Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-229-2005.pdf
PDF · 78.38 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/229/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou Mgr. Alicou Žingorovou v právnej veci navrhovateľov a) H. U., V.. A., J.. XX. XX. XXXX, G. L. S., E. XXXX/XX, b) V. A., V.. A., J.. XX. XX. XXXX, G. G., Č. M. XX/ XX, c) V. A., V.. A., J.. XX. XX. XXXX, G. G. - S., X. S. XXXX/XX; všetci právne zastúpení JUDr. Dušanom Kazárom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, ČSA č. 25 proti odporcovi Detský domov Škovránok, so sídlom Hnúšťa, Budovateľov 801, IČO: 37 955 411; právne zastúpeného JUDr. Janou Valachovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, M. Rázusa č. 49 o zaplatenie 7 793,12 € s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom a/ až c/ spoločne a nerozdielne sumu 1 601 € brutto spolu so 6 % úrokom z omeškania odo dňa 15. 02. 2005 až do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 2 173,14 €, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa pôvodne podanou žalobou na odporcovi domáhali zaplatenia sumy 7 793,12 € brutto s prísl. z titulu náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a to vo výške 7 642,62 € a z rozdielu v mzde z titulu neplatného prevedenia na inú prácu vo výške 150,50 €.
V priebehu konania s poukazom na ust. § 35 ods. 1 Zákonníka práce právny zástupca navrhovateľov v časti o zaplatenie sumy 6 192,12 € zobral návrh späť a súd preto uznesením konanie v tejto časti na pojednávaní dňa 23. 02. 2016 zastavil.
Navrhovatelia naďalej trvali na zaplatení sumy 1 601 € brutto s prísl., pričom poukázali na tú skutočnosť, že na základe rozsudku Okresného súdu v Brezne č. k. 1C/107/01 zo dňa 18. 09. 2003 a zo dňa 06. 10. 2004 bolo určené, že prevedenie na inú prácu od 01. 11. 2000, ktoré odporca oznámil pôvodnej navrhovateľke listom zo dňa 06. 11. 2000 je neplatné rovnako ako výpoveď z pracovného pomeru z 27. 12. 2000, doručená tejto 28. 11. 2000 z dôvodu organizačných zmien podľa § 46 ods. 1 písm. c/ vtedy platného zákonníka práce.
Právna zástupkyňa odporcu voči uplatnenému nároku ako aj výpočtu náhrady mzdy zo strany odporcu nemala žiadne výhrady.
Súd vo veci doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania; oboznámením sa s rozsudkom Okresného súdu v Brezne č. k. 1C/107/01 zo dňa 06. 10. 2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 03. 12. 2004; listom zo dňa 06. 11. 2000; výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 27. 12. 2000; pokusom o zmier zo dňa 05. 02. 2001; dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 12. 02. 2005; potvrdením o zárobku; rozhodnutím ÚPSVR v Banskej Bystrici o zlúčení Detského domova Dalmatín; oboznámením sa so mzdovými listami pôvodnej navrhovateľky ako aj potvrdeniami o PN pôvodnej
navrhovateľky; platovými dekrétmi zo dňa 06. 11. 2000 a 02. 01. 2001; uznesením NS SR z 19. 03. 2012; údajmi zo Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici zo dňa 23. 11. 2012; uznesením KS v BB č. k. 16Co/691/2013-272 zo dňa 30. 10. 2014; úmrtným listom pôvodnej navrhovateľky; uznesením tun. súdu č.k. 7C/229/2005-319 zo dňa 02. 11. 2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Brezne č. k. 1C/107/01 zo dňa 18. 09. 2003 a zo dňa 06. 10. 2004 bolo určené, že prevedenie na inú prácu, ktoré odporca oznámil pôvodnej navrhovateľke listom zo dňa 06. 11. 2000, doručeným dňa 13. 11. 2000, je neplatné; takisto ako aj výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 27. 12. 2000 z dôvodu organizačných zmien podľa § 46 ods. 1 písm. c) vtedy platného Zákonníka práce, ktorá bola pôvodnej navrhovateľke doručená dňa 28. 12. 2000 právnym predchodcom odporcu Detským domovom Dalmatín, Malinovského 963, Tisovec je neplatná.
Z úmrtného listu napísaného v knihe úmrtí Matričného úradu L. S. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, pod por. č. XXX súd zistil, že pôvodná navrhovateľka Q. G. umrela dňa 10. 07. 2015, pričom uznesením tun. súdu č. k. 7C/229/2005-319 zo dňa 02. 11. 2015 súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať s dedičmi nebohej navrhovateľky a to vyššie uvedenými navrhovateľmi s poukazom na ust. § 107 ods. 3 OSP.
