Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-51-2022.pdf
PDF · 104.01 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/51/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudcom JUDr. Lukášom Ileninom v spore žalobkyne Union poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 31 322 051, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie 4.123,56 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 4.123,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.123,56 eura od 20.07.2022 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu žalobkyne zamieta.
III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 20.06.2022 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 4.123,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.123,56 eura od 20.01.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tvrdila, že so spoločnosťou restART SK s.r.o., IČO: 47 432 446, so sídlom Májová 438/19, 013 06 Terchová (ďalej len „poškodený“) uzavrela 07.05.2019 poistnú zmluvu č. 75032491, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla V. C., Y.: Q Dňa 25.10.2021 v čase o 13:28 hod. došlo na ulici Štefánikova trieda 44 v Nitre ku škodovej (poistnej udalosti), pri ktorej bolo poškodené vyššie označené motorové vozidlo. Škoda bola spôsobená motorovým vozidlom O., Y.: U ktorého držiteľom v čase poistnej udalosti a aj vodičom bol C. C., bytom I. XX, XXX XX I. a ktoré bolo v čase vzniku škodovej udalosti povinne zmluvne poistené u žalovanej. V zmysle záznamu o dopravnej nehode zo dňa 25.10.2021 a z hlásenia škodovej udalosti: havarijného poistenia z 09.11.2021 škoda vznikla tak, že vodič motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej pri cúvaní narazil do motorového vozidla havarijne poisteného u žalobkyne. Žalobkyňa škodovú udalosť zlikvidovala a 03.01.2022 vyplatila na účet opravcu poškodeného motorového vzidla PSP SK s.r.o., IČO 53178165 poistné plnenie v žalovanej sume. Poistné plnenie bolo určené na základe faktúry č. 20210305 po odpočítaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti poškodenej vo výške 200 eur. Keďže držiteľ motorového vozidla XXXXXXXXXX, Y.:U KG mal u žalovanej uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6602725997 tak žalobkyňa sa listom z 05.01.2022 obrátila na žalovanú so žiadosťou o refundáciu. Žalovaná na výzvu nereagovala, a preto sa žalobkyňa obrátila na súd. Tvrdenia preukazovala poistnou zmluvou č. 75032491, všeobecnými poistnými podmienkami Union havarijné poistenie VPP UHP 2017, hlásením škodovej udalosti: havarijné poistenie, záznamom o dopravnej nehode z 25.10.2021,
faktúrou č. 20210305, listom „Likvidácia škodovej udalosti - oznámenie o úhrade plnenia“ z 21.12.2021, výpisom z banky, výstupom z internetového vyhľadávania poisťovateľa, žiadosťou o refundáciu škody z 05.01.2022.
2. Okresný súd Bratislava I vydal 15.07.2022 platobný rozkaz sp. zn. 25Cb/51/2022, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
3. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. V odpore namietla aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, pretože zo žaloby vyplýva poskytnutie plnenia opravcovi a nie poistenému. Z uvedeného dôvodu na žalobkyňu nemohlo prejsť právo poisteného na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. Nárok žalobkyne je tak nedôvodný a neoprávnený.
4. Z dôvodu podaného odporu došlo v zmysle § 267 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) k zrušeniu platobného rozkazu sp. zn. 25Cb/51/2022 z 15.7.2022 priamo zo zákona. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedla, že strany sporu sú poisťovne, ktoré na slovenskom poistnom trhu fungujú dlhé roky a prakticky na dennej báze si vyporiadavajú regresné nároky. Žalovaná v postavení poisťovne, ktorá plnila z havarijného poistenia priamo autoservisu (teda opačná situácia ako je predmetom tohto konania), si bežne uplatňuje regresný nárok práve voči žalobkyni z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a žalobkyňa poskytuje poistné plnenia. Poškodenému vznikla škoda na motorovom vozidle v dôsledku havárie, ktorú spôsobil vodič motorového vozidla s povinným zmluvným poistením u žalovanej. Bankový účet autoservisu je len platobným miestom. Pokiaľ by to tak nebolo, museli by prestať existovať tzv. krycie listy a poškodený by namiesto, aby za neho jeho havarijná poisťovňa uhradila faktúru za opravu, musel opravu hradiť sám a až následne predložiť svojej havarijnej poisťovni faktúru autoservisu s dokladom o jej úhrade, čo je absurdné. Zotrvala na podanej žalobe. Vyjadrenie žalobkyne bolo žalovanej doručené 31.08.2022.
