Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-17C/478/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Monikou Géciovou PhD. v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130, Hlavné námestie 12, Kežmarok, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin proti odporcovi: V. S., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/ XX, S., toho času na neznámom mieste zastúpený opatrovníkom JUDr. Gabrielou Lukáčovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 8.208,44 eura s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu 8.068,44 eur s 8,15 % ročným úrokom z omeškania od 23.7.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie 140 eur zastavuje.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania za súdny poplatok vo výške 492 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 588,89 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 26.9.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 8.208,44 eur s prísl. Podaný návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že s odporcom uzatvoril zmluvu o zabezpečení č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu 7.000 eur na zakúpenie osobného motorového vozidla uvedeného v zmluve za podmienok uvedených v zmluve o zabezpečení a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvorili súčasť zmluvy. Odporca neplatil splátky riadne a včas, preto si navrhovateľ jej nesplatenú časť uplatnil žalobou. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov konania.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. -24 zo dňa 21.10.2014, ktorý ale zrušil uznesením č. k. -43 zo dňa 3.7.2015, nakoľko ho nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.

Pobyt odporcu po dôslednom šetrení nie je známy, preto podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) mu bola ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v tomto konaní. Opatrovníčka odporcu sa k žalobe nevyjadrila.

Podaním doručeným súdu dňa 16.2.2016 ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť a neúčasť navrhovateľa na pojednávaní nariadenom na deň 22.2.2016 a zároveň vzal v časti uplatneného spracovateľského poplatku vo výške 140 eur žalobný návrh späť. Na zvyšnej časti uplatneného nároku navrhovateľ naďalej trval, pričom si uplatnil aj náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými navrhovateľom, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, zmluvou o zabezpečení s prílohami, vyhlásením o okamžitej

splatnosti pôžičky, podaním zo dňa 16.2.2016 ako aj ostatným spisovým materiálom, súd zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 7.11.2012 zmluvu o zabezpečení č. 120136582, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi celkovú sumu 7.000 eur na zakúpenie osobného motorového vozidla uvedeného v zmluve za podmienok uvedených v zmluve o zabezpečení a vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré tvorili súčasť zmluvy. Súčasťou zmluvy o zabezpečení je aj kúpna zmluva s rovnakým číslom, v ktorej je uvedená presná špecifikácia osobného motorového vozidla, ktoré odporca za pôžičku nadobudol. Odporca sa zaviazal predmet financovania splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 60 mesiacov v sume 247,10 eur. Odporca dosiaľ uhradil 3 splátky v celkovej výške 741,30 eur. Odporca následne prestal platiť splátky, preto navrhovatľ dňa 10.7.2014 vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky. Následne navrhovateľ uzavrel so spol. EVOL s.r.o., mandátnu zmluvu, na základe ktorej táto spoločnosť vykonávala pre navrhovateľa mimosúdne vymáhanie pohľadávky, pričom za túto činnosť si vyúčtoval odmenu vo výške 78 eur. Podaním doručeným súdu dňa 16.2.2016 zobral navrhovateľ svoj návrh späť v časti 140 eur a trval na tom, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 8.068,44 eur s príslušenstvom.

Podľa § 96 ods.1 O.s.p, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods.2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods.3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Keďže navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 16.2.2016, zobral navrhovateľ svoj žalobný návrh čiastočne späť, súd konanie čiastočne zastavil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súhlas odporcu nezisťoval, nakoľko k predmetnému späťvzatiu došlo ešte pred prvým pojednávaním.

Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb.), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka (zák. č. 513/1991 Zb.) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ust. § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa ust. § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný platiť dohodnuté úroky od doby poskytnutia peňažných prostriedkov.

Podľa ust. § 503 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.

Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Na základe zisteného skutkového stavu súd ustálil, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo v súlade s vyššie cit. zák. ustanoveniami k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil, pričom po čiastočnom späťvzatí návrhu, nárok navrhovateľa pozostával z istiny pôžičky vo výške 7.000 eur, úroku vo výške 1.294,64 eur, havarijného poistenia vo výške 437,10 eur a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 78 eur, pričom od súčtu týchto súm bola odrátaná suma 741,30 eur, ktorá predstavovala odporcom uhradené splátky. Súd teda uzavrel, že nárok navrhovateľa ako si ho uplatnil po čiastočnom späťvzatí je dôvodný, preto zaviazal odporcu na zaplatenie dlžnej sumy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko sa odporca dostal s úhradou priznanej istiny do omeškania a navrhovateľ si uplatnil odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, do ktorej vyhlásením okamžitej splatnosti pôžičky bol odporca vyzvaný uhradiť navrhovateľovi predmetnú sumu. (22.7.2014), úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne, ktoré sú v súlade s vyššie uvedeným zákonným ustanovením, súd mu ich priznal v rozsahu uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa

stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby (tzv. režijný paušál). Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Pomer úspechu navrhovateľa voči odporcovi bol 98 % oproti 2 %, preto mal súd za to, že navrhovateľ zaznamenal neúspech len v pomerne nepatrnej časti a teda úspešnému navrhovateľovi priznal súd plnú náhradu trov konania vo výške 1.080,89 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 492 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 588,89 eura, a to podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky za dva úkony právnej služby á 237,34 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu), za režijný paušál za dva úkony právnej služby v roku 2014 á 8,04 eura spolu s právnym zástupcom navrhovateľa uplatnenou daňou z pridanej hodnoty. Nakoľko je právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) priznal súd právnemu zástupcovi navrhovateľa aj 20% DPH vo výške 98,15 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.