Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Rob/36/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: BRE BANK SPOLKA AKCYJNA, so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, IČO: 001254524, zast. B & S Legal s.r.o., so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanej: M. I., J.. XX.X.XXXX, Y. G. Y. K. E., Ú. XXX/X, v konaní o 2583,27 € s prísl takto

rozhodol:

Žaloba sa ohľadom zmluvného úroku 16,5% ročne od 21.2.2012 do zaplatenia zamieta.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu č. SK49 3100 0000 0040 0109 7201 trovy konania 416,24 € (z toho trovy právneho zastúpenia 261,74 €) spôsobom, uvedený v 2. výroku rozsudku zo dňa 19.5.2014.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 2583,27 € spolu so zmluvným úrokom 16,5% ročne od 21.2.2012 do zaplatenia a zákonným úrokom z omeškania 9% ročne od 21.2.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.

O nároku žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom - 88 zo dňa 19.5.2014 tak, že 1. výrokom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.583,27 € spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 21.2.2012 do zaplatenia ako aj trovy konania 416,24 € /z toho trovy právneho zastúpenia 261,74 €/.

Druhým výrokom povolil splácať pohľadávku žalobcu v 80 € mesačných splátkach, splatných najneskôr 22. dňa v kalendárnom mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku a s ich poradím započítania na: 1. istinu 2.583,27 €, po zaplatení na 2. trovy konania a po ich zaplatení na 3. úrok z omeškania za obdobie od 21.2.2012 do zaplatenia istiny. Tretím výrokom určil následky nedodržania termínu a výšky čo i len jedinej splátky tak, že sa v takom prípade stáva zročným celý dlh a 4. výrokom v rozsahu zmluvného úroku 16,5% ročne od 21.2.2012 do zaplatenia žalobu zamietol.

Žalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým bola žaloba čiastočne zamietnutá a aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zamietajúcom výroku zmenil resp. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na dôvody napadnutého rozsudku podľa ktorého žalobca nešpecifikoval aká výška celkovej sumy dlhu ktorú tvorí nielen dlžná istina s úrokom, ale aj rôzne poplatky a sankcie je tvorená čistou istinou požičaných peňazí. Žalobca mal za to, že súdu bolo dostatočne preukázané, čo tvorí istinu dlžnej sumy a v tejto súvislosti poukázal na predloženú podrobnú identifikáciu dlžnej sumy spolu so špecifikáciou žalovanej istiny v podaní zo dňa 15.5.2014 kde bolo uvedené, kedy a akú sumu žalovaná čerpala z úverového účtu, že úrok mala žalovaná platiť len z čerpaných prostriedkov z úverového účtu, pričom akékoľvek sumy pripísané na účet napr. opakované čerpanie sa stávajú súčasťou istiny pohľadávky. Istina pohľadávky tak predstavuje sumu 2.583,27 eura, ide teda o rozdiel medzi debetnými a kreditnými položkami zrejmými z výpisu z účtu žalovanej a teda výška istiny dlžnej sumy, ktorá má byť úročená zmluvným úrokom od 21.2.2012, bola súdu dostatočne preukázaná. Ďalej

poukázal na ust. § 506 Obch. zákonníka majúc za to, že nárok na dohodnutý zmluvný úrok vyplýva z tohto ustanovenia, že v súvislosti s odstúpením od úverovej zmluvy podľa tohto ustanovenia vzniká špecifická situácia a to z dôvodu, že napriek odstúpeniu od zmluvy naďalej trvá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok a je tomu tak preto, že odstúpenie od úverovej zmluvy v zmysle tohto ustanovenia nie je zhodné s právnym inštitútom odstúpenia od zmluvy podľa § 344 a nasl. Obchodného zákonníka. Aj pri odstúpení od zmluvy pre nesplácania úveru dlžníkom má veriteľ aj naďalej nárok na úroky z úveru aj sankčné úroky z omeškania.