5. Na pojednávaní konanom 23.09.2022 strany sporu zotrvali na písomných podaniach. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa nepreukázala vyplatenie poistného plnenia priamo poškodenému. Žalobkyňa nepredložila žiadnu kalkuláciu k faktúre o oprave poškodeného motorového vozidla. Nárok žalobkyne je zároveň predčasný, pretože žalovaná neeviduje žiadnu žiadosť o refundáciu. Úroky z omeškania hradené neboli, a preto nemôžu byť predmetom refundácie. Žalobkyňa uviedla, že nárok na refundáciu je evidovaný v systéme poisťovní, čo žalovaná poprela.
6. Na základe doteraz uvedeného je medzi stranami sporu sporná aktívna vecná legitimácia žalobkyne, posúdenie „predčasnosti“ žaloby, nárok na úroky z omeškania a výška nároku žalobkyne. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku skutočnej škody na strane poškodeného držiteľa motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti zavinenej motorovým vozidlom poisteným u žalovanej na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
7. Súd následne uvádza relevantné právne normy. Podľa § 813 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
9. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00 %.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“), ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.
13. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15. Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase dopravnej nehody (ďalej len „ZCP“) účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 4 ods. 1 písm. c) ZCP vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
17. Podľa § 22 ods. 2 ZCP vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky.
18. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
19. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Súd aplikoval citované právne normy na zistený skutkový stav. Právo na náhradu škody prechádza výplatou poistného plnenia z poisteného na poisťovňu. Poistiteľovi teda nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovedného vzťahu voči tretej osobe. Tieto práva si poisťovňa môže uplatniť za rovnakých podmienok, ako by to mohol urobiť samotný poškodený. Musí preto preukázať svoj nárok, t.j. všetko, čo by inak bolo povinnosťou poisteného, a to škodu, vznik poistnej udalosti, príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody, ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia.
21. Žalovaná v konaní vzniesla námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobkyne) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovanej) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z podstatných otázok, ktoré si súd musí vyriešiť. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobkyni ňou uplatňované právo (nárok), respektíve jej vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Vecnú legitimáciu má teda len tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne vyvodzovala žalovaná z úhrady plnenia na účet opravcu a nie poistenému u žalobkyne. Súdu bola predložená listina z 21.12.2021 označená ako „Likvidácia škodovej udalosti - oznámenie o úhrade plnenia“, v ktorej je ako poistený označená poškodená spoločnosť, poškodené motorové vozidlo je označené XX.XX.XXXX;: Q a dátum škodovej udalosti je uvedený 25.10.2021; miesto Nitra. Údaje uvedené v označenej listine tak súhlasia s predloženým záznamom o dopravnej nehode z 25.10.2021. V oznámení o úhrade plnenia je zároveň uvedené, že poistné plnenie je poukazované na účet opravcu. Opravca bol teda len platobným miestom, poistné plnenie však bolo poskytnuté poškodenému, s ktorým bola žalobkyňa v zmluvnom vzťahu. Existenciu zmluvného vzťahu preukázala žalobkyňa poistnou zmluvou Union havarijné poistenie zo 07.05.2019. Námietka žalovanej je preto nedôvodná.