Podľa ust. § 61 ods. 1 Zákona č. 65/1965 Zb. v znení zmien a doplnkov, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi vo výške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje šesť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za ďalší čas primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol medzitým inde zamestnaný, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.
Podľa ust. § 275 ods. 1 Zákona č. 65/1965 Zb. zisťovanie a používanie priemerného zárobku upravuje osobitný zákon (§ 17 ods. 5 Zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku).
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia priemerným zárobkom zamestnanca na pracovnoprávne účely sa rozumie priemerný hrubý zárobok, pokiaľ pracovnoprávne predpisy neustanovujú inak.
Podľa ust. § 35 Zákonníka práce v platnom znení v prípade smrti zamestnanca dochádza k zániku práv a povinností z pracovnoprávneho vzťahu s výnimkou mzdových nárokov zomrelého zamestnanca, ktoré nezanikajú, ale až do výšky štvornásobku priemerného zárobku prechádzajú priamo na pozostalého manžela, deti a rodičov, ak s nim žili v čase smrti v spoločnej domácnosti, len ak ich niet, sú tieto nároky predmetom dedenia.
Predmetný návrh vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenia právny zástupca navrhovateľov upravil tak, že pri výpočte požadovanej náhrady vychádzal z priemerného hodinového zárobku nebohej pôvodnej navrhovateľky pre účel náhrady mzdy vo výške 71,14 Sk. Pri 43 hodinovom týždennom pracovnom čase na rok 2011, kedy došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, pripadlo celkom 2031,5 pracovných hodín, čo činí priemerne na jeden mesiac 169,5 hodín (pri výpočte 2031,5 hod : 12 mesiacov = 169,5 hod). Vychádzal ďalej z priemerného mesačného hodinového zárobku, ktorý predstavoval za jeden mesiac sumu 12 058,50 Sk (pri výpočte 169,5 hod. x 17,14 Sk = 12 058,50 Sk) tento zvýšený o štvornásobok v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce činí 48 234,--Sk (pri výpočte 12 058,50 Sk x 4 = 48 234,--Sk). Táto suma predstavuje 1 601 € (48 234,-Sk : 30,126 = 1601 €).
Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a preukázané skutočnosti sa súd stotožnil s výpočtom predloženým právnym zástupcom navrhovateľov a v súlade s týmto výpočtom priznal
navrhovateľom požadovanú sumu 1 601 € brutto s prísl., ktorej základom je nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru, ktorý pôvodnej navrhovateľke vznikol od 01. 04. 2001 a je uplatňovaný po odpočte v zmysle ust. § 35 Zákonníka práce do 15. 02. 2005, kedy došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru dohodou. S uplatňovaným nárokom súhlasil aj odporca a nemal voči nemu žiadne námietky.
Zároveň súd s poukazom na ust. § 517 ods. 2 OZ zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6 % od 16. 02. 2005 až do zaplatenia, pričom dňa 15. 02. 2005 došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou a k tomuto termínu mal odporca vysporiadať finančné náležitosti voči navrhovateľom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá OSP a navrhovateľom, ktorí mali vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 2 173,14 € t. j. 18 úkonov právnej pomoci x 71,37 € spolu 1 284,66 €; režijný paušál za r. 2005 vo výške 14,94 €; r. 2006 vo výške 5,44 €; r. 2007 vo výške 11,82 €; r. 2008 vo výške 12,62 €; r. 2009 vo výške 6,95 €; r. 2010 vo výške 7,21 €; r. 2012 vo výške 22,89 €; r. 2013 vo výške 15,62 €; r. 2015 vo výške 8,39 € a r.2016 vo výške 8,58 €; strata času za r. 2007 á 297,--Sk; r. 2008 á 317,--Sk; r. 2012 á 12,71 €; r. 2013 á 13,01 € a r. 2016 á 14,30 €; pojednávanie OS RS 18. 09. 2007 a 30. 10. 2007 vo výške 157,76 €; pojednávanie OS RS 21. 10. 2008 vo výške 84,16 €; pojednávanie OS RS 09. 10. 2012, 06. 11. 2012 a 04. 12. 2012 vo výške 305,04 €; pojednávanie OS RS 18. 06. 2013 vo výške 104,08 € a pojednávanie OS RS 23. 02. 2016 vo výške 114,40 € podľa priloženého vyúčtovania právneho zastupovania právnym zástupcom navrhovateľov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.