Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-183-2013.pdf
PDF · 97.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-5C/183/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľky: V.N. W., N.. XX.XX.XXXX, bytom Y. Č.. XXX, právne zastúpená JUDr. Marekom Belkom, advokátom, Advokátska kancelária Čadca, F. Kráľa 1504, proti odporcom: 1/ Q. Š., na neznámom mieste, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Búdkova č. 36, 2/ Q. E., T.. E., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXXX, ako právny nástupca po nebohom Q. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, 3/ J.. Q. W., A. Y. Č.. XXXX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a .
Odporcom súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka svojím návrhom podaným na súd dňa 29.5.2013 žiadala súd, aby určil, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností podľa GP č. 89/2006 vyhotoveného dňa 7. 5. 2007 Geodetické práce Ul. Komenského 135, Čadca Ing. Anny Tomašcovej, parcely KNC XXX - TTP o výmere 231 m2 vytvorená z parcely EKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Y., a zároveň si neuplatňovala náhradu trov konania voči odporcom, ktorí uznajú jej výlučné vlastnícke právo.
Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že je výlučnou vlastníčkou parcely KNC XXX - TTP o výmere 231 m2 vytvorenej z EKN XXXX zapísanej na LV č. XXXX k.ú. Y. od roku 1990, kedy jej predmetnú nehnuteľnosť daroval otec Q. A. ústnou darovacou zmluvou. Otec bol zapísaný v pozemkovej knihe ako podielový spoluvlastník EKN parcely XXXX, avšak užíval celú parcelu CKN XXX, ktorá bola vydelená z EKN parcely na základe reálnej deľby v prírode medzi ostatnými pkn spoluvlastníkmi. Právny predchodca navrhovateľky otec Q. A. túto nehnuteľnosť nadobudol v dávnej minulosti titulom reálnej deľby medzi pkn spoluvlastníkmi, odvtedy ju nerušene užíval a na nej hospodáril. Dedičstvom 9D/33/2005 navrhovateľka vstúpila do práv spoluvlastníka k predmetnej nehnuteľnosti, svojho otca, a na tomto základe bola zapísaná ako spoluvlastník na LV č. XXXX. V skutočnosti nehnuteľnosť užívala vo vydelenom stave už od roku 1990 ako výlučná vlastníčka. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR č. 911/1932 Sb. Navrhovateľka má právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p., s nehnuteľnosťou mieni disponovať, má záujem na zosúladení stavu skutočného so stavom v katastri nehnuteľností. Uznesením 5C/183/2013-53 zo dňa 2.6.2014 súd pripustil zámenu účastníkov konania tak, že na strane odporkyne v 2. rade K. W. na neznámom mieste zastúpenej SPF bude vystupovať Q. E., nar. XX.XX.XXXX ako jej právny nástupca.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že parcelu CKN XXX najskôr užívali jej starí rodičia T. P. V. A., po dedovej smrti, ktorý zomrel 1.1.1975, to nadobudol jej otec Q. A.. Jej rodičia tam sadievali zemiaky, kosili trávu, po preležaní opätovne sadili zemiaky, zeleninu. Ešte za života sa ústne dohodli v roku 1984,
