že to bude suma 68.000,- Sk, teda v eurách 3.000,- EUR. Čo je RPMN, to sa dozvedela až neskôr, keď pátrala po týchto údajoch. Žalovaný jej túto položku vôbec neobjasnil. Vôbec nepochopila údaje, ktoré potom sám žalovaný dopísal v bode 6 a nepochopila, prečo je tam uvádzané dvojité RPMN a v dvojitej výške zmluvná odmena, keď chcela úver. Za celých 5 rokov jej boli vykonávané zrážky zo mzdy a nemohla sa dovolať pravdy, až keď sa obrátila na občianske združenie.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 43a ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.
Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
Podľa § 43d ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním správy.
Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia, ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.
Podľa § 44 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení ku dňu 16. 7. 2007, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a)
sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20100101?ucinnost=16.07.2007>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Súd pri jej kontrole zistil, že žalobkyňa podpísala túto zmluvu dňa 16. 7. 2007 s údajmi, ktoré sú uvedené pod bodom 5, kde bola uvedená čiastka úveru 40.000,- Sk, mesačná splátka 2.253,- Sk, 48 splátok, zmluvná odmena 68.144,- Sk, nominálna hodnota úveru 108.144,- Sk, predpokladaná RPMN 82,06 %, zmluvná odmena 35.688,- Sk, predpokladaná RPMN po poskytnutí úveru 73,73 %. Tieto údaje nie sú zhodné s údajmi pod bodom 6, ktoré po podpise zmluvy žalobkyňou vypĺňal sám žalovaný dňa 18. 7. 2007, keď je odlišný údaj o RPMN vo výške 81,73 % oproti údaju, ktorý podpisovala žalobkyňa dňa 16. 7. 2007 82,06 %. Táto zmena spôsobuje, že ide o nový návrh, ktorý však žalobkyňou nebol prijatý v súlade s § 44 Občianskeho zákonníka, a teda ani nedošlo k platnému uzavretiu novej zmluvy, a preto zmluva zo dňa 16. 7. 2007 je neplatná.
Súd ďalej konštatuje, že táto zmluva neobsahuje ani údaj o úroku, o úrokovej sadzbe, o ktorej nie je žiadna zmienka. Pokiaľ žalovaný odkazuje na lícnu stranu tejto zmluvy, súd zistil, že ide tu o text v 4 stĺpcoch po 100 riadkoch, písaný neprehľadne a tak drobným písmom, že obsah je nečitateľný a bežný spotrebiteľ nemá ani možnosť v neprehľadnom texte nájsť údaje o úroku, o ktorom žalovaný tvrdí, že je uvedený v tejto časti a ani súd po zhliadnutí tejto lícnej strany tento údaj nenachádza. Ďalej súd konštatuje, že zmluvná odmena vo výške 68.144,- Sk prekročuje poskytnutý úver 40.000,- Sk a teda túto zmluvnú odmenu súd považuje za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi. Výška odmeny nemá prekročiť výšku poskytnutého úveru. Takéto dojednanie v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Toto dojednanie je neplatné aj s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd konštatuje, že pre nečitateľný text sa žalobkyňa nemohla oboznámiť s obsahom zmluvných podmienok, ktoré mali byť predmetom zmluvných dojednaní na druhej strane. Žalobkyňa nebola náležitým spôsobom poučená a informovaná zo strany žalovaného o zmluvných dojednaniach, keď žiadala úver a bol jej poskytnutý revolvingový úver a nebolo jej ani objasnené zo strany žalovaného, aký je rozdiel medzi týmito dvoma formami úveru a ďalej nebola jej náležitým spôsobom objasnená výška zmluvnej odmeny, keď naopak dostala od žalovaného informáciu, že táto bude vo výške 2.000,- Sk až 3.000,- Sk, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení k 16. 7. 2007. Nečitateľný text z dôvodu nedostatku písomnej formy ako aj z dôvodu podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje, že zmluvné dojednania na lícnej strane sú neplatné.
Žalobkyňa sa nemala ani možnosť dozvedieť, v akej výške jej žalovaný vykonával zrážky zo mzdy, pretože žalovaný jej nepredkladal mesačný stav účtu, z ktorého by mohla zistiť tieto údaje a následne, keď aj nariadil vykonávanie zrážok zo mzdy jej zamestnávateľovi, neinformoval ju o celkovej výške uhradených platieb a o výške existujúceho dlhu, ani o termíne ukončenia zrážok zo mzdy. Žalobkyňa sa tieto údaje dozvedela až z výpisu histórie platieb úveru, ktorý predložil žalovaný na výzvu Občianskeho združenia HOOS v auguste 2015. Súd má za to, že žalobkyňa preukázala, že o týchto údajoch a tým aj o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného sa dozvedela až v auguste 2015 od Občianskeho združenia HOOS. Žalovaný vykonával zrážky zo mzdy žalobkyne aj keď platila splátky bez kontroly súdu, a to vo výške a po dobu ako sám určil, bez akejkoľvek kontroly a preverenia, či celkovo zrazená suma neprevyšuje jeho pohľadávku na základe zmluvy, ktorá platne nevznikla a je neplatná z dôvodov podľa § 53 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka.