Krajský súd Košice v rozsudku - 109 zo dňa 18.11.2015 ustálil, že z dôvodov napadnutého rozsudku je zrejmé, že dôvodom zamietnutia žaloby ohľadom zmluvného úroku vo výške 16,5% ročne od 21.2.2012 do zaplatenia bola skutočnosť, že žalobkyňa nešpecifikovala, aká výška z danej sumy je tvorená čistou istinou požičaných peňazí a teda nebolo z dostupných listín vypočítateľné, aká presná suma samotnej istiny má byť úročená zmluvným úrokom od 21.2.2012. Poukázal na podanie žalobkyne zo dňa 15.5.2014, v ktorom špecifikoval položky tvoriace žalovanú sumu, poukázal na aplikáciu Obchodného zákonníka a zdôvodňoval požadovaný úrok z omeškania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je zrejmé, či súd prvého stupňa pri rozhodovaní o nároku žalobkyne prihliadol na uvedené písomné podanie zo dňa 15.5.2014 (čl.69) a z tohto dôvodu za predčasný a aj nesprávny treba považovať záver súdu, že žalobca nešpecifikoval, aká výška z danej sumy je tvorená čistou istinou požičaných peňazí a teda že z dostupných listín nebolo vypočítateľné aká presná suma samotnej istiny má byť úročená zmluvným úrokom.

Krajský súd vyššie uvedeným rozsudkom napadnutý rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Uložil okresnému súdu, aby po vrátení veci opätovne prejednal čiastočne zamietnutý nárok žalobkyne a pri rozhodovaní prihliadol aj na písomné podanie žalobcu zo dňa 15.5.2014 a v dôvodoch rozhodnutia sa s ním náležite vyporiadať tak, aby rozhodnutie bolo preskúmateľné.

Odvolanie proti rozsudku podala aj žalovaná vo výroku o povolení splátok, no rozsudkom krajského súdu zo dňa 18.11.2015 bol v tejto časti rozsudok potvrdený a stal sa právoplatný dňa 9.3.2016.

Výrok pôvodného rozsudku zo dňa 19.5.2014, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.583,27 eura spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 21.2.2012 do zaplatenia, sa stal právoplatný 21.8.2014.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom konania zostala iba časť, týkajúca sa príslušenstva - zmluvného úroku zo sumy 2583,27 € od 21.2.2012 do zaplatenia a keďže celá vec zostala v právnej rovine a týkala sa už iba príslušenstva, súd rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.2.2016, o čom visel oznam na úradnej tabuli súdu i na webe MS SR počas zákonom stanovenej doby a aj účastníci boli o tomto termíne upovedomení.

V prvom rade súd uznáva, že odôvodnenie rozsudku zo dňa 19.5.2014 nie úplne zodpovedá § 157 ods. 2 OSP a preto sa celou vecou, aj v intenciách pokynu krajského súdu, zaoberal znova.

Ako vyplýva z úverovej zmluvy zo dňa 7.11.208, žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 100 000 Sk (3319,39 €), ktorý sa zaviazala vrátiť v 60 splátkach v sume 2458,45 Sk (81,61 €) spolu so 16,5% ročným úrokom, RPMN 17,81% a priemernej RPMN 22,21% ročne. Lehota konečnej splatnosti úveru bola dňa 7.12.2013. Z obojstranne podpísanej prílohy k zmluve (čl. 21) vyplýva, že splátky boli splatné do 7. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou dňa 5.12.2008.

Podľa čl.1.3 zmluvy: mBank sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť hotovostný úver na bežný účet klienta, podľa bodu 1.5: úver je poskytnutý jednorazovým prevodom peňažných prostriedkov a ich pripísaním na účet stanovený v bode 1.3. tejto zmluvy.

Zo zmluvy ďalej vyplýva, že celkové náklady, ktoré boli vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, sú v sume 47.577 Sk (1579,20 €), hoci 60 x 2458,45 Sk činí 147507 Sk a po odrátaní sumy 100 0000 Sk činia čisté náklady sumu 47 507 Sk a nie 47.577 Sk. Tento minimálny rozdiel je bezvýznamný a preto mu súd nevenoval pozornosť.