že otec jej tento záhon dá, aby si tam sadila zemiaky. Bolo ich 5 súrodencov, ona bola najmladšia, bol predpoklad, že ostane doma, ostatní odídu z domu. Po otcovej smrti na základe dedičského rozhodnutia 9D/33/2005 zdedila túto parcelu, teraz ju už len kosí, a sused pán A. tam chová nejaký dobytok, a kosieva ju aj on. Ona sa vydávala v roku 1983, a všetci súrodenci súhlasili s tým, aby dostala túto parcelu, aby na začiatok niečo mala. Z parcely, pokiaľ žil otec, platil dane on, teraz platí ona daň z celej výmery.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že trvajú na podanom návrhu v celom rozsahu, žiadajú, aby si navrhovateľka vysporiadala parcely EKN XXXX - KNC XXX na tom skutkovom základe, že už pred rokom 1950 bola vyčlenená táto časť parcely, vydelená v dávnej minulosti predkami, a to starými rodičmi uvedenými v pkn vložke 159 V. A. a mužom T. A.. Po nich toto vlastnícke užívacie právo prešlo na otca navrhovateľky Q. A., ktorý už v roku 1984 daroval navrhovateľke ústnou darovacou zmluvou túto parcelu a dedičstvom 9D/33/2005 vstúpila do práv spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti otca Q. A., na tomto základe bola zapísaná ako spoluvlastník, v skutočnosti nehnuteľnosť užívala už viac ako 10 rokov. Poukázal na rozhodnutie číslo 911/1932 Zbierky a na Rozsudok Okresného súdu v Čadci 4C/193/2013, kde predmetom konania bola parcela číslo XXX na tom istom geometrickom pláne, a kde súd návrhu vyhovel. Navrhovateľka má právny záujem na určení vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c) O.s.p., lebo nehnuteľnosť mieni vysporiadať, a žiadnym iným spôsobom sa parcela nedá vysporiadať. Poukázal na výpovede svedkov a odporcov v konaní, nikto nenamietal výlučné vlastnícke právo navrhovateľky. Táto je zapísaná na LV, pričom poukázal aj na rozhodnutie, ktoré uvádza odporca SPF, a tieto rozhodnutia aj Najvyšších súdov nesúvisia, a sú veľmi špecifické s danou situáciou. Inak sa navrhovateľka nemôže domôcť vysporiadania svojho vlastníckeho práva, bude jej zabránené v užívaní a disponovaní s nehnuteľnosťou. V prípade úspechu žiadajú od SPF trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
Zástupca SPF ako zástupca odporcu v 1. rade na pojednávaní uviedol, že sa stotožňujú s ich vyjadrením zo dňa 12.2.2014, a najmä s rozhodnutím Najvyššieho súdu 5Cdo/49/2010, kde sa uvádza, že nemožno nadobudnúť nehnuteľnosť na základe ústnej zmluvy, trovy si nežiada.
Odporca v 2. rade Q. E., nar. X.X.XXXX, na pojednávaní uviedol, že je dedičom po nebohom Q. E.. K spornému pozemku sa vyjadriť nevie.
Odporca v 3. rade J.. Q. W. na pojednávaní uviedol, že pozná uvedenú lokalitu, ktorá sa týka parcely číslo XXX, on tam vyrastal. Odišiel asi pred 20. rokmi, keď si postavil dom v Y. Č. XXXX. Parcelu číslo XXX užívala rodina A., teraz pani W.. Buď tam sadili zemiaky, alebo kosili trávu. V užívaní týchto parciel ich nikto nerušil, nikto si nerobil nároky, nešlo o žiadne susedské spory v tejto lokalite. Hneď za parcelou XXX bola parcela, ktorú vlastnili jeho rodičia. Aj keď bol malý, pamätá si, že vydeľovali tieto pozemky tzv. kročou, vymerali si presne metre, a takto rozdelili pozemky medzi konkrétnych vlastníkov asi okolo roku 1960 - 1964. Videl pritom svojho otca, deda pani W., a pána T. A., Q. A., ostatných spoluvlastníkov, ktorým išlo o vlastníctvo, títo si to medzi sebou vysporiadali dopredu, boli dohodnutí, rozmerali si to, žiadne spory neboli.
Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, ako aj oboznámením sa s celým spisovým materiálom.
Svedkyňa P. K. na pojednávaní uviedla, že vie, o ktorú parcelu sa jedná, je susedou navrhovateľky, narodila sa v tejto lokalite, parcelu vlastnili a užívali rodičia navrhovateľky Q. A. a Š. A.. Nároky do týchto nehnuteľností si nikto nerobil. Tieto nehnuteľnosti získali od T. a V. A.. Pred smrťou už Q. A. hovoril, že túto parcelu dá navrhovateľke, ktorá ju potom zdedila. Matka navrhovateľky to potom podpísala svojej dcére - navrhovateľke. Oni majú pod navrhovateľkou parcelu číslo XXX, a s navrhovateľkou má parcelu pán A.. K. W., ktorá bola pôvodne označená ako odporkyňa v 2. rade, je jej matka, ktorá sa vydala za M. E., a zomrela X. X. XXXX.
Svedok Q.. T. A. na pojednávaní uviedol, že je vlastníkom vedľajšej parcely KNC XXX, ktorú užíva od roku 2000. V roku 2004 si ju dal zapísať na kataster nehnuteľností. Vedľajšiu parcelu XXX užívala pani A., ktorá je matkou navrhovateľky, neskôr pani W., dozadu, možno 5 - 6 rokov. Nepočul, že by si niekto robil nároky do týchto parciel. Susednú parcelu má pán Š. F., ktorý má asi 55 rokov, tento mu vravel,
keď to kupoval, že parcela XXX Q.e parcela pani A.. Hranica medzi parcelami XXX a XXX je viditeľná, tvorí ju medza. V súčasnosti na tejto nehnuteľnosti nie je nič, kosí sa tam tráva.
Svedok V. W. - manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že do Y. sa oženil v roku 1983. Parcelu číslo XXX pred nimi užíval otec jeho manželky Q. A. spolu so svojou manželkou, a túto v roku 1984 daroval ústnou darovacou zmluvou, aj keď bol zapísaný ako podielový spoluvlastník, užíval celú parcelu CKN XXX. Ostatní podieloví spoluvlastníci mali reálne vydelené svoje parcele v iných miestach. Miesto, kde sa nachádza táto parcela, je veľmi ťažko prístupné, vedú tam len dva úzke chodníčky, výnimočne sa tam dá dostať terénnym autom. Ešte v čase, keď sa oženil so svojou manželkou, v týchto miestach pestovali zemiaky, zeleninu, v súčasnosti už to len kosia. Problémy a hádky o túto nehnuteľnosť nikdy neboli.
Súd sa ďalej oboznámil s výpisom z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. Y. na parcelu EKN č. XXXX, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka je podielovou spoluvlastníčkou v tejto nehnuteľnosti v podiele 7/18 na základe uznesenia číslo 9D/33/2005.
Z geometrického plánu číslo 89/2006 vyhotoveného vyhotoviteľom Ing. Anna Tomašcová na určenie vlastníckeho práva k parcelám KNC č. XXX, XXX dňa 7. 5. 2007 súd zistil, že parcela CKN XXX o výmere 231 m2 bola vytvorená z parcely KNE XXXX o výmere 2503 m2 zapísanej na LV č. XXXX.
Z vyjadrenia SPF-Bratislava zo dňa 12.2.2014 súd zistil, že navrhovateľ nepreukázal, či došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe reálnej deľby, a taktiež poukázal na rozhodnutie NS SR 5Cdo/49/2010, z ktorého vyplýva, že ak sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu, t.j. navrhovateľka nemohla nadobudnúť nehnuteľnosti na základe ústnej darovacej zmluvy z roku 1990.
Súd sa ďalej oboznámil s pkn vložkou č. XXX k.ú. Y., kde pod bodom 14 vyplýva, že na základe Čd 1779 zo 7.12.1949 sa vlastnícke právo na podiel Q. Š. ženatého s W. V. podľa uznesenia o odovzdaní podostalosti tohto súdu zo dňa 9.6.1949 číslo jednania D 379/48-8 vložilo V. A. rodená Š. (muž T.).
Zo správy Obce Oščadnica súd zistil, že na evidenčnom liste číslo XXX je ako užívateľ nehnuteľností zapísaný A. Q. a Š.. Parcely číslo XXX o výmere 231 m2.
Súd sa ďalej oboznámil s predloženými kópiami z katastrálnej mapy, mapy EN pred THM do roku 1966 a z roku 1981.
Z rozhodnutia Okresného úradu Čadca Katastrálny odbor súd zistil, že parcele CKN XXX je priradená parcela EN pred THM XXXXX - užívateľ z roku 1984 W. T. a V. číslo XXX a parcela EN pred THM XXXXX
- užívateľ z roku 1984 B..Š. V. Y..
Z úradného záznamu asistentky sudkyne súd zistil, že spis po nebohej K. W., zomrelej X.X.XXXX v rokoch 1978 - 1979 neprichádza. Na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Mareka Belku Ministerstvo vnútra SR Štátny archív v Bytči odpovedal, že v ich archívnych dokumentoch sa požadované dokumenty ohľadom pozostalostného konania po nebohej K. W. k.ú. Y. nenachádzajú. Vyhľadávanie previedli vo fondoch MNV v Oščadnici a ONV v Čadci. Z čestného vyhlásenia P. K. mal súd preukázané, že Q. E., N.. XX.XX.XXXX, je jediným dedičom po nebohej K. E., rod. W., zomrelej X.X.XXXX.
Podľa ustanovenia § 129 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Súd teda skúmal, či navrhovateľka splnila všetky predpoklady, ktoré vyžaduje Občiansky zákonník na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, § 134 (1) ods. 2 ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Ustanovenie upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a/ oprávnená držba, b/ uplynutie vydržacej doby, c/ spôsobilý predmet vydržania. Uvedené predpoklady sú stanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne; ak nie je splnená čo i len jedna z nich, nedochádza k vydržaniu.
Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba (§ 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné (R 8/1991). Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí.
Neoprávneným je teda držiteľ, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti nie je (nemôže byť) dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný; ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho - ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným. Ospravedlniteľným omylom môže byť omyl skutkový aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z nedostatku vedomosti o dôsledkoch právnych skutočností, ktoré sú všeobecne záväznými právnymi predpismi považované za právne relevantné. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad sp. zn. 3 Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010 a 6 M Cdo 5/2010). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu, ktorý zastáva aj v tejto veci, nie je neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná
- pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.
Navrhovateľka v konaní tvrdila, že jej otec Q. A. predmetnú parcelu daroval v roku 1984 ústnou darovacou zmluvou na základe dedičského rozhodnutia 9D/33/2005 ju zdedila celú, teraz ju len kosí, a sused tam chová nejaký dobytok.
Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. decembra 1991) platilo, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Uvedené ustanovenie, ktoré v čase žalobkyňou tvrdenej oprávnenej držby tvorilo súčasť právneho poriadku, bolo celkom jasné, zrozumiteľné, nesporné a jednoznačné. So zreteľom na to nemohlo ísť v
prípade užívania nehnuteľností žalobkyňou a jej matkou o ospravedlniteľný právny omyl (porovnaj tiež uznesenie najvyššieho súdu z 27. októbra 2010 sp. zn. 4 Cdo 283/2009).
Pokiaľ sa teda v preskúmavanej veci navrhovateľka ujala držby v roku 1984 na základe ústnej darovacej zmluvy od svojho otca, ktorá nebola registrovaná Štátnym notárstvom, hoci zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohla byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastník, aj keď subjektívne o tom mohla byť presvedčená. Požiadavka na registráciu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnej veci bola v OZ jasne a jednoznačne vymedzená, a to tak, že ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy, pričom na jej účinnosť je potrebná registrácia Štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva. Z uvedených dôvodov preto súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Aj keď mali v konaní odporcovia plný úspech, súd nemal preukázané v konaní, že by odporcom trovy vznikli, zástupca SPF trovy nežiadal, súd žiadnemu z odporcov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.