Z týchto okolností súd má za to, že je správna aplikácia 10 - ročnej premlčacej lehoty, ktorá sa počíta odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a týmto dňom je deň 16. 7. 2007, lebo žalovaný ako nebankový subjekt, ktorý dlhodobo vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania úverov, je povinný dodržiavať a poznať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov a nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve. Konanie žalovaného nemožno inak hodnotiť ako zámerné, za účelom získania bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech takýmito praktikami. Z tohto dôvodu súd nepovažuje námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú a má za to, že žalobkyňa v 10 - ročnej premlčacej lehote uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorú tvorí rozdiel medzi zaplatenou úhradou 3.829,53 EUR a poskytnutým úverom 1.327,75 EUR.
Na strane žalovaného vzniklo preto bezdôvodné obohatenie z neplatnej zmluvy vo výške 2.501,78 EUR, a preto je žalovaný povinný ho vydať žalobkyni. Súd preto vyhovel návrhu a priznal žalobkyni toto plnenie.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd priznal žalobkyni žiadaný zákonný úrok vo výške 5,05 %, ktorý je tvorený úrokovou sadzbou ECB plus 5 percentuálnych bodov od 30. 10. 2015 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia.
Súd zamietol námietku žalovaného o miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov, keď má za to, že miestna príslušnosť, ktorú založila žalobkyňa podaním žaloby na Okresný súd v Prešove je daná podľa § 87 písm. f) O. s. p., pričom žalobkyňa je spotrebiteľkou, teda popri všeobecnom súde je príslušný súd podľa bydliska spotrebiteľa, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil právny zástupca nasledovne:
- z trov právneho zastúpenia z hodnoty 2 501,78 eura, čo predstavuje podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. (ďalej len AT) za jeden úkon právnej odmenu 101,24 eura a príslušný paušál a pri vykonaných úkonoch:
- prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientkou ..................................................................... 101,24 eura (§ 13a ods. 1 písm. a/ AT) paušál ............................................................................. 8,39 eura
- žaloba ............................................................................ 101,24 eura (§ 13a ods. 1 písm. c/ AT) paušál ............................................................................. 8,39 eura
- zast. pri pojednávaní 22.2.2016 .................................... 101,24 eura (§ 13a ods. 1 písm. d/ AT) paušál ............................................................................ 8,58 eura
Odmena spolu (bez DPH): ............................................ 329,08 eura
V súvislosti s vykonanými úkonmi účtujem hotové výdavky, a to cestovné vlastným motorovým vozidlom môjho zástupcu, Š. Z., EČ: Y. XXX P.:
- dňa 22.2.2016 na pojednávanie na OS Prešov, zo Svidníka do Prešova, a späť 112 km á 0,25 eura/km = 28,-- eur (účtuje 1) .................................................................... 14,-- eur k čomu prislúcha náhrada za premeškaný čas za 4 polhodiny á 14,30 eura = 57,20 eura /účtuje 1, (§ 17 ods. 1 AT)/ ......................................................................................... 28,60 eura
Výpočet náhrady za použitie motorového vozidla Š. Z., EČ: Y. XXX P.:
- dňa 22.2.2016
- základná sadzba za 1 km jazdy v čase úkonu 22.2.2016 (§ 1 písm. b/ opatrenia č. 632/2008 Z.z.) ................................................. 0,183 eura/km
- náhrada za spotrebované pohonné hmoty predstavuje pri priemernej spotrebe pohonných hmôt podľa technického preukazu (6,5 + 4,1 + 5 = 15,6 : 3 = 5,2 l/100 km) 0,052 l/1 km a pri cene nafty 1,119 eura/ l .......... 0,06 eura/km
Spolu základná náhrada za 1 km jazdy (0,183 eura) + náhrada za spotrebované pohonné hmoty na 1 km (0,06 eura/km) ..................... 0,243 eura/km a po zaokrúhlení (§ 7 ods. 9 zák. č. 283/2002 Z. z.) ........... 0,25 eura/km Hotové výdavky spolu (bez DPH): ........................................ 42,60 eura
Trovy konania spolu: (odmena 329,08 eura + hotové výdav- ky 42,60 eura) ........................................................................ 371,68 eura DPH 20 % .............................................................................. 74,34 eura Trovy konania spolu (aj s DPH): ........................................ 446,02 eura
Súd priznal žalobkyni vyčíslené trovy právneho zastúpenia vo výške 446,02 EUR, pretože ich považuje za účelne vynaložené a zaviazal žalovaného zaplatiť tieto trovy právneho zastúpenia priamo na účet právnemu zástupcovi žalobkyne JUDr. Igorovi Šafrankovi, vedený vo VÚB Prešov, a. s., č. ú.: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, BIC: T., VS: XXXXX do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov, v konaní bola plne úspešná, preto poplatková povinnosť podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch prešla na žalovaného, ktorému súd vyrubil súdny poplatok podľa Sadzobníka súdnych poplatkov položky 1a), t. j. 6 % zo sumy 2.501,78 EUR vo výške 150,- EUR, ktorý je povinný žalovaný zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.