Z výpisu z účtu žalovanej (čl. 24) je zrejmé, že žalovaná neplatila splátky ani pravidelne a nie v plnej výške, no v konečnom dôsledku v období pred podaním žaloby zaplatila celkovú sumu 2 182,96 €.

Žalobca v podaní zo dňa 15.5.2014 (čl 69) poukázal o.i. aj na to, že mPôžička je svojou povahou kontokorentný úver t.j. úverový rámce, ktorý banka poskytuje formou povoleného prečerpania, že dlžník platí úroky iba z čerpaných prostriedkov na účte t.j. z kladného zostatku úrok neplatí. Potvrdil, že žalovaná vyčerpala celú sumu 3319,39 € a to už dňa 10.11.2008 a debetné operácie predstavujú na jej účte najmä úroky z úveru, ktoré sa pripisujú na ťarchu zostatku úveru. Potvrdil, že žalovaná poukázala na účet celkom 21 platieb, čo je uvedené vo výpise (výšku žalobca neuvádza, pozn.) a na základe uvedeného je zostatok úveru 2583,27 €.

Poukázal ďalej na to, že v danej veci je potrebné posudzovať právny vzťah výlučne podľa Obchodného zákonníka vzhľadom na to, že sa jedná o absolútny obchod, a že a v ust. 506 pripúšťa odstúpenie od zmluvy, ak je dlžník v omeškaní s vrátením dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a môže požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Poukázal tiež na § 13 ods. 3 Zákona č. 129/201 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého: Ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať.... Tu súd dodáva, že uvedené je vytrhnuté z kontextu vzhľadom na pokračovanie tohto ustanovenia, podľa ktorého: až do dňa splatenia istiny, a to bezodkladne a najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmluvy veriteľovi. Táto právna úprava teda priamo určuje lehotu plnenia a teda aj lehotu splatnosti odstúpenej istiny a zmluvného úroku z nej.

V podaní tiež akcentoval na úroky z omeškania, ohľadom ktorých však nie je potrebné polemizovať, pretože tie boli žalobcovi priznané podľa zákona a odo dňa, ako žiadal.

V predmetnej veci však zmluva bola uzavretá dňa 7.11.2008, a podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/20001 Z.z. účinného v tento deň: (4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Vychádzajúc aj z týchto skutočností a skutočností, prezentovaných žalobcom aj v podaní z 15.5.2014 súd má za to, že žaloba nie je dôvodná.

V prvom rade súd poukazuje na to, že sa vôbec nejedná o quasi kontokorent ako žalobca tvrdil v podaní z 15.5.2014, pretože peniaze boli žalovanej fyzicky poskytnuté ako samostatné plnenie a odovzdané do jej dispozície formou poukázania na jej účet. Je úplne jedno, či by sa jednalo o samostatný, novozriadený, alebo už existujúci účet v banke. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že žalobca pri formulovaní zmluvy dôsledne uplatňoval obligatórne náležitosti v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z.z., čo pri kontokorente neplatí vo všetkých ukazovateľoch.

Vzhľadom na to, že v úverovej zmluve z roku 2008 nie sú upravené žiadne poplatky, tak poplatky, ktoré sa viažu na vedenie účtu, a ktoré boli pripísané na ťarchu úveru žalovanej, s týmto prípadom nesúvisia. To znamená, že čistá suma ktorú mala žalovaná pri riadnom splácaní zaplatiť za dobu od prvej splátky dňa 5.12.2008 do dňa splatnosti poslednej splátky dňa 7.11.2013, činila celkovú sumu 4 896,60 € (60 x 81,61 €), čo korešponduje aj s výpočtami samotného žalobcu pri sčítaní všetkých splátok podľa prílohy č. 1 k zmluve.

Bolo však preukázané, že žalovaná neplatila úver riadne a včas a preto žalobca listom zo dňa 4.10.2011 od úverovej zmluvy č. 520700 od zmluvy odstúpil (čl. 10) . Odstúpenie od zmluvy sa stalo účinné dňom 28.10.2011 (viď doručenka pri čl. 74). Súčasne listom zo dňa 4.10.2011 navrhol žalovanej úhradu dlhu, k danému dňu vyčísleného sumou 3263,73 €, v 24 splátkach po 140 € počnúc 1. splátkou dňa 15.11.2011 a splatnosťou každej ďalšej splátky do 15. dňa v mesiaci.

Súd prepočtom údajov obsiahnutých vo výpise z úverového účtu žalovanej zistil, že ku dňu odstúpenia žalobcu od zmluvy dňa 4.10.2011 žalovaná na úhradu úveru zaplatila sumu 1782,96 €, takže dlh, ktorý bol uvedený vo výzve na úhradu sumou 3263,73 € zodpovedá realite, hoci skutočný rozdiel medzi sumu majúcou byť zaplatenou (4896,60 €) a reálne zaplatenou sumu 1782,96 € činí 3113,64 €. Do dlžnej sumy

3263,73 € však žalobca započítal aj rôzne poplatky (za telefonické upomienky a listové upomienky), na ktoré mu podľa § 4 ods. nevznikol nárok, keďže nie sú uvedené v zmluve a VOP nie sú zmluva, a žalobca potvrdil, že sa týkali účtu ako takého.

Po odstúpení žalobcu od zmluvy žalovaná dňa 20.2.2012 zaplatila 400 €, takže uhradila celkom 2182,96 € a jej reálna dlžoba na úvere t.j. dlžnej sume požičaných peňazí i dlžných a zročných úrokoch za obdobie do 7.11.2013 tak činila sumu 2736,64 €.

Pokiaľ súd rozsudkom zo dňa 19.5.2014 priznal žalobcovi dlžnú istinu spolu s časťou zmluvných úrokov v sume 2583,27 €, zostávalo by doplatiť 130,37 € ako zvyšok zročnej pohľadávky, ktorá sa dňa 28.11.2011 stala nárokom.

Bolo by tomu tak preto, že

Podľa ust. § 503 Obch. zák. (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Vychádzajúc z právnej úpravy je zrejmé, že kým počiatok platenia úrokov upravuje prvá veta ust. § 502 t.j. že sa majú platiť od poskytnutia peňažných prostriedkov (popr. od dňa zmluvne dohodnutej doby). Koniec platenia zmluvných úrokov je upravený v § 503 OBZ, ktorý je vyjadrený slovami „...záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky...“ ako aj slovami: V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Uvedené platí bez ohľadu na to, či sa úver stane splatným v dobe, dohodnutej v zmluve, alebo úveru, ktorý bol vyhlásený za predčasne splatný. Až v danom momente t.j. v čase splatnosti požičaných peňazí a spolu s nimi tiež splatných úrokov sa právo stáva nárokom. Povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby, po ktorú tento úver, teda požičané finančné prostriedky neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania.

To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť, ktorá okolnosť vyplynie z konkrétnej úverovej zmluvy. Úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania, čo je odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Klient je povinný platiť banke úrok z úveru v posledný deň každého úrokového obdobia t.j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom v nej dohodnutým.

Vyššie uvedený záver sa všeobecne vzťahuje aj na obchodnoprávne úverové vzťahy.

Ak mala žalovaná zaplatiť celkovú sumu 4896,60 € pričom pred podaním žaloby zaplatila 2182,96, €, dôvodne by bola žalovaná suma 2713,64 € a to aj vrátane zmluvných úrokov za dobu do dňa zmluvnej splatnosti (7.12.203), z ktorej bola suma 2583,27 € už žalobcovi priznaná.

Je však treba podotknúť, že dňom 1.4.2015 nadobudla účinnosť novela ust. § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Vychádzajúc z časovej a vecnej faktografie danej veci možno celkovo uzavrieť, že účastníci v danej veci uzavreli spotrebiteľskú zmluvu o úvere, že bola uzavretá podľa zmluvného typu upraveného v Obchodnom zákonníku avšak bez vplyvu na občianskoprávny charakter prejednávanej veci, že sa jednalo o klasický úver podliehajúci režimu zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka a nie kontokorent, a že v zmluve nie sú uvedené žiadne poplatky, ktoré by sa mali podieľať na celkových nákladoch s týmto úverom spojených.

Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce. Súd preto nesúhlasí s názorom vyjadrený žalobcom v podaní z 15.5.2014, že sa musí aplikovať výlučne a to z dôvodov uvedených vyššie.

Podľa § 48 OZ:

(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Za stavu, že aj ako „iný zákon“ uvedený v odseku odstúpenie od úverovej zmluvy za predpokladov uvedených v § 506 pripúšťa, zmluva v zmysle § 48 odseku 2) účinnosťou odstúpenia od zmluvy, v tomto prípade 28.10.2011, zanikla. Z takto zaniknutej zmluvy si majú účastníci navzájom vrátiť všetko, čo na jej základe prijali čo v tomto prípade znamená, že žalovaná by mala byť zaviazaná iba na doplatenie rozdielu medzi požičanou sumou 3319,39 € a zaplatenou sumou 2182,96 €, t.j. 1 136,43 €. Ak by žalobca zmluvu ukončil inak (napr. podľa čl. 2.3.4 písm. d) VOP popr. výpoveďou), nárok by bol v celom zvyšnom zostatku t.j. vrátane sumy 130,37 €.

Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok súdu zo dňa 19.5.2014 v časti, v ktorej bola žaloba ohľadom zmluvného úroku zamietnutá s pokynom, aby vyhodnotil podanie žalobcu z 15.5.2014 a preskúmateľným spôsobom odôvodnil túto časť rozsudku a to v kontexte s podaním žalobcu zo dňa 15.5.2014. Súd má za to, že ani obsah podania žalobcu z 15.5.2014 nič nezmenil na záveroch súdu uvedených vyššie, pre ktoré žalobu v nerozhodnutej časti zamietol. u v konečnom dôsledku vznikol nárok na náhradu trov konania.

Čiastočný neúspech žalobcu nemal vplyv na celkovú úspešnosť v spore, preto mu súd podľa § 142 ods. 3 OSP priznal náhradu trov konania a za: 1/ zaplatený súdny poplatok v sume 164,50 eura a 2/ trovy právneho zastúpenia v sume 261,74 eura tak, ako ich žalobca uplatnil a vyčíslil aj v odvolaní proti rozsudku z 19.5.2014. Hodnota 1 úkonu činí 101,25 eura, režijný paušál ku každému úkonu 7,81 eura, čo za dva úkony 1/prevzatie zastúpenia a 2/ podanie žaloby činí spolu 218,12 eura a spolu s 20% DPH 43,62 eura to činí spolu 261,74 eura. Trovy konania celkom: 416,24 eura.

Za ostané úkony, ktoré by prichádzali do úvahy: doplnenie podania z 15.5.2013 súd náhradu nepriznal, pretože nebolo žiadané súdom a okolnosti v ňom uvedené mali byť správne už súčasťou žaloby a ani za odvolanie a vyjadrenie k odvolaniu žalovanej, pretože neboli právnym zástupcom uplatnené, resp. boli v odvolaní uplatnené v pôvodnej požadovanej výške.

Vzhľadom na to, že v rozsudku zo dňa 19.5.2014 bolo žalovanej povolené pohľadávku žalobcu vrátane trov konania uhradiť v splátkach, súd vo vzťahu k splatnosti priznaných trov ponechal v platnosti úpravu, uvedenú v 2. výroku pôvodného rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.