22. Právna úprava ukladá účastníkom škodovej udalosti povinnosť vyplniť a podpísať tlačivo zavedené pre účely náhrady škody. Cieľom právnej úpravy je zabezpečiť jednoduchší prístup osôb poškodených pri škodových udalostiach k náhrade škody. V danom spore účastníci škodovej udalosti vypísali a podpísali záznam o dopravnej nehode. Podľa záznamu o dopravnej nehode došlo 25.10.2021 o 13:28 k dopravnej nehode, pri ktorej motorové vozidlo O. B., Y.: U (povinne zmluvne poistené u žalovanej) narazilo pri vyparkovaní cúvaním do motorového vozidla V. C., Y.: Q jazdiaceho po hlavnej ceste. Ako vinník je označený vodič vozidla O. B., Y.: U (povinne zmluvne poistené u žalovanej). Rovnaké údaje sú uvedené aj v hlásení škodovej udalosti: havarijné poistenie z 09.11.2021.
23. Z uvedených listinných dôkazov tak jednoznačne vyplýva, že jediným vinníkom dopravnej nehody je XX. C. jazdiaci na motorovom vozidle O. B., Y.: U ktorý porušil povinnosti uvedené v bode 16. a 17. tohto rozsudku (nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke; pri cúvaní ohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky). Zároveň zo strany žalovanej neboli tvrdené také skutočnosti, ktoré by vylučovali zavinenie škodcu. Dopravná nehoda je preto riadne objasnená s jednoznačným určením vinníka. Z hľadania poisťovateľa vyplýva, že motorové vozidlo vedené C. C. Y.: U bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovanej (žalovaná uvedené nijako nerozporovala; nerozporovala ani priebeh škodovej udalosti).
24. Žalovaná v podanom odpore nenamietala ani výšku plnenia poskytnutého zo strany žalobkyne poškodenému. Súdu bola predložená faktúra opravcu č. 20210305 znejúca na sumu 4.323,56 eura bez DPH. Vo faktúre je označené poškodené vozidlo V. C. Y.: Q ako aj označenie poistnej udalosti číslom 17033-2021. Rovnaké číslo poistnej udalosti je uvedené v listine „Likvidácia škodovej udalosti
- oznámenie o úhrade plnenia“ z 21.12.2021. V naposledy označenej listine je uvedená rovnaká výška škody podľa faktúry, t. j. 4.323,56 eura, od ktorej bola odpočítaná spoluúčasť 200 eur (zmluvne dohodnutá, čo vyplýva z poistnej zmluvy Union havarijné poistenie zo 07.05.2019 ). Napokon žalobkyňa preukázala aj úhradu sumy 4.123,56 eura poškodenému, čo vyplýva z predloženého výpisu z banky s tým, že platobným miestom bol opravca. IBAN opravcu a variabilný symbol v listine „Likvidácia škodovej udalosti - oznámenie o úhrade plnenia“ z 21.12.2021 je zhodný s IBAN a variabilným symbolom uvedeným vo výpise z banky. Bola tak spoľahlivo zistená aj výška škody. Pokiaľ žalovaná namietala nedoručenie kalkulácie je toto popretie výšky škody neúčinné. Žalovaná túto námietku predniesla až na pojednávaní; v odpore proti platobnému rozkazu namietala len nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Žalovaná pri šetrení škodovej udalosti tak dospela k záveru len o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.
25. V nadväznosti na uvedené možno preto konštatovať, že boli splnené všetky podmienky (Právo na náhradu škody prechádza výplatou poistného plnenia z poisteného na poisťovňu. Poistiteľovi teda nevznikajú nové práva voči zodpovednému subjektu ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného ako oprávneného zo zodpovedného vzťahu voči tretej osobe. Tieto práva si poisťovňa môže uplatniť za rovnakých podmienok, ako by to mohol urobiť samotný poškodený. Musí preto preukázať svoj nárok, t.j. všetko, čo by inak bolo povinnosťou poisteného, a to škodu, vznik poistnej udalosti, príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody, ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia.) potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady škody voči žalovanej. Bolo zároveň dostatočne preukázane, že žalobkyňa plnenie v sume 4.123,56 eura poškodenému za žalovanú uhradila, čím prešlo na ňu právo poškodeného. Keďže boli splnené všetky podmienky potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady škody voči žalovanej, súd žalobe žalobkyne čiastočne vyhovel a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 4.123,56 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.123,56 eura od 20.07.2022 do zaplatenia žalobkyni (k úroku z omeškania bod 27. - 29. tohto rozsudku).
26. K posúdeniu predčasnosti podanej žaloby je potrebné uviesť, že aj keď C. s. p. nepozná pojem tzv. „predčasne podanej žaloby“, je namieste uviesť, že aspekt predčasnosti žaloby nie je pojmom procesného práva, ale je relevantný z hľadiska hmotného práva. Tu je dôležité zdôrazniť, že v súlade s § 217 ods. 1 veta prvá C. s. p. rozhodujúci je skutkový stav veci, aký je v dobe, kedy súd vyhlasuje svoje rozhodnutie a nie stav, ktorý s väčšou či menšou pravdepodobnosťou v aj bližšej dobe nastane. V prípade, že neexistuje nárok v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku, bol nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie žaloby. Podľa názoru súdu nie je žaloba žalobkyne predčasná, pretože v danom spore nebola relevantným spôsobom spochybnená zodpovednosť vodiča motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovanej. Žalovaná žiadnym spôsobom nenamietala priebeh škodovej udalosti, ničím nespochybnila zodpovednosťU. C. a ani len netvrdila, že za dopravnú nehodu nesie zodpovednosť vodič poškodeného vozidla. V podanom odpore nenamietala výšku vyplateného plnenia zo strany žalobkyne. Námietka žalovanej je tak v tomto smere nedôvodná. Žalovanej nič nebránilo začať šetrenie škodovej udalosti po doručení platobného rozkazu a jeho príloh, pričom žalovaná v podanom odpore namietla len aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne.
27. Pokiaľ ide o úrok z omeškania súd vychádzal z toho, že prechod práva na náhradu škody voči zodpovednému subjektu na poistiteľa je limitovaný výškou plnenia, ktorú poistiteľ vyplatil poistenému. Teda nárok, ktorý prislúchal poškodenému aj s príslušenstvom, teda aj s úrokom prechádza na poisťovňu ak uhradila poškodenému aj tieto úroky. V danom spore síce žalobkyňa nahradila svojmu poistenému (poškodenému) hodnotu opravy poškodeného motorového vozidla (- spoluúčasť), čo ale neznamená, že voči nej sa žalovaná nemohla dostať do omeškania. Nič nebráni aplikácii § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka na vzťah medzi stranami sporu pokiaľ ide o nárok na úroky z omeškania. Žalovaná sa po následnej refundácii poistného plnenia žalobkyňou dostala po jej márnej výzve na úhradu toho, čo uhradila žalobkyňa poškodenému do omeškania. Keďže žalobkyňa nepreukázala doručenie výzvy žalovanej listinne, a jej doručenie v systéme poisťovní žalovaná poprela, súd vychádzal z toho, že kvalifikovanou výzvou na plnenie je v danom spore doručenie platobného rozkazu. Výklad, v rámci ktorého by nebolo možné priznať v prebiehajúcom sporovom konaní úroky z omeškania, by nezodpovedal zmyslu a účelu zákona o PZP a ani Občianskeho zákonníka. Ak zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase, je rovnako zmyslom zabezpečiť v čo najkratšom čase poisťovateľovi poškodeného refundáciu tejto škody. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa sa nedostala do omeškania s refundáciou riadne vyplateného poistného plnenia. Tu nejde o vstup do práv poškodeného, ale o vlastný peňažný nárok poisťovne žiadajúcej refundáciu, s ktorej poskytnutím je druhá strana v omeškaní. Tento nárok nevylučuje žiadne ustanovenie právneho predpisu, práve naopak tento záver znenie § 1 ods. 2 zákona o PZP v spojení § 517 Občianskeho zákonníka podporuje. Poisťovňa (žalovaná) musí znášať následky nesprávneho posúdenia svojej povinnosti, vrátane povinnosti znášať stav, kedy sa v prípade skráteného resp. žiadneho plnenia dostane do omeškania, a to nielen voči poškodenému ale aj následne voči jeho poisťovateľovi v prípade, že poisťovateľ poškodenému poistné plnenie vyplatí. Opačný záver by bol celkom zjavne nespravodlivý a umožnil by poisťovniam ignorovať žiadosti iných poisťovní o refundáciu škody bez toho, aby znášali dôsledky vlastného pochybenia - nesprávneho posúdenia poskytnutia plnenia.
28. Ako už súd uviedol, v danom spore vychádzal z toho, že kvalifikovanú výzvu na plnenie predstavuje doručenie platobného rozkazu spolu s jeho prílohami. Podľa doručenky k doručeniu došlo 19.07.2022. Žalovaná odmietla žalobkyni refundovať poskytnuté plnenie. V rámci súdneho sporu bolo vykonaným dokazovaním zistené, že žalovaná svoje zamietajúce stanovisko nesprávne vyhodnotila a neoprávnene odmietla poskytnúť žalobkyni plnenie, ktoré táto vyplatila poškodenému. Žalovaná sa tak dostala s plnením sumy 4.123,56 eura do omeškania. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania v žalobkyňou požadovanej výške 5 % (vo výške zodpovedajúcej nariadeniu podľa bodu 11. tohto rozsudku) zo sumy 4.123,56 eura od 20.07.2022 (deň po doručení kvalifikovanej výzvy) do zaplatenia. Z dôvodu nepreukázania doručenia výzvy na plnenie žalovanej súd žalobu žalobkyne pokiaľ ide o úroky z omeškania požadované už od 20.01.2022 zamietol. Na podporu argumentácie o určenie dňa, od ktorého súd priznal úroky z omeškania, súd odkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/158/2016 z 11.01.2018, v ktorom tento uviedol „k meritu veci odvolací súd uvádza, že nebolo možné prihliadnuť na argumenty žalovaného 1/ohľadne aplikácie § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., pretože toto ustanovenie sa vzťahuje len na platenie poistného plnenia priamo poistencovi. Pre regresné nároky toto ustanovenie nie je použiteľné.“ Ak teda odvolací súd aplikáciu § 11 ods. 6 zákona
o PZP v prípadoch „regresu“ vylúčil, s čím sa konajúci súd plne stotožňuje, podporuje to záver súdu o aplikácii § 517 Občianskeho zákonníka na daný spor.
29. Súdom vyslovený právny názor má oporu v rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/101/2019 z 24.10.2019 alebo aj sp. zn. 2Cob/130/2017 z 15.05.2018. V druhom spomenutom rozhodnutí odvolací súd okrem iného uviedol, že „predmetom sporu je regresný nárok podľa § 813 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to až do výšky plnenia, ktorému poistiteľ poskytol. Predmetom sporu teda nie je nárok poisteného voči poistiteľovi, preto ani nie je možné posudzovať omeškanie vo vzťahu k žalovanému podľa § 11 ods. 6 a § 11 ods. 7 zák. o PZP, na čo v odvolaní poukazoval žalovaný. Súd prvej inštancie preto správne posudzoval pri regresnom nároku podľa § 813 ods. 1 Obč. zák. omeškanie žalovaného podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v nadväznosti na nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., upravujúcej výšku úrokov z omeškania. Na podporu správnosti posudzovania omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v prípade regresného nároku odvolací súd poukazuje i na rozsudky Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/141/2015-128 zo dňa 31.5.2016, č.k. 3Cob/235/2015-111 zo dňa 23.3.2016 a č.k. 2Cob/170/2016 zo dňa 3.10.2017, ktoré riešili obdobnú právnu situáciu.“
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., teda podľa zásady úspechu v spore. Žalobkyňa mala v spore z hľadiska žalovanej istiny plný úspech. Súd preto